Rusko: Ukrajinci stratili až 30-tisíc vojakov, chýbajú im organizované rezervy

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:06 Kyjev poprel správu WSJ o podozrení na otravu počas mierových rokovaní

Členovia ukrajinskej delegácie, ktorí sa zúčastnili na mierových rozhovoroch s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine, popreli správy o tom, že by sa stali obeťou útoku chemickými zbraňami. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

Všetci členovia delegácie sa cítili dobre, povedal v pondelok podľa miestnych médií poradca ukrajinského prezidenta a hlavný vyjednávač Mychajlo Podoľak. „V informačnej sfére je momentálne veľa špekulácií, rôznych konšpiračných teórií a prvkov tej či onej informačnej hry,“ povedal Podoľak.

„Som v poriadku. Toto je moja odpoveď na všetky klebety, ktoré sa šíria. Prosím, neverte žiadnym neovereným informáciám. Aj u nás prebieha informačná vojna,“ uviedol krymskotatársky zákonodarca Rustem Umerov, ktorý sa spolu s ruským oligarchom Romanom Abramovičom a ďalším ruským podnikateľom zúčastnil na rokovaniach.

Nemenovaný americký predstaviteľ uviedol, že príčinou zdravotných problémov mohli byť „environmentálne“ faktory, a nie „otrava“.

Denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že členov ukrajinskej delegácie vrátane ruského oligarchu Romana Abramoviča začiatkom marca zrejme priotrávili. Informáciu neskôr pre televíziu BBC potvrdila aj Abramovičova hovorkyňa.

Správy o údajnej otrave „chemickými zbraňami“ sa objavili deň pred plánovaným obnovením rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule.

20:42 Kuleba: Najambicióznejším cieľom rokovaní v Turecku je dosiahnutie prímeria

Najambicióznejším cieľom tohtotýždňových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa uskutočnia v Turecku, je dohoda o prímerí. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Minimálne budeme mať na programe humanitárne otázky a maximálne to bude dosiahnutie dohody o prímerí,“ uviedol Kuleba vo vysielaní ukrajinskej televízie. Reagoval tým na otázku o rozsahu nadchádzajúcich rokovaní, ktoré by mali odštartovať v utorok 29. marca.

Kremeľ v pondelok deklaroval, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zatiaľ nepriniesli žiadne výrazné úspechy či prelomy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok na brífingu označil za dôležité, že sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktorých ďalšie kolo má byť v Istanbule.

Pôvodne sa očakávalo, že tieto rozhovory odštartujú už v pondelok. Peskov však povedal, že pravdepodobne sa tak stane až v utorok, keďže vyjednávači budú do Turecka v priebehu pondelka ešte len prichádzať.

21:11 Johanssonová: EÚ musí motivovať Ukrajincov, aby opustili Poľsko

Európska únia musí „motivovať“ Ukrajincov v Poľsku, ktorí utiekli pred vojnou vo svojej krajine, aby sa presunuli aj do ďalších krajín bloku. Vyhlásila to v pondelok komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.

Poľsko, najväčšia zo štyroch členských krajín EÚ, ktoré hraničia s Ukrajinou, prijalo už 2,3 milióna ľudí utekajúcich pred týmto konfliktom. Ide o 60 percent z celkovo 3,8 milióna Ukrajincov, ktorí opustili svoju vlasť po spustení ruskej invázie, tvrdí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Johanssonová ďalej uviedla, že Brusel „nepracuje na žiadnych kvótach ani na žiadnom rozdelení migrantov“ medzi krajiny EÚ. Dodala, že zatiaľ čo je na Úniu vyvíjaný „veľký tlak“ – najmä na Poľsko a Česko –, tempo prílevu utečencov sa postupne spomaľuje. „Je to približne 50 000 (osôb) za deň. Na vrchole (migračnej vlny) to bolo viac než 200 000,“ skonštatovala.

Vlna vojnových utečencov z Ukrajiny je najväčšou, akú Európa zažila od ukončenia druhej svetovej vojny. Európska komisia navrhla uvoľniť pre najviac vyťažené krajiny Únie 17 miliárd eur.

