Prvým obžalovaným sudcom v kauze Carlton bude zrejme David Lindtner, na ostatných sa zabudlo

Bývalý predseda okresného súdu Bratislava III David Lindtner sa mal u kolegov prihovárať v prospech podnikateľa Erika Mikurčíka, ktorý sa so spolumajiteľmi ESET-u súdi o hotel Carlton. Hoci v koordinácii s mafiánom Marianom Kočnerom sa na opačnej strane tohto súboja angažovalo viacero sudcov, jediným obvineným sudcom v tejto kauze je práve on. Zarážajúce je, že ide o sudcu, pri ktorom neexistuje dôkaz, či sa v tomto prípade vôbec angažoval.

Zo sudcov, ktorí s mafiánom Marianom Kočnerom komunikovali cez Threemu, bude Lindtner zrejme prvým, kto sa postaví pred súd. Lindtner aktuálne čelí obvineniam z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdov, informovali Aktuality.sk po tom, ako vyšetrovateľ NAKA uzavrel vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby.

Treba dodať, že na rozdiel od ostatných aktérov Threemy, Lindtner s Kočnerom viedol síce priateľské, no viac-menej neformálne rozhovory, ktoré sa spravidla netýkali úplatkov, ovplyvňovania súdnych rozhodnutí alebo koordinácie procesov na súdoch. Ich komunikácia mala skôr glosujúci charakter, keď spolu preberali aktuálne témy, Lindtner napríklad dával Kočnerovi rôzne rady na právne otázky.

Potom ako sa Lindtner vzdal funkcie sudcu, pracoval ako advokát spolu s Robertom Kaliňákom, zastupoval napríklad aj poslanca Smeru Ľuboša Blahu voči obvineniu za jeho status na sociálnej sieti. Lindtner bol po prvýkrát obvinený v marci 2020 počas akcie Búrka (spolu s Monikou Jankovskou) a opätovne o pol roka počas akcie Víchrica, keď mu pribudli ďalšie obvinenia. Aktuality.sk pripomínajú aj jeho podozrivo veľký majetok, drahé autá a vysoký životný štýl.

Kočnerov mobil a jeho tajomstvá

Lindtner bol vo vyšetrovacej väzbe do mája 2021, keď dal dozorujúci prokurátor príkaz na jeho prepustenie z väzby. Sudca Špecializovaného trestného súdu pri návrhoch väzby vtedy upozornil, že výrazný posun pri stíhaní sudcov nastal práve vďaka obsahu zadržaného mobilu Mariana Kočnera a neskôr aj telefónu spolupracujúceho sudcu Vladimíra Sklenku.

Lindtner je obvinený v troch skutkoch. Okrem toho, že mal ovplyvňovať sudkyne v spore štátnych železníc s firmou TSS Grade za štyri milióny eur, mal ovplyvňovať aj sudcov v kauze legendárneho bratislavského hotela Carlton. Ide o vážny a tvrdý obchodný spor medzi spolumajiteľmi ESET-u Rudolfom Hrubým a Marošom Grundom na jednej strane a ich bývalým partnerom Erikom Mikurčíkom.

Tomu, ako súdy podozrivo konali v prospech eseťákov, sme sa venovali vo viacerých textoch. Na tejto strane sporu figuruje mnoho sudcov, ktorí by si zaslúžili obvinenie alebo minimálne vyšetrovanie a preverovanie, keďže sa veľmi podozrivým spôsobom angažovali v prospech Mikurčíkovej protistrany. Avšak voči týmto sudcom, voči ktorým jestvujú vážne podozrenia, reálne súdne rozhodnutia, komunikácia v Threeme a tiež skutočné indície, že sa vo veci angažovali, sa žiadne trestné konania nevedú. Sudcov, ktorí rozhodovali v prospech spolumajiteľov ESET-u, polícia, prokuratúra a súdy až podozrivo šetria.

David Lindtner je naopak obvinený z toho, že konal v prospech Mikurčíka. Jeho obvinenie je postavené na výpovediach ďalších prominentných aktérov Threemy, sudcov Vladimíra Sklenku a Miriam Repákovej. A práve tie vzbudzujú najväčšie otázniky.

