Musíme byť pripravení aj na náhle odstavenie plynu, povedal Heger po rokovaní Bezpečnostnej rady

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:10 Heger: Musíme byť pripravení aj na náhle odstavenie plynu

Slovensko si musí pripraviť scenáre na riešenie náhleho odpojenia plynu. Ide o záver stredajšieho rokovania Bezpečnostnej rady. Večer o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti.

„Nemecko už v tejto súvislosti vyhlásilo prvý stupeň varovania. Má na to dva dôvody. Vojna na Ukrajine a požiadavka Ruska, aby európski odberatelia platili za plyn v rubľoch,“ dodal premiér.

22:00 Szijjártó: Ukrajina chce ovplyvňovať maďarské parlamentné voľby

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó tvrdí, že Kyjev chce ovplyvniť nedeľňajšie parlamentné voľby, avšak jeho ukrajinský rezortný partner Dmitro Kuleba to poprel, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na stredajšie správy internetového vydania denníka Népszava.

Maďarský minister v statuse zverejnenom na Facebooku uviedol, že medzi veľvyslanectvom Ukrajiny v Budapešti a zástupcami ukrajinskej vlády sa v týchto dňoch odohrala konzultácia o možnostiach Kyjeva ovplyvniť voľby v prospech opozičného zoskupenia. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí však neodpovedalo na otázku Népszavy, odkiaľ má tieto informácie.

„Je poľutovaniahodné, že v záujme krátkodobého prospechu pred voľbami je pán minister Péter Szijjártó schopný vymýšľať nezmysly a tým zničiť naše dlho budované vzájomné vzťahy,“ uviedol Kuleba s poznámkou, že ak Szijjártóovi je dôležitejšie vyznamenanie od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova než vzťah s ním, tak by to bolo vhodné otvorene oznámiť.

Kandidát opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko Péter Márki-Zay v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na Szijjártóa pre šírenie poplašnej správy.

21:30 Slovinský premiér podporuje poskytnutie systému S-300 Ukrajine

Slovinský premiér Janez Janša v stredu uviedol, že podporuje poskytnutie systémov protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Informovala o tom americká televízia CNN.

„Áno, podporujem to, pretože to je vybavenie, ktoré Ukrajina potrebuje najviac,“ povedal Janša v rozhovore s novinárkou a moderátorkou CNN Becky Andersonovou.

Janša tiež uviedol, že hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten mu povedal, že jeho vláda je pripravená navrhnúť ukrajinským občanom referendum o zmene ústavy, pokiaľ ide o vzdanie sa zámeru Ukrajiny vstúpiť do NATO. „Myslím si, že urobili isté pragmatické rozhodnutie, pretože keď túto vojnu vyhrajú, domnievam sa, že NATO bude chcieť, aby vstúpili (do Severoatlantickej aliancie),“ povedal v rozhovore slovinský premiér.

20:15 Biden sľúbil Zelenskému podporu aj finančnú pomoc

Prezident USA Joe Biden a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v stredu prostredníctvom telefónu hovorili o dodatočnej pomoci, ktorú Spojené štáty Ukrajine poskytnú, o sankciách i mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.

Lídri podľa Bieleho domu hovorili o nepretržitom úsilí Spojených štátov splniť bezpečnostné požiadavky Ukrajiny, i spoločnom úsilí USA a ich spojencov a partnerov v súvislostí s určením ďalších schopností, ktoré by pomohli ukrajinskej armáda brániť svoju krajinu.

Americký prezident Zelenského informoval, že Spojené štáty plánujú poskytnúť ukrajinskej vláde priamu rozpočtovú pomoc vo výške 500 miliónov dolárov.

„Práve som dohovoril americkým prezidentom, telefonát trval hodinu. Vymenili sme si svoje pohľady na situáciu na bojisku a pri rokovacom stole. Hovorili sme o špecifickej obrannej podpore, novom balíku zosilnených sankcií, o makrofinančnej a humanitárnej pomoci,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.

19:50 Nemecko: Putin súhlasil s platbami za plyn v eurách

Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s pokračovaním platieb za plyn v eurách. Informoval o tom portál Deutsche Welle na základe telefonátu medzi dvoma lídrami.

Putin podľa nemeckého kancelára navrhol platby cez Gazprom Banku, ktorá nie je zahrnutá v sankčnom zozname, odkiaľ bude suma prevedená do rubľov. „Scholz s touto procedúrou nesúhlasil, ale vyžiadal si celý postup písomne,“ uviedol hovorca nemeckej vlády.

Ruský prezident minulý týždeň povedal, že „nepriateľské štáty“ (v princípe celý Západ) budú musieť platiť za plyn v rubľoch. Európske štáty s tým nesúhlasili.

V utorok Rusko vyplo plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko.

