Bella Germania, bella rodina

Na osude troch generácií možno vidieť tragické dejiny európskej rodiny v povojnovej ére.

Raz za pár rokov dostanem taký nápad. Pozriem si film a napíšem o ňom recenziu. Niekedy preto, lebo sa mi nechce písať o politike, napríklad, keď sú Vianoce. Samozrejme, musí ma čosi zaujať. A to sa stalo.

Pozrel som si trojdielny televízny film Bella Germania z produkcie nemeckej ZDF, ktorý nám pred Vianocami ponúkla RTVS. Je to rodinná dráma, teda niečo, čo nikdy nepozerám. Teraz to bolo inak. Pozriem si prvú časť, dokonca celú, čo by obvykle malo stačiť k tomu, aby ma ani nenapadlo dopozerať zvyšok. A hľa, pozrel som si aj druhú, aj tretiu časť.  

Keď som dopozeral, dlho som si odpovedal na otázku: Je to gýč? Nie je to gýč? Keďže film útočil na city slzotvornou priamočiarosťou, blízkou terorizmu, kloním sa k tomu, že odpoveď je áno, občas je to gýč.

A napriek tomu o tom píšem. Preto, lebo aj gýč môže vysloviť, napríklad nezámerne, hlbokú pravdu.

Stručne k deju. Upozorňujem, že prezrádzam aj všetky zápletky.

Sága šiestich desaťročí

Príbeh je vystavaný divácky atraktívnou metódou striedania rôznych časových období bez dodržiavania časovej následnosti. Začína v roku 2013, keď starý pán Alexander Schlewitz osloví mladú módnu návrhárku Júliu a predstaví sa ako jej starý otec. Vzápätí sa dostávame do 50. rokov, kedy je mladý inžinier Alexander Schlewitz vyslaný služobne z mníchovskej automobilky do automobilky v Miláne. Zoznámi sa s očarujúcou Sičílčankou Giuliettou, ktorá je už zasnúbená s rodákom Enzom. Alexander a Giulietta sa do seba zaľúbia a Giulietta otehotnie. Nepovie však Alexandrovi, že dieťa je jeho a vydá sa za Enza, ktorý sa domnieva, že je otcom malého Vincenza. Manželstvo však nie je šťastné, Giulietta je žena v domácnosti, ale kreatívna amatérska módna návrhárka, automechanik Enzo je žiarlivý Sicílčan.

Najdlhšia časť príbehu sa odohráva od konca 60. rokov do začiatku 80. rokov. Giulietta odchádza so synom Vinzenzom za svojím bratom Giovannim do Mníchova a odmieta sa vrátiť k Enzovi. Prehovorí brata, aby si otvorili obchod s talianskymi špecialitami a postupne sa vymaňujú z chudoby. Náhodne sa stretne s Alexandrom. Ten je už medzitým ženatý, s manželkou Mariannou majú dcérku a žijú v peknom dome. Enzo prichádza do Mníchova a začne žiť so svojou rodinou a pracovať. 

Medzi Alexandrom a Giuliettou sa opäť rozhoria  city a začnú sa tajne stretávať. Po čase však Giulietta odmieta žiť dvojitým životom, jej vzťah s Alexandrom sa zhorší. Postupne všetci začínajú prichádzať na to, ako sa veci majú. Alexander pochopí, že je otcom Vincenza, pochopí to jeho žena Marianna, potom aj Enzo. Ako posledný to pochopí Vincenzo, už ako mladý muž, ale až po tragickej smrti jeho matky Giulietty.

