28. marca, 11:27

Zdržanlivosť, ktorá bola namieste

Zdržanlivosť, ktorá bola namiesteÚčastníci samitu NATO v Bruseli. Foto: TASR/AP

Z minulotýždňového samitu NATO sa obsiahle reportovalo o vôli Aliancie pokračovať voči Rusku v politike odstrašovania. Znovu sa potvrdilo, že na porušenie svojho územia NATO zareaguje kolektívnou obranou. Nereportovalo sa o tom najdôležitejšom, pretože to sa v záveroch samitu neobjavilo: Severoatlantická aliancia nechce eskalovať vojnu na Ukrajine.

Pritom také náznaky boli. Hlavne naši poľskí spojenci dopredu vyhlasovali, že prezident Andrzej Duda na samite formálne vznesie žiadosť o vyslanie „mierového konvoja NATO“ na Ukrajinu, ktorý by bol pochopiteľne ozbrojený a zrejme by Ukrajincom dopravil ťažkú vojenskú techniku vrátane stíhačiek.

Vychádza najavo, že Poľsko nakoniec svoju požiadavku počas samitu ani nevznieslo. Varšave bolo zo strany nemenovaných, ale západnejšie položených a významnejších spojencov niekedy medzi avizovaním konvoja a konaním samitu jasne oznámené, že s touto požiadavkou by neuspela a nech to neskúša.

Brzdou je aj surovinová závislosť

Nie je prekvapením, že v Aliancii vyhrotené postoje, eskaláciu, brzdí Nemecko, Francúzsko a v závese za nimi Taliansko a ďalšie štáty. Nemecko – podobne ako viaceré krajiny strednej Európy – trpí vysokou závislosťou na plyne z Ruska. V tejto chvíli sú zásobníky plynu v Nemecku napríklad naplnené iba zo štvrtiny.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.