- Regióny
Majú pobaltské štáty dôvod na obavy? Rétorika ruských jastrabov tomu nasvedčuje, realita na ukrajinskom bojisku nie
vojenská základòa slovenskí vojaci vojenské výcvikové centrum Adai Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa rozpráva so slovenskými vojakmi počas návštevy vojenského výcvikového centra Adaži v Lotyšsku 8. marca 2022. Foto: TASR/APBudú tri pobaltské štáty ďalšie na rade? Po ruskej invázii na Ukrajinu sa zľakli, ale istotu im dodáva členstvo v NATO a podpora USA. Napriek tomu sa útok vylúčiť nedá. Rusko používa agresívny slovník, podporuje revizionizmus a v ruskom éteri sa objavujú schémy útoku.
Riziko vojny na Pobaltí je reálne, hovorí bývalý zástupca veliteľa NATO v Európe. Ruská invázia na Ukrajinu vydesila pobaltské štáty, ktoré majú život v Sovietskom zväze v živej pamäti. Hoci hrozby útoku sú skôr v teoretickej rovine, známe tváre ruskej propagandy snívajú o obnovení sovietskej sféry vplyvu.
Obnovenie sféry vplyvu
„Je to jasné. Putinove zámery sú jasné. Sám povedal, že najvhodnejším riešením bezpečnostného usporiadania v Európe by bola nová Jalta, čo vnímam ako snahu o obnovenie ruskej vlády v bývalých sovietskych republikách. A vieme, že Estónsko, Lotyšsko a Litva boli sovietskymi republikami,“ vyhlásil britský generál Richard Shirreff v rozhovore pre švédsku verejnoprávnu televíziu SVT, informuje Euractiv.
Shirreffa pozvali, aby vystúpil s prednáškou na švédskej vojenskej akadémii. V rokoch 2011 až 2014 bol zástupcom veliteľa síl NATO v Európe.
„Je to nebezpečenstvo, ktoré musíme brať veľmi vážne, už len preto, že v najmenej dvoch pobaltských štátoch sú výrazné ruskojazyčné menšiny,“ domnieva sa britský generál. Ohrozené sú podľa neho aj ďalšie štáty NATO, ktoré boli kedysi členmi Varšavskej zmluvy, teda aj Slovensko.
Rusi na Pobaltí
Strach pobaltských štátov má reálne základy. Počas druhej svetovej vojny ich zabral Sovietsky zväz, po vojne sa stali jeho súčasťou. Nasledovala tvrdá komunistická politika, sovietizácia a deportácie.
Kým v Litve je len približne päť percent etnických Rusov, v Lotyšsku aj Estónsku sú štvrtinou obyvateľov, počas sovietskej éry tvorili až tretinu populácie tejto dvojice štátov.
Rusko opakovane ospravedlňuje útoky na území iných štátov vyjadreniami o „ochrane ruskej menšiny“. Tento argument použilo pri útoku v gruzínskom Južnom Osetsku, pri anexii Krymu aj pri momentálnej invázii na Ukrajinu, kde podľa Putina dochádzalo ku „genocíde ruského obyvateľstva“. Povedal to pri návšteve nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý tvrdenia o genocíde označil za neprijateľné.
Pobaltské štáty sa po ruskom útoku zľakli. Litva po začiatku invázie vyhlásila núdzový stav. Lotyšsko sa tiež bojí, že ďalším terčom ruskej agresie môže byť Pobaltie. Ako vojna na Ukrajine pokračuje, časť tamojších ruskojazyčných obyvateľov sa odkláňa od Moskvy, ku ktorej roky prirodzene inklinovali.
Garancie NATO a USA
Kým pri Ukrajine sa chce NATO vyhnúť priamemu konfliktu s Ruskom, napadnutie člena Aliancie je červenou čiarou. Obavy pobaltských štátov bol tíšiť šéf diplomacie USA Antony Blinken priamo v regióne. Ubezpečil ich o bezpečnostných garanciách a trojicu štátov nazval „demokratickým múrom“ na hranici Ruska.
„Budeme brániť každý palec územia NATO, ak bude terčom útoku. Nikto by nemal pochybovať o našej pripravenosti a odhodlaní,“ povedal na začiatku marca Blinken.
Litovský prezident Gitanas Nauséda však Blinkena varoval, že Vladimir Putin „sa nezastaví na Ukrajine“, a svet má preto povinnosť Ukrajine pomôcť „všetkými dostupnými prostriedkami“, ak sa chce „vyhnúť tretej svetovej vojne“.
Slovensko sa podieľa na takzvanej predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku, kde momentálne pôsobí 150 príslušníkov slovenskej armády. V každom pobaltskom štáte a Poľsku je od roku 2017, v nadväznosti na ruskú anexiu Krymu, zhruba tisíc aliančných vojakov, ktorí rotujú v polročných intervaloch.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas návštevy základne NATO v Lotyšsku 20. decembra 2021. Foto: TASR/Jakub Kotian Slovensko a Lotyšsko si rozumejú
V pondelok zavítal do Bratislavy lotyšský prezident Egils Levits. So slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou sa zhodli na tom, že majú skúsenosť s ruskou inváziou, a preto podporujú Ukrajinu pri obrane. Levits varoval pred politikou Ruska šírením jeho propagandy. „Lotyšsko už podniklo konkrétne kroky. Nedávno sme zakázali vyše 70 ruských propagandistických kanálov či programov a zdrojov cez internet,“ poznamenal prezident.
