Ukrajinci popreli útok na ruský sklad v Belgorode. V Rusku bude proces na obranu vojakov, čo odmietli bojovať proti Ukrajine

Dávnejší požiar skladu paliva v ruskom meste Belgorod, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP Dávnejší požiar skladu paliva v ruskom meste Belgorod, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

20:45 Rusi ostreľujú okolie Kyjeva

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil, že bombardovanie satelitných mestečiek v blízkosti hlavného mesta prebieha napriek sľubom Ruska, že z tejto oblasti stiahne svojich vojakov. Zvuky výbuchov počuť „bez prestávky počas dňa a noci“.

Podľa starostu sú mestá severozápadne od Kyjeva ako Irpiň, Boroďanka a Hostomeľ ostreľované aj po tom, čo ukrajinskí bojovníci zahnali ruských vojakov. Kličko upozornil, že boje neustávajú ani v Brovaroch východne od Kyjeva.

20:20 Predsedníčka Európskeho parlamentu navštívila Kyjev

Európska únia pomôže Ukrajine pri obnove krajiny po skončení ruskej invázie. Uviedla to v piatok počas návštevy Kyjeva predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová.

„Európsky parlament, Európska únia a ľudia v Európe stoja pri Ukrajine. Preto som dnes tu,“ povedala Metsolová. „Pomôžeme Vám znovu vybudovať Vaše mestá, keď sa skončí táto nezákonná, nevyprovokovaná a zbytočná vojna,“ povedala šéfka EP počas spoločnej tlačovej konferencie. Išlo o jeden z troch sľubov, ktoré Metsolová predniesla v Kyjeve. Okrem toho Ukrajine sľúbila, že Európska únia uznáva európske ambície Kyjeva a „túžbu stať sa kandidátskou krajinou“ na vstup do EÚ. „Pri dosahovaní tohto cieľa sa môžete spoľahnúť na plnú podporu Európskeho parlamentu,“ dodala Metsolová.

Realisti očakávajú, že Ukrajine bude trvať roky, kým sa dostane do EÚ.

19:45 V Rusku bude proces na obranu gardistov, ktorí odmietli napadnúť Ukrajinu

Ruský advokát Michail Beňjaš oznámil, že bude zastupovať skupinu ruských príslušníkov gardy s názvom Rosgvardia, ktorí sa odmietli zapojiť do vojny. Nejde o vojakov, ale príslušníkov gardy na Kryme, ktorí sa bránia tým, že môžu byť poverení rozkazmi iba na území Ruskej federácie, nie mimo nej. Spolu bolo za neuposlúchnutie rozkazu obvinených 12 príslušníkov gardy, ale advokát tvrdí, že ho kontaktovalo už asi 1 000 ľudí, ktorí odmietli poslúchnuť rozkaz a zúčastniť sa vojny na Ukrajine. (ft)

19:30 Ukrajinci popreli útok na sklad paliva v Belgorode

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov poprel, že Kyjev stál za útokom na sklad paliva v ruskom Belgorode. „Z nejakého dôvodu (Rusi) hovoria, že sme to urobili my, avšak podľa našich informácií to nezodpovedá realite,“ povedal Danilov.

Z útoku na sklad paliva v meste Belgorod ležiacom 40 kilometrov od ukrajinských hraníc obvinil Ukrajinu gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Podľa neho na objekt útočili dva nízko letiace ukrajinské vojenské vrtuľníky. Kremeľ následne vyhlásil, že incident bude prekážkou pre pokračovanie rusko-ukrajinských mierových rokovaní.

19:15 Začala sa obmedzená evakuácia Mariupola

Hoci Červený kríž oficiálne oznámil, že sa o evakuáciu pokúsi až zajtra, dnes situáciu označili za zložitú, denník New York Times tvrdí, že evakuácia sa v istej miere začala, noviny sa odvolávajú na vyhlásenie starostu mesta. (NYT)

19:00 Predsedníčka Európskej komisie tlačí na Čínu

„Žiaden európsky občan by nerozumel akejkoľvek podpore Ruska v jeho schopnosti viesť vojnu. Navyše by to viedlo k obrovskému poškodeniu reputácie Číny tu v Európe,“ povedala von der Leyenová po virtuálnych rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Podnikateľský sektor veľmi pozorne sleduje dianie (súvisiace s vojnou) a vyhodnocuje, ako sa k nemu (jednotlivé) krajiny stavajú. Je to otázka dôvery, spoľahlivosti a samozrejme rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií,“ uviedla. Predsedníčka EK ďalej zdôraznila, že „Čína má vplyv na Rusko“. EÚ preto podľa jej slov očakáva, že Čína „prevezme svoju zodpovednosť za ukončenie tejto vojny“ a že Rusko sa tak vráti k tomu, že situáciu bude riešiť prostredníctvom rokovaní.

18:50 Lavrov loboval v Indii: Sankciám sa vyhneme

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov naopak v piatok povedal, že Rusko a India nájdu cestu, ako obísť podľa jeho slov „nezákonné“ sankcie Západu a pokračovať v obchode. 

„Priateľstvo je kľúčové slovo na opísanie histórie našich vzťahov a naše vzťahy boli veľmi udržateľné počas mnohých náročných období v minulosti,“ povedal Lavrov po anglicky počas návštevy Naí Dillí. Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar v piatok upozornil na dôležitosť ukončenia prejavov násilia. Odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu sa však vyhol.

18:45 Ukrajinský prezident očakáva ruský tlak na Donbase

Volodymyr Zelenskyj očakáva nové silné útoky na Donbase a chorú kreativitu na okupovaných územiach.

18:00 Erdogan volá po rozume a dialógu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že v telefonáte s ruským lídrom Vladimirom Putinom znovu vyzval na stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny.

Erdogan Putinovi povedal, že istanbulské rozhovory „vyvolali nádeje na mier“ a že je dôležité, aby obe strany „konali so zdravým rozumom a udržiavali dialóg“.

Erdogan sa veľmi usiluje o mier medzi Ruskom a Ukrajinou, Putin mu poďakoval za hostenie stretnutia medzi delegáciami v Istanbule, predtým ho ocenil aj Zelenskyj.

17:10 Peskov: Depardieu nerozumie tomu, čo sa deje na Ukrajine

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že francúzsky herec Gérard Depardieu nerozumie tomu, čo sa deje na Ukrajine. Peskov reagoval na štvrtkové vyjadrenia umelca, ktorý v rozhovore pre agentúru AFP kritizoval „šialené a neprijateľné excesy“ ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Depardieu nechápe, čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014 a čo sa tam deje teraz,“ povedal Peskov a obvinil Kyjev z bombardovania civilistov na východe krajiny. „Ak to bude potrebné, budeme pripravení mu o tom povedať a vysvetliť, aby tomu lepšie rozumel,“ dodal hovorca Kremľa.

17:03 Predstaviteľ USA: Rusko využíva kostol ako štartovací bod pre útoky na Kyjev

Ruské sily si zriadili vojenské stanovište v kostole severozápadne od Kyjeva a využívajú ho ako štartovací bod pre útoky na ukrajinskú metropolu. V piatok to povedal vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

„Vojaci sú umiestnení na pozemku kostola aj v okolitej obytnej oblasti,“ dodal predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity a bez uvedenia dôkazov. Povedal, že informácie pochádzajú z odtajnených spravodajských materiálov. „Sme presvedčení, že ruská armáda to využíva ako štartovací bod pri útočení na Kyjev,“ vyhlásil predstaviteľ.

16:40 Nová maďarská prezidentka sa modlila v ukrajinskom Berehove

Novozvolená maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorú parlament zvolil 10. marca a ktorá do funkcie nastúpi 10. mája, sa v piatok modlila v kostole reformovanej cirkvi v ukrajinskom Berehove. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na internetovú stránku týždenníka Heti Világgazdaság, ktorý poukázal na skutočnosť, že Nováková – na rozdiel od väčšiny duchovných – v modlitbe neprosila o ukončenie vojny, o odchod agresora a ani o pokoj pre obyvateľov vojnou zasiahnutých miest.

Týždenník pripomenul, že v trojminútovej modlitbe novozvolená prezidentka bez spomenutia Ukrajiny či Ruska konštatovala, že je ťažké uvidieť Božiu vôľu a jeho zámer vo vojne. Dodala, že je ťažké ale vidieť aj množstvo nenávisti, násilia a agresiu. Nováková v modlitbe prosila o múdrosť pre vodcov, aby pochopili, že „namiesto víťazstva v časnosti sa treba sústrediť na večnosť“.

