30. marca, 15:02

Ako to vyzerá na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú Rusi

Ako to vyzerá na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú RusiIlustračné foto: TASR/AP

Na úvod osobná poznámka: Asi sa bude nejeden čitateľ pýtať, ako je možné, že jeden Rakúšan má doslova na každé miesto, ktoré sa vyskytuje v našom každodennom newsfeede z ukrajinskej vojny, osobné spomienky. Prípadne ako je možné, že ten Rakúšan je v živom kontakte s Ukrajincami žijúcimi práve na najhorúcejších miestach vojny – napríklad bezprostredne pri najväčšej atómke Európy. Nuž, povedzme to tak, je to náhoda, píše reportér Martin Leidenfrost.

Leto 2001 som strávil v Odese, učil som sa po rusky a odvtedy som každý rok chodieval na Ukrajinu. Často som sa do Odesy vracal, najčastejšie som chodil do Kyjeva, navštívil som ho každý rok, no obzvlášť som si obľúbil juh Ukrajiny. Prečo to tajiť, v nultých rokoch, ešte ako relatívne mladý slobodný muž, som chodieval aj so zámerom nájsť si babu. Tie pokusy boli také neúspešné a trápne, že nič z toho do novín nepatrí, no vysvetľujú, prečo sa doteraz orientujem v dnes Ruskom obsadených mestách, ako Cherson, Melitopol, Berďansk či Energodar.

Občas som chodieval na ukrajinský juh ako reportér, ale vždy som pritom bol aj trošku dovolenkárom. Precestoval som ukrajinský breh Čierneho mora, v celej jeho šírke. Ubytoval som sa v letoviskách, o ktorých ani mnohí Ukrajinci v živote nepočuli, v Kurortnom, v Zatoke, v Očakove, v Železnom porte, v Holej Pristani, v Kirilovke, no a tiež v Mariupole. V Mariupole človek vystúpil z lôžkového vozňa a ocitol sa medzi kúpajúcimi sa na piesočnatej pláži s výhľadom na priemyselný prístav. O Mariupole dnes ale nebudem písať. Čo sa tam deje, je príliš desivé.

Diery na mapách

Na Kryme som dovolenkoval len dvakrát, raz v Jalte, raz v Sevastopole. Ceny tam boli vždy vyššie, služby horšie a lístky na vlak vypredané. Tak som radšej chodieval na pláže Čierneho a Azovského mora, na skromné letoviská bežného (poväčšine) ukrajinského ľudu. Ubytoval som sa tam ako všetci, buď v prenajatom panelákovom byte, alebo v turistickom ubytovaní typu turbaza.

Dnes je zrejme celé pobrežie medzi Očakovom a Mariupolom pod kontrolou ruského vojska. Aj keď treba byť opatrný – zverejnené mapy dobytého územia sú dosť rozdielne: Kým vidíme na jednej mape rovnomerne červeno sfarbený povrch pozdĺž hraníc Ruskej federácie a Krymu, na inej mape sa vyskytujú diery.

Jedna taká diera, ktorá možno zostala nedotknutou, sa nachádza v strede Záporožskej oblasti. Poznám náhodou ten kraj: prechádza tadiaľ krásna železničná trať, ktorá spájala cez rovinatú juhoukrajinskú step Odesu s Berďanskom. Neraz som diskutoval s mojím obľúbeným energodarským taxikárom Sanom Saničom, distingvovaným džentlmenom v dlhom čiernom mercedese, či ma tam nemôže hodiť na zastávku.

Celý stredný juh Ukrajiny je odrezaný od centrálnej Ukrajiny obrovskými vodnými nádržami Dnepra, iba priehrada „Kachovské more“ zaberá 62-násobok vodnej plochy Oravskej priehrady, tá železničná trať vyzerala na mape blízučko, ušetril by som si pol dňa cesty. Lenže nedalo sa. Vlak tam síce podľa rozvrhu robil kratučké zastávky, ani zastávky, ani dediny však neboli bez džípu prístupné. (A verte: Keď San Sanič, ktorý časť života strávil v sibírskej tajge, povedal, že niečo sa nedá, tak sa to nedalo.)

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.