29. marca, 06:29

Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia

Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačiaVolodymyr Zelenskyj Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

23:23 Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vyhlásil, že najnovšie kolo mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou prinieslo isté „pozitívne“ signály, ktoré však neznamenajú ukončenie ruskej vojenskej agresie.

„Môžeme povedať, že signály prichádzajúce z rokovaní sú pozitívne, ale tieto signály nemôžu prehlušiť výbuchy a ruské ostreľovanie,“ povedal Zelenskyj vo večernom videopríhovore. Jeho slová citovala agentúra AFP.

Vyjadril sa tak po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnilo v tureckom Istanbule. Rusko po ukončení rozhovorov uviedlo, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti dvoch ukrajinských miest – Kyjeva a Černihiva.

Západné krajiny však vyjadrili pochybnosti, že Rusko svoje prísľuby myslí skutočne vážne. Skeptický postoj v tomto smere vyjadril aj prezident Zelenskyj, ktorý zároveň zdôraznil, že ukrajinské sily nijako „neznížia svoje úsilie o obranu“ vlasti. Vyjadril tiež presvedčenie, že sankcie uvalené na Rusko bude možné zrušiť až po ukončení vojny, ktorú na Ukrajine rozpútal šéf Kremľa Vladimir Putin. „Otázku sankcií ani nebude možné nastoliť, pokým sa táto vojna neskončí, pokým nedostaneme späť to, čo je naše,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore.

22:33 Rusko na Ukrajine opakovane použilo hypersonické rakety, tvrdí americký generál

Rusko už opakovane vypálilo hypersonické rakety na vojenské ciele na Ukrajine, ktorá už vyše mesiaca vzdoruje ruskej agresii. Vyhlásil to v utorok americký generál a veliteľ síl NATO v Európe Tod Wolters. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Väčšina týchto útokov bola namierená na špecifické vojenské ciele,“ uviedol generál Wolters počas utorkového vypočúvania v Senáte amerického Kongresu.

21:58 Pentagón: Rusko nesťahuje svoje jednotky pri Kyjeve, iba ich presúva

Rusko presúva malý počet svojich vojenských síl pri Kyjeve, avšak nesťahuje ich a hlavné mesto Ukrajiny zostáva ohrozené. Uviedol to v utorok hovorca amerického ministerstva obrany. TASR prevzala informácie od agentúr AFP a Reuters. „Vidíme malý počet (ruských) jednotiek, ktoré sa zrejme presúvajú z Kyjeva… Avšak nie sme pripravení to nazvať ústupom alebo dokonca stiahnutím sa,“ povedal hovorca Pentagónu John Kirby počas pravidelného brífingu pre médiá.

„Myslíme si, že to, čo majú (Rusi) pravdepodobne na mysli, je premiestnenie priorít inam,“ uviedol Kirby na margo utorkových vyhlásení Ruska, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. „Všetci by sme mali byť pripravení sledovať veľkú ofenzívu v iných oblastiach Ukrajiny,“ povedal Kirby a dodal, že to však neznamená, že „hrozba pre Kyjev sa skončila“.

Hovorca Pentagónu spresnil, že „Rusko zlyhalo vo svojom cieli dobyť Kyjev“, avšak ruské sily „stále môžu spôsobiť obrovskú krutosť krajine vrátane Kyjeva“.

21:14 Uvidíme, či Rusi deeskalujú situáciu na Ukrajine, povedal Biden

 Americký prezident Joe Biden v utorok povedal, že Západ si musí počkať na to, či Rusko „dodrží sľub“ a bude deeskalovať situáciu na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP, AP a DPA.

Podľa šéfa Bieleho domu sa teraz čaká na to, ako Rusko upraví svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Až na základe toho bude možné posúdiť, aký je skutočný zámer Kremľa. Jeden z novinárov sa Bidena spýtal, či je avizované zníženie ruskej vojenskej aktivity pri Kyjeve znakom toho, že utorkové mierové rokovania v tureckom Istanbule dosiahli pokrok, alebo či sa Rusko len snaží získať čas na pokračovanie v invázii. „Uvidíme. Nič z toho nededukujem, kým neuvidím, aké sú ich činy,“ povedal Biden.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

Prezident USA zároveň vyhlásil, že kým nedôjde k skutočnej zmene, tlak na Moskvu „tvrdými sankciami“ bude pokračovať a ukrajinská armáda bude naďalej podporovaná zo strany Západu. Na tomto postoji sa zhodli aj lídri Británie, Francúzska, Nemecka, a Talianska, s ktorými Biden v utorok telefonoval.

21:08 Rusko zasiahlo raketami letisko na západe Ukrajiny a zničilo zásoby palív

Ruské sily v utorok zasiahli raketami vojenské letisko v meste Starokosťantyniv na západe Ukrajiny a zničili zásoby palív, oznámil starosta Mykola Meľnyčuk. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Od prvého dňa vojny sme boli zasypávaní raketami, ale dnešný útok bol veľmi vážny a spôsobil značné škody,“ napísal starosta na Facebooku. Dodal, že útok si nevyžiadal žiadne obete. Spresnil, že bombardovanie zničilo zásoby palív a mazív v Starokosťantynive, meste s približne 35-tisíc obyvateľmi medzi Kyjevom a Ľvovom.