19:40 Južné Osetsko sa plánuje stať súčasťou Ruska

Južné Osetsko v blízkej budúcnosti podnikne kroky k členstvu v Ruskej federácií. Vyhlásil to v stredu prezident tohto gruzínskeho odštiepeneckého proruského regiónu Anatolij Bibilov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Som presvedčený, že zjednotenie sa s Ruskom je náš strategický cieľ, naša cesta, očakávanie našich ľudí,“ povedal Bibilov, ktorého vyjadrenia zaznamenala tlačová služba politickej strany Jednotné Rusko, píše Reuters. Prezident dodal, že krajina v najbližšom období uskutoční príslušné právne kroky.

Rusko s Gruzínskom viedli v roku 2008 krátku vojnu o Južné Osetsko. Po tejto vojne Moskva uznala Južné Osetsko i ďalšiu odštiepeneckú republiku, Abcházsko, ako nezávislé štáty a umiestnila tam trvalé vojenské základne.

19:00 Tajné služby USA: Putin dostáva nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine

Predstavitelia amerických tajných služieb zistili, že ruský prezident Vladimir Putin dostáva od svojich poradcov nepravdivé informácie o výkone, aký podávajú ruské sily na Ukrajine. V stredu to vyhlásil jeden z predstaviteľov USA, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AP.

Predstaviteľ pod podmienkou anonymity povedal, že toto zistenie spravodajské služby nedávno odtajnili – Putin sa podľa nich cíti nesprávne informovaný o ruskej armáde, a preto teraz medzi ním a vysokopostavenými predstaviteľmi obrany neustále vládne napätie.

Tento predstaviteľ neuviedol podrobnosti o dôkazoch, na základe ktorých dospeli tajné služby k takémuto zisteniu.

17:52 Ruský vyjednávač: Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Ruska

Šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij v stredu uviedol, že Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Moskvy. Zároveň však povedal, že pozícia Ruska v súvislosti s Donbasom a anexiou Krymského polostrova ostáva nezmenená.

Medinskij vo vysielaní ruskej televízie uviedol, že Ukrajina písomne vyjadrila ochotu vzdať sa vstupu do NATO, zrieknuť sa jadrových a iných zbraní hromadného ničenia, aj súhlasí so zákazom rozmiestnenia zahraničných vojakov a budovania vojenských základní. Ukrajina podľa Medinského tiež súhlasila s tým, že nebude organizovať vojenské cvičenia v spolupráci so zahraničnými armádami. Takéto cvičenia sa môžu konať len za súhlasu krajín, ktoré budú garantmi ukrajinskej bezpečnosti, a to vrátane Ruska.

„Ukrajina deklarovala svoju pripravenosť splniť tieto základne požiadavky, na ktorých Rusko v uplynulých rokoch trvalo. Ak budú tieto požiadavky splnené, tak bude eliminovaná hrozba vytvorenia predmostia NATO na území Ukrajiny,“ uviedol Medinskij. „Toto je základ, význam a dôležitosť dokumentu, s ktorým Ukrajina na vysokej úrovni zatiaľ súhlasila… Práca a rokovania však pokračujú,“ dodal Medinskij.

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie okrem toho uviedol, že Rusko bude aj naďalej naliehať na Kyjev, aby uznal stratu Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako i nezávislosť dvoch samozvaných republík ležiacich na východe Ukrajiny, ktoré tvoria región Donbase.

17:11 V meste Irpiň podľa starostu zahynulo najmenej 200 civilistov

V ukrajinskom meste Irpiň neďaleko Kyjeva bolo zabitých odhadom 200 až 300 civilistov pred oslobodením mesta ukrajinskými silami. V stredu to povedal miestny starosta Oleksandr Markušyn. TASR túto správu prevzala od agentúry Reuters.

Starosta mesta Irpiň v pondelok popoludní vyhlásil, že ukrajinské sily získali späť „plnú kontrolu“ nad týmto predmestím Kyjeva. Neskôr večer v televíznom prejave to potvrdil aj ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.

Markušyn na stredajšom brífingu povedal, že v Irpini bolo zabitých zhruba 50 ukrajinských vojakov a niektoré telá sú stále uväznené pod sutinami. Povedal, že oblasť celú noc ostreľovali ruské vojská. „Zničených je 50 percent mesta vrátane kritickej infraštruktúry,“ povedal Markušyn podľa agentúry AFP.

17:00 Rusi nebudú žiadať platby za plyn v rubľoch ihneď

Rusko nebude požadovať, aby odberatelia už v týchto dňoch platili za dodávky plynu v rubľoch. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že proces zmeny platby na ruble bude postupný. Zároveň naznačil, že Rusko by malo začať pracovať na myšlienke rozšíriť zoznam exportovaných produktov, za ktoré bude požadovať platbu v ruskej mene.

Ruský prezident Vladimir Putin reagujúc na sankcie západných štátov voči Rusku za útok na Ukrajinu minulý týždeň uviedol, že Moskva bude od „nepriateľských“ štátov žiadať platby za dodávky plynu v rubľoch. Plynárenský koncern Gazprom, vláda a centrálna banka dostali čas do štvrtka 31. marca, aby prišli s návrhmi, ako zmenu uskutočniť.

