Šírite rasizmus, vy hoaxy. Rómski politici Pollák a Bihariová sa pohádali pri zákone o rozdelení obcí

Poslanec hnutia Igora Matoviča Martin Fecko sa usiluje o zmenu pravidiel v odčleňovaní častí obcí. Jeho návrh už v parlamente úspešne prešiel prvým čítaním. V krokoch, ktoré zrejme pramenia z jeho dlhodobej osobnej túžby osamostatniť časť Prešova, paradoxne vidí každý kritik iný problém. Ekonómovia ďalšiu finančne neefektívnu fragmentáciu samospráv, Združenie miest a obcí Slovenska protiústavnosť a predsedníčka Progresívneho Slovenska odporný rasizmus a segregáciu. Rómsky poslanec Peter Pollák mladší ju za to obvinil zo šírenia hoaxov.

Poslanci Národnej rady SR uplynulý týždeň v stredu v prvom čítaní odhlasovali úpravu zákona o obecnom zriadení. Idea poslanca Martina Fecka z koaličnej strany OĽaNO prešla parlamentom v tieni vojny na Ukrajine bez väčšej mediálnej pozornosti.

Návrh zákona prináša do života samospráv pomerne významné zmeny. Umožňuje totiž odčlenenie sa „historickej“ časti obce. Pojem historická je dôležitý preto, lebo osamostatnenie sa bolo možné aj doteraz, no často je takmer neuskutočniteľné a predchádza mu splnenie prísnych podmienok.

Procesu odtrhnutia má predchádzať petícia, ktorú bude musieť podporiť aspoň 70 percent oprávnených voličov odčleňovanej časti obce (doteraz šlo o 30 percent), či miestne referendum, ktoré sa uskutoční len v odčleňovanej časti obce. Kvórum pri ľudovom hlasovaní by ostalo zachované.

Naprávanie krívd socializmu?  

V dôvodovej správe k danej legislatíve sa uvádza, že v praxi dochádza k nežiaducemu stavu, keď obec pomerne veľkej rozlohy často sústredí finančné prostriedky najmä do rozvoja svojho centra, pričom peniaze na občiansku vybavenosť v okrajových častiach už neostávajú.

„Navyše počas obdobia socializmu bolo mnoho obcí násilne pričlenených k väčším obciam bez toho, aby obyvatelia týchto dnešných už len ‚častí obcí‘ mali možnosť sa k takémuto pričleneniu slobodne vyjadriť (napr. v referende). Je preto žiaduce vytvoriť legislatívny rámec, ktorým sa umožní týmto častiam obcí – bývalým samostatným obciam, aby sa mohli samé rozhodnúť, či využijú svoje ústavné právo,“ uvádza sa ďalej.

Zmeny prešli v prvom čítaní najmä vďaka hlasom OĽaNO, Sme rodina a nezaradeným poslancom. Za však bola aj poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Naopak, palec dolu namierili hlavne opoziční kotlebovci a Smer.

Segregácia Rómov?

Voči Feckovej iniciatíve vystúpili viacerí, no z politikov azda najostrejšie predsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Tá na sociálnej sieti napísala, že poslanci „našli spôsob, ako sa zbaviť rómskeho obyvateľstva v obciach. Hanba im“. Bihariová, ktorá sa sama hlási k rómskej národnosti, návrh dokonca označila za „odporný“ a legalizujúci „rasizmus a segregáciu“.

V praxi bude podľa nech jednoducho stačiť, aby si nerómska časť dediny odhlasovala, že chcú byť samostatnou jednotkou bez Rómov a druhá zväčša rómska časť obce sa k tomu nebude môcť vyjadriť. „Takto pekne jednoducho sa docieli, že bude obec zrazu aspoň na papieri bielučká, čistučká a bez Rómov,“ hnevá sa politička.

„Čo bude s tou zvyšnou časťou dediny, to už nikoho netrápi. Nebudú mať samosprávne riadenie, nebudú mať nič. Ale veď čo nás po tom, ‚šak sú to len cigáni‘. Tá časť obce im bola dobrá len na to, aby na ňu písali projekty a ťahali milióny z tučných európskych grantov. Na to jediní boli Rómovia v dedine dobrí – niektorí starostovia mohli za peniaze určené na integráciu Rómov stavať fontánky či nové cesty v nerómskej časti dediny a argumentovať, ‚šak veď aj Rómovia občas idú okolo‘,“ tvrdí.

Bihariovú okrem iného mrzí skutočnosť, že za neho hlasovala už spomenutá liberálna poslankyňa a predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková a že pôvodom rómski poslanci za OĽaNO Peter Pollák mladší a Jarmila Vaňová na hlasovanie neprišli.