20:27 Zelenskyj hovoril so Scholzom o ukrajinsko-ruských rokovaniach

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o prebiehajúcich rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom. Zelenskyj o tom informoval na sociálnej sieti Twitter.

„Hovoril som s kancelárom Olafom Scholzom o smerovaní rokovacieho procesu. Informoval som ho o pokroku v boji proti agresii a zločinom Ruskej federácie. Vyjadril som vďačnosť za pomoc, ktorú poskytlo Nemeckom. Nátlak na Rusko musí pokračovať, sankcie musia byť zosilnené,“ napísal Zelenskyj.

Scholz v pondelok na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po jeho stretnutí so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, vyhlásil, že Rusko porušilo všetky pravidlá medzinárodného poriadku, keď použilo silu v snahe posunúť hranice štátu, a že za toto počínanie bude niesť následky, píše agentúra Reuters.

„Na toto existuje iba jedna odpoveď. Po prvé vyzývame Rusko, aby skončilo vojnu. Po druhé zariadime, aby sme boli takí silní, že nepríde k útoku na krajiny EÚ alebo NATO, pretože budeme dosť silní na to, aby sme naň odpovedali,“ uviedol Scholz.

20:04 Guterres: OSN požaduje humanitárne prímerie na Ukrajine

Organizácia Spojených národov (OSN) požaduje humanitárne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal v pondelok generálny tajomník OSN António Guterres. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Generálny tajomník OSN vyzval na okamžité humanitárne prímerie s cieľom umožniť napredovanie politických rokovaní, píše AFP. Ukončenie bojov podľa neho takisto pomôže riešiť globálne následky tejto vojny.

Guterres podľa svojich slov požiadal námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa, aby s krajinami zúčastnenými na konflikte bezodkladne hľadal možnosti, ako dosiahnuť na Ukrajine humanitárne prímerie.

Guterres vyjadril presvedčenie, že Griffiths do Moskvy a do Kyjeva vycestuje čo najskôr po tom, ako sa vráti zo svojej misie v Afganistane.

Tisíce Ukrajincov prišli o život a približne desať miliónov opustilo svoje domovy od začiatku invázie, ktorú Rusko spustilo 24. februára. Počet obetí z radov civilistov sa aj viac ako mesiac od začiatku ruskej invázie naďalej zvyšuje, pripomína AFP.

Guterres slovne odsúdil zabíjanie civilistov, vysídľovanie obyvateľov, ničenie ukrajinskej infraštruktúry i globálne následky konfliktu, pre ktoré sa prudko zvyšujú ceny potravín a energií.

„Toto sa musí skončiť,“ povedal a upozornil, že „riešenie tejto humanitárnej tragédie nie je humanitárne“. „Je politické,“ zdôraznil.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok 24. marca prijalo rezolúciu, ktorá pripisuje Rusku zodpovednosť za humanitárnu krízu na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria, pripomína AFP.

19:20 Ukrajina zverejnila mená 620 údajných agentov ruskej FSB

Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila v pondelok mená a kontaktné údaje 620 ľudí, ktorí sú podľa nej dôstojníkmi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zapojenými do „kriminálnych aktivít“ v Európe. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry Reuters. Tvrdenie ukrajinských úradov nebolo možné nezávisle overiť.

Spravodajské oddelenie ukrajinského ministerstva obrany na svojej internetovej stránke publikovalo zoznam ľudí, o ktorých tvrdí, že ide o pracovníkov FSB zaregistrovaných v sídle agentúry v Moskve.

„Zamestnanci ruskej FSB zapojení do kriminálnych aktivít agresorského štátu v Európe,“ znie nadpis verejne dostupného článku, pod ktorým je zoznam 620 mien spoločne s dátumom a miestom ich narodenia či ďalšími údajmi, akými sú číslo pasu, telefónne číslo alebo evidenčné číslo vozidla, ktoré dotyčný používa.

