Rus s talianskym pasom a odvahou proti vojne

Ruský klérus sa postavil proti vojne, minimálne jeho časť. Prinášame príklad odvahy moskovského archimandritu s talianskym pasom Giovanniho Guaitu.

Otec Giovanni Guaita je unikát. Ako človek, ako kresťan, ale aj ako kňaz. Pochádza zo Sardínie, avšak už 36 rokov žije v Moskve, kde dlhý čas prednášal taliansku literatúru na Štátnej univerzite M. V. Lomonosova aj niektorých iných univerzitách. Jeho znalosť ruského jazyka a ruskej kultúry je tak obdivuhodná, že sa mu vyrovná len máloktorý rodený Rus, ba dokonca iba máloktorý univerzitný kolega. To isté platí o jeho znalostiach pravoslávnej teológie, spirituality a liturgie. Práve preto ho ruskí priatelia obdivujú a milujú, aj keď sa mu doteraz nepodarilo získať ruské štátne občianstvo. Cítia, že je jedným z nich. Je to ich mních a kňaz, ktorého môžu stretnúť a osloviť vždy, keď navštívia kostol svätých Kozmu a Damiána v strede Moskvy. Aj ja som rád, že práve on mi je už dlhoročným priateľom.

Avšak Giovanniho obdivujú mnohí v Moskve a v Rusku. Aj pre odvahu, ktorú ukázal už vtedy, keď pred dvomi rokmi skryl vo svojom kostole asi dvesto demonštrantov utekajúcich pred políciou. Boli toho plné noviny. Dnes ho obdivujú, že je jedným z iniciátorov petície proti vojne, ktorú podpísalo okolo 250 kňazov a diakonov Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ako sám priznáva v rozhovoroch, ktoré zverejnili talianske médiá, Rusi nie sú slobodní, nemajú slobodu vyjadriť svoj názor na vojnu a na celkovú dramatickú situáciu. Pri pokusoch verejne zaujať odmietavé stanovisko sú často vyhadzovaní z práce, študenti sú vylučovaní z univerzít, hrozia im väzením. Niet sa čomu čudovať, neistota a strach neobišli ani mnohé pravoslávne biskupské sídla, fary a kláštory.

O to viac je namieste pripomenúť si, aký názor vyslovili verejne Giovanni Guaita a jeho pravoslávni spolubratia po vypuknutí vojny. Obsahuje totiž myšlienky, ktoré sú mimoriadne odvážne, lebo sú nasmerované proti prúdu oficiálnej štátnej propagandy. Ale sú aj veľmi múdre, keďže vychádzajú z posolstva evanjelia ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Text petície je nasledovný:

„My, kňazi a diakoni Ruskej pravoslávnej cirkvi, každý vo svojom mene, sa obraciame na všetkých, od ktorých závisí ukončenie bratovražednej vojny na Ukrajine, a vyzývame k zmiereniu a okamžitému prímeriu.

Túto výzvu posielame po ,Nedeli Posledného súdu‘ a v predvečer ,Nedele odpustenia‘. Každého človeka čaká posledný súd. Pred týmto súdom nás neochráni žiadna pozemská autorita, žiadny lekár, žiadny zástanca. V obave o spásu každého človeka, ktorý sa považuje za syna či dcéru Ruskej pravoslávnej cirkvi, si neželáme, aby predstúpil pred tento súd a niesol ťažké bremeno materinského prekliatia. Pripo­míname, že tí, ktorí dávajú vražedné príkazy, budú v eucharistickej sviatosti prijímať Kristovu krv, Spasiteľom vyliatu za život sveta, nie preto, aby žili, ale aby boli odsúdení na večné muky.

Je nám ľúto utrpenia, ktorému boli naši bratia a sestry na Ukrajine nezaslúžene vystavení. Pripomíname, že každý ľudský život je nevýslovný a jedinečný dar od Boha, a preto si želáme, aby sa všetci vojaci, ruskí aj ukrajinskí, vrátili do svojich domovov a k rodinám bez ujmy. Je nám smutno pri pomyslení na priepasť, ktorú budú musieť naše deti a vnuci v Rusku a na Ukrajine prekonať, aby sa opäť začali vzájomne priateliť, rešpektovať a milovať.

Rešpektujeme slobodu človeka darovanú Bohom, a preto sme presvedčení, že ukrajinský národ musí spraviť svoje rozhodnutia samostatne, a nie pod hrozbou zbraní alebo pod nátlakom Západu či Východu.

V očakávaní ,Nedele odpustenia‘ pripomíname, že brány neba sa otvoria každému, dokonca aj tým, ktorí ťažko zhrešili, ak požiadajú o odpustenie tých, ktorých ponížili, urazili, ktorými opovrhovali, ba ktorých dokonca vlastnými rukami či príkazom zabili. Neexistuje iná cesta ako odpustenie a vzájomné zmierenie.

,Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Teraz budeš kliatbou vyhnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky vypila krv tvojho brata‘, povedal Boh Kainovi, ktorý žiarlil na svojho mladšieho brata. Beda každému, kto si uvedomí, že tieto slová sú adresované jemu osobne. Žiadne nenásilné volanie po mieri a ukončení vojny by nemalo byť násilne odmietnuté a považované za porušenie zákona, pretože Božie prikázanie hovorí jasne: ,Blahoslavení tvorcovia pokoja.‘

Vyzývame všetky bojujúce strany k dialógu, pretože zoči-voči násiliu niet inej alternatívy. Iba schopnosť započúvať sa do reči druhej strany môže dať nádej na východisko z priepasti, do ktorej sa naše krajiny dostali v priebehu týchto pár dní.

Umožnite sebe a nám všetkým, aby sme vstúpili do pôstneho obdobia v duchu viery, nádeje a lásky. Zastavte vojnu!“

Táto petícia nie je jedinou verejnou výzvou ruských občanov, ktorou požadujú okamžité zastavenie vojnového ťaženia. Viacerí odvážni vedci, umelci a intelektuáli pripravili a podpísali podobné prehlásenia. Netreba na nich zabudnúť v momentoch, keď sa budeme s chuťou vžívať do úlohy rusofóbnych politických štatistov. A netreba zabúdať na to, že v Moskve nie je iba Kremeľ, ale aj kostol svätých Kozmu a Damiána, kde slúži Rus s talianskym pasom a kresťanským srdcom. Ako on sám priznáva v jednom rozhovore, aj keď talianske ministerstvo zahraničia vyzýva talianskych občanov, aby odišli z Ruska, on zostane a bude pokračovať v práci a v ohlasovaní pravdy.

Na otázku novinára, či nemá strach, Giovanni Guaita odpovedal: „Strach je epidémia, ktorá sa šíri veľmi rýchlo. Nemám v úmysle odísť. Som tu, aby som sa podieľal na živote ľudí, ktorí tu žijú, v radosti i bolesti. Ale tiež, aby som sa podieľal na ich frustrácii z toho, že nemôžu nič urobiť, a teda aj na ich hanbe a pocite viny.“