Na otázku médií, či sa s platbami v rubľoch vo štvrtok začne, však Peskov odvetil „určite nie“. Dodal, že platby a dodávky sú časovo náročné. „Z technologického hľadiska pôjde o dlhší proces,“ povedal Peskov.

16:40 OSN upozornila na možné vojnové zločiny na Ukrajine

Rozsiahle a bez rozmyslu uskutočňované útoky v obývaných oblastiach Ukrajiny sú „nesmierne znepokojivé“, povedala v stredu vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Upozornila, že môže ísť o „vojnové zločiny“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Útoky uskutočňované bez rozmyslu sú na základe medzinárodného humanitárneho práva zakázané a môžu predstavovať vojnové zločiny,“ povedala Bacheletová v Ženeve na pôde Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).

Hromadné ničenie civilných objektov a vysoký počet obetí z radov civilistov je podľa jej slov ráznym náznakom toho, že nie sú dodržiavané základné princípy rozlišovania, primeranosti a obozretnosti.

Úrad preveruje obvinenia týkajúce sa násilnej evakuácie občanov ukrajinského Mariupola do oblastí kontrolovaných ruskými silami alebo do samotného Ruska a rovnako používanie zakázaných kazetových bômb.

16:10 BBC: Rusko ponúka bojovníkom zo Sýrie 5-tisíc libier mesačne, ak pôjdu na Ukrajinu

Rusko údajne ponúka sýrskym mužom za boj v prvej línii na Ukrajine až 5-tisíc libier (5 900 eur) mesačne. Informáciu v stredu priniesla britská televízia BBC, ktorá sa odvolala na tvrdenia jedného Sýrčana, ktorý túto ponuku prijal.

Sýrsky bojovník, ktorý sa podľa BBC dobrovoľne prihlásil do boja, povedal, že verí, že Rusko pácha zločiny na Ukrajine, no zároveň pomáha chudobným Sýrčanom, ktorí nemajú peniaze ani na jedlo. Muž uviedol, že sa prihlásil dobrovoľne len pre peniaze. Jeho rodina si síce neželá, aby išiel bojovať, avšak Rusi mu údajne povedali, že ak na Ukrajine padne, jeho rodina dostane 37-tisíc libier (43 700 eur). Nemenovaný Sýrčan pre BBC ďalej povedal, že vie o najmenej 200 ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili podobne ako on.

Ukrajinská vláda a tiež sýrske mimovládne organizácie tvrdia, že v Sýrii bolo zriadených 14 ruských náborových stredísk, informovala BBC.

15:56 Zelenskyj vyzýva Nórsko, aby dodalo viac energie Ukrajine a EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval Nórsko, druhého najväčšieho dodávateľa plynu do Európy, po Rusku, aby dodalo viac energie jeho krajine aj Únii. TASR správu prevzala z AFP. „Môžete rozhodujúcim spôsobom prispieť k energetickej bezpečnosti Európy poskytnutím potrebných zdrojov pre krajiny Európskej únie aj pre Ukrajinu,“ povedal vo videoprejave pred nórskym parlamentom. „Už sme začali dialóg o dodávke asi piatich miliárd kubických metrov plynu na budúcu vykurovaciu sezónu,“ dodal Zelenskyj.

Pred konfliktom na Ukrajine Nórsko svojimi dodávkami pokrývalo 20 až 25 percent spotreby plynu v EÚ a Británii, zatiaľ čo Rusko 45 až 50 percent. EÚ sa od invázie Ruska na Ukrajinu snaží znížiť svoju závislosť od ruského plynu. Zároveň Oslo podniklo kroky na udržanie svojej produkcie plynu na maximálnej úrovni počas leta, čo je zvyčajne obdobie, keď plynárenské spoločnosti v krajine využívajú nízky dopyt na údržbu svojich zariadení. „Dodávame toľko, koľko môžeme,“ zopakoval v stredu premiér Jonas Gahr Store v rozhovore pre nórsku televíziu TV2.

15:30 Ruská armáda oznámila novú sériu útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív

Ruská armáda informovala v stredu o novej sérii útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív. Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov v stredu oznámil, že armáda použila zo vzduchu odpaľované strely s plochou dráhou letu, ktoré majú dlhý dolet, a cielila nimi na sklady palív v mestách Starokosťantyniv a Chmeľnyckyj v strednej časti Ukrajiny.

14:47 Scholz: Nemecko je pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny

Nemecký kancelár Olaf Scholz v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Nemecko je v zásade pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny. Uviedol to v stredu na pravidelnej tlačovej konferencii v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Scholz v rozhovore so Zelenským naznačil „všeobecnú ochotu“ Berlína byť garantom bezpečnosti Ukrajiny, ktorá sa od 24. februára musí brániť pred inváziou ruskej armády.