Agentúra Reuters nedokázala tieto tvrdenia Kyjeva bezprostredne overiť. Rusko zoznam mien nekomentovalo. Zoznam tiež neobsahuje zločiny, ktorých sa mali títo údajní agenti FSB v Európe dopustiť.

18:49 V Mariupole zahynulo najmenej 5 000 ľudí, tvrdí poradkyňa ukrajinského prezidenta

Najmenej 5 000 ľudí zahynulo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, odkedy ho začali obliehať ruské jednotky. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a AFP.

„Približne 5 000 ľudí bolo pochovaných. Pochovávať sa však prestalo pred desiatimi dňami pre pokračujúce ostreľovanie,“ uviedla pre AFP poradkyňa ukrajinského prezidenta Teťana Lomakinová, ktorá má v súčasnosti na starosti humanitárne koridory.

Celkový počet obetí je podľa nej možné iba odhadovať, keďže množstvo tiel ostáva uväznených pod troskami. Podľa Lomakinovej môže celkový počet obetí dosahovať aj 10 000.

Pri obliehaní Mariupola bolo podľa štátik miestnej administratívy poškodených už 90 percent budov a približne 40 percent ich bolo zničených.

Humanitárna situácia je najhoršia na juhu Mariupola, kde sa podľa Ukrajiny nachádza asi 160 000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.

Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí je situácia v obliehanom prístavnom meste „katastrofická“ a ruské útoky zo zeme, mora i vzduchu premenili mesto, ktoré kedysi obývalo 450 000 ľudí, „na prach“, píše AFP.

18:32 Bellingcat a WSJ: Ukrajinskí vyjednávači a Roman Abramovič trpeli príznakmi otravy

Investigatívna skupina Bellingcat potvrdila, že členovia ukrajinskej delegácie, ktorí sa v noci z 3. na 4. marca 2022 zúčastnili na mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom, mali príznaky otravy chemickými zbraňami. Obeťou bol aj ruský podnikateľ Roman Abramovič. Informáciu krátko predtým priniesol Wall Street Journal s tým, že šlo o snahu sabotovať rozhovory.

Bellingcat can confirm that three members of the delegation attending the peace talks between Ukraine and Russia on the night of 3 to 4 March 2022 experienced symptoms consistent with poisoning with chemical weapons. One of victims was Russian entrepreneur Roman Abramovich. https://t.co/DJaZ4CoL8J

— Bellingcat (@bellingcat) March 28, 2022

18:15 Zelenskyj hovoril s Draghim o pomoci týkajucej sa bezpečnostných záruk

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Hovorili sme o smere vzdorovania ruskej agresii. Poďakoval som za dôležitú obrannú a humanitárnu pomoc. Ukrajinskí ľud si to zapamätá. Ceníme si ochotu Talianska pripojiť sa k vytvoreniu systému bezpečnostných záruk pre Ukrajinu,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Podľa kancelárie talianskeho premiéra vyjadril Draghi počas telefonátu so Zelenským „úplnú ochotu prispieť k medzinárodným krokom smerovaným k ukončeniu vojny a k podpore trvácneho riešenia krízy na Ukrajine“.

„Prezident Zelenskyj vyjadril ľútosť nad tým, že Rusi blokujú humanitárne koridory a pokračujú v obliehaní a bombardovaní miest vrátane škôl, čo vedie k obetiam medzi civilistami, a to vrátane detí,“ uviedla kancelária talianskeho premiéra s tým, že Draghi opätovne vyjadril podporu ukrajinskému ľudu a orgánom.

17:23 Na Ukrajine výrazne narástol počet predčasných pôrodov

Lekári v niektorých častiach Ukrajiny zaznamenali v uplynulých týždňoch dvoj- až trojnásobne vyšší počet predčasných pôrodov. Môže to súvisieť so stresom a zdravotnými problémami, ktoré u rodičiek vznikli počas konfliktu. TASR správu prevzala od stanice BBC.

Podľa lekárky Iryny Kondratovovej z pôrodnice v Charkove teraz predčasné pôrody tvoria až 50 percent zo všetkých pôrodov. „Zápaly, nedostatočná zdravotná starostlivosť, zlá výživa, