30. marca, 11:20

Prieskum: Tretina Slovákov si myslí, že vojnu na Ukrajine zámerne vyvolali západné mocnosti

Prieskum: Tretina Slovákov si myslí, že vojnu na Ukrajine zámerne vyvolali západné mocnostiUkrajinskí vojaci stoja neďaleko frontovej línie na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP

Až 34 percent Slovákov verí, že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním.

Vyplýva to z prieskumu vedeckého kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, ktorý sa uskutočnil 22. – 24. marca na vzorke 900 respondentov.

„Viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent) alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ priblížil jeden z autorov prieskumu Jakub Šrol.

Na druhej strane najnižšiu dôveru našli respondenti prieskumu pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky (11 percent) alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).

Kto verí Rusom?

Predbežné analýzy poukázali aj na to, že faktory ako vek či pohlavie pri dôvere prokremeľským naratívom obhajujúcim vojnový konflikt na Ukrajine nezohrávajú zásadnú úlohu. Z hľadiska vzdelania je dôvera voči prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním. Šrol však zdôraznil, že nejde o kľúčovú premennú a takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.

Prieskum tiež ukázal, že dôvera prokremeľským naratívom je spojená so sympatiami voči Rusku. Šrol poznamenal, že vyššiu dôveru vidia aj u osôb, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku bolo lepšie za bývalého režimu oproti súčasnosti. Zároveň títo ľudia uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou.

„Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ zhodnotil výskumník.

Prokremeľský naratív a konšpiračné teórie o covide

Vedci si vo výsledkoch prieskumu všimli aj to, že dôvera prokremeľským naratívom o vojne na Ukrajine bola špeciálne vysoká u Slovákov, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach,“ vysvetlil Šrol. Tieto informačné kanály sú podľa neho na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku.

(sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.