VIDEO Ruské útoky proti ukrajinským tankom, zábery z dronu

Russian UAV footage showing Russian strikes on Ukrainian tanks and artillery, presumably with Krasnopol rounds. https://t.co/m3WFVsDScm pic.twitter.com/1BS71Q2emU

— Rob Lee (@RALee85) March 29, 2022

14:45 Kyjev obvinil vo veci námorných mín plávajúcich v Čiernom mori Rusko

Ukrajina pripísala zodpovednosť za míny plávajúce pri pobreží Čierneho mora Rusku. Podľa ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve totiž Ukrajine nepatria, informovala v stredu agentúra DPA.

„Zistilo sa, že tieto námorné míny neboli k začiatku roku 2022 zaregistrované v námorných silách Ukrajiny,“ uviedol tamojší rezort diplomacie. Podľa Kyjeva ide o míny, ktoré Rusko ukoristilo v Sevastopole v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov.

14:32 Taliansko potvrdilo ochotu byť garantom rusko-ukrajinskej mierovej dohody

Taliansko je ochotné byť jedným z garantov prípadnej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá bude obsahovať klauzulu o neutralite, vyhlásil v stredu taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Rím „ponúkne všetko svoje úsilie, schopnosti a skúsenosti“, aby tak mohol „zásadne prispieť“ k mierovej dohode, uviedol Di Maio. Šéf rezortu diplomaciu zároveň reportérom v Berlíne povedal, že Taliansko je ochotné byť garantom akéhokoľvek prísľubu neutrality, ktorý by mohol byť súčasťou stratégie na ukončenie vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami.

14:27 Ukrajina rokuje o vývoze farmárskych produktov cez rumunský prístav Konstanca

Ukrajina rokuje s Rumunskom o preprave svojich poľnohospodárskych produktov cez rumunský čiernomorský prístav Konstanca, keďže ruská invázia zablokovala ukrajinské prístavy. Uviedlo to v stredu ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva vo vyhlásení.

14:18 Ruské jednotky zasiahli v Mariupole objekt označený červeným krížom

Ruské jednotky pri ostreľovaní juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol zasiahli aj objekt využívaný Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). Prostredníctvom správy zverejnenej na sieti Telegram o tom v stredu informovala splnomocnenkyňa pre ľudské práva pri ukrajinskom parlamente Ľudmyla Denisovová.

„Nepriateľské lietadlá a delostrelectvo strieľali na budovu označenú červeným krížom na bielom pozadí, čo naznačuje prítomnosť zranených osôb alebo civilného alebo humanitárneho nákladu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Denisovová dodala, že informácie o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii. Neuviedla, kedy došlo k útoku a koľko ľudí mohlo byť v čase ostreľovania v budove, ale pripustila, že mohlo ísť o zámerný útok.

https://standard.sk/187773/prieskum-tretina-slovakov-si-mysli-ze-vojnu-na-ukrajine-zamerne-vyvolali-zapadne-mocnosti/

13:47 Kremeľ: Utorkové mierové rokovania v Istanbule výrazný prelom nepriniesli

Kremeľ v stredu privítal skutočnosť, že Ukrajina predložila svoje požiadavky týkajúce sa ukončenia vojny písomne, avšak zároveň dodal, že mierové rokovania zatiaľ náznaky prelomu nepriniesli. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo sa v utorok v tureckom Istanbule konalo ďalšie kolo rozhovorov medzi zástupcami z Kyjeva a Moskvy. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Nemôžeme konštatovať, že by došlo k niečomu príliš sľubnému alebo k nejakému prelomu,“ povedal Peskov novinárom. „Ešte je potrebnej mnoho práce,“ dodal. Okrem toho poznamenal, že Rusko sa „dôsledne vyhýba vyhláseniam k záležitostiam“, o ktorých sa diskutuje na rozhovoroch, pretože rokovania by podľa neho „mali prebiehať v tichosti“.

Ruská delegácia označila rokovania v Istanbule po ich skončení za „zmysluplné“. Moskva prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V stredu však ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Černihiv bol napriek tomu počas noci na stredu terčom ruského ostreľovania.

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij však neskôr v utorok upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie. Moskva podľa Medinského stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov.

Ukrajinskí vyjednávači v utorok priniesli návrhy na prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky. V praxi by to znamenalo, že Ukrajina by sa vzdala možnosti stať sa členom vojenských aliancií, akou je napríklad NATO, a na jej území by sa nenachádzali vojenské základne iných štátov, pripomína agentúra Reuters. Tieto návrhy, ktoré by sa však realizovali len v prípade uzavretia úplného prímeria, počítajú aj s 15-ročným obdobím konzultácií o štatúte Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.

Peskov dodal, že bližšie informácie poskytne neskôr v stredu Medinskij. Dodal však, že keďže je Krym podľa Moskvy súčasťou Ruska, ústava Ruskej federácie znemožňuje diskutovať s iným štátom o osude akéhokoľvek ruského regiónu.