To, že Lindtner je v kauze Carlton obvinený ako jediný sudca, je šokujúce a svojím spôsobom aj škandalózne – práve proti tomuto sudcovi je totiž suverénne najmenej dôkazov.

Sklenka: Lindtner sa angažoval, inak o kauze nič neviem

Bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka vyšetrovateľom na výsluchu 22. 12. 2020 porozprával o tom, ako ho Lindtner opakovane kontaktoval so žiadosťou o pomoc: „Požiadal ma, aby som sa v rámci Carltonu priklonil na stranu pána Mikurčíka, aby som zo svojej pozície v rámci možností robil úkony v prospech pána Mikurčíka.“

Sklenka neuviedol, akým konkrétnym spôsobom to mal robiť, ani to, že by Lindtner jednal v Mikurčíkovom mene: „Vtedy mi Lindtner povedal, v množnom čísle, že oni, presne nepovedal nikoho konkrétneho, že sa mi za to štedro odmenia. Ja som to odmietol.“ Sklenka zároveň hovorí, že nemá vedomosť, že by bola kauza ovplyvňovaná eseťákmi alebo ich advokátmi: „Ja osobne nemám vedomosť o snahe ovplyvňovať rozhodnutia súdov zo strany Mikurčíkovej protistrany.“

Kočnerova Threema, kde si v tom čase sudca s mafiánom vymenili množstvo správ, v ktorých sa koordinujú pri ovplyvňovaní sudkýň a procesov v tejto kauze, svedčí o tom, že Sklenkova výpoveď je minimálne zavádzajúca a v mnohých častiach je aj vyslovene lživá. Je zarážajúce, že vyšetrovatelia tomu neprikladali žiadnu pozornosť a Sklenkovu zavádzajúcu, vágnu a nekonkrétnu výpoveď o tom, že ho Lindtner kdesi oslovil so snahou, aby pomáhal Mikurčíkovi, používajú ako dôkaz.     

Zavádzajúcosť Sklenkovej výpovede zaráža aj v ďalších častiach. Vyšetrovateľ mu položil otázku, aký má vzťah s eseťákmi Grundom s Hrubým, teda Mikurčíkovou protistranou: „Nepoznám ich,“ odpovedal Sklenka. Poprel tiež, že by o kauze vedel viac a že by konal v prospech eseťákov alebo ovplyvňoval osoby rozhodujúce v tomto spore. To ale ostro kontrastuje so stovkami správ v Threeme, kde Sklenka s Kočnerom navzájom koordinovali postup a dohadovali sa na ovplyvňovaní rozhodnutí v kauze Carlton.  

Vyšetrovateľ sa ho pýtal aj na to, z akého dôvodu boli z Carltonu odvolaní konatelia Mikurčík s manželkou Zuzanou Kalmanovou: „Neviem sa k tomu vyjadriť,“ reagoval Sklenka, ktorý sa pritom podľa Threemy k tejto téme zjavne vyjadriť vie, a to veľmi podrobne. S Kočnerom sa totiž v tom čase o prípade rozprávali detailne, podrobne tiež opisovali, ako Mikurčíka zlikvidujú. Vyšetrovateľ pritom pri výsluchu Sklenkovo zjavné zavádzanie nijako nekonfrontuje s realitou, Sklenka dostal možnosť voľne rozprávať zjavné nepravdy bez toho, aby na ne vyšetrovateľ reagoval.

Vyšetrovateľ sa Sklenku pýta aj na to, čo mala znamenať jeho správa Kočnerovi zo 17. 11. 2020, kde píše: „Mám tam svojho VSÚ [vyšší súdny úradník, pozn. red.].“ Sklenka Kočnerovi napísal aj to, že „viem, ako to tam funguje… že berú“. Pripomeňme, že vyšší súdny úradník na obchodnom registri, ktorý bol spravovaný Sklenkovým súdom, vtedy nezvyčajne rýchlo a porušením pravidiel prepísal podiely v hoteli Carlton, o čom sa pritom Sklenka rozprával cez Threemu práve s Kočnerom.