20:56 Doneck možno zváži pripojenie k Rusku, uviedol líder tamojších separatistov

Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR), ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, možno zváži pripojenie k Rusku po tom, ako bude mať pod kontrolou celú Doneckú oblasť. Vyhlásil to v utorok líder tamojších separatistov Denis Pušilin, ktorého citovali miestne médiá. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Čo sa týka pripojenia k Ruskej federácii, čo sa týka želania a snáh, tie je možné jasne sledovať od roku 2014 – túžbu byť v Rusku,“ citovala Pušilina donecká tlačová agentúra. „Teraz je však hlavnou úlohou dosiahnuť (vymedzenie) ústavných hraníc republiky,“ dodal Pušilin s tým, že potom sa rozhodne o zvyšku.

Pušilin sa takto vyjadril iba dva dni po tom, ako líder druhej Ruskom podporovanej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, Luhanskej, uviedol, že v Luhansku sa možno uskutoční referendum o pripojení k Rusku.

Denis Pušilin. Foto: TASR/AP

20:15 USA a západoeurópski spojenci budú naďalej poskytovať pomoc Ukrajine

Spojené štáty a ich kľúčoví západoeurópski spojenci budú aj naďalej poskytovať Ukrajine pomoc a podporu, aby sa mohla brániť proti nevyprovokovanému útoku zo strany Ruskej federácie. Počas spoločného telefonátu sa na tom v utorok zhodli americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. TASR o tom informovala na základe tlačového vyhlásenia Bieleho domu.

„Lídri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní (ekonomického) tlaku na Rusko za jeho brutálne útoky na Ukrajine, ako aj naďalej poskytovať Ukrajine podporu, aby sa mohla brániť proti tomuto neoprávnenému a nevyprovokovanému útoku,“ uviedol Biely dom.

Štátnici podľa Washingtonu diskutovali aj o spoločnom úsilí poskytovať humanitárnu pomoc miliónom Ukrajincom nielen v ich rodnej krajine, ale aj tým, ktorí hľadajú útočisko v iných štátoch. Okrem iného zdôraznili potrebu humanitárnej pomoci pre civilistov v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol. Podľa Kyjeva sa tam nachádza asi 160.000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.

20:09 Prezidentka: Vstup do NATO bol jeden z najdôležitejších momentov v histórii SR

Vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) bol jeden z najdôležitejších momentov v moderných dejinách Slovenska. Pri príležitosti 18. výročia vstupu SR do NATO to vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Pri pohľade na zbombardované ukrajinské mestá je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, akým zásadným míľnikom je pre nás 29. marec 2004,“ dodala na sociálnej sieti.

19:55 Poľská vláda sa rozhodla obmedziť vzťahy s Ruskom

Poľský kabinet prijal balík návrhov zákonov, ktoré zredukujú vzťahy Varšavy s Moskvou – dôvodom je invázia Ruska na Ukrajine. V utorok o tom informoval hovorca vlády Piotr Müller, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP. Müller oznámil, že vláda podnikla ďalšie kroky, aby mohla na domácej úrovni rozšíriť sankčné opatrenia, ktoré už boli zavedené na úrovni Európskej únie.

Vláda schválila návrh zákona umožňujúci zmrazenie majetku subjektov, ktoré podporujú inváziu Ruska na nezávislej Ukrajine. Poľský zoznam takýchto subjektov bude mať na starosti minister vnútra a bude zachádzať ďalej než sankcie EÚ už uvalené na Rusko, vysvetlil hovorca vlády.

Ďalším pripravovaným krokom je zaslanie diplomatickej nóty Rusku, v ktorom bude informované o tom, že Poľsko odstupuje od dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Hovorca dodal, že dohoda z roku 1992 síce nikdy nevstúpila do platnosti, ale „je zastaraná a nie je zlučiteľná so súčasnou praxou týkajúcou sa zmlúv, predovšetkým odvtedy, ako sa Poľsko stalo členom EÚ“. Nakoniec sa vláda rozhodla aj úplne zakázať dovoz ruského uhlia.

19:10 Čečenský líder Ramzan Kadyrov vyzval na útok na Kyjev

Líder Čečenskej republiky v Rusku Ramzan Kadyrov v utorok vyzval na útok na ukrajinské hlavné mesto. Jeho výzva prišla v rovnaký deň, v ktorý ruská armáda uviedla, že zredukuje svoje bojové operácie v okolí ukrajinskej metropoly a pri meste Černihiv na severe Ukrajiny.

V príhovore k približne 10-tisíc vojakom v hlavnom meste Čečenska Kadyrov povedal, že „musíme dokončiť, čo sme začali, a nemali by sme sa zastavovať“. Dodal, že ak by Moskva dovolila jeho bojovníkom pokračovať v ofenzíve, „som si viac ako istý, že by sme vstúpili do Kyjeva a nastolili by sme tam poriadok“.

19:05 Putin Macronovi povedal, že nacionalisti v Mariupole musia zložiť zbrane

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že „nacionalisti“ v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. „Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane,“ uvádza sa vo vyhlásení.

18:50 Biden telefonoval s európskymi lídrami o Ukrajine

Americký prezident Joe Biden v utorok telefonoval o situácii na Ukrajine s kľúčovými západoeurópskymi spojencami. Ako prvá o témach rozhovoru informovala kancelária britského premiéra Borisa Johnsona, z ktorej vyhlásenia citovala TASR.

