3. apríla, 07:00

Keď Slovensku mali vládnuť Poliaci

Keď Slovensku mali vládnuť PoliaciMapa Poľska v rokoch 992 až 1025. Foto: reprofoto/Wikipedia/Aotearoa

Vláda Poľska nad slovenským územím nie je veľmi známa vec. Nehovoríme teraz o zálohu spišských miest ani o bojoch o severnú Oravu a Spiš odtrhnutých v prvej štvrtine 20. storočia. Poľský kráľ Boleslav I. Chrabrý podľa všetkého pár desaťročí vládol alebo mal začiatkom 11. storočia aspoň značný vplyv v slovenských končinách. Ide však o obdobie, v ktorom je veľmi veľa otáznikov.

Poľský zábor Slovenska krátko po prelome tisícročí je relatívne neznámy úsek našich dejín. Nie je to veľmi prekvapivé, keďže celá udalosť je opradená rúškom tajomna a neistoty. Zároveň k problematike neexistuje veľa písomných zdrojov, nieto ešte z dotknutého obdobia, ktoré by nám povedali viac o udalostiach na Slovensku v prvej tretine 11. storočia.

Všeobecne sa prijíma, že sa poľské obsadenie Slovenska, alebo ak chceme Nitrianska či severného Uhorska, skutočne odohralo. Otázky skôr znejú: kedy sa to stalo, dokedy trvalo a aký to malo vplyv na tunajšie vladárske pomery.

Zmienky o danej udalosti máme v dvoch hlavných dielach. Tými sú Kronika Galla Anonyma zo začiatku 12. storočia a Uhorsko-poľská kronika z prvej polovice 13. storočia, obe z neskoršieho obdobia.

Prvé dielo spomína zábor našej vlasti jednou vetou (respektíve básnickou otázkou), presnejšie v časti, kde vychvaľuje poľského panovníka Boleslava I.: „Nebol to on [Boleslav I. Chrabrý, pozn. red.], kto mnohokrát porazil Uhrov v boji a zmocnil sa celej ich krajiny až po Dunaj?“

Presné hranice i mier

Táto skutočnosť je podporená zmienkou v druhej spomenutej kronike. Tam sa objavuje správa o tom, ako sa poľský panovník Boleslav I. a uhorský kráľ Štefan I. stretli na spoločnej hranici, aby vyjednali mier. To okrem iného predpokladá predošlú vojnu.

„Po zhromaždení všetkého vojska prišiel ku kráľovi neďaleko Ostrihomu a tu, na hranici medzi Poľskom a Uhorskom, si rozložili stany. Hranice Poliakov siahali až po breh Dunaja, k hradu Jáger, potom ďalej k rieke Topľa až k hradu Salis [možno Soľnohrad, dnes Zbojnícky hrad pri dnešnom Prešove, pozn. red.], kde sa končili hranice medzi Uhrami, Rusmi a Poliakmi,“ znie približný preklad.

Staršie uhorské a poľské pramene o poľskom vpáde mlčia, respektíve sa až v neskoršom čase odvolávajú na spomínané zdroje, pokiaľ ide o túto tému.

Poľský historický portál Ciekawostki historyczne spomína ešte zmienku od saského biskupa a kronikára Thietmara z Merseburgu (žil v rokoch 975 až 1018), podľa ktorého mal poľský panovník „pevnosť na hranici medzi Uhorskom a svojou krajinou, ktorej strážcom bol starý Prokuj, strýko uhorského kráľa“.

Mapa Poľska a pridružených území vrátane Slovenska podľa knihy Ilustrovaný atlas poľských dejín. Foto: Wikipedia/Poznaniak Poplik

Rozsah a spôsob vlády je sporný

Nemáme jednoducho veľa údajov, s ktorými môžeme pracovať. Rôzne zdroje predpokladajú, že Poľsko mohlo obsadiť slovenské územie zhruba v prvých rokoch 11. storočia, teda krátko po korunovácii uhorského kráľa Štefana I.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.