Sklenka pred vyšetrovateľom uviedol, že tieto správy s Carltonom vôbec nesúviseli, ale „nevie presne, čoho sa to týkalo“. Pozoruhodné však je, že si presne pamätal, že sa to určite netýkalo Carltonu, ako ďalej uviedol vo výpovedi. „Ono je možné, že sa jednalo o nejakú korupciu,“ dodal Sklenka, ktorý si však nevedel spomenúť, čoho sa daná korupcia mala týkať.

Kontext správ v Threeme pritom jasne nasvedčuje tomu, že sa s Kočnerom rozprávali práve o ovplyvňovaní kauzy Carlton. Všetky správy, ktoré si Sklenka s Kočnerom v tom čase vymenili, sa týkali kauzy Carlton a posledná predchádzajúca správa, ktorú poslal Sklenka Kočnerovi len deň predtým, znela: „Mikurčík ma vytáča pravidelne raz do týždňa.“  

Mimochodom, Sklenka na výsluchu potvrdil, že pozná Zoroslava Kollára, ale iniciatívne poprel – bez toho, že by sa na to vyšetrovateľ spýtal –, že by Kollár mal nejaké „aktivity v uvedenej kauze“. Pritom Kočnerova a Sklenkova komunikácia v Threeme na viacerých miestach vyslovene spomína angažovanie Zoroslava Kollára, Kočner napríklad 19. 10. 2017 Sklenkovi napísal: „Zoro sa postavil na stranu eseťákov, … tak nech ťa vyplatia.“ Ani tu vyšetrovateľa Sklenkovo zavádzanie nijako nevyrušilo.  

Sklenka sa na výsluchu snaží iniciatívne vyviniť aj Miroslava Výboha. O tom si totiž v Threeme s Kočnerom píšu, že „mladý Výboh im robí konzultanta [protistrane Mikurčíka, pozn. red.]“. Keď sa vyšetrovatelia Sklenku pýtali, či Výboha pozná, odpovedal, že nie. Dodal však, že „s istotou sa viem vyjadriť, že tento pán s kauzou Carlton nijako nesúvisí“. Tá odpoveď je pozoruhodná, keďže vyšetrovatelia sa ho na to vôbec nepýtali a sám Sklenka sa pri výsluchu tváril, že o pozadí kauzy hotela Carlton vlastne nič nevie.

Súčasťou ich komunikácie je aj plán, ako ovplyvňovať sudkyne: „Mirka ok, cigánku zvládneš, Denisu my a Ondrišku ty,“ plánuje 4. októbra 2017 Kočner so Sklenkom ovplyvňovanie sudkýň, ktoré rozhodovali v tejto kauze. Pár mesiacov nato napísal Sklenka Kočnerovi: „Mikurčík zamestnáva. Zasiela elaboráty.“ Kočner reaguje, Mikurčíka označí vulgarizmom: „Ko..t.“ Sklenka od Kočnera následne požaduje, aby zapojil do prípadu elitné útvary: „Pomôžeš mi s NAKA a prokuratúrou?“ Kočner sa pýta: „Myslíš s ko..tom?“ Sklenka potvrdzuje: „Áno, s turbo ko..tom.“ Kočner odpovedá: „Tam nemám čo pomáhať, tam už pomáhajú tí, ktorí by pomáhali, keby som chcel pomáhať ja.“ A o chvíľu zvýraznene dodá: „NAKA IDE NAPLNO.“

Rudolf Hrubý, obchodný partner Zoroslava Kollára, sa v tom čase stretol s Marianom Kočnerom ohľadom kauzy Carlton. Hrubý tieto kontakty zatajoval a jeho advokáti o nej klamali. Až kým pod váhou dôkazov musel svoje väzby na Kočnera s Kollárom priznať.