13:15 Lavrov: Rusko a Čína sú na čele hnutia k férovejšiemu multipolárnemu poriadku

Rusko a Čína sú na čele hnutia smerujúceho k spravodlivejšiemu svetovému poriadku. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred stredajším stretnutím so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo pred stretnutím video, v ktorom Lavrov hovorí, že na konci prebiehajúcej premeny sveta vykročí Rusko a jeho spojenci smerom k „multipolárnemu, spravodlivému a demokratickému svetovému poriadku“.

Lavrov pricestoval na svoju prvú návštevu Číny od začiatku vojenského útoku na Ukrajinu. Ruský vládny špeciál pristálo v stredu v meste Chuang-šan v provincii An-chuej. Šéf ruskej diplomacie sa zúčastní na niekoľkých rokovaniach organizovaných Čínou o pomoci Afganistanu. Na rozhovoroch by mali byť aj diplomati z USA a štátov susediacich s Afganistanom. Rokovania však môže poznačiť súčasná situácia na Ukrajine, uviedla agentúra AFP.

13:05 OSN vymenovala členov vyšetrovacej komisie pre vojnové zločiny na Ukrajine

OSN poverila v stredu troch odborníkov na ľudské práva vyšetrovaním možných vojnových zločinov a iných porušení medzinárodného práva zo strany ruských vojakov na Ukrajine.

Nezávislá komisia, ktorú vedie 71-ročný nórsky sudca Erik Mose, má od OSN mandát „vyšetriť všetky hlásené porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ostatné súvisiace zločiny spáchané počas agresie Ruskej federáciu voči Ukrajine“, píše sa vo vyhlásení OSN. Mose bol v rokoch 2003 – 2007 predsedom Trestného tribunálu OSN pre Rwandu (ICTR).

Ako pripomína agentúra Reuters, Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) o zriadení tejto komisie rozhodla 4. marca v reakcii na žiadosť Ukrajiny a jej spojencov. Komisia dostala na vyšetrovanie jeden rok, dodáva The Guardian.

Svoj vlastný vyšetrovací tím, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine vytvorili za pomoci európskej agentúry Eurojust aj Poľsko, Litva a Ukrajina.

12:44 Ruské veľvyslanectvo v Belgicku: Vyhostenie diplomatov nezostane bez odozvy

Nepriateľské gesto belgickej strany nezostane bez odozvy. Na svojej webovej stránke to v stredu uviedlo ruské veľvyslanectvo v Belgicku v reakcii na utorňajšie rozhodnutie federálnej vlády vyhostiť 21 ruských diplomatov.

Belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová v utorok potvrdila informácie, že dôvodom vyhostenia 21 osôb s diplomatickým krytím z ambasády v Bruseli a ruského generálneho konzulátu v Antverpách je špionáž a vyvíjanie aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť. Vyhostení diplomati musia opustiť územie Belgicka do 15 dní.

Wilmesová v oficiálnom vyhlásení uviedla, že rozhodnutie vlády nie je „trestom“ a súvisí s ochranou národnej bezpečnosti. Zároveň zdôraznila, že všetky diplomatické kanály s Ruskom zostávajú otvorené a ruské veľvyslanectvo môže aj naďalej pokračovať vo svojej činnosti.

Podľa televíznej stanice RTBF ruský veľvyslanec v Belgicku Alexander Tokovinin situáciu vníma inak. Podľa neho sú obvinenia zo špionáže nepodložené. Rozhodnutie belgickej vlády je „ranou pre rusko-belgické vzťahy“ a je v rozpore s tradíciami bilaterálnej spolupráce.

11:26 Pôrodnicu v Mariupole nútene evakuovali do Ruska, tvrdí mesto

Predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol obkľúčené ruskými silami v stredu odsúdili nútenú evakuáciu zamestnancov a klientiek jednej z tamojších pôrodníc do Ruska. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Viac ako 70 ľudí – žien a zdravotnícky personál z pôrodnice č. 2 v štvrti Livoberežnyj – násilím odviedli okupanti,“ uviedol úrad primátora Mariupola na účte v aplikácii Telegram.

Viac ako 20-tisíc obyvateľov tohto prístavného mesta na pobreží Azovského mora bolo podľa úradu primátora „proti svojej vôli“ odvedených do Ruska, kde im zhabali osobné doklady. Túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť, keďže Mariupol čelí od konca februára intenzívnym útokom ruských síl.

11:22 OSN: Z Ukrajiny už utiekli štyri milióny ľudí, z nich vyše 280-tisíc na Slovensko

Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára opustili už viac ako štyri milióny obyvateľov. V stredu to v najnovšej správe uviedla Organizácia Spojených národov (OSN), podľa ktorej na Slovensko zatiaľ prišlo 281 172 utečencov z Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 019 287 ľudí, z nich viac ako 2,3 milióna prešlo cez ukrajinsko-poľské hranice. Zhruba 600-tisíc ľudí utieklo pred vojnou do Rumunska, viac ako 387-tisíc do Moldavska a 365-tisíc ľudí prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice.

OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.

11:16 V Černobyle hrozí výbuch munície, varuje vicepremiérka

V černobyľskej jadrovej elektrárni by mohla vybuchnúť munícia, varovala v stredu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.

