Ruskej ekonomike veštia krach, ale rubeľ už piaty deň posilňuje. Čím to je?

Kurz rubľa ovplyvnili trhové faktory, zásahy centrálnej banky a vyjadrenia ruských politikov. Ruská mena po obrovskom páde, ktorý zapríčinili sankcie uvalené na Rusko, tak opäť naberá na sile.

Ruská mena v stredu opäť mierne posilnila voči doláru o 2 percentá, kurz sa pritom pohyboval na úrovni 82,55 rubľov za jeden dolár. Takýto silný nebol rubeľ od 25. februára, keď ruské vojská začali inváziu na Ukrajinu. Oproti euru posilnil rubeľ z hodnoty 92,3 RUB/EUR na hodnotu 90,73 RUB/EUR, informuje agentúra Reuters.

Zdá sa, že tento jav zapríčinili viaceré faktory. Podľa Natalie Orlovovej, hlavnej ekonómky Alfa Bank, rastúcu silu rubľa spôsobili najmä ruské firmy, ktoré vyvážajú tovar do zahraničia a sú povinné predávať svoje devízové príjmy, rovnako ako aj periodické mesačné a štvrťročné platby daní na konci obdobia. Tieto aktivity zvyšujú dopyt po rubľoch, zatiaľ čo aktivita dovozcov je nízka a ruský dovoz prudko klesá.

Výsledkom je paradox: „Na devízovom trhu sa tak vytvorila nerovnováha, v dôsledku ktorej ponuka cudzích mien výrazne prevyšuje dopyt, čo vedie k posilneniu kurzu (rubľa),“ uviedla Orlovová a dodala, že súčasné posilnenie kurzu rubľa považuje za dočasné.

Nadoršin: Výmenné kurzy neodrážajú ekonomickú realitu v krajine

Veľký vplyv na výšku kurzu majú okrem iného aj vyjadrenia Kremľa. Vznesené ultimátum Vladimira Putina, ktorý požaduje od takzvaných znepriatelených krajín platby za plyn v rubľoch, či vyjadrenia Pavla Zavaľného prispeli k tomu, že sa dnes kurz rubľa pohybuje na najvyššej úrovni od začiatku vojny na Ukrajine.

„Silnejší rubeľ je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený umelými faktormi a nemusí byť dobrým ukazovateľom toho, že ruská ekonomika sa zlepšuje,“ uviedol pre New York Times Jevgenij Nadoršin, hlavný ekonóm konzultačnej spoločnosti PF Capital v Moskve. Dodal tiež, že sankcie a protisankcie obmedzujú ruský cezhraničný obchod, čím znižujú dopyt po zahraničnej mene, a preto nemožno tvrdiť, že výmenné kurzy odrážajú ekonomickú realitu v krajine.

Centrálna banka zachraňuje, čo sa dá, odvádza slušnú robotu

A potom je tu ešte tretí silný faktor. Odkedy západné krajiny uvalili na Rusko sankcie za inváziu na Ukrajinu, ruská centrálna banka urobila niekoľko strategických krokov, ktoré ešte viac obmedzili medzinárodný obchod, ale zabránili očakávanému masívnemu výberu vkladov z ruských bánk a úniku kapitálu, píše New York Times.

Rusi napríklad nariadili domácim spoločnostiam, aby 80 percent devízových príjmov konvertovali na ruble. To podľa Nadoršina umožnilo centrálnej banke nahromadiť časť tvrdej meny, keďže Západ zmrazil ruské rezervy v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov.

Hlavný finančný regulátor v krajine tiež obmedzil sumu v cudzej mene, ktorú si môžu Rusi vybrať zo svojich bankových účtov, na 10 000 dolárov počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Základná úroková sadzba sa zvýšila na 20 percent, čím sa tiež zvýšila atraktívnosť rubľových vkladov, ale zároveň sa značne predražili úvery vrátane hypoték. Rusko môže podľa Nadoršina žiť s takýmito obmedzeniami pomerne dlhý čas, ale cenou za to bude ďalšia izolácia a následne spomalený ďalší rozvoj.