„Lídri diskutovali o potrebe spolupracovať na pretvorení medzinárodnej energetickej architektúry a znížení závislosti od ruských nerastných surovín. Zhodli sa, že pokiaľ sa neskončí hrôza spôsobená Ukrajine, nemôže dôjsť k uvoľneniu západného odhodlania,“ uviedla vo vyhlásení Johnsonova kancelária na Downing Street 10.

Lídri sa ďalej podľa Londýna zhodli na „trvalej potrebe podporovať ľudí na Ukrajine v ich boji proti ruskému barbarstvu“. Predseda britskej vlády v tejto súvislosti spomenul ruské útoky na mesto Mariupol.

Na telefonáte s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa okrem Johnsona zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi.

18:44 Dánsko je pripravené vyslať do pobaltských krajín ďalších 800 vojakov

 Dánska vláda ponúka, že vyšle ďalšie stovky vojakov do pobaltských krajín v prípade, že ju o to oficiálne požiada Severoatlantická aliancia (NATO). Dánska premiérka Mette Fredriksenová v utorok oznámila, že Dánsko, ktoré je jednou zo zakladajúcich krajín NATO, bude pripravené vyslať do Estónska, Lotyšska a Litvy približne 800 vojakov.

17:57 USA a Británia vyjadrili pochybnosti o vážnosti Ruska pri rokovaniach s Kyjevom

Spojené štáty a Británia sú skeptické ohľadom vážnosti Ruska pri rokovaniach s Ukrajinou. Svoje pochybnosti v utorok po skončení ukrajinsko-ruských rokovaní v Turecku vyjadrili americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a britský premiér Boris Johnson.

„Nevidel som nič, čo by naznačovalo, že (proces) napreduje efektívnym spôsobom, pretože sme nevideli žiadne známky ozajstnej vážnosti (zo strany Ruska). Jedno je, čo Rusko hovorí, a druhé, čo Rusko robí. My sa sústreďujeme na to druhé,“ uviedol Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy Maroka. „Vladimira Putina a jeho režim budeme súdiť na základe jeho činov a nie slov,“ uviedol Johnson. „Nechceme vidieť nič iné ako úplné stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia,“ dodal britský premiér.

Blinken vyzval Rusko na okamžité ukončenie agresie, stiahnutie vojsk a zapojenie sa do rokovaní. Tie podľa šéfa americkej diplomacie Ukrajinci absolvujú „doslova s pištoľou pri hlave“.

17:49 Premiér: Pripravuje sa pomoc vlády smerom k ukrajinským poľnohospodárom

Predseda vlády SR Eduard Heger, ale aj Slovensko, odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine, zabíjanie nevinných ľudí, ako aj ničenie ich domovov. Uviedol to v utorok počas tlačovej konferencie po stretnutí so starostom ukrajinského mesta Melitopoľ Ivanom Fedorovom a poslankyňami Verchovnej rady Ukrajiny. Poznamenal, že sa plánuje pomoc vlády SR z hľadiska osív pre ukrajinských poľnohospodárov.

„Je veľmi dôležité, aby sme využili tento čas a pomohli im, pretože to rozhodne o dostatku potravín na jeseň,“ povedal premiér. Podľa neho je dôležité, aby malo Slovensko dobré vzťahy s Ukrajinou. „Chceme a prajeme si, aby Ukrajina bola prosperujúci a stabilný sused. Preto im tak veľmi prajeme mier a pomáhame im,“ vyhlásil Heger s tým, že to nie je dôležité len pre nich, ale aj pre našu krajinu.

Eduard Heger. Foto: TASR/AP

17:36 Na stretnutie ministrov zahraničia pozvali aj Ukrajinu a ďalšie nečlenské štáty NATO

Severoatlantická aliancia (NATO) pozvala na budúcotýždňové dvojdňové stretnutie ministrov zahraničia jej členských štátov Ukrajinu a ďalšie krajiny, ktoré nie sú jej členmi. NATO vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajská televízia CNN, informovalo, že na jednom zasadnutí 7. apríla sa zúčastnia „ministri zahraničných vecí Austrálie, Fínska, Gruzínska, Japonska, Kórejskej republiky, Nového Zélandu, Švédska a Ukrajiny, ako aj Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci“. Niektorí ministri sa na stretnutí zúčastnia prostredníctvom videospojenia.

17:31 Poľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska

oľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.

Vláda v utorok schválila návrh zákona, ktorý umožní zakázať import ruského uhlia. „Nechceme, aby bol tento dovoz možný, aj keď vieme, že existuje riziko spojené s faktom, že Európska únia takéto opatrenia zatiaľ neprijala,“ uviedol hovorca vlády Piotr Müller. „Sme si vedomí právnych problémov. Pochybnosti sú, bohužiaľ, oprávnené, ale už nemôžeme čakať, kým v tejto záležitosti zareaguje EÚ.“

17:14 Británia posilní svoju vojenskú prítomnosť v arktickej oblasti

Spojené kráľovstvo plánuje posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Oznámil to v utorok britský minister obrany Ben Wallace. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Británia sa vojensky zaviaže k „hlbšej integrácii a interoperabilite s krajinami, akou je napríklad Nórsko“, aby chránila moria severného Atlantiku, povedal Wallace na tlačovej konferencii v nórskom Bardufosse. „Chystáme sa mať efektívnu, stálu… námornú údernú skupinu permanentne… aktívnu v severských krajinách,“ uviedol Wallace s tým, že táto skupina bude rotovať medzi Nórskom, Švédskom, Fínskom a inými oblasťami v regióne.