Tragédia s kriminálnou zápletkou

Giulietta a Alexander sa totiž v jednej chvíli rozhodnú, že chcú opustiť svoje rodiny, rozviesť sa a začať žiť spolu. Začiatkom má byť výlet do Benátok. Prechod cez alpské priesmyky v Alexandrovom športovom aute však končí tragicky. Po zlyhaní brzdového systému nasleduje pád do priepasti, ktorý Alexander prežije, ale Giulietta nie. Polícia vyšetruje haváriu ako vraždu, lebo sa zistí zámerné poškodenie bŕzd. Podozrivý je Enzo, ako ohrdnutý manžel a skúsený automechanik. Súd Enza oslobodí pre nedostatok dôkazov. Enzo však stratí Vincenza, ktorý ho dovtedy vždy miloval. Vincenzo zistí z matkinho denníku, ktorý mu polícia odovzdá, že Enzo nie je jeho otcom, navyše Vincenzo uverí, že Enzo je vrahom jeho matky.

Sú sedemdesiate roky, Vincenzo sa ocitne medzi nemeckou ľavičiarskou mládežou s teroristickým podhubím. Vincenzo pre ľavicové kriminálne živly kradne autá, i keď nesúhlasí s násilím. Zoznámi sa pritom s rebelkou Tanyou,  zamilujú sa do seba a pred políciou spolu ujdú na Sicíliu. Rodinne založený Vincenzo by si rád s Tanyou založil rodinu, ale pre ňu je to nepredstaviteľné. Tanya sa  vracia do Mníchova a po čase sa Vincenzo dozvie, že s ním čaká dieťa. Vincenzo sa preto vracia do Mníchova, kde ho polícia zatkne. Vincenzo veľkoryso zoberie na seba i Tanyinu vinu a je odsúdený na väzenie. Tanya tak môže na slobode vychovávať ich dcérku Júliu. Vincenzo sa začiatkom 80. rokov dostáva na slobodu, ale jeho nádej na spoločný život s Tanyou a Júliou sa rozplynie. Tanya už žije s iným mužom, s ktorým Vincenzo vyvolá fyzický konflikt. Vincenzo prerušuje s malou dcérkou a jej matkou kontakt.

Hriešnici a obete

Na filme ma fascinovalo, čo všetko vystúpi do popredia pozornejšiemu divákovi, ktorý sa nenechá zahltiť iba emóciami. Najväčšou otázkou pre mňa ostáva to, či autori mali na mysli práve také posolstvo, ktoré som si z filmu odniesol. Skôr si myslím, že nie, a že ide o čaro nechceného.

Na osude troch generácií vidíme plasticky tragické dejiny európskej rodiny v povojnovej ére. V postavách Alexandra a Giulietty vidíme generáciu, ktorá ešte vyrástla v prorodinnej kultúre, ktorej hodnoty oni ešte vyznávajú, ale v konečnom dôsledku nedodržiavajú.

Ďalšia generácia, reprezentuje ju najmä feministka Tanya, odhadzuje tradičnú kultúru manželstva otvorene, a strhne i Vincenza. Tretiu generáciu reprezentuje Júlia, ktorá už vyrástla do sveta, v ktorom inštitúcia rodiny a manželstva už stratila stabilitu.

Medzi nezámerné posoltvá patrí i to, že zlyhanie rodičov prináša i zlyhanie detí. Vincenzo zlyháva tak isto, ako zlyhali jeho rodičia, ktorým to vyčítal. A to súvisí s ďalším poučením, že hriech v týchto otázkach má nevinné obete.

Osudovou ženou filmu je Giulietta obdarená ženskou príťažlivosťou, ale i schopnosťou pozitívneho konania a získavania si ľudských sŕdc, i návrhárskym talentom (jej vnučka Júlia ho po nej zdedí). Ale stále vážne zlyháva. Najprv tým, že udržiava intímny vzťah s dvomi mužmi, s Alexandrom i snúbencom Enzom. Hoci sa snaží dlho tvoriť s Enzom a Vincenzom rodinu, napokon opäť spolu s Alexandrom zlyhávajú, keď od svojich rodín utekajú. Veď táto scéna ani nepôsobí príliš dôveryhodne.