Sklenka pritom sám priznáva, že v tejto kauze boli veľké tlaky, ale on žiadnemu nepodľahol. Ak o tlakoch hovorí, tak spomína Mikurčíka, ale tlak z opačnej strany popiera. Napriek tomu sa v Threeme v tom čase rozpráva s Kočnerom o ovplyvňovaní procesov a sudkýň, pričom veľa z ich plánov v Threeme sa aj naozaj uskutočnilo. Kočner so Sklenkom podľa Threemy vyvíjali cielené aktivity proti Mikurčíkovi aj na špeciálnej prokuratúre, krajskej kriminálke a NAKA. OČTK následne voči Mikurčíkovi aj zasiahla presne podľa temných plánov, ktoré spolu spriadali v Threeme.

Repáková: Lindtner sa ma pokúsil ovplyvňovať

Lindtner mal podľa obvinenia „pôsobiť“ aj na sudkyňu Miriam Repákovú. Tá v kauze Carlton rozhodovala dve konania, v oboch rozhodla v neprospech Mikurčíka. V zápisovom konaní mu odmietla zapísať jeho podiel v hoteli, o ktorý bol pripravený práve svojvoľným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka na Sklenkovom súde.

Druhé konanie sa týkalo žaloby o vrátenie Mikurčíkovho tretinového podielu na hoteli po tom, ako Grund s Hrubým zinscenovali sporné valné zhromaždenie spoločnosti a navýšili základné imanie v Carlton Property. V tejto relatívne jednoduchej súdnej veci Repáková vôbec nerozhodla. Dva roky nekonala, a to ani po množstve sťažností a urgencií. Podľa Mikurčíkových výpovedí počas tohto obdobia za ním prišiel Repákovej partner a vypýtal si od neho úplatok – buď 100-tisíc eur, alebo byt v Rakúsku. Mikurčík to podľa svojich slov odmietol.

Na výsluchu pred NAKA 18. 6. 2020 Repáková uviedla, že ju v tom čase telefonicky kontaktoval Lindtner, s ktorým sa po návrate do práce osobne stretla. Podľa jej spomienok stretnutie prebehlo pred Justičným palácom. „Povedal mi, že mám konanie Carlton Property a či by som sa vedela na to pozrieť a vec rozhodnúť v prospech Erika Mikurčíka,“ vypovedala Repáková, ktorá mu na to vraj odpovedala, že to nie je možné.

V tej istej veci ju vraj kontaktovala aj sudkyňa Lenka Praženková (o jej údajnom lobingu v prospech Mikurčíka sa vo svojej výpovedi veľmi nekonkrétne vyjadril aj Sklenka). Tá jej o Mikurčíkovi povedala, že „tento sa tu sťažuje, dávaj si pozor“. „Nič viac,“ dodala Repáková ohľadom Praženkovej.  

Vo veci ju mal kontaktovať aj Kočner, ktorý mal povedať, že by „vedel Erikovi Mikurčíkovi pomôcť“. Pozoruhodná je aj ďalšia Repákovej poznámka, ktorú na výsluchu uviedla. O Mikurčíkovi sa rozprávala so svojím partnerom, ktorý jej povedal, že Mikurčíka pozná a vraj mu „zháňa nehnuteľnosť v Rakúsku“.

Mikurčík nám potvrdil, že s Repákovej partnerom sa poznal dávnejšie ohľadom staršieho developerského projektu, ale posledných desať rokov sa s ním nevidel, až kým neprišla údajná žiadosť o úplatok. „Žiadne nehnuteľnosti som pre neho nehľadal,“ tvrdí Mikurčík.

Jediné známe dôkazy proti Lindtnerovi v kauze Carlton sú tak práve výpovede Sklenku a Repákovej o „chodbových“ prosbách sudcu Lindtnera, ktoré – ak sa vôbec udiali – zostali bez účinku. Ich výpovede sú nekonkrétne, vágne a vlastne aj bez zjavného Lindtnerovho motívu: nie je známa žiadna nezávislá indícia, že by bol v nejakom spojení s Mikurčíkom, a ani samotná dvojica žalujúcich sudcov o takom prepojení nevie.

Vo svojich výpovediach hovoria len o tom, že ich Lindtner ústne a súkromne oslovil, či by pomohli, ale nijako nekonkretizujú, ako by to mali urobiť. Nepadli ani žiadne návrhy na konkrétne úplatky, iba veľmi nekonkrétne konštatovania typu „aj oni by sa vedeli štedro odmeniť“.

Pripomeňme, že z druhej strany sa v Threeme pri ovplyvňovaní kauzy Carltonu hovorilo o konkrétnych úplatkoch od konkrétnych ľudí.

Odpútavanie pozornosti

Kým sudcovia a sudkyne, ktorí majú v tejto kauze maslo na hlave, nie sú stíhaní ani obvinení, prvé stíhanie sa ušlo práve sudcovi, voči ktorému jestvujú len vágne výpovede slovo proti slovu (Lindtner svoju angažovanosť v tejto kauze popiera). Je to veľký rozdiel oproti sudcom, ktorí sa preukázateľne angažovali na opačnej strane a ich mafiánsku koordináciu potvrdzuje aj Threema.

Jediné svedectvá proti Lindtnerovi teda pochádzajú od sudcov „kajúcnikov“, ktorí majú pritom v kauze sami väčšie maslo na hlave, ako má mať údajne – podľa obvinenia – samotný Lindtner.

Títo sudcovia majú pritom osobný motív vo svojich výpovediach zavádzať a odpútavať pozornosť od seba na niekoho iného. Okrem ich ústnych svedectiev neexistuje žiadny dôkaz, že by sa Lindtner nejakým spôsobom v kauze angažoval. V kauze Carlton sa nič nerozhodovalo na jeho súde, pričom ani ostatné súdy v tom čase nepriniesli žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo v prospech Mikurčíka.

Práve naopak, súdy, ktoré sa vraj Lindtner snažil ovplyvňovať, rozhodovali výlučne proti Mikurčíkovi. Napokon to, že by Lindtnerov (prípadne Praženkovej) údajný lobing zašiel ďalej než po nekonkrétne náznaky a chodbové rozhovory, nenaznačujú ani výpovede sudcov.

Ak Lindtner za Mikurčíka naozaj loboval, bol v tom zjavne neúspešný, respektíve jeho lobing zostal len v rovine ústnych rozhovorov a nekonkrétnych prísľubov o tom, že aj druhá strana by sa vedela „odmeniť“. Paradoxne, ak by bol Lindtner úspešný, jeho lobingom ovplyvnení sudcovia by museli rozhodnúť presne tak, ako o niekoľko rokov neskôr rozhodol Najvyšší súd, keď konštatoval porušenie Mikurčíkovho práva na spravodlivý súdny proces. Najvyšší súd zároveň podozrivý prepis na obchodnom registri, ktorým Mikurčík prišiel o svoj podiel na hoteli, prikázal anulovať. V čase sporného valného zhromaždenia, ktorým Hrubý s Grundom odvolali Mikurčíka z orgánov firmy, bolo totiž v platnosti predbežné opatrenie súdu, ktoré zakazovalo meniť konateľov z dôvodu prebiehajúceho obchodného sporu o hotel.  

Samotný Mikurčík akýkoľvek kontakt s Lindtnerom odmieta: „Lindtnera som dodnes fyzicky ani nevidel a o jeho existencii som sa dozvedel z novín,“ odpovedal Mikurčík pre Štandard.

Sklenka si s Kočnerom v Threeme o kauze Carlton písal takmer na dennej báze, ich komunikácia pripomína podrobné reportovanie a koordináciu pri ovplyvňovaní súdov.  

Ako už bolo spomenuté, aj Lindtner si s Kočnerom vymenil v Threeme niekoľko stoviek správ, žiadna sa však netýkala Carltonu. Ak Lindtner loboval v prospech Mikurčíka, je záhadou, prečo túto tému ani náznakom nekomunikoval so samotným Kočnerom, s ktorým mal zjavne blízky žoviálny vzťah a zároveň by ako angažovaný aktér prípadu – ako sa ho snaží vykresliť obvinenie – musel vedieť, že Kočner sa v tomto prípade silne angažuje.

Ak Lindtner naozaj loboval v prospech Mikurčíka, je prinajmenšom zvláštne, ak tento lobing vôbec nepoužil priamo na Kočnera a priamo v Threeme. Protirečí to samotnému obvineniu, ktoré z Lindtnera robí blízkeho Kočnerovho človeka. Ak bol Lindtner naozaj aktérom kauzy v úzadí, musel vedieť, akú rolu v nej hrá sám Kočner.

Sklenka s Repákovou pritom proti Lindtnerovi vypovedali až v čase, keď už mala polícia dôvod podozrievať ich samotných. Polícia teda musí overovať vierohodnosť ich svedectiev aj s ohľadom na ich vlastné motívy a záujmy, napríklad motív vyviniť sa odpútaním pozornosti na iných aktérov. Nie je totiž vylúčené, že ich svedectvá môžu byť motivované osobnou kamuflážou, ako to silne naznačuje aj povaha a charakter ich výpovedí.

Naopak, Repáková so Sklenkom vôbec nie sú konfrontovaní so svojím konaním v kauze Carlton, hoci minimálne podozrenia voči Sklenkovi či iným sudcom sú podstatne očividnejšie a relevantnejšie ako tie voči Lindtnerovi. Svoju pozíciu „kajúcnika“ zjavne využívajú na to, aby si zabezpečili beztrestnosť tým, že udajú údajného páchateľa, pričom nie sú schopní uviesť, že by tento páchateľ bol v kauze zaangažovaný viac ako oni sami.

Hoci je zjavné, že nekonkrétne výpovede Sklenku a Repákovej nemajú šancu obstáť pred súdom, Lindtner zostáva jediným obvineným sudcom v kauze Carlton.

Naopak sudcovia, ktorí v prípade konali v prospech spolumajiteľov firmy ESET a voči ktorým existuje množstvo dôkazov, nie sú stíhaní a vyšetrovatelia ich záhadne obchádzajú po špičkách.

Dlhodobý trend polície v tejto kauze

Pochabé obvinenie Lindtnera, ktoré skôr než snahu vyšetriť kauzu pripomína skôr pokus ochrániť sudcov, ktorí v tejto kauze rozhodovali v prospech eseťákov, tak zapadá do dlhodobejšieho trendu.

Samostatnou kapitolou je nevyšetrovanie expolicajta NAKA Bernarda Slobodníka, o ktorom sme informovali dávnejšie. Ide o kajúcnika, ktorý by mohol do kauzy vniesť viac svetla, keďže počas výsluchu sám hovoril o tom, že tento prípad bol ovplyvňovaný z najvyšších miest. Prokurátori sa však o jeho svedectvo zaujímali len veľmi povrchne.

Ku kauze Carlton sa Slobodník vyjadril počas výpovede 30. októbra 2020. Uviedol, že vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar si ho v tejto veci zavolal a upozornil, aby na tento prípad „dávali veľký pozor, nakoľko to nie je také jednoznačné, ako to môže vyzerať“, a pokračuje: „To sa stalo asi dvakrát, že Gašpar mal pocit, že robíme tendenčne, že si chceme u skupiny ESET urobiť očko,“ vypovedal Slobodník. „Od Bödöra bol tlak, aby sa Mikurčíkovi nevznášalo.“  

NAKA pritom v tom čase konala proti Mikurčíkovi, presne podľa plánov, ktoré v Threeme spriadal Kočner so Sklenkom. Slobodník teda v tejto kauze vypovedal presne v opačnom kontexte, ako naznačuje Threema a jeho vlastné konanie, keďže eseťáci dali trestné oznámenie voči Mikurčíkovi priamo do jeho rúk a on bol tiež zodpovedný za vykonštruované stíhanie Mikurčíka. Prokurátori ho napriek tomu so spornými okolnosťami nijako nekonfrontovali.

Čoraz viac teda rastie podozrenie, že každý sudca, vyšetrovateľ či prokurátor, ktorý má v kauze Carlton maslo na hlave, sa dokáže pred vyšetrovaním efektívne ochrániť tým, ak vypovedá v prospech spolumajiteľov firmy ESET.