Černobyľ krátko po začiatku invázie na Ukrajinu obsadila ruská armáda, pričom Rusko vyhlásilo, že úroveň radiácie je v norme a že jeho kroky zabránili možným „jadrovým provokáciám“ zo strany ukrajinských nacionalistov.

Vereščuková tiež informovala, že Ukrajina počas utorkových mierových rokovaní požiadala Rusko o umožnenie 97 humanitárnych koridorov v najviac zasiahnutých ukrajinských mestách a obciach. „Žiadame, aby Bezpečnostná rada OSN okamžite prijala opatrenia na demilitarizáciu uzavretej zóny okolo černobyľskej elektrárne a zriadila osobitnú misiu OSN, ktorá by zamedzila opätovnej jadrovej katastrofe,“ dodala Vereščuková.

https://standard.sk/187773/prieskum-tretina-slovakov-si-mysli-ze-vojnu-na-ukrajine-zamerne-vyvolali-zapadne-mocnosti/

10:16 Odvolaný šéfredaktor Echa Moskvy dostal antisemitské vyhrážky

Neznámi páchatelia hodili pred dvere bytu známeho ruského novinára Alexeja Venediktova odrezanú prasaciu hlavu v parochni so svetlými kučeravými vlasmi. V stredu o tom informoval denník The Times of Israel. Okrem prasacej hlavy sa na vchodových dverách do novinárovho bytu objavila nálepka s erbom Ukrajiny s antisemitským nápisom „Judensau“ (v preklade „židovská sviňa“).

Ide o narážku na antisemitské zobrazovanie Židov v obscénnom kontakte s ošípanou – tá je v judaizme i v islame považovaná za nečisté zviera.

Venediktov avizoval, že sa obráti na políciu, pretože tento čin spred niekoľkých dní považuje za pokus o zastrašovanie, uviedla spravodajská stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Venediktov, ktorého matka bola Židovka a otec sovietsky námorný dôstojník, je bývalým šéfredaktorom rozhlasovej stanice Echo Moskvy – jednej z posledných nezávislých rozhlasových staníc v Rusku.

09:48 Ruské jednotky v noci neútočili na Kyjev, Černihiv však hlásil boje

V okolí Kyjeva bolo počuť v noci na stredu výbuchy, samotná ukrajinská metropola však nebola terčom ostreľovania, povedal prvý námestník starostu Kyjeva Mykola Povoroznyk. Mesto Černihiv však bolo napriek avizovanému odsunu ruských jednotiek pod útokom celú noc, uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. TASR tieto informácie prevzala od denníka The Guardian a agentúry Reuters.

„Noc prebehla relatívne pokojne, za zvukov sirén a streľby z bojov v okolí mesta, ale v samotnom meste nebolo ostreľovanie,“ povedal Povoroznyk. Rusko v utorok po mierových rokovaniach s Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive.

Údajné obmedzenie vojenských operácií v Černihivskej oblasti sa však podľa Čausa „prejavilo útokmi na Nižyn vrátane náletov,“ ako aj ostreľovaním samotného Černihivu, ktoré trvalo „celú noc“.

09:35 Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu

Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu. Dôvodom sú vyhrážky Moskvy, ktorá požaduje platby v rubľoch. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.

Berlín preto vyhlásil prvý z troch varovných stupňov núdzového plánu a informoval o tom aj Európsku komisiu (EK). Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck vyzval spotrebiteľov, aby šetrili. Nemecko bude podľa nebo pripravené na prípadné výpadky dodávok. Dodal, že Berlín nebude akceptovať žiadne porušenie kontraktov, teda že odmieta platiť v rubľoch.

Nemecko má podľa Habecka aktuálne dostatok plynu a pozorne sleduje tok dodávok. „Musíme však zvýšiť núdzové opatrenia, aby sme boli pripravení na eskaláciu zo strany Ruska. Vyhlásenie včasného varovania znamená, že zasadá krízový štáb.“

09:16 Británia: Rusko stiahlo jednotky, aby ich preskupilo a doplnilo zásoby

Britská vojenská spravodajská služba v stredu oznámila, že ruské jednotky na Ukrajine utrpeli ťažké straty a museli sa stiahnuť späť do Ruska a na územie Bieloruska, aby doplnili zásoby a preskupili sa. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Takáto činnosť vytvára tlak na beztak vypätú logistiku Ruska a poukazuje na jeho problémy s preskupovaním jednotiek na území Ukrajiny,“ uviedlo britské ministerstvo obrany v príspevku na Twitteri.

Dodalo však, že Rusko si zníženú schopnosť vykonávať pozemné operácie môže naďalej kompenzovať používaním ťažkého delostrelectva a raketovými útokmi. „Vyhlásenie Ruska, že sa bude zameriavať na oblasť Luhanska a Donecka, je pravdepodobne nevysloveným priznaním, že majú problémy udržiavať viac ako jednu dôležitú líniu postupu vojsk,“ píše ministerstvo.