17:05 Írsko vyhostí štyroch ruských diplomatov, ktorých podozrieva zo špionáže

Írsko požiadalo štyroch predstaviteľov ruskej ambasády v Dubline, aby opustili krajinu. Uviedol to v utorok írsky rezort diplomacie. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

„(Írske) ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu oznámilo, že štyria vysokí predstavitelia (ambasády) boli požiadaní, aby opustili krajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Ich aktivity neboli v súlade s medzinárodnými štandardmi diplomatického správania,“ dodal šéf írskej diplomacie Simon Coveney. Podľa AFP sa veľvyslanectvo v Dubline zrejme stalo centrom špionáže a sledovania.

16:51 Česko vyhosťuje kľúčového ruského diplomata, píše Respekt

Z ruského veľvyslanectva v Prahe musí odísť jeden z jeho vedúcich predstaviteľov. V utorok o tom na svojom webe informoval český týždenník Respekt.

Ministerstvo zahraničných vecí ČR o tomto kroku rozhodlo na základe informácií od českých bezpečnostných zložiek, ktoré nemenovaného muža podozrievajú z poškodzovania vzájomných vzťahov a tiež z možných kontaktov s ruskými tajnými službami.

„Môžem potvrdiť, že sme vyhlásili jednu osobu za nežiaducu (persona non grata) a ČR musí opustiť do troch dní. Súvisí to s tým, že sa v koordinácii so spojencami snažíme znižovať ruskú spravodajskú prítomnosť v EÚ,“ uviedla hovorkyňa českého rezortu diplomacie Lenka Do.

Respekt pripomenul, že ruská ambasáda v Prahe prišla o časť pracovníkov už vlani, keď česká polícia a kontrarozviedka BIS zistili, že za výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach z roku 2014 stála ruská vojenská rozviedka GRU. Česko vtedy vyhostilo desiatky ruských diplomatov. Mnohí z nich boli podľa Prahy v skutočnosti špiónmi, ktorí mali diplomatické krytie.

16:40 O neutralite Ukrajiny budú hlasovať občania, hovorí poradca Zelenského

O akejkoľvek dohode spájajúcej neutrálny štatút Ukrajiny s bezpečnostnými zárukami budú Ukrajinci hlasovať v referende. Pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že až po akomkoľvek schválení pôjde dohoda na ratifikáciu parlamentmi garantujúcich krajín a parlamentom Ukrajiny. Je nevyhnutné, aby pre túto dohodu mala vláda podporu ukrajinského ľudu, zdôraznil Podoľak, ktorého cituje spravodajský portál CNN.

Referendum o mierovej dohode sľúbil aj sám prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol v Kyjeve minulý týždeň viacerým médiám vrátane Českej televízie.

16:20 Belgicko a Holandsko vyhostili desiatky ruských diplomatov za špionáž

Belgicko vyhostilo 21 ruských diplomatov. Uviedli to v utorok popoludní viaceré belgické médiá s upozornením, že dôvodom tohto kroku je podozrenie zo špionáže a vyvíjania aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.

Televízna stanica RTBF uviedla, že o vyhostení 21 ruských občanov, ktorí sú akreditovaní ako ruskí diplomati na veľvyslanectve Ruskej federácie v Bruseli alebo na generálnom konzuláte v Antverpách, rozhodla federálna vláda. Dôvodom má byť ich účasť na špionážnych operáciách a ovplyvňovacích aktivitách, ktoré ohrozujúcich bezpečnosť krajiny. Túto informáciu v utorok popoludní potvrdila aj belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová.

Podobne holandská vláda v utorok vyhostila 17 ruských spravodajských dôstojníkov za špionáž, pričom ich prítomnosť v krajine označila za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. TASR informácie prevzala od agentúr AFP, AP a Reuters.

Holandská vláda spresnila, že rozhodnutie vyhostiť ruských diplomatov prijala po konzultácii s „niekoľkými podobne zmýšľajúcimi krajinami“, pričom pripomenula, že podobné kroky podnikli aj ďalšie krajiny, ako Bulharsko, Čierna Hora, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Spojené štáty.

16:11 Vyjednávači dosiahli najvýznamnejší pokrok od začiatku mierových rozhovorov, tvrdí Čavušoglu

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači v utorok dosiahli „konsenzus a spoločné porozumenie“ v niektorých otázkach. Vyhlásil to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý hovorí o „najvýznamnejšom pokroku“ od začiatku mierových rozhovorov.

Po utorkovom stretnutí v Istanbule bude nasledovať schôdzka ministrov zahraničných vecí oboch krajín a „na programe dňa“ je aj stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, dodal minister. Časový rámec neuviedol s tým, že zložité otázky „sa budú riešiť na vyššej úrovni“.

Mevlüt Čavušoglu. Foto: TASR/AP

15:21 Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu pri Kyjeve

Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za „zmysluplné“.

„V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy… rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva,“ uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania. Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach prebehla „zmysluplná diskusia“ a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí,“ povedal Medinskij. „Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie,“ dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov.

Alexander Fomin. Foto: TASR/AP

14:50 Ukrajinský vyjednávač: Sú splnené podmienky na priame rokovania s Putinom

Podmienky na priame rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina sú podľa Ukrajincov splnené.

„Výsledky dnešných rokovaní v Istanbule sú dostatočné na stretnutie na úrovni prezidentov,“ povedal ukrajinský vyjednávač David Arakhamia. Informoval o tom francúzsky denník Le Figaro.

Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu odmieta priame rokovanie prezidentov, ktoré Kyjev viackrát navrhol.

14:36 Fínsko je vraj pripravené na vojnu s Ruskom

Denník Financial Times píše, že Fínsko je ohľadom vzťahov s Ruskom pripravené na tú najhoršiu eventuality. Má zásoby palív a obilnín na šesť mesiacov, lieky takmer na rok, pričom všetky budovy nad určitú veľkosť musia mať svoje vlastné protiletecké kryty. Takmer tretina dospelej populácie severskej krajiny sú záložníci, Fínsko má teda aj pomerne veľkú armádu. „Po ôsmich desaťročiach strávených najprv v tieni Sovietskeho zväzu a teraz Ruska nás hrozba vojny v Európe nezasiahla ako prekvapenie,“ uviedla fínska ministerka pre záležitosti EÚ Tytti Tuppurainenová.

14:30 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa nateraz skončili

Mierové rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Turecku sa v utorok popoludní skončili, informovali tureckí činitelia aj tamojšia ukrajinská ambasáda. Delegáti diskutovali o konkrétnych návrhoch vrátane neutrality Ukrajiny či bezpečnostných záruk. Nebolo však bezprostredne jasné, či budú rozhovory pokračovať aj v stredu. TASR tieto informácie prevzala od spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

14:00 Zelenskyj: Rusi sa v Mariupole dopúšťajú zločinov proti ľudskosti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol za „zločin proti ľudskosti“. Vyjadril sa tak vo videoprejave v dánskom parlamente. „To čo robia ruskí vojaci v Mariupole, je zločinom proti ľudskosti, ktorý sa v reálnom čase deje pred zrakom celej planéty,“ povedal ukrajinský prezident. Brutalitu ruských síl zároveň označil za ešte „násilnejšiu“, než bola tá, ktorú svet zažil cez druhú svetovú vojnu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovoril k poslancom dánskeho parlamentu. Foto: TASR/AP

13:32 Šojgu: Ruské jednotky sa môžu sústrediť na hlavný cieľ – oslobodenie Donbasu

Ruský minister Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil „oslobodenie Donbasu“ na východe Ukrajiny. Uviedol, že hlavné úlohy prvej etapy vojenskej operácie ruských jednotiek na Ukrajine boli splnené, pričom „ukrajinské ozbrojené sily utrpeli značné škody“.

Spresnil, že letectvo a systém protivzdušnej obrany Ukrajiny boli prakticky zničené a „námorné sily prestali existovať“. Informoval, že zo 152 lietadiel, ktoré mala Ukrajina pred začiatkom ruskej operácie, ich bolo zničených 123. Ukrajina prišla aj o 77 zo 149 vrtuľníkov, ako aj o 152 zo 180 systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného doletu.

13:30 Kremeľ odmietol tvrdenia o otrave Ambramoviča

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že podozrenie z otravy ruského miliardára Romana Abramoviča na mierových rozhovoroch, ktoré sa konali začiatkom marca, nemá s realitou nič spoločné. Kremeľ súčasne potvrdil, že Ambramovič je momentálne v Istanbule, ale oficiálne nie je členom ruskej delegácie na rokovaniach s Ukrajinou.

Roman Abramovič. Foto: TASR/AP

13:20 Klus naznačil, že za poškodením pamätníkov stoja Rusi

„…áno, aj tu z toho mnohí upodozrievajú miestnych ruských provokatérov,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie na sociálnej sieti. Odkazoval pritom na ukrajinskými farbami poškodenú Mohylu Bratstva ležiaci v bulharskej metropole Sofia, v ktorej sa politik momentálne nachádza.

12:20 Prezidentka odobrila lex Ukrajina, upravuje aj príspevky za ubytovanie odídencov

Príspevok za ubytovanie odídencov bude súhrnne maximálne 500 až 1250 eur za mesiac v závislosti od počtu poskytovaných miestností. Vyplácať sa má cez obec.

Zo zákona zároveň vyplýva, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov budú oslobodené od úhrady mýta. Vozidlá registrované na Ukrajine nebudú musieť uhrádzať diaľničnú známku na území SR.

VIDEO Ruský transportér v boji o Mariupol

12:30 Sergej Šojgu po dlhej dobe vystúpil v televízii

Ruský minister obrany sa pritom neukázal na verejnosti od polovice marca, čo vyvolávalo pochybnosti o dôvere ruského prezidenta Vladimira Putina voči nemu.

12:18 Niekdajší vodca separatistov v Donbase označil ruskú inváziu za chybu

Jeden z niekdajších vodcov proruských separatistov na výhode Ukrajiny Alexej Alexandrov považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za chybu. Vyjadril sa tak v nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters, ktorá ho v utorok označila za náznak toho, že Kremeľ nemôže rátať ani s podporou všetkých proruských separatistov na Ukrajine.