Katalin Nováková. Foto: TASR/Jaroslav Novák

16:53 Z Ukrajiny pred ruskou inváziou už utieklo viac ako 4,1 milióna ľudí

Z Ukrajiny pred vojnou utieklo podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) už viac ako 4,1 milióna ľudí. Úrad uviedol, že podľa najnovších údajov od vypuknutia vojny z krajiny ušlo 4 102 876 jej obyvateľov, pričom 90 percent z nich tvoria ženy a deti. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Sú nútení utekať o život. Sú nútení opustiť svoje domovy. Sú nútení byť oddelení od svojej rodiny. Táto tragédia sa musí skončiť,“ vyhlásil UNHCR. Informáciu o počte utečencov úrad zverejnil po tom, ako ukrajinské úrady uviedli, že počas ruských úderov bolo od začiatku invázie doteraz zabitých najmenej 148 detí. Ukrajinské ministerstvo obrany dodalo, že Rusi od 24. februára vystrelili 1 370 rakiet a zničili 15 ukrajinských letísk.

16:35 Zelenskyj hovoril s Macronom o humanitárnych koridoroch z Mariupola

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v piatok s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dvojica diskutovala o dôležitosti bezpečnostných záruk a zaistení humanitárnych koridorov z prístavného mesta Mariupol, informovala stanica Sky News odolávajúc sa na vyjadrenie Zelenského.

Ukrajinský prezident na Twitteri uviedol, že s Macronom hovorili o „rokovacom procese (s Ruskom) – jeho priebehu a perspektívach, o dôležitosti bezpečnostných záruk“. Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že „musí dôjsť k realizácii“ francúzskej iniciatívy týkajúcej sa humanitárnych koridorov z Mariupola.

16:20 Ukrajinské sily dobyli naspäť od Rusov 29 obcí v oblasti Kyjeva a Černihiva

Ukrajinský generálny štáb v piatok oznámil, že ukrajinské ozbrojené sily dobyli naspäť 29 obcí v Kyjevskej a Černihivskej oblasti, odkiaľ Rusi stiahli časť svojich vojakov. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

15:53 Lukašenko telefonoval s Putinom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko telefonoval v piatok s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keď vojna na Ukrajine vstúpila už do piateho týždňa trvania. Informovala o tom bieloruská tlačová agentúra BelTA.

Obaja lídri sa údajne rozprávali o dvojstranných vzťahoch oboch krajín a o situácii na Ukrajine. Bielorusko je jediná európska krajina, ktorá podporuje inváziu Ruska na Ukrajine aj tým, že umožňuje ruským vojakom prekračovať svoje hranice na ukrajinské územie.

Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

15:50 Počet Ukrajincov s udelenou dočasnou ochranou prekročil v Česku štvrť milióna

Počet ukrajinských občanov v Českej republike s udelenou dočasnou ochranou prekročil štvrť milióna. Na cudzineckej polícii sa ich od začiatku ruskej invázie zaregistrovalo vyše 139 000. Na Twitteri to v piatok oznámilo české ministerstvo vnútra.

Podľa najnovších údajov ministerstva požiadalo od konca februára o pobyt v ČR celkovo 251 713 Ukrajincov. Len vo štvrtok sa zaregistrovalo 2 909 utečencov, čo predstavuje pokles oproti sedemdňovému priemeru nových príchodov za deň (3 554), píše televízia CNN.

15:44 Čína si odmieta vybrať stranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine

Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmieta vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a je aj proti deleniu sveta „na bloky“. Predstaviteľom EÚ to v piatok na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang, informuje agentúra DPA.

Čínsky premiér sa prostredníctvom videoprenosu prihovoril predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Podľa slov predstaviteľa čínskeho rezortu diplomacie uviedol, že Čína je proti „rozdeľovaniu (sveta) na bloky“ a „vyberaniu si strán“.

Čínsky premiér takto reagoval na výzvu Európskej únie, ktorá samite EÚ-Čína apelovala na Peking, aby využil svoj vplyv a pomohol ukončiť vojnu na Ukrajine.

15:35 Ukrajinský rezort obrany odmietol komentovať údajný útok na ruské sklady paliva

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzjanyk odmietol komentovať ruské obvinenia z údajného útoku ukrajinských vrtuľníkov na sklady paliva v juhoruskom meste Belgorod. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Chcel by som zdôrazniť, že Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny. To neznamená, že Ukrajina musí byť zodpovedná za každý nesprávny odhad alebo udalosť či katastrofu, ktorá sa stala na území Ruskej federácie. Nie je to prvý raz, čo sme svedkami takýchto obvinení. Preto tieto informácie nepotvrdím ani nevyvrátim,“ uviedol v piatok v televíznom vyhlásení.

15:09 Mariupol je odrezaný od sveta, tvrdia predstavitelia mesta

Do obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol nie je možné vstúpiť a akýkoľvek pokus o odchod preč je pre obyvateľov mimoriadne nebezpečný. V piatok to vyhlásili mariupoľské úrady.

„Nevidíme ozajstnú túžbu od Rusov poskytnúť obyvateľom Mariupola príležitosť evakuovať sa na územie kontrolované Ukrajinou,“ uviedol na Telegrame Petro Andriuščenko, poradca mariupoľského starostu. Dodal, že ruskí okupanti od štvrtka „kategoricky nepovoľujú vstup do mesta žiadnemu humanitárnemu nákladu, a to ani v malom množstve“.

14:25 Wikipédii hrozí v Rusku pokuta štyri milióny rubľov

Ruský mediálny regulačný orgán Roskomnadzor pohrozil internetovej encyklopédii Wikipédia pokutou štyri milióny rubľov (okolo 34-tisíc eur). Na svojom oficiálnom kanáli na Telegrame uviedol, že poslal Wikipédii žiadosť o okamžité odstránenie „nepresných informácií o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine“, ktoré vnášajú dezinformácie medzi ruských používateľov.

https://standard.sk/188876/nemecko-povolilo-cesku-dodat-na-ukrajinu-58-bojovych-vozidiel-pechoty/

13:39 Koalícia hovorí o návrhu zrušiť skupiny priateľstva s Ruskom a Bieloruskom

Skupiny priateľstva Národnej rady (NR) SR s Ruskou federáciou a Bieloruskom by sa mohli zrušiť. Debatuje sa o tom v rámci koalície. Návrh na zrušenie by mohol prísť už na najbližšiu riadnu schôdzu NR SR, ktorá sa má začať 26. apríla.

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš vníma v koalícii podporu na takýto krok. Myslí si, že pokiaľ by sa v Rusku zmenila situácia, mohli by sa k obnoveniu skupiny vrátiť.

13:25 Rusko a Ukrajina pokračujú v mierových rokovaniach

Rusko a Ukrajina v piatok prostredníctvom videokonferencie obnovili mierové rokovania. Uviedol to vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP. Začiatok ďalšieho kola rokovaní potvrdila aj ukrajinská strana.

„Pokračujeme v rozhovoroch formou videokonferencie,“ uviedol Medinskij prostredníctvom aplikácie Telegram. „Naše pozície týkajúce sa Krymského polostrova a Donbasu sa nezmenili,“ dodal. Začatie vzájomných rokovaní potvrdila aj ukrajinská prezidentská kancelária citujúc hlavného vyjednávača Mychajla Podoľaka.

13:04 Útok na budovu v Mykolajive si vyžiadal už 28 obetí

Na najmenej 28 stúpol počet obetí utorkového ruského útoku na deväťpodlažnú administratívnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv. Oznámil to v piatok gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim, ktorého vyjadrenie zverejnil denník The Guardian.

Terčom ruského raketového útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno o 08.45 h miestneho času, sa stalo sídlo oblastnej správy v Mykolajive. Tamojší zamestnanci krátko pred útokom prišli do práce. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto budovy.

Vitalij Kim obvinil ruské sily z toho, že na budovu zámerne zaútočili až po príchode zamestnancov. On sám zrejme prežil len vďaka tomu, že zaspal a neprišiel načas do práce. „Zaspal som. Ale mal som šťastie. Väčšine ľudí sa akoby zázrakom podarilo ujsť, ani neviem ako,“ povedal v piatok mykolajivský gubernátor.  

12:52 Útok na sklad s palivom nepomôže mierovým rozhovorom, tvrdí Kremeľ

Kremeľ tvrdí, že správy o údajnom útoku ukrajinských bojových helikoptér na sklad paliva v Rusku nie sú priaznivé pre rozhovory medzi oboma stranami. „Určite to nie je niečo, čo by sa dalo vnímať ako vytvorenie pohodlných podmienok pre pokračovanie rozhovorov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov na Telegrame vyhlásil, že požiar v sklade ropy v Belgorode spôsobili nálety dvoch ukrajinských vrtuľníkov. Dve osoby podľa neho utrpeli zranenia, ale nie sú v ohrození života. Obyvateľov žijúcich v blízkosti evakuovali.

Ukrajina sa k incidentu neprihlásila. Korešpondent BBC v Odese Jonathan Beale napísal, že ak by sa ukázalo, že útok na sklad paliva skutočne spôsobili Ukrajinci, mohlo by to poskytnúť obrovskú morálnu podporu ukrajinskej armáde. „Letieť v noci hlboko na ruské územie a začať útok na nepriateľský sklad paliva, to si vyžaduje mimoriadnu odvahu, ako aj jemne vycibrené letecké schopnosti. Tento údajný útok dramaticky nezmení samotnú vojnu. Mohol by však poukázať na to, že ukrajinské vzdušné sily naďalej dobre fungujú,“ uviedol Beale.