08:57 USA a Francúzsko v BR OSN: Rusko spôsobilo svetovú potravinovú krízu

Spojené štáty a Francúzsko obvinili v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN Rusko, že vojnou na Ukrajine spôsobilo potravinovú krízu vo svete a s tým súvisiace riziko hladomoru. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Túto vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin. On spôsobil aj túto svetovú potravinovú krízu. A on je ten, ktorý ju môže zastaviť,“ povedala počas stretnutia zástupkyňa ministra zahraničných vecí Spojených štátov Wendy Shermanová. Dodala, že zodpovednosť za vojnu a jej dôsledky na svetovú potravinovú bezpečnosť leží výhradne na pleciach Ruska a Putina.

Podľa francúzskeho veľvyslanca pri OSN Nicolasa de Rivira zvyšuje ruská agresia na Ukrajine riziko hladomoru vo svete, pričom ako prvé budú zasiahnuté rozvojové krajiny. „Rusko sa nás bude snažiť presvedčiť, že nerovnováha vo svetovej potravinovej bezpečnosti je dôsledkom sankcií,“ upozornil.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia odpovedal, že prípadné otrasy na svetovom potravinovom trhu budú naozaj dôsledkom „sankčnej hystérie Západu voči Rusku“.

08:49 USA varujú svojich občanov pred cestami do Ruska, obávajú sa zatýkania

Ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo v utorok varovanie pred cestami do Ruska. Zdôvodnilo to obavami, že v tejto krajine by mohlo dôjsť k zatýkaniu amerických občanov. USA tiež znova vyzvali na Američanov, ktorí sa už v Rusku nachádzajú, aby odtiaľ „okamžite“ odišli, uviedla v stredu agentúra AFP

Varovanie rezortu diplomacie USA súvisí s „nevyprovokovanou a neodôvodnenou inváziou ruských vojenských síl na Ukrajinu“, ako aj s obavami z prenasledovania amerických občanov zo strany ruských orgánov. Spojené štáty toto varovanie vydali niekoľko dní po tom, čo sa americkému diplomatovi podarilo navštíviť v Rusku známu basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorá je tam vo väzbe už vyše mesiaca.  Dvojnásobnú zlatú olympijskú medailistku zadržali 17. februára po tom, ako pri kontrole na letisku Šeremeťjevo našli v jej batožine konopný olej v náplniach do elektronických cigariet.

08:00 Lavrov pricestoval na prvú návštevu Číny od začiatku vojny na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval na oficiálnu návštevu Číny. Ide o prvú cestu do tejto kľúčovej spojeneckej krajiny Moskvy, odkedy ruská armáda 24. februára vpadla na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské veľvyslanectvo v Pekingu v príspevku na sociálnej sieti Weibo potvrdilo, že Lavrov pristál meste Chuang-šan ležiacom na východe Číny v provincii An-chuej. Veľvyslanectvo tiež zverejnilo fotografie členov ruskej delegácie vystupujúcich z lietadla, ktorých privítali zdravotníci v ochranných oblekoch.

Lavrov sa počas svojej dvojdňovej návštevy zúčastní na sérii stretnutí, na ktorých bude diskutovať o spôsoboch pomoci Afganistanu. Očakáva sa aj účasť diplomatov zo Spojených štátov, zástupcov krajín susediacich s Afganistanom a tiež predstaviteľov hnutia Taliban, ktoré sa chopilo vlády v tejto krajine vlani v auguste. Šéf ruskej diplomacie by sa mal podľa agentúry DPA v stredu stretnúť aj so svojím čínskym rezortným kolegom Wangom I.

07:27 Praha prispeje na potraviny pre vojnových utečencov z Ukrajiny

České hlavné mesto Praha bude počas jedného týždňa prispievať každému z ukrajinských utečencov v núdzovom stave sumou 200 korún (8,20 €) na deň. Ide najmä o ľudí žijúcich v hasičských zbrojniciach alebo kultúrnych domoch, informovali v utorok webové Novinky.cz.

Praha bude týždeň prispievať danou čiastkou na deň každému z utečencov v núzdovom ubytovaní. Ide predovšetkým o ľudí, ktorí bývajú v hasičských zbrojniciach a kultúrnych halách. Magistrát v pondelok vyčlenil na pomoc 80 miliónov korún (3,3 milióna eur), pričom ubytovne a internáty dostanú k štátnemu príspevku 140 korún (šesť eur) na osobu a noc.

04:47 Ukrajinská armáda: Sťahovanie ruských vojakov od Kyjeva môže byť len úskok

Ukrajinská armáda sa domnieva, že údajné sťahovanie ruských vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva je len úskok a že v daných oblastiach v skutočnosti dochádza len k rotácii niektorých jednotiek. TASR správu prevzala v stredu zo spravodajskej stanice BBC News.

Rusko v utorok po mierových rokovaniach Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive. Podporilo to predpoklady, že Kremeľ chce teraz sústrediť svoje sily najmä do ofenzívy na východe Ukrajiny.