Alexandrov bol jedným z vodcov hnutia proruských separatistov, ktoré sa v roku 2014 zasadilo za odmietnutie ukrajinskej vlády a požadovalo vytvorenie autonómneho promoskovského územia v Donbase, v dôsledku čoho následne v tejto oblasti došlo ku konfliktu s ukrajinskými silami.

„Toto všetko mohlo byť vyriešené skôr, najmä diplomatickými prostriedkami a snáď aj bez zbytočného použitia sily. To sa však nestalo a je to chyba všetkých strán,“ povedal Alexandrov.

11:42 Financial Times: Rusko už nežiada „denacifikáciu“ Ukrajiny

Rusko pred utorkovými mierovými rozhovormi s Ukrajinou v Turecku údajne upustilo od požiadavky „denacifikácie“ Ukrajiny. Tvrdí to britský denník The Financial Times (FT) s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s obsahom rokovaní v Istanbule. TASR prevzala túto správu od stanice BBC.

Moskva je podľa FT pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Podľa zdrojov FT sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky. Údajne sa vôbec nediskutuje o pôvodných ruských požiadavkách na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a právnu ochranu ruského jazyka na Ukrajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na margo rokovaní povedal, že jeho strana „nezapredá ľudí, územie ani zvrchovanosť“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.

11:13 Ruská armáda zasiahla budovu regionálnej správy v Mykolajive

Budovu regionálnej správy v ukrajinskom meste Mykolajiv zasiahla v utorok raketa vystrelená ruskou armádou, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR túto informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Bola zasiahnutá budova regionálnej správy,“ napísal Kim na Facebooku. Cez aplikáciu Telegram priblížil, že väčšina ľudí v zasiahnutej budove „zázračne unikla“, ale osem civilistov a traja vojaci sú nezvestní.

10:50 Ukrajinci zlikvidovali päť fariem botov, ktoré šírili dezinformácie a ruskú propagandu

Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem botov. Prostredníctvom oficiálnej stránky o tom informovala tamojšia štátna bezpečnostná služba (SBU). Spomenuté farmy botov zahŕňali viac ako 100-tisíc falošných účtov na rôznych sociálnych sieťach vrátane takých, ktoré sú v súčasnosti na Ukrajine zakázané.

Farmy botov cez fiktívne kontá šírili dezinformácie, ruskú ideológiu a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska. Snažili sa vyvolať paniku medzi ukrajinskými občanmi a destabilizovať spoločensko-politickú situáciu v rôznych regiónoch. Farmy mali centrá v Charkove, Čerkasách, Ternopile a Zakarpatskej oblasti. Policajti v nich skonfiškovali viac ako 100 GSM modulov, takmer 10-tisíc SIM kariet od rôznych mobilných operátorov, ktoré sa používali na maskovanie trestnej činnosti či viacero notebookov a počítačov.

10:38 Abramovič je prítomný na mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom

Ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý je majiteľom londýnskeho futbalového klubu Chelsea, je prítomný na mierových rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a britskej stanice BBC.

Abramovič sa podľa snímky z tureckých médií nachádza mimo hlavného stola, za ktorým sedia obe delegácie. Spoločnosť mu robí hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalina, informuje stanica BBC.

10:10 Ukrajina po jednodňovej prestávke otvorí tri humanitárne koridory

Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Stalo sa tak deň po tom, čo oznámila ich uzavretie. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Ukrajina v pondelok uviedla, že neotvorí žiadne humanitárne koridory pre možné ruské „provokácie“ pozdĺž vytipovaných trás, na ktoré upozornili ukrajinské tajné služby.

10:08 Ukrajina žiada krajiny sveta, aby zakázali symbol ruskej agresie

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v utorok krajiny sveta, aby zakázali používanie písmena „Z“, ktorým je označená časť vozidiel ruských inváznych vojsk na Ukrajine. Podľa Kulebu by používanie tohto symbolu malo byť trestné, keďže ide o verejné vyjadrenie podpory vojenskej agresii, informoval denník The Guardian.

„Vyzývam všetky štáty, aby kriminalizovali používanie symbolu ‚Z‘ ako spôsobu vyjadrenia podpory agresívnej vojne, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko,“ napísal v utorok na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie. Písmeno „Z“ v kontexte ruskej invázie podľa neho symbolizuje vojnové zločiny, zbombardované mestá a tisíce zavraždených obyvateľov Ukrajiny. Verejná podpora takýchto barbarských činov by mala byť zakázaná, uviedol Kuleba.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

09:30 Nadišiel čas na konkrétne výsledky, povedal Erdogan na margo ukrajinsko-ruských rokovaní

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vníma náprotivkov z Ukrajiny a Ruska Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina ako „cenných priateľov“. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to v utorok pri príležitosti pokračujúcich rozhovorov medzi zúčastnenými stranami ukrajinsko-ruského vojnového konfliktu.

Erdogan podotkol, že pokrok v rozhovoroch by mohol pripraviť pôdu pre stretnutie oboch lídrov, a ponúkol, že miestom takého stretnutia by mohlo byť Turecko. Zároveň zdôraznil, že nadišiel moment, keď rozhovory musia priniesť „konkrétne výsledky“. Vyzval na okamžité prímerie a zastavenie tragédie na oboch stranách.