11:40 Preprava ruského plynu v marci výrazne vzrástla, trend pokračuje aj v apríli

Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko sa v marci oproti februáru takmer zdvojnásobili. Tento trend pokračuje napriek požiadavkám ruskej strany na platbu v rubľoch a hrozbu odstavenia plynovodov aj na začiatku apríla. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.

Zatiaľ čo vo februári pritieklo na Slovensko na vstupe vo Veľkých Kapušanoch 1,3 miliardy kubických metrov plynu a denné dodávky kolísali od 23 miliónov až po 80 miliónov kubíkov koncom mesiaca, v marci sa množstvo zvýšilo na viac ako 2,5 miliardy kubických metrov. Denné dodávky sa pritom najčastejšie pohybovali na úrovni 83 miliónov m3. Väčšina tohto plynu na Slovensku nezostáva a prepravuje sa ďalej do Rakúska a Talianska.

Trend vysokých dodávok plynu zostáva podľa nominácií zverejnených Eustreamom aj v piatok a v sobotu (2.4.), keď by mala preprava ruského plynu vzrásť až nad 90 miliónov kubických metrov.

11:34 Žilinka odmieta vyhrocovanie napätých vzťahov s Ruskom formálnymi gestami

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka odmieta vyhrocovanie napätých vzťahov s Ruskom formálnymi gestami. Reagoval tak na výzvy, aby vypovedal dohodu o spolupráci medzi generálnymi prokuratúrami SR a Ruskej federácie, ktorá od marca 2002 rámcovo upravuje možnosti spolupráce oboch prokuratúr.

Táto dohoda podľa jeho slov „plne zodpovedá záväzkom SR, vyplývajúcim zo Zmluvy medzi SR a Ruskou federáciou o priateľských vzťahoch a spolupráci, podpísanej v Bratislave dňa 26. augusta 1993“. Ako ďalej uviedol, momentálne zodpovedajú vzťahy oboch prokuratúr kritériu „nevyhnutnej potrebnosti a profesionality.“ Možnosti spolupráce v zmysle dohody podľa jeho slov nie sú a ani objektívne nemôžu byť napĺňané.

Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann

„To však neznamená, že by dlhé roky budovaná korektná spolupráca a komunikácia mala byť znegovaná a vzájomné vzťahy aj formálne zrušené,“ dodal s tým, že k tejto otázke považuje za potrebné pristupovať triezvo a rozvážne, hľadiac do budúcna. Pred vyhrocovaním napätých vzťahov, akým by bolo zrušenie dohody, uprednostňuje konkrétne kroky a reálnu pomoc zodpovedajúcu situácii, ktorá nastala.

11:23 V uzavretej zóne v okolí Černobyľa sú stále ruskí vojaci

V uzavretej zóne v okolí nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli sa stále nachádzajú ruskí vojaci, uviedol v piatok ráno šéf ukrajinskej štátnej agentúry, ktorá má túto zónu na starosti. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.      

Jevhen Kramarenko z uvedenej agentúry v štátnej televízii potvrdil, že ruské sily, ktoré v prvý deň invázie – 24. februára –  prevzali kontrolu nad Černobyľom, sa síce už stiahli z areálu elektrárne, avšak ich prítomnosť bola spozorovaná v jej okolí.

V noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom informovala, že ruskí vojaci oblasť okolo nefunkčnej elektrárne Černobyli opustili, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy.

11:20 Ukrajina tvrdí, že dobyla 11 obcí v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda za posledné dni znovu dobyla 11 obcí v Chersonskej oblasti ležiacej na juhu krajiny, pričom sa zmocnila ruských tankov a ďalšej vojenskej techniky. Uviedlo to v piatok ukrajinské ministerstvo obrany, ktorého vyjadrenie citovala agentúra DPA.

Podľa ministerstva obrany v Kyjeve sa ukrajinským silám podarilo prejsť do ofenzívy na severe Chersonskej oblasti, o ktorej Rusko tvrdí, že ju celú kontroluje. Okrem dobytia 11 obcí sa ukrajinské jednotky zmocnili viacerých ruských tankov T-64 a ďalšej opustenej vojenskej techniky a doručili potraviny a lieky miestnym obyvateľom.

11:16 Nemecko sa obáva zastavenia dodávok ruského plynu

V Nemecku panujú veľké obavy zo zastavenia dodávok ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Ak by Moskva zastavila dodávky plynu alebo ak by Západ zaviedol embargo na ruské energie, Nemecko by sa dostalo do hlbokej krízy, varoval šéf chemického koncernu BASF Martin Brudermüller.

Zastavenie dovozu alebo dlhodobý výpadok dodávok plynu a ropy z Ruska by podľa neho spôsobilo nevídané ekonomické škody. „To by mohlo stiahnuť nemeckú ekonomiku do najhlbšej krízy od druhej svetovej vojny,“ uviedol Brudermüller v rozhovore pre Frankfurter Allgemeinen Sonntagszeitung.

Aj energetická expertka a poradkyňa spolkovej vlády Lamia Messari-Beckerová varovala pred ďalekosiahlymi následkami zastavenia ruských dodávok na najväčšiu európsku ekonomiku. „Ak by prišlo k ochromeniu primárneho priemyslu, spustilo by to reťazovú reakciu, ktorá by sa nedala zastaviť a len ťažko by sa opravovali jej následky,“ povedala Messari-Beckerová pre DPA.

10:51 Šéf ukrajinského zväzu Pavelko nahral pre účastníkov kongresu FIFA emotívne video

Šéf futbalu v Ukrajine Andrij Pavelko však zverejnil emotívne video, v ktorom má na sebe nepriestrelnú vestu. „Pravidelne dostávame smutné správy o smrti členov ukrajinskej futbalovej komunity. Zabili ich rakety agresorov z jednej z najväčších armád na svete. Futbal v našej krajine ustúpil do úzadia,“ uviedol Pavelko, ktorého krajina v Kyjeve hostila pred štyrmi rokmi finále Ligy majstrov.

10:43 Rusko nebude od EÚ požadovať, aby zrušila sankcie

Rusko nebude žiadať Európsku úniu, aby zrušila sankcie, ktoré voči Moskve prijala v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine. Povedal to v piatok pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Nikolaj Kobrinec. „Európska únia nie je stredom vesmíru,“ povedal Kobrinec, ktorý na ministerstve pôsobí ako šéf odboru pre európsku spoluprácu.

Moskva podľa neho nenechá nepriateľské kroky Európskej únie bez odozvy a dúfa, že Brusel pochopí, že konfrontácia s Ruskom nie je v jeho záujme. „Nezodpovedné sankcie Bruselu už dnes negatívne ovplyvňujú každodenný život bežných Európanov,“ poznamenal Kobrinec. „Sú pripravení platiť z vlastného vrecka za ďalšie zabíjanie civilistov na Ukrajine, premenu Európy z regiónu spolupráce a stability na zónu konfliktu? Nemyslím si to,“ citoval Kobrinca denník The Guardian.

Agentúra RIA Novosti informovala, že ruská vláda plánuje 100 rozličných iniciatív, ktoré budú reakciou na sankcie uvalené zo strany EÚ. Ruský rezort zahraničných vecí vo štvrtok oznámil, že v reakcii na sankcie uvalené na Moskvu za jej vojenské akcie na Ukrajine rozšíri zoznam predstaviteľov EÚ, ktorým je zakázaný vstup na územie Ruskej federácie.

10:37 Depardieu odsúdil Putinove šialené a neprijateľné excesy na Ukrajine

Francúzsky herec Gérard Depardieu (73), ktorý je známy svojím priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v rozhovore pre agentúru AFP kritizoval „šialené, neprijateľné excesy“ Ruska na Ukrajine, kde Moskva 24. februára spustila vojenskú ofenzívu.

„Rusi nie sú zodpovední za šialené, neprijateľné excesy ich lídrov, akým je Vladimir Putin,“ povedal vo štvrtok Depardieu, ktorý v roku 2013 odišiel z Francúzska a prijal ruské občianstvo. Urobil tak na protest proti navrhovanému zvýšeniu daní pre milionárov vo svojej vlasti. Tento jeho krok vyvolal vo Francúzsku veľké pobúrenie. Podľa francúzskych úradov sa chcel herec takto vyhnúť plateniu milionárskej dane.

Depardieu v interview pre AFP avizoval, že všetky zisky zo svojich troch koncertov, ktoré sa budú konať v Paríži od 1. apríla, venuje „ukrajinským obetiam tejto tragickej bratovražednej vojny“.

Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP

10:03 Británia a USA dodajú Ukrajine supermoderné vybavenie, Austrália obrnené vozidlá

Británia a USA dodajú Kyjevu „supermoderné“ vojenské vybavenie, ktoré umožní Ukrajine lepšie chrániť jej vzdušný priestor pred nepriateľskými silami. Informoval o tom ukrajinský veľvyslanec v Japonsku, ktorého v piatok citovala televízia Sky News.

Austrálsky Scott Morrison okrem toho v piatok podľa televízie Sky News Australia oznámil, že Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej agresii, pošle obrnené vozidlá Bushmaster.

„Očakávame dodávky supermoderného vybavenia od Spojených štátov a Británie, ktoré nám umožní lepšie chrániť náš vzdušný priestor a naše mestá,“ povedal na tlačovej konferencii ukrajinský veľvyslanec v Tokiu Serhij Korsunskyj. Nekonkretizoval, o aké vybavenie pôjde.

Ľahké obrnené vozidlá typu Bushmaster. Foto: TASR/AP t

09:34 Zelenskyj odobral vojenskú hodnosť dvom generálom, obvinil ich zo zrady

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave zverejnenom vo štvrtok večer oznámil, že dvom generálom, ktorých nazval „antihrdinami“, pretože podľa jeho slov zradili vlasť, odobral vojenskú hodnosť. Zelenského vyjadrenia citovala televízia CNN.

„Dnes padlo ďalšie rozhodnutie týkajúce sa antihrdinov. Nemám teraz čas zaoberať sa všetkými tými zradcami. Avšak postupne budú všetci potrestaní,“ povedal Zelenskyj. Jeho rozhodnutie sa vzťahuje na bývalého šéfa hlavného oddelenia pre vnútornú bezpečnosť Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Andrija Olehovyča Naumova a bývalého šéfa úradu SBU v Chersonskej oblasti Serhija Oleksandrovyča Kryvoručka.

„Vojaci z radov vyšších dôstojníkov, ktorí sa nerozhodli, kde je ich vlasť, ktorí porušujú vojenskú prísahu oddanosti ukrajinskému ľudu pokiaľ ide o ochranu nášho štátu, jeho slobody a nezávislosti, budú nevyhnutne zbavení vyšších vojenských hodností,“ vyhlásil Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

08:47 Rusko obvinilo Ukrajinu z útoku na sklad paliva v pohraničnom meste Belgorod

Ruské úrady obvinili Ukrajinu z útoku na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré leží asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc. Na Belgorod podľa nich zaútočili v piatok ráno dva nízko letiace ukrajinské vojenské vrtuľníky, informoval denník The Guardian. Toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť a ukrajinská strana sa k nemu bezprostredne nevyjadrila.

Hasiči zasahujú počas mohutného požiaru skladu paliva v ruskom meste Belgorod. Foto: TASR/AP

V Belgorode, správnom centre Belgorodskej oblasti, vypukol v piatok ráno mohutný požiar. Podľa miestneho gubernátora Viačeslava Gladkova horel sklad paliva. Mali naň zaútočiť dve ukrajinské helikoptéry, ktoré prileteli z ukrajinskej strany hranice. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Gladkov prostredníctvom aplikácie Telegram ďalej uviedol, že útok sa zaobišiel bez obetí na životoch. Zranenia podľa neho utrpeli len dvaja pracovníci, ktorí však nie sú v ohrození života.

Požiar skladu paliva v ruskom meste Belgorod. Foto: TASR/AP

08:28 Vereščuková: Ruské sily skonfiškovali 14 ton humanitárnej pomoci

Ruské sily vo štvrtok zhabali 14 ton humanitárnej pomoci, ktorá mala byť 12 autobusmi dopravená do juhoukrajinského mesta Melitopol. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka  a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, informuje televízia CNN.

Ruské jednotky tiež zablokovali 45 autobusov, ktoré ukrajinská vláda vo štvrtok vypravila do Mariupola. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko znovu otvorí evakuačný koridor z Mariupola do Záporožia v piatok a vyhovie tak žiadosti lídrov Francúzska a Nemecka. Koridor sa otvorí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), pričom bude prechádzať cez Berďansk.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že konvoj vozidiel postihli viaceré problémy vrátane skonfiškovania pomoci obsahujúcej jedlo a lieky, a zablokovania autobusov. Podľa Francúzska štvrtkový koridor nestačil na uskutočnenie evakuácie z Mariupola.

08:11 Slovenské mimovládne organizácie prepravili na Ukrajinu viac ako 700 ton pomoci

Slovenské mimovládne organizácie počas prvého mesiaca vojenskej invázie a humanitárnej krízy na Ukrajine prepravili na územie svojho východného suseda viac ako 700 ton humanitárnej pomoci. Distribúciu zabezpečujú prostredníctvom solidarity slovenského obyvateľstva. TASR o tom informovala manažérka pre komunikáciu platformy rozvojových organizácií Ambrela Boba Markovič Baluchová.

Organizácie združené v platforme spolu s miestnymi partnermi boli v prvé týždne vojny sústredené hlavne na troch hraničných priechodoch, a tam pomáhali ľuďom na úteku z Ukrajiny.

Dovedna 709 ton humanitárnej pomoci dopravili organizácie spolu s partnermi do viacerých regiónov Ukrajiny vrátane miest Kyjev, Charkov, Ternopiľ, Ivano-Frankivsk, Užhorod, Mariupol, Veľké Berezné, Mukačevo a podobne, konkretizoval výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba.

06:01 Rusko povolalo na Ukrajinu svoje sily z Gruzínska, tvrdí britský rezort obrany

Rusko povolalo na Ukrajinu viac ako 1000 svojich vojakov, ktorí pôsobia v Gruzínsku, uviedlo v noci na piatok britské ministerstvo obrany na Twitteri.

Podľa britského rezortu obrany Kremeľ presúva na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov z gruzínskych odštiepeneckých regiónov Abcházsko a Južné Osetsko. Z tejto skupiny vojakov plánuje Moskva vytvoriť tri „taktické prápory“, uviedlo ministerstvo.

„Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, a teda svedčí to o tom, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty,“ píše britský rezort obrany.

04:17 Ukrajina: Ruskí vojaci ušli z Černobyľa údajne pre choroby z ožiarenia

Ruskí vojaci opustili oblasť okolo nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, pretože boli vystavení vysokým dávkam radiácie, keď v kontaminovanej oblasti kopali zákopy, uviedla v noci na piatok ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom. TASR túto informáciu prevzala od denníka The Guardian.

„Treba poznamenať, že sa potvrdili informácie o opevneniach a zákopoch, ktoré (ruskí vojaci) vybudovali priamo v Červenom lese, ktorý je najviac znečisteným miestom v (černobyľskej) uzavretej zóne,“ napísala spoločnosť Energoatom prostredníctvom aplikácie Telegram.

„Nie je teda prekvapujúce, že okupanti boli vystavení značným dávkam radiácie a pri prvom náznaku choroby z ožiarenia spanikárili,“ pokračuje vyhlásenie.

Kolotoč v parku v opustenom meste Pripiať, ktoré sa nachádza tri kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: TASR/AP

02:13 Zelenskyj: Očakávame zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny

Ruská armáda sa sťahuje z oblastí na sever od ukrajinskej metropole Kyjev, z okolia Černihivu a Sumskej oblasti, uviedol v noci na piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že očakáva zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny, najmä v regióne Donbas.

„Na sever od Kyjeva, smerom na Černihiv a v Sumskej oblasti pokračuje vyháňanie okupantov,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videopríhovoru. Ruská armáda si podľa ukrajinského prezidenta uvedomuje, že v týchto regiónoch nedokáže bojovať s takou intenzitou, ako v prvej polovici marca.

ŠTVRTOK

21:17 Británia a jej spojenci pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc

„Výsledkom dneška je, že na Ukrajinu pošleme viac smrtiacej pomoci. Niekoľko krajín prišlo buď s novými nápadmi, alebo prisľúbili ďalšie financie,“ uviedol britský minister obrany Ben Wallace po stretnutí s 35 medzinárodnými partnermi na druhej Medzinárodnej obrannej darcovskej konferencii pre Ukrajinu.

Táto pomoc bude zahŕňať poskytnutie systémov protivzdušnej a pobrežnej obrany, delostrelecké systémy s dlhým dosahom, pomoc spojenú s protibatériovou paľbou, ozbrojené vozidlá, ako i rozsiahlejší výcvik a logistickú podporu.

21:00 Putin sa izoluje; poradcov mohol dať do domáceho väzenia, uviedol Biden

„Zdá sa, že (Putin) je izolovaný a existujú určité náznaky, že prepustil alebo dal do domáceho väzenia niektorých svojich poradcov,“ povedal americký prezident Joe Biden bez poskytnutia ďalších informácií. Šéf Bieleho domu v súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že je „skeptický“ čo sa týka tvrdení Moskvy, že sa sťahuje zo severnej časti krajiny a z okolia Kyjeva.

20:09 Šéf britskej tajnej služby: Ruskí vojaci odmietajú plniť rozkazy na Ukrajine

Demoralizovaní ruskí vojaci na Ukrajine odmietajú plniť rozkazy, ničia svoju výzbroj a nešťastnou náhodou zostrelili vlastné lietadlo, oznámil Jeremy Fleming, ktorý riadi kybernetickú bezpečnostnú špionážnu službu GCHQ. Ruský prezident Vladimir Putin evidentne „mimoriadne nesprávne hodnotil“ inváziu, dodal šéf britskej tajnej služby.

„Je jasné, že nesprávne posúdil odpor ukrajinského ľudu. Podcenil silu koalície, ktorú jeho operácia dala dokopy. Podhodnotil ekonomické následky systému sankcií a precenil schopnosti svojej armády zaistiť rýchle víťazstvo,“ uviedol Fleming.

Ruský vojak na Ukrajine. Foto: Twitter

18:43 Ruské sily sa sťahujú z Černobyľa, potvrdila ukrajinská spoločnosť Energoatom

Ruské jednotky „smerujú v dvoch kolónach k ukrajinským hraniciam s Bieloruskom“, zatiaľ čo v černobyľskom závode naďalej zostáva „malý počet“ ruských síl, uviedla ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom.

18:00 Rusko rozšíri zoznam sankcionovaných predstaviteľov EÚ

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že v reakcii na sankcie uvalené na Moskvu za jej vojenské akcie na Ukrajine rozšíri zoznam predstaviteľov Európskej únie, ktorým je zakázaný vstup do Ruskej federácie.

„Obmedzenia sa vzťahujú na najvyššie vedenie Európskej únie vrátane niekoľkých európskych komisárov a šéfov vojenských štruktúr EÚ, ako aj na veľkú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, ktorí presadzujú protiruskú politiku,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

17:41 Scholz: Nemecko bude ďalej platiť za ruský plyn v eurách

Nemecký kancelár Olaf Scholz na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkázal, že Nemecko preverilo zmluvy s Ruskom v oblasti dodávok plynu a bude pokračovať v platbách v eurách a občas v dolároch. Zároveň zopakoval, že dúfa, že Nemecku sa podarí odstrihnúť sa od ruských dodávok ropy a uhlia do konca roka, v prípade plynu však tento proces bude trvať dlhšie.

https://standard.sk/188419/od-piatku-budu-platby-za-plyn-len-v-rubloch-putin-napokon-hrozbu-naplnil/

17:30 Zelenskyj kritizoval v belgickom parlamente obchodovanie s ruskými diamantmi

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval vo štvrtok obchodníkov s diamantmi v Belgicku, ktorí stále dovážajú ruské vzácne kamene. „Sú ľudia, pre ktorých sú dôležitejšie ruské diamanty občas predávané v Antverpách,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k belgickým zákonodarcom, pričom odkazoval na diamantový trh v tomto prístavnom meste. „Mier je cennejší ako diamanty, ako ruské lode v prístave, ako ropa a plyn, tak nám pomôžte,“ pokračoval ukrajinský líder.

Volodymyr Zelenskyj vystúpil s prejavom v belgickom parlamente. Foto: TASR/AP

16:55 NATO: Európa a Severná Amerika sú zjednotené a silnejšie v búrlivých časoch

Šéf Aliancie Jens Stoltenberg pri predstavovaní správy organizácie za rok 2021 uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila medzi členskými štátmi NATO „nový pocit naliehavosti“ zvýšiť výdavky na obranu. V dokumente sa uvádza, že len osem z 30 členských štátov NATO spĺňalo cieľ vynakladať dve percentá HDP na obranu.

Stoltenberg v tejto súvislosti ocenil vyhlásenie Nemecka, že do svojej armády vloží 100 miliárd eur a prekročí stanovený dvojpercentný cieľ výdavkov na obranu. Zdôraznil tiež, že podobné záväzky na zvýšenie obranných výdavkov prijali Dánsko, Poľsko a Rumunsko.

16:35 Británia zavádza sankcie voči ruským propagandistom a štátnym médiám

Spojené kráľovstvo vo štvrtok oznámilo nové sankcie voči ruským „propagandistom“ a dvom mediálnym spoločnostiam financovaným Kremľom pre obvinenia zo šírenia „lží“ o invázii na Ukrajinu. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP. Najnovšie opatrenia nasledujú po niekoľkých predchádzajúcich kolách sankcií voči vyše 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a subjektom v reakcii na vojnu, ktorú Rusko rozpútalo v susednom štáte.

Podľa hovorcu britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý poskytol vyjadrenie médiám zvlášť, je správne uvaliť sankcie na tých, ktorí sa snažia masovo dezinformovať ľudí. Na sankčnom zozname sa ocitol aj ruský generálplukovník  Michail Mizincev, ktorý sa podľa britského ministerstva zahraničných vecí stal známym ako „mäsiar z Mariupola“ v súvislosti s ruskými akciami v obliehanom ukrajinskom meste.

Medzi 14 sankcionovanými je aj TV-Novosti – vlastník spravodajskej televízie RT. Ďalej spoločnosť Rossija Segodňa, ktorá ovláda tlačovú agentúru Sputnik. Sankcie zasiahnu aj ruského televízneho moderátora Sergeja Briljova, známeho svojimi rozhovormi s významnými politickými osobnosťami. Londýn ho označil za „Putinovho propagandistu“.

16:03 Kremeľ má obavy z toho, ako USA vôbec nerozumejú Putinovi

Domnienky amerických predstaviteľov, že poradcovia ruského prezidenta Vladimira Putina sa mu boja povedať nepríjemnú pravdu o vojenskej operácii Ruska na Ukrajine, ukazujú, ako málo rozumejú jemu alebo ruskej vláde, uviedol vo štvrtok Kremeľ. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.

„Na našu ľútosť – a vlastne to v nás vyvoláva až obavy – sa ukazuje, že ani ministerstvo zahraničných vecí ani Pentagón (ministerstvo obrany) nemajú skutočné informácie o tom, čo sa deje v Kremli,“ povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov na adresu predstaviteľov USA.

Riaditeľka komunikácie Bieleho domu Kate Bedingfieldová novinárom povedala, že Rusko urobilo „strategickú chybu“ a že nedostatok presných informácií odovzdávaných šéfovi Kremľa viedol k „neustálemu napätiu medzi Putinom a jeho armádnym velením“.

Peskov však toto poprel. „Jednoducho nerozumejú tomu, čo sa deje v Kremli, nerozumejú prezidentovi Putinovi, nerozumejú rozhodovaciemu mechanizmu a nerozumejú spôsobu, akým pracujeme,“ uviedol. „Toto nám nie je len ľúto, ale vyvoláva to obavy. Pretože takéto úplné nepochopenie – to vedie k zlým rozhodnutiam, k unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať veľmi zlé následky,“ dodal podľa Reuters Peskov.

https://standard.sk/188419/od-piatku-budu-platby-za-plyn-len-v-rubloch-putin-napokon-hrozbu-naplnil/

15:22 Stoltenberg: Ruské jednotky na Ukrajine sa nesťahujú, ale premiestňujú

 Severoatlantická aliancia nezaznamenala stiahnutie ruských síl na Ukrajine a očakáva dodatočné útočné akcie, uviedol vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.

„Podľa našich spravodajských informácií sa ruské jednotky nesťahujú, ale premiestňujú. Rusko sa snaží preskupiť, doplniť zásoby a posilniť svoju ofenzívu v regióne Donbas,“ povedal Stoltenberg počas tlačovej konferencie. „Rusko zároveň pokračuje vo vyvíjaní tlaku na Kyjev a ďalšie mestá. Takže môžeme očakávať ďalšie útočné akcie, ktoré prinesú ešte viac utrpenia,“ dodal generálny tajomník Aliancie.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

15:14 Množia sa správy o brutálnych znásilneniach ukrajinských žien ruskými vojakmi

Istá ukrajinská ženy pre britský denník The Times uviedla, že opití ruskí vojaci jej zastrelili muža a ju znásilnili. Informuje o tom ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na britské noviny.

Podľa vyjadrení 33-ročnej ženy z Kyjevskej oblasti vtrhli Rusi do domu jej rodiny a najskôr jej zničili auto, aby tak zamedzili úteku. Jej manžela zastrelili na dvore, zatiaľ čo ženu prinútili vyzliecť sa. Následne ju znásilnili, zatiaľ čo sa jej štvorročný syn skrýval v kotolni. Po tom ako útočníci zaspali (podľa slov obete boli veľmi opití) sa žene aj s dieťaťom podarilo utiecť. V súčasnosti je u príbuzných v meste Ternopol.

15:08 Korčok: Posilnenie východného krídla NATO je len začiatok našej obrany

Posilnenie východného krídla NATO v podobe vytvorenia predsunutej obrany a dislokácie bojových skupín je len začiatok našej obrany. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí východného krídla NATO, platformy známej ako Bukureštská deviatka (B9). Partneri vo štvrtok rokovali na pôde rezortu diplomacie v Bratislave.

„Je to veľmi dôležitý krok, je to kritický krok, ale keď sa pozrieme na to, čo Ruská federácia spôsobuje na Ukrajine, musíme to naozaj vnímať len ako začiatok,“ povedal Korčok. Partneri zároveň pripomenuli, že dianie na východnom krídle NATO nemožno odizolovať a týka sa celej Severoatlantickej aliancie.

Otázka odpájania sa od jednostrannej závislosti od Ruska je podľa nich priamou otázkou bezpečnosti a obrany. „Dnes to z môjho pohľadu už nie je otázka či, ale ako… Ak to nezačneme robiť dôslednými krokmi dnes a zajtra, tak sa to mimoriadne prejaví na našej bezpečnosti,“ upozornil Korčok.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

Veľká časť diskusie bola podľa jeho slov tiež venovaná prípravám budúcej strategickej koncepcie Aliancie, ktorá má byť prijatá na samite v Madride. Spojenci tiež diskutovali o Rusku. Korčok priblížil, že na stole sú nové hrozby, osobitne kybernetická bezpečnosť, pričom v centre je otázka kolektívnej obrany. V tejto súvislosti podotkol, že Ruská federácia porušila nielen medzinárodné právo, ale rozbila aj európsku bezpečnostnú stratégiu. „S týmto sa musíme vyrovnať a musí sa to premietnuť aj v ďalšej strategickej koncepcii, ktorú chystáme,“ uviedol.

14:45 Podľa Putina na Ukrajine ešte nie sú vytvorené podmienky pre prímerie, hovorí Draghi

Ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že na Ukrajine ešte nie sú vytvorené podmienky pre prímerie. Vyhlásil to v stredajšom telefonáte s talianskym premiérom Mariom Draghim, ktorý o tom podľa agentúry Reuters informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii v Ríme.

Draghi ďalej uviedol, že ho Putin ubezpečil, že súčasné zmluvy o dodávkach plynu zostávajú v platnosti a európske firmy budú naďalej platiť v eurách a dolároch, nie v rubľoch. Draghi dodal, že podľa jeho názoru konverzia platby bude zrejme internou záležitosťou Ruskej federácie.

V telefonáte Putin talianskemu premiérovi tiež povedal, že jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským by bolo „predčasné“.

Mario Draghi. Foto: TASR/AP

14:39 Gruzínsko odmieta referendum v okupovanom Južnom Osetsku

Gruzínska vláda vo štvrtok odsúdila plány tamojšieho separatistického regiónu Južné Osetsko na usporiadanie referenda o pripojení k Rusku. Takéto hlasovanie by bolo podľa nej nelegitímne, keďže Južné Osetsko okupujú ruské sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Plány na usporiadanie referenda oznámil v stredu juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov. Pripojenie k Rusku pritom označil za strategický cieľ Južného Osetska. „Je neprijateľné, aby sa hovorilo o akomkoľvek referende, pokiaľ je toto územie okupované Ruskom. Takýto plebiscit by nemal žiadnu právnu záväznosť,“ reagoval vo štvrtok šéf gruzínskej diplomacie David Zalkaliani. Pripomenul, že aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojom verdikte označil Južné Osetsko za „územie okupované Ruskom“.

13:54 Peskov: Zahraniční klienti si budú musieť kupovať ruble pre platby za ruský plyn

Zákazníci z „nepriateľských“ krajín si budú musieť nakupovať ruble za menu stanovenú v ich zmluvách pre následné nákupy ruského plynu. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Uviedol pritom, že do schémy nákupu plynu za ruble by mohla byť zapojená Gazprombank. Ceny a objemy to podľa neho neovplyvní. „Pre kupujúcich ruského plynu de facto nedôjde k žiadnym zmenám,“ povedal s tým, že podrobnosti schémy budú zverejnené neskôr vo štvrtok.

13:51 Armáda oslobodila päť dedín pri Záporoží, Rusi zaútočili na vojenskú základňu pri Dnipre

Ukrajinská armáda oslobodila spod ruskej kontroly päť dedín v Záporožskej oblasti. Na Telegrame to uviedla ukrajinská pechota.

Web Ukrajinská pravda zasa uviedol, že o niečo severnejšie, pri meste Dnipro, zasiahol ruský útok vojenskú základňu. Podľa guvernéra Dnipropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka pri útoku zahynuli dve osoby a ďalších päť utrpelo zranenia.

13:41  Putin podpísal dekrét o jarnom povolaní 134 500 brancov do armády

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o jarnom povolaní 134 500 nových brancov do armády. Šéf Kremľa aj ruský minister obrany Sergej Šojgu sa vyjadrili, že branci sa nebudú podieľať na vojenskej operácii na Ukrajine. Avšak v skoršej časti tohto mesiaca ruská armáda priznala, že mnoho brancov nasadili na Ukrajinu a niektorí z nich sa dokonca dostali do zajatia.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

13:20 Zelenskyj požiadal Holandsko o zbrane, pomoc a bojkot ruského plynu

Ukrajinský prezident Volodymyr vyzval vo štvrtok Holandsko, aby poskytlo Kyjevu zbrane a pomoc pri obnove krajiny zničenej inváziou ruskej armády. Zároveň požiadal holandskú vládu o bojkot ruských energetických surovín a o podporu členstva Ukrajiny v EÚ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zelenskyj vo svojom štvrtkovom príhovore tiež apeloval priamo na holandského premiéra Marka Rutteho, aby podporil snahy Ukrajiny o vstup do EÚ. Holandská vláda snahy o urýchlenie integrácie Kyjeva do Únie odmieta s argumentom, že ide o veľmi komplikovanú otázku.

13:12 Ruskom podporovaní separatisti deklarujú významné úspechy na východe Ukrajiny

Proruskí separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť a viac ako polovicu Doneckej oblasti. Deklarovali to po tom, ako Moskva označila tieto územia v Donbase za hlavný cieľ svojej vojenskej operácie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, ktorá súčasne upozornila, že tieto tvrdenia nemohla overiť z nezávislých zdrojov.

Agentúra AP v súvislosti s tým pripomenula, že ukrajinské sily sa neskôr zmocnili veľkej časti oboch regiónov, takže proruské republiky zaberali fakticky asi tretinu územia každej z oboch rovnomenných oblastí.

12:31 Kyjev po mesiaci opäť povolí predaj alkoholu

 V ukrajinskej metropole Kyjev bude od piatka od 1. apríla po mesiac trvajúcom zákaze opäť povolený predaj alkoholu. Alkoholické nápoje sa budú dať kúpiť v čase od 11.00 h do 16.00 h v obchodoch a v reštauráciách. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia Kyjeva, na ktorých sa odvolala agentúra DPA.

Predaj alkoholu bol v hlavnom meste Ukrajiny zakázaný od 1. marca. Dočasné zákazy jeho predaja medzičasom uvoľnili aj iné ukrajinské mestá, napríklad Ľvov či Mykolajiv.

12:17 Ukrajinská delegácia sa v Nemecku stretne s vládnymi politikmi

V Nemecku sa má uskutočniť stretnutie ukrajinskej delegácie s vysokopostavenými nemeckými politikmi s cieľom získať prísľub „politickej, hospodárskej, humanitárnej a vojenskej pomoci“. Na svojom účte na sociálnej sieti Twitter to vo štvrtok uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, informoval denník Der Tagesspiegel.

Do Nemecka odcestoval podľa informácií denníka Bild mladší brat kyjevského starostu Vladimir. „Prišiel som do Nemecka, aby som počas politických rozhovorov v Berlíne podporil ukrajinskú delegáciu… Sme vďační za poskytnutú pomoc – vo vojne voči ruskej armáde však nevyhnutne potrebujeme viac humanitárnej i vojenskej podpory,“ povedal pre nemecký denník Vladimir Kličko.

Agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovanú hovorkyňu uviedla, že Vladimir Kličko sa vo štvrtok v Berlíne stretne s nemeckým ministrom hospodárstva Robertom Habeckom. Delegácia z Ukrajiny, ktorá údajne požiadala o rozhovory s viacerými ministrami vládneho kabinetu v Berlíne, má v Nemecku podľa Bildu zostať najmenej dva dni.

Vladimir Kličko. Foto: TASR/AP

11:55 Ruská aj ukrajinská ekonomika tento rok klesnú najviac za 25 rokov

Ruská vojna proti Ukrajine stiahne obe ekonomiky do najhlbšej recesie za viac než 25 rokov, očakáva Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Ak by sa však čoskoro uzavrelo prímerie, ukrajinská ekonomika by sa mohla v roku 2023 výrazne oživiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

EBOR očakáva, že ukrajinský hrubý domáci produkt (HDP) sa tento rok prepadne o 20 percent a ruský o 10 percent. Pôvodne počítala s expanziou o 3,5 percenta, respektíve o 3 percentá.

11:40 Medvedev: Poľsko má zálusk na západnú Ukrajinu

Podľa podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady a exprezidenta Dmitrija Medvedeva západná Ukrajina vyzerá pre Varšavu ako celkom slušná korisť a v poľskej televízii ukazujú mapy, kde je oblasť súčasťou Poľska. Pre Sputnik Polska tiež dodal, že Poľsko sa snaží zamaskovať svoje zámery, informuje Ria Novosti.

Varšava má údajne recept na to, ako ospravedlniť svoje konanie, ktoré podľa Medvedeva vyvolá tvrdú reakciu Ukrajincov a odsúdenie zo strany európskych krajín. „Na tento účel majstrovsky využíva protiruskú rétoriku a zakaždým ju mení na hystériu,“ povedal Medvedev.

Na záver pripomenul, že poľské elity už stáročia obviňujú Rusko zo všetkých svojich nešťastí. „Zdá sa, že dúfajú, že takáto argumentácia vopred ospravedlní ich konanie pred celým svetom,“ dodal Medvedev. 

https://standard.sk/188270/sef-francuzskej-vojenskej-rozviedky-pre-vojnu-na-ukrajine-skoncil-vo-funkcii-francuzi-uznali-ze-usa-mali-pravdu/

11:13 Stretnutie Kulebu s Lavrovom by sa mohlo konať do dvoch týždňov, informuje Čavušoglu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov by sa mohli do dvoch týždňov opäť osobne stretnúť na rokovaniach. Povedal to vo štvrtok šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala agentúra AFP.

„Približne do týždňa alebo dvoch by sa mohlo uskutočniť stretnutie na vyššej úrovni, prinajmenšom na úrovni ministrov zahraničných vecí,“ uviedol Čavušoglu. „Záleží na tom, aby obe strany našli spoločnú reč a dohodli sa na trvalom prímerí,“ dodal s tým, že stretnutie Kulebu s Lavrovom by Turecko rado usporiadalo „ako čestný sprostredkovateľ“.

Mevlüt Čavušoglu a Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

11:02 Ukrajinská vláda vysiela do Mariupola 45 autobusov na evakuáciu civilistov

Do mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské jednotky, vyrazil vo štvrtok konvoj 45 autobusov s cieľom evakuovať civilistov a doručiť tam humanitárne zásoby. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informovali agentúry Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo s platnosťou od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu z Mariupola. Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom ovládaný prístav Berďansk je otvorený od stredy 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ). „Spravíme všetko, čo je možné, aby sme zaistili, že autobusy sa dnes dostanú do Mariupola a vyzdvihnú ľudí, ktorí sa dosiaľ nedokázali dostať z tohto mesta,“ zdôraznila vicepremiérka.

10:50 Rusko pokračuje v útokoch na Černihiv, tvrdí Británia

Tvrdenia Kremľa o obmedzení ofenzívy okolo Kyjeva a Černihiva sa ukázali ako nepravdivé. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko naďalej pokračuje v tvrdom ostreľovaní a raketových útokoch na Černihiv ležiaci asi 150 kilometrov severovýchodne od ukrajinskej metropoly.

Ruské sily podľa Britov stále držia pozície východne a západne od Kyjeva, a to aj napriek stiahnutiu obmedzeného počtu jednotiek. „Na predmestiach mesta sa v najbližších dňoch pravdepodobne odohrajú ťažké boje,“ prognózuje britské ministerstvo obrany.

10:28 Zelenskyj v austrálskom parlamente: Ruská agresia ohrozuje celý svet

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že ruská vojenská agresia voči Ukrajine predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celý svet. Uviedol to vo vystúpení pred poslancami austrálskeho parlamentu, ktorým sa prihovoril vo štvrtok prostredníctvom videolinku. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Vo svete sa ešte nestalo, že by jedna krajina vyhlásila vojnu svojmu susedovi a otvorene deklarovala, že ho chce zotročiť alebo zničiť. Aby tomuto národu nezostalo ani len meno. Aby ani len nedostal šancu žiť slobodne,“ povedal Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí oboch komôr austrálskeho federálneho parlamentu.

Poslanci austrálskeho parlamentu tlieskajú ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas jeho virtuálneho prejavu v austrálskom parlamente v Canberre. Foto: TASR/AP

Ukrajinský prezident vyjadril obavy, že ak sa putinovské Rusko teraz nepodarí zastaviť a vyvodiť voči nemu zodpovednosť, rozhodnú sa napadnúť svojich susedov aj iné krajiny sveta, ktoré majú takéto zámery. Na Ukrajine sa preto v súčasnosti „rozhoduje aj o osude globálnej bezpečnosti,“ varoval.

Upozornil tiež na to, že Kremeľ sa vyhráža použitím jadrových zbraní a ak by k takémuto kroku došlo, rádioaktívna kontaminácia by mohla zasiahnuť celý svet. Na krajinu, ktorá sa uchyľuje k takémuto vydieraniu, by mali byť uvalené také sankcie, ktoré by jasne demonštrovali deštruktívnosť takýchto hrozieb pre samotného „vydierača“, povedal Zelenskyj austrálskym poslancom, ktorí mu aplaudovali v stoji. Zároveň sa poďakoval Austrálii za podporu, ktorú už poskytla Ukrajine.

10:26 Gazprom skúma zastavenie dodávok do nepriateľských krajín

Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom skúma možnosti zastavenia dodávok plynu do „nepriateľských“ krajín a vyhodnocuje možné dôsledky. Informovali o tom vo štvrtok noviny Kommersant s odvolaním sa na nemenované zdroje.

V stredu (30. 3.) uskutočnili regulačné úrady v Nemecku razie v kanceláriách Gazpromu v rámci vyšetrovania dodávok plynu do Európskej únie (EÚ). Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová sa v januári obrátila na plynárenské spoločnosti vrátane Gazprom po obvineniach, že ruský gigant zadržiava dodávky komodity, čo podporuje rast jej cien. Vestagerová pravdepodobne ešte zintenzívni zhromažďovanie informácií o európskych podnikoch Gazpromu, povedal minulý mesiac nemenovaný zdroj.

Gazprom a Kremeľ opakovane popreli zadržiavanie dodávok plynu s tým, že všetky pevné a dlhodobé záväzky boli splnené. Ale Gazprom obmedzil tzv. spotové nákupy plynu.

https://standard.sk/188143/dalsi-efekt-vojny-gruzinsky-region-juzne-osetsko-bude-hlasovat-o-pripojeni-k-rusku/

09:50 Referendum o neutralite by sa mohlo na Ukrajine konať najskôr o rok

Ukrajina by mohla byť schopná usporiadať referendum o svojej prípadnej neutralite najskôr za rok. Uviedol to Davyd Arachamija, šéf ukrajinskej delegácie na mierových rokovaniach s Ruskom, informuje vo štvrtok stanica BBC.

Práve záväzok Kyjeva k neutralite je kľúčovou požiadavkou Ruska na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril tento týždeň ochotu zaviazať sa k neutralite v prípade, že Moskva akceptuje ukrajinské požiadavky týkajúce sa bezpečnostných záruk.

Arachamija uviedol, že o takejto veci by mal v končenom dôsledku rozhodnúť prostredníctvom referenda ukrajinský ľud, nie politici. Dodal, že referendum je „rozsiahla procedúra“, ktorá sa môže uskutočniť len vtedy, keď v krajine panuje mier.

09:45 Kličko: Zelenskyj odišiel na rokovania do Nemecka

Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyhlásil, že prezident Volodymyr Zelenskyj odcestoval na rokovania do Nemecka.

„Priatelia! Dnes je veľmi dôležité zjednotiť všetky sily – tak na Ukrajine, ako aj upevniť postojov a činov našich partnerských štátov. Volodymyr odišiel s delegáciou z Ukrajiny na stretnutie do Nemecka,“ napísal na Twitteri.

Podľa dostupných zdrojov Zelenskyj od začiatku invázie územie Ukrajiny neopustil. Cesta do Nemecka je teda prvou zahraničnou cestou prezidenta od 24. februára. Naposledy sa videl naživo s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 19. februára 2020.

09:31 Zelenskyj stiahol veľvyslancov z Gruzínska a Maroka

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stiahol veľvyslancov svojej krajiny z Gruzínska a Maroka. Odvolaní diplomati podľa neho zlyhali, keď tieto krajiny nedokázali presvedčiť, aby podporili Ukrajinu a potrestali Rusko.

„Pri všetkej úcte, ak nebudú zbrane, nebudú sankcie, nebudú obmedzenia pre ruský biznis, tak si, prosím, hľadajte inú prácu,“ povedal v stredu Zelenskyj. „Diplomatický front je jedným z kľúčových frontov“ v ukrajinskom boji o víťazstvo, dodal ukrajinský prezident.

09:26 Putinovi poradcovia mu nehovoria pravdu o Ukrajine, tvrdí britská tajná služba

Britská vládna spravodajská a špionážna organizácia GCHQ tvrdí, že Rusko veľmi nesprávne odhadlo situáciu na Ukrajine a niektorí poradcovia prezidenta Vladimira Putina mu nehovoria o prebiehajúcej vojenskej ofenzíve pravdu. TASR prevzala správu zo stanice BBC. Riaditeľ GCHQ Jeremy Fleming počas návštevy Austrálie vo štvrtkovom prejave povedal, že ruskí vojaci, ktorým chýba morálka aj zbrane, odmietli splniť rozkazy, sabotovali svoje vlastné zariadenia a dokonca omylom zostrelili vlastné lietadlo.