A zlyhávanie prináša nevinné obete. Jasne najväčšou obeťou je Vincenzo, syn milujúci svojich rodičov, trpiaci ich oddelením, potom trpiaci tým, že mu nikto nepovedal pravdu, potom odvrhnutý svojou partnerkou Tanyou. Trpiaci sklamaním z Enza, o ktorom uveril, že mu zavraždil matku. Trpiaci nemožnosťou nájsť cestu k vlastnémi otcovi Alexandrovi. Napokon trpiaci celoživotným prerušením stykov s dcérou Júliou, čo zariadila opäť Tanya, ktorá Júlii zatajovala listy od Vincenza. Práve Vincenzov tajomný osud je červenou niťou celého príbehu. Ten tajomný osud rozmotáva postupne do posledných minút filmu jeho dcéra Júlia, ktorá sa s ním v roku 2013 na popud Alexandra stretne. Keďže nie je dodržiavaná časová postupnosť udalostí, mnohé veci zo stredného časového obdobia zo 70. rokov sa divák o Vincenzovi dozvie až na konci filmu.

Potom je tu krátke, ale výrazné naznačenie utrpenia manželiek, ktoré ťažko znášajú, keď do ich životov zavíta minulosť ich manželov. Vidíme to na Alexandrovej manželke Marianne, na Vincenzovej manželke Carmele. A to ešte netušíme, aké fatálne to bolo v prípade Marianny. Dozvieme sa to až na konci, keď Alexander na nemocničnom lôžku rozpovie Vincenzovi, čo mu prezradila Marianna pred svojou smrťou. Brzdy auta, v ktorom pred rokmi zahynula Giulietta, totiž poškodila zo žiarlivosti Marianna.

Obeťou bol i Enzo, ktorý sa celý život snažil o Giuliettinu priazeň, bol k nej stále láskavejší, ale bol oklamaný a bol celý život Vincenzom podozrievaný z vraždy, ktorej sa nedopustil.

Kajúcnici hľadajú spásu

Sympatickým posolstvom filmu je potreba kajúcnosti a náprava zlyhaní. Na Alexandrovi to vidíme už v 70. rokoch na súdnom pojednávaní s Enzom, kde ako svedok svedčí, že Enzo je starostlivý otec rodiny. Vidíme to, keď Alexander potajomky, len s Guiliettiným vedomím, financuje Vincenzovo štúdium. Vidíme to na Alexandrovej túžbe spoznať vnučku Júliu a zmieriť sa so synom a informovať ho o príčine matkinej smrti.

Vidíme to na Vincenzovi, ktorý sa obetuje pre matku svojej dcéry, chce zmierenie s otcom a dcérou, a ktorý po štyridsiatich rokoch navštívi Enza a ospravedlní sa mu za svoje podozrenie a starý Enzo ospravedlnenie vďačne prijme.

Nie príliš dôveryhodný happy-end, ale …

Koniec fimu je veľkým zmierením, kde si všetci navzájom odpustia. Bolesť mizne. Je to trochu gýčové, lebo v živote to chodí trochu inak.

Ale napriek občasnej gýčovosti je užitočné pozrieť si ho. Ak oddelíte zrno od pliev, a premýšľate, čo ste vlastne videli, tak objavíte staré pravdy, ktoré nemožno pochovať.

Sex nie je taká nevážna vec, ako sa nám snaží moderná kultúra už polstoročie nahovárať.

Kto ide proti jednote manželstva a rodiny, spôsobuje utrpenie iným, nevinným, aj sebe samotnému.

Pokánie a odpustenie je oslobodzujúce.

Rodina je stále dôležitá, aj bude.

Človek si bude stále klásť otázky, na ktoré hľadá odpovede Júlia: Odkiaľ pochádzam? Kto sú moji predkovia? Kto som ja? A čo z toho pre mňa vyplýva?

Tieto pravdy sú potrebné práve dnes, keď naša civilizácia činí kolosálny pokus pochovať ich.   

Foto: stránka k filmu