09:10 Predstavili zákon zakazujúci proruské strany na Ukrajine

Ukrajinskí zákonodarcovia predstavili zákon zakazujúci činnosť prokremeľských strán na Ukrajine. Ako referuje oficiálna stránka ukrajinského parlamentu, uvedená legislatíva navrhuje právo zakázať zakladanie a fungovanie politických zoskupení, prípadne zrušenie takýchto strán, v prípade, ak podporujú Rusko a jeho zástupcov zapojených do vojny proti Ukrajine, ospravedlňujú vojnu, nazývajú ju občianskym konfliktom alebo inak popierajú ruskú okupáciu.

Majetok takýchto strán môže podľa návrhu zákona skonfiškovať ukrajinský štát. Moskva pred niekoľkými dňami otvorila v obliehanom Mariupole pobočku vládnej strany Jednotné Rusko.

09:05 Kuleba vyzval vyjednávačov, aby na rokovaniach s Ruskom nič nepili ani nejedli

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich nič „nejedli ani nepili“. Informovala o tom v utorok spravodajská televízia Sky News. Zároveň pripomenula, že ukrajinská a ruská delegácia sa v utorok stretnú v tureckom Istanbule na ďalšom kole mierových rokovaní.

„Odporúčam každému, kto ide rokovať s Ruskou federáciou, aby nič nejedol ani nepil… A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte,“ uviedol Kuleba s tým, že toto odporúčanie má „z prvej ruky“. Šéf ukrajinskej diplomacie však zároveň upozornil, že momentálne koluje „veľa príbehov typu, že niekto niekde niečo počul“, keďže teraz podľa neho každý baží „po novinkách, po senzáciách“.

Kuleba sa takto vyjadril po tom, ako denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že ruský oligarcha Roman Abramovič i viacerí ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach konaných 3. marca príznaky ako pri otrave. Informáciu o Ambramovičovej otrave neskôr pre stanicu BBC potvrdila aj hovorkyňa tohto oligarchu.

Roman Abramovič. Foto: TASR/AP

08:45 Pri ruských útokoch bolo zničených už viac než 60 ukrajinských kostolov

Ruské invázne sily zničili od 24. februára už viac než 60 ukrajinských chrámov, kostolov a iných náboženských objektov. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na údaje ukrajinského krízového centra. Deštrukcia náboženských objektov bola zdokumentovaná v ôsmich ukrajinských regiónoch. Napriek oficiálnym deklaráciám Kremľa o ochrane pravoslávia ide väčšinou o pravoslávne chrámy.

„Veľkú väčšinu (zničených náboženských objektov) tvoria pravoslávne chrámy. Deštrukcia však postihla aj protestantské kostoly, náboženské vzdelávacie inštitúcie a významné administratívne budovy náboženských organizácií,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského krízového centra z pondelka večera. Poškodené alebo zničené boli aj viaceré katolícke kostoly, židovské synagógy a mešity.

Mnohí Ukrajinci sú presvedčení, že Rusko v rámci svojej vojenskej agresie zámerne ničí a poškodzuje chrámy, múzeá a historické monumenty, aby „vymazalo“ Ukrajinu z mapy sveta.

08:40  Šéfka britskej diplomacie obviňuje Putina z ohavných únosov

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z používania „ohavnej taktiky“ únosov ukrajinských civilistov. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Trussová na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedla, že Putin sa „uchyľuje k zúfalým opatreniam“. Jej vyjadrenia prišli po tom, čo ukrajinská ľudskoprávna skupina Zmina uviedla, že identifikovala desiatky zajatých ľudí. Skupina tiež tvrdí, že „tisícky“ Ukrajincov odvliekli do Ruska proti ich vôli.

Liz Trussová. Foto: TASR/AP

08:23 Ruské jednotky zasiahli sklad paliva, v Rivnenskej oblasti

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej aktualizácii vojenskej situácie uviedol, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na obytné štvrte po celej krajine, pričom sa zameriavajú na priestory na skladovanie paliva v snahe „skomplikovať logistiku“ a „vytvoriť podmienky pre humanitárnu krízu“. Informovala o tom v utorok stanica BBC.

V posledných dňoch boli údajne zasiahnuté sklady paliva v okolí viacerých miest, ako sú Kyjev, Ľvov, Rivne, Žytomyr či Luck. Podľa agentúry DPA posledný takýto prípad bol zaznamenaný v noci na utorok v Rivnenskej oblasti. Celkovo bola doteraz ostreľovaním vážne poškodená viac než desiatka skladov paliva.

06:11 BBC: Ukrajinská delegácia dorazila do Istanbulu na rokovania s Ruskom

Ukrajinská delegácia pristála v pondelok večer v tureckom meste Istanbul, kde budú pokračovať mierové rokovania s ruskou stranou. Začať sa majú podľa plánu v utorok približne o 10. h miestneho času (9. h SELČ). TASR informuje na základe správy britskej stanice BBC.

Delegáciu z Kyjeva vedú ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov a šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ako uviedli, ich hlavnou prioritou je zaistiť prímerie. Či je to však pravdepodobné, je otázne.

Lietadlo s členmi ruskej delegácie pristálo v Istanbule niekoľko hodín pred príchodom členov ukrajinského vyjednávacieho tímu. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa agentúry AP naplánované na utorok a stredu.

Nadchádzajúce stretnutie vyjednávačov Ruska a Ukrajiny, ktoré bude hostiť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, bude predstavovať prvé priame rozhovory za viac ako dva týždne. Po prvotných kolách osobných stretnutí sa totiž následne predstavitelia oboch zúčastnených strán spojili virtuálne.