Fleming tvrdí, že Putinovi poradcovia sa mu boja povedať pravdu, avšak dodáva, že ruskému režimu musí byť napriek tomu úplne jasné, čo sa deje, rovnako ako rozsah nesprávneho vyhodnotenia situácie. Šéf Kremľa zle posúdil silu odporu ukrajinskej armády, odozvu Západu a tiež schopnosti svojich jednotiek dospieť k rýchlemu víťazstvu, uvádza.

„To všetko prispieva k chybnému strategickému odhadu, pred akým západní lídri Putina varovali. Stáva sa z toho jeho (Putinova) osobná vojna, pričom náklady na ňu platia nevinní ľudia na Ukrajine a čoraz častejšie aj obyčajní Rusi,“ priblížil Fleming.

08:57 Británia sprísnila sankcie zamerané na lietadlá a jachty ruských oligarchov

Británia prijala v stredu novú právnu normu, na základe ktorej je zakázaná údržba lietadiel a lodí niektorých ruských oligarchov z jej sankčného zoznamu. Platí to tiež pre podniky patriace týmto osobám. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters. „Dnešný zákon pridáva nové spôsoby, ktoré máme k dispozícii, aby sme oligarchom odopreli prístup k ich luxusným hračkám,“ povedal britský minister dopravy Grant Shapps vo vyhlásení.

Sankcie sa bezprostredne po prijatí dotkli ropného magnáta Jevgenija Švidlera – miliardára s úzkymi podnikateľskými väzbami na oligarchu Romana Abramoviča – a Olega Tinkova, zakladateľa banky Tinkoff sídliacej v Moskve.

Oleg Tinkov.

08:21 Google: Ruskí hackeri zaútočili na siete niektorých európskych armád a NATO

Ruskí hackeri sa v nedávnej dobe pokúsili preniknúť do sietí Severoatlantickej aliancie a armád niektorých európskych štátov. V stredu to vo vyhlásení uviedla skupina firmy Google pre analýzu hrozieb. TASR vo štvrtok prevzala túto správu od agentúry Reuters.

Spoločnosť Google v správe neuviedla, ktoré národné armády boli zasiahnuté kybernetickými útokmi. Podľa vyhlásenia išlo o „phishingové kampane“ a viedla ich skupina, ktorá sa nazýva Coldriver, resp. Callisto so sídlom v Moskve. Skupina Google pre analýzu hrozieb v správe uviedla, že úspešnosť útokov nie je známa. Severoatlantická aliancia sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.    

08:19 Ukrajinský vyjednávač: Mierové rokovania budú od piatka pokračovať online formou

Ukrajina a Rusko by mali od piatka 1. apríla opäť pokračovať v mierových rokovaniach prostredníctvom internetu. Uviedol to v stredu večer Davyd Arachamija, člen ukrajinskej delegácie na rokovaniach, ktorého citovala agentúra Reuters.

Arachamija zároveň povedal, že Ukrajina navrhla Rusku osobné stretnutie lídrov oboch krajín. Moskva však podľa jeho slov túto ponuku odmietla s tým, že najskôr je ešte potrebné viac pracovať na návrhu vzájomnej dohody.

08:03 Biden chce kontrolu nad cenami energií, zo zásob uvoľní milión barelov ropy denne

Americký prezident Joe Biden sa podľa dvoch ľudí oboznámených s rozhodnutím chystá v rámci snahy kontrolovať ceny energií uvoľniť až milión barelov ropy denne z národných strategických zásob ropy. Ceny energií prudko vzrástli po tom, ako USA a spojenci uvalili na Rusko prísne sankcie za jeho inváziu na Ukrajinu. Oznámenie Bidenovho rozhodnutia i viac informácií by mohlo prísť už vo štvrtok.

05:54 Kadyrov: Rusko nebude na Ukrajine robiť žiadne ústupky

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v stredu povedal, že Rusko neurobí žiadne ústupky vo svojej vojne na Ukrajine a že šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij sa vo svojich vyhláseniach pomýlil.

„Nebudeme robiť žiadne ústupky. Bol to Medinskij, ktorý sa pomýlil – urobil nesprávnu formuláciu. A ak si myslíte, že (Putin) skončí s tým, čo začal, len tak – ako sa nám to dnes prezentuje –, to nie je pravda,“ povedal Kadyrov.

Čečenský vodca takto reagoval na slová vedúceho ruskej vyjednávacej delegácie, ktorý po utorkových rokovaniach v Istanbule povedal, že Moskva podnikne kroky na deeskaláciu konfliktu vrátane obmedzovania vojenskej aktivity v okolí Kyjeva.

Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP

04:37 Ukrajina: Zelenskyj neverí ruským prísľubom o znížení vojenskej aktivity

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že neverí prísľubom Ruska o znížení vojenskej aktivity voči Ukrajine, a uviedol, že ukrajinská armáda sa pripravuje na ďalšie boje na východe krajiny.

„Neveríme nikomu, ani jednej krásnej vete,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k národu a dodal, že ruské jednotky sa len preskupujú, aby mohli udrieť na východoukrajinský región Donbas.

„Nebudeme nič prezrádzať. Budeme bojovať o každý meter svojho územia,“ dodal Zelenskyj.

Po ďalšom kole mierových rokovaní v Istanbule v utorok ruský vyjednávač uviedol, že Moskva „radikálne“ obmedzí svoje útoky v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev a mesta Černihiv. Ostreľovanie však pokračovalo aj v noci.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore vyhlásil, že akýkoľvek ústup ruských síl je „výsledkom práce našich obrancov“. Ukrajina ako centrum globálneho boja za slobodu má právo požadovať od medzinárodného spoločenstva zbrane vrátane tankov, lietadiel a delostreleckých systémov, dodal.

Volodymyr Zelenskyj Foto: TASR/AP

03:42 Na Ukrajine bol obžalovaný prvý občan podozrivý z kolaborácie s ruskou armádou

Ukrajina v stredu oznámila, že bol obžalovaný prvý občan v súvislostí s novým zákonom, ktorý zakazuje kolaboráciu s ruskými jednotkami. Za porušenie tohto zákona pritom obvinenému hrozí trest odňatia slobody až 12 rokov.

Ukrajinská prokuratúra informovala, že obyvateľ východoukrajinského mesta Kramatorsk zverejnil na sociálnej sieti TikTok video, v ktorom „poprel ruskú agresiu voči Ukrajine a verejne vyzval ukrajinských občanov, aby podporili nelegálne rozhodnutia a činy agresorského štátu“, to znamená Ruska.

Ide o vôbec prvú obžalobu v súvislostí s porušením tohto zákona, ktorý ukrajinskí zákonodarcovia prijali v polovici marca, približne dva týždne po začiatku ruskej invázie.

Tento zákon zakazuje ukrajinským občanom spolupracovať so silami nepriateľa a za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody v rozmedzí desať až 12 rokov.

Ukrajinská prokuratúra okrem toho uviedla, že od účinnosti tohto zákona sa začalo už 150 vyšetrovaní v súvislostí s podozrením porušenia tohto zákona.

Ukrajina okrem toho prijala zákon, na základe ktorého je možné udeliť trest za „nelegálne“ zverejnenie fotografií a videí pohybu ukrajinských vojakov.

Foto: TASR/AP

02:20 Rusi sa začínajú sťahovať z Černobyľa

Ruské sily sa začali sťahovať z nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, uviedol v stredu predstaviteľ americkej obrany deň po tom, ako Moskva oznámila, že obmedzí útoky na dve kľúčové ukrajinské mestá.

„Černobyľ je oblasť, kde (Rusi) začínajú premiestňovať niektoré svoje jednotky – opúšťajú, odchádzajú z černobyľského zariadenia a presúvajú sa do Bieloruska. Myslíme si, že odchádzajú, nemôžem vám však povedať, že sú všetci preč,“ uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.

Na satelitnej snímke vyradená ukrajinská atómová elektráreň Černobyľ počas ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022. Foto: TASR/AP

01:14 Moskva od štvrtku vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu civilistov z obliehaného juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol.

Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom kontrolovaný prístav Berďansk bude otvorený od 31. marca od 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany.

„Aby bola táto humanitárna operácia úspešná, navrhujeme ju uskutočniť za priamej účasti Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC),“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.

Ruské ministerstvo obrany požiadalo Kyjev, aby do štvrtka do 06.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) zaručil „bezpodmienečné dodržiavanie“ prímeria prostredníctvom písomného oznámenia ruskej strane, UNHCR a ICRC.

Moskva tiež požiadala ukrajinskú armádu, aby zabezpečila bezpečnosť autobusových konvojov v určenom koridore. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že súhlasí s návrhom Kyjeva otvoriť štyri nové humanitárne koridory z Mariupola do Záporožia v časovom rozmedzí uplynulých 24 hodín.

(tasr, sita)

https://standard.sk/187679/musime-byt-pripraveni-heger/

Ďalšie články