Pollák mladší: Bihariová šíri dezinformácie

Krátko na to na jej slová reagoval aj samotný Pollák mladší. Bihariová podľa jeho mienky šíri dezinformácie a hoaxy a vraj by mala ako právnička vedieť čítať zákony.

„Ja sa pýtam, zlatá pani Bihariová, ktoré rómske osady by sa v tomto momente odtrhli od obcí alebo miest? Verím, že terén máte zmapovaný! Ak nie, tak len využívate chudákov Rómov, ktorí vám na toto naleteli a zdieľajú vaše fantazmagórie. Nie, nebudú sa odčleňovať rómske osady od obcí a miest, my by sme to nedovolili!“ tvrdí Pollák.

Osobný záujem?

Fecko, ktorý vyvíjal podobné „separatistické“ snahy už v opozičných laviciach, na margo svojej iniciatívy tvrdí, že „treba demokratizovať referendový proces tejto časti zákona o obecnom zriadení“. Z jeho vyjadrení pre Korzár vyplýva, že skôr ako o diskrimináciu Rómov mu ide o akýsi lokálpatriotizmus, keďže je zástancom odtrhnutia sa Nižnej Šebastovej od Prešova. Podľa vlastných slov ale jej autonómiu týmto zákonom docieliť nechce. Usilovať sa o odtrhnutie Nižnej Šebastovej, v ktorej sám býva, sa vraj mieni v komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia už túto jeseň.

„Nemáme ihrisko, nemáme kultúrny dom. Naša hlavná ulica, Fintická, nemá kanál. Viete si predstaviť krajské mesto bez kanála? O chodníkoch a cestách ani nehovorím. My sme iba prívesok mesta Prešov. Veľa ľudí sa hanbí, čo je v susedných Ľuboticiach a čo je u nás,“ posťažoval sa.

Proti je ZMOS aj ÚMS

Pokiaľ ide o organizácie samospráv, tie z Feckovho návrhu nadšené nie sú. Podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) návrh z rozhodovania o rozdelení obce vypúšťa možnosť, aby sa k nemu vyjadrila pôvodná obec a jej obyvatelia, „čím porušuje ich ústavné práva a znemožňuje dohodu o rozdelení obce, ktorú predpokladá zákon o obecnom zriadení“.

ÚMS žiada, aby zákonodarná i výkonná moc neprichádzali s takýmito „nesystémovými a ad hoc mierenými návrhmi“ legislatívnych zmien bez predchádzajúcej diskusie so samosprávami, ktorých sa to bezprostredne týka. „Slovensko nutne potrebuje, aby sa naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné,“ vyhlásila únia.

Odmietavo sa k téme stavia aj Združenie miest a obcí Slovenska ZMOS. „Požiadali sme poslankyne a poslancov parlamentu o to, aby dôkladne zvážili svoj hlas pri takto navrhovanej zmene zákona, ktorá je spôsobilá prispieť k triešteniu samospráv z triviálnych dôvodov a ktorá obchádza právo veľkej časti obyvateľov obcí a miest na podieľaní sa na veciach verejných, rovnako ako im zakazuje výkon ich hlasovacieho práva,“ priblížil ešte pred hlasovaním predseda združenia Branislav Tréger.

Navrhované znenie zákona porušuje podľa združenia Ústavu SR. „Časť obyvateľov obce, o rozdelení ktorej sa má rozhodovať v miestnom referende, je vylúčená zo správy vecí verejných, v tomto prípade z možnosti realizácie priamej formy demokracie – miestneho referenda, ktoré sa ich bezprostredne dotýka ako obyvateľov,“ zdôvodnil ZMOS.

Obce vraj potrebujú opak fragmentácie

Skepticky sa voči tejto myšlienke stavajú aj nezávislí odborníci. „Tento návrh ide v protismere k tomu, čo územná samospráva na Slovensku potrebuje ako soľ. Ide proti municipalizácii, teda proti myšlienke združovať obce do rozpočtovo a kompetenčne silnejších samosprávnych celkov. Na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré majú malé rozpočty, a teda veľmi obmedzené možnosti rozvíjať obec a jej územie,“ napísal analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.

Nová legislatíva, ktorá sa nevzťahuje na Bratislavu a Košice, ktorých správe sa venujú samostatné zákony, by v prípade definitívneho schválenia mohla byť účinná od 1. júna tohto roka.

Štandard so žiadosťou o vyjadrenie k obvineniam z rasistických a segregačných cieľov legislatívy oslovil poslanca Fecka. Článok budeme aktualizovať.