Rusko okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina vzdala akýchkoľvek úmyslov o členstvo v NATO, pripomína BBC. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril medzičasom – čo sa týka tohto bodu – ochotu prijať kompromisné riešenie. Ďalšími očakávanými spornými otázkami sú budúcnosť separatistických „republík“ na východe Ukrajiny, ako aj status Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Foto: TASR/AP

04:38 Sedem členských štátov EÚ vyzýva svojich občanov, aby nešli bojovať na Ukrajinu

Sedem členských štátov Európskej únie vyzvalo v pondelok svojich občanov, aby sa nepridávali k bojom na Ukrajine, ktorá sa bráni voči invázii zo strany ruských síl. Túto výzvu adresovali svojim obyvateľov ministri spravodlivosti Francúzska, Nemecka, Holandska, Španielska, Talianska, Luxemburska a Belgicka. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Ministri spomenutých krajín „jednomyseľne odrádzajú Európanov od pridávania sa“ do radov dobrovoľných bojovníkov smerujúcich do vojny na Ukrajine, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom po mimoriadnom rokovaní šéfov rezortov spravodlivosti a vnútra krajín EÚ, ktorého témou bola situácia na Ukrajine.

„Samozrejme, ľudí odrádzame od vycestovania do vojnovej zóny,“ povedal francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin po rokovaniach so svojimi rezortnými partnermi. „Podľa mojich informácií bolo zaznamenaných len veľmi málo odchodov z Francúzska (do bojov na Ukrajine), ktoré by sa dali potvrdiť… takmer žiadne,“ dodal.

AFP pripomína, že po tom, čo Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu, prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene vyzýval cudzincov, aby prišli do jeho krajiny a zapojili sa do „medzinárodnej légie“ územnej obrany bojujúcej po boku Ukrajincov. Kyjev 6. marca oznámil, že na túto výzvu zareagovalo približne 20 000 ľudí.

02:55 Zelenskyj vyzval Západ, aby prijal tvrdšie sankcie voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas videopríhovoru, ktorý bol zverejnený v noci z pondelka na utorok na sociálnej sieti Telegram, apeloval na západné krajiny, aby urýchlene prijali tvrdšie sankcie voči Moskve, ktoré budú „účinné“ a „závažné“ vrátane embarga na dovoz ropy z Ruska. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

„Ak sú sankčné balíky prislabé alebo nefungujú dostatočne dôrazne, ak sa dajú obísť, vytvára to pre ruské vedenie nebezpečnú ilúziu, že by mohli pokračovať v tom, čo robia teraz,“ varoval Zelenskyj. „Ukrajinci za to platia svojimi životmi. Tisíckami životov,“ povedal. Ak by boli prísne preventívne sankcie voči Moskve prijaté skôr, mohlo to podľa jeho slov odvrátiť inváziu.

Prezident dodal, že „Ukrajinci by nemali zomierať len preto, že niekto nevie nájsť dostatok odvahy dodať Ukrajine potrebné zbrane“. „Strach z vás vždy robí komplicov,“ povedal podľa denníka The Guardian.

„Ak sa niekto bojí Ruska, ak sa obáva prijatia nevyhnutných rozhodnutí, ktoré sú pre nás dôležité – najmä dodania lietadiel, tankov, potrebného delostrelectva a granátov, potom sa títo ľudia stávajú spoluzodpovednými za katastrofu, ktorú ruskí vojaci páchajú v našej krajine,“ kritizoval. „Pretože ak môžete zachrániť (životy), potom ich zachrániť musíte,“ dodal.

Zelenskyj podľa stanice BBC uviedol, že tento týždeň sa plánuje prihovoriť poslancom parlamentu viacerých krajín s cieľom primäť ich k dodávkam ďalších zbraní pre Ukrajinu.

Ukrajinské jednotky podľa Zelenského postupujú v úsilí znovu získať kontrolu nad územiami v okolí hlavného mesta Kyjev a darí sa im zatláčať ruských vojakov. Prezident tiež vyjadril radosť nad „oslobodením“ mesta Irpiň severozápadne od Kyjeva.

„Je však priskoro hovoriť o bezpečnosti v tejto časti nášho regiónu. Boje pokračujú,“ upozornil. „Černihivská, Sumská, Charkovská oblasť, Donbas, južná Ukrajina – situácia je tam všade naďalej napätá, veľmi zložitá,“ dodal. Počas vojny na Ukrajine dosiaľ podľa jeho slov zahynulo 143 detí.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

01:41 Peskov: Rusko by jadrové zbrane použilo iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny

Rusko by pristúpilo k použitiu jadrových zbraní jedine v prípade „ohrozenia existencie“ vlastnej krajiny, a nie ako dôsledok súčasného konfliktu na Ukrajine. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelkovom rozhovore pre americký televízny reťazec Public Broadcasting Service (PBS).

„Avšak, akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) nie je, samozrejme, dôvodom na použitie jadrovej zbrane,“ povedal Peskov, ktorého slová citovala agentúra Reuters.

„Máme bezpečnostnú koncepciu, ktorá veľmi jasne hovorí, že jadrové zbrane môžeme použiť – a aj ich použijeme – v prípade hrozby voči nášmu štátu, a to na elimináciu ohrozenia existencie našej krajiny,“ uviedol.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.