Ukrajinská armáda vo svojom hodnotení situácie na fronte, ktoré zverejnila v utorok večer, potvrdila, že skutočne dochádza k odchodu časti ruských vojsk z oblasti Kyjeva a Černihiva.

„Takzvaný ‚odsun vojakov‘ je však pravdepodobne len rotáciou niektorých jednotiek a jeho cieľom je oklamať vojenské velenie Ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedla ukrajinská armáda na základe aktuálnych správ tajných služieb.

Ruskí okupanti sa podľa nej snažia vytvoriť falošný dojem, že sa už vzdali plánu na obkľúčenie Kyjeva.

Podľa ukrajinskej armády však zároveň existujú isté náznaky toho, že sa ruské invázne jednotky preskupujú, aby mohli sústrediť svoje sily na východ Ukrajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že ruské sily sa v ďalšej fáze sústredia hlavne na „oslobodenie Donbasu“.

Podobné pochybnosti nad údajným sťahovaním ruských vojsk od Kyjeva vyjadril v utorok aj hovorca Pentagónu John Kirby. Podľa neho Moskva z danej oblasti presúva len malú časť svojich síl. Hlavné mesto Ukrajiny preto zostáva aj naďalej v ohrození, konštatoval Kirby.  

General Staff: Ukrainian troops destroy Russian Kamaz Typhoon armored vehicle.

Kamaz Typhoon mine resistant ambush protected (MRAP) vehicles are among the Russian military’s best weapons.

Photo: General Staff of the Armed Forces of Ukraine/Facebook pic.twitter.com/xmBM9Ex5jL

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 29, 2022

03:20 Ukrajina: Bilancia útoku v Mykolajive stúpla na 12 mŕtvych a 33 zranených

Bilancia utorkového ruského útoku na vládnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv stúpla na minimálne 12 mŕtvych a 33 zranených. Informovali o tom ukrajinské úrady, ktoré citovala agentúra AFP.

„V troskách zničenej budovy sa našli telá 12 ľudí a 33 osôb bolo zranených,“ uviedol ukrajinský úrad pre mimoriadne situácie. Predchádzajúca bilancia hovorila o deviatich mŕtvych a 28 zranených.

Úrad zverejnil aj fotografie zachytávajúce priebeh záchranných prác a poskytovanie pomoci zraneným osobám.

Terčom ruského útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno, sa stalo sídlo regionálnej správy v Mykolajive. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto deväťposchodovej budovy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok na Mykolajiv za veľmi zákerný čin, keďže bol vykonaný potom, ako ráno prišli do práce zamestnanci pracujúci v budove. Väčšina ľudí sa však podľa neho stačila z objektu evakuovať, keď začuli sirény signalizujúce letecký poplach, píše denník The Guardian.

Mykolajiv má strategickú polohu medzi kľúčovým ukrajinským prístavom Odesa a Chersonom, ktorý ovládajú ruské invázne sily. Cherson je jediným väčším ukrajinským mestom, ktoré dobyli ruské vojská za vyše mesiaca od začiatku invázie.

The administrative building in Mikolaiv was struck by a Russian missile today. https://t.co/JbRlnc7dr6 pic.twitter.com/tb6t2OJUXu

— Rob Lee (@RALee85) March 29, 2022

01:08 Británia: Rusku sa zrejme nepodarilo obkľúčiť Kyjev, sústredí sa na Donbas

Ruským inváznym silám sa „takmer iste“ nepodarilo splniť jeden z cieľov ofenzívy na Ukrajine, ktorým bolo obkľúčenie hlavného mesta Kyjev. Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany. Ruská ofenzíva sa teraz podľa neho zrejme sústredí na východoukrajinský Donbas, informovala stanica BBC.

„Opakované ruské nezdary a úspešné ukrajinské protiútoky znamenajú, že Moskve sa takmer určite nepodarilo splniť jej cieľ obkľúčiť metropolu Kyjev,“ uviedol v utorok večer britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb.

Vyhlásenia Ruska o obmedzení vojenských aktivít v okolí Kyjeva a správy o odsune niektorých ruských jednotiek z tejto oblasti môžu podľa ministerstva naznačovať, že Moskva akceptovala skutočnosť, že v tejto časti Ukrajiny stratila vojenskú iniciatívu.  

V podobnom zmysle sa predtým vyjadril aj Pentagón, ktorý však súčasne varoval, že ruská vojenská hrozba voči Kyjevu ešte nepominula. Ruské vojská pri Kyjeve sa podľa neho zatiaľ len preskupujú, ale neodchádzajú.

Britský rezort obrany v tejto situácii považuje za „vysoko pravdepodobné, že Rusko sa bude snažiť presmerovať vojenskú silu zo severu (Ukrajiny) do svojej ofenzívy v Doneckej a Luhanskej oblasti“ vo východoukrajinskom Donbase.

(tasr, sita)

https://standard.sk/187292/zelenskyj-signaly-z-rokovani-su-pozitivne-na-ukoncenie-vojny-nestacia/