Amnesty: Obnova po covide nenastala. Bohaté štáty sa spolčili s korporáciami a oklamali ľudí

Bohaté štáty sa v roku 2021 „spolčili“ s gigantickými korporáciami a „oklamali ľudí falošnými sľubmi“ o spravodlivej obnove po pandémii COVID-19. Vo výročnej správe o stave ľudských práv vo svete v roku 2021, ktorú má k dispozícii TASR, to konštatovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).

„Rok 2021 mal byť rokom uzdravovania a zotavovania. Namiesto toho sa stal inkubátorom ešte hlbšej nerovnosti a väčšej nestability. Jeho dedičstvo bude rozleptávať spoločnosť po celé nadchádzajúce roky,“ varovala AI v úvode svojej správy.

„Politickí lídri sa jeden za druhým oháňali sľubmi, že po pandémii vybudujú lepšiu spoločnosť, pričom sa zamerajú na riešenie zakorenených nerovností, ktoré ovplyvnili aj to, ako jednotlivé skupiny obyvateľstva zasiahla pandémia. Namiesto toho sa však spolčili s gigantickými korporáciami a rozohrali tragický príbeh chamtivosti a zrady,“ spresnila generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.

Zisky pred ľuďmi?

AI konkrétne kritizovala Európsku úniu, Spojené štáty či Britániu za to, že si vytvorili zásoby väčšieho množstva vakcín proti covidu, ako potrebovali a zároveň „zatvárali oči pred tým, že veľké farmaceutické spoločnosti uprednostňujú zisky pred ľuďmi“, keď odmietajú uvoľniť svoje patenty na vakcíny proti COVID-19.

„Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna v roku 2021 plánovali závratné zisky až do výšky 54 miliárd amerických dolárov, ale do krajín s nízkymi príjmami dodali menej ako dve percentá svojich vakcín,“ uviedla Amnesty.

Dezinformácie

Ľudskoprávna organizácia zároveň kritizovala internetových gigantov Meta (Facebook, Instagram) a Twitter, že „poskytli živnú pôdu pre dezinformácie“ o pandémii COVID-19, čo podľa AI viedlo mnoho ľudí po celom svete k tomu, že váhali s očkovaním.

„Spoločnosti z oblasti sociálnych médií si dovolili šíriť škodlivé dezinformácie o pandémii prostredníctvom svojich lukratívnych algoritmov. Uprednostnili senzácie a diskrimináciu pred pravdou. Vzhľadom na rozsah ich zisku z týchto dezinformácií a ich vplyv na životy miliónov ľudí, sa tieto spoločnosti musia zodpovedať z toho, čo spôsobili,“ uviedla Callamardová.

Diskriminácia Rómov na Slovensku

Podľa Amnesty protipandemické opatrenia najtvrdšie zasiahli marginalizovaných ľudí, pretože svet „nedokázal účinne zareagovať“ na pandémiu, ktorá si vyžadovala globálnu odpoveď. To podľa AI viedlo k ešte väčším spoločenským rozkolom a väčšej nespravodlivosti.

Vo výročnej správe, ktorej súčasťou bolo aj hodnotenie situácie na Slovensku, AI varovala, že v roku 2011 dochádzalo k „rozsiahlej diskriminácii Rómov a Rómok zo strany slovenských úradov“ tým, že úrady zavádzali hromadné karantény v rómskych osadách. Okrem toho Amnesty kritizovala aj to, že v SR nebol stále uvedený do praxe kompenzačný mechanizmus pre Rómky, ktoré sa stali obeťami sterilizácií.

Ľudskoprávna organizácia poukázala aj na fakt, že slovenskí zákonodarcovia sa opakovane pokúsili prijať „pozmeňujúce a doplňujúce návrhy“, ktoré by obmedzili prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.

(tasr, ste)