Levits avizoval aj ďalšie kroky, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť krajín čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany Ruska. Zároveň poďakoval za vyslanie slovenských vojakov do Lotyšska.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa aj Slovensko rozhodlo posilniť svoju obranu. Požiadalo tiež o predsunutú obranu, na naše územie príde 2 100 spojeneckých vojakov, najmä z Nemecka, Česka a USA.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a lotyšský prezident Egils Levits v Prezidentskom paláci 28. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/Pavel Neubauer Demilitarizácia a revizionizmus
Ruský útok na pobaltské štáty či Slovensko síce nie je vzhľadom na členstvo v NATO pravdepodobný, ale je pravdou, že sa Moskva pravidelne slovne vyhráža a sníva o obnove sovietskeho Ruska.
Putin žiadal ešte pred inváziou (v decembri 2021) na Ukrajinu, aby sa vojská NATO stiahli na pozície z roku 1997, keď ešte členmi Aliancie neboli štáty strednej a východnej Európy. Aliančné vojská sú pritom rozmiestnené na východnej hranici v reakcii na ruskú anexiu Krymu a obavy Poľska a pobaltských štátov z útoku.
V ruskej prorežimnej televízii Rossija 1 rovnako už v decembri 2021 diskutovali o možných smeroch invázie do pobaltských štátov a Poľska. V tom čase Rusko zhromažďovalo vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc a v Bielorusku pod zámienkou vojenského cvičenia. Inváziu sa začala až 24. februára.
Nezastavíme sa na Ukrajine, budete naša trofej
Otvorene o pokračovaní ruskej invázie ďalej na západ hovoril ruský novinár a verný Putinov propagandista Vladimir Solovjov.
„Ak si myslíte, že sa zastavíme na Ukrajine, 300-krát si to premyslite. Pripomínam, že Ukrajina je len medzistupňom v zaisťovaní bezpečnosti Ruskej federácie,“ vyhlásil ruský novinár a verný Putinov propagandista Vladimir Solovjov.
Podobný slovník volí Dmitrij Jevstafiev, známy ruský politológ, ktorý pravidelne vystupuje v tamojších médiách a podporuje expanziu Ruska.
Pri otázke na Rusov žijúcich v Európe hovorí o cielene nasadenej „piatej kolóne“ a Česko či Slovensko označil za „trofej, o ktorú sa Rusko podelí s Američanmi“. Nevylučuje ani napadnutie Česka či Slovenska. „Chcete povedať, že nám nepomôžu, ani keby ste nás napadli? Že žiadna tretia svetová vojna nebude?“ pýtala sa česká novinárka Petra Procházková. „Samozrejme, že nebude. Vy si naozaj myslíte, že by Chicago vymenili za Prahu?“ odvetil jej Jevstafiev.
Veľavravný je aj text ruskej štátnej agentúry Ria Novosti, ktorý hovoril o transformácii Ruska na nový Sovietsky zväz.
Pred ruskými útočnými chúťkami varuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Skutočne je v nebezpečenstve celý kontinent, pokiaľ má Rusko možnosť napadnúť iný štát,“ povedal Zelenskyj. „(Putin) chce Európu rozdeliť rovnako ako Ukrajinu,“ dodal. „Som si istý, že ohrozené je i Poľsko.“ Podľa Zelenského sa Putinova pozornosť zameriava aj na Moldavsko, Gruzínsko a Pobaltie.
Slová verzus realita
Triezvy pohľad ponúka bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalý predseda vojenského výboru NATO armádny generál Petr Pavel. Konflikt podľa neho v súčasnosti nemá žiadne víťazné riešenie, aspoň nie pre Rusko.
Ruská armáda má veľké straty a predlžujúca sa invázia Moskvu vyčerpáva. Dohnala ju k tvrdej cenzúre, masovému zatýkaniu a bezprecedentným sankciám Západu.
Pavel upozornil, že Rusko nedosiahlo svoje ciele tak rýchlo, ako plánovalo, a útočná operácia sa mu skomplikovala. „Rusko už dnes začína meniť svoje ciele – od donútenia Ukrajiny k úplnej kapitulácii ku kontrole aspoň kľúčových oblastí,“ uzavrel. Je preto málo pravdepodobné, že by skutočne plánovala útok na pobaltské štáty, čo by podľa všetkého prinieslo konflikt s celou Severoatlantickou alianciou.
Ďalšie články
Ako národní konzervatívci triumfovali v Bruseli
Nebezpečný úsek pod Strečnom sa uzatvárať nebude. Ráž predstavil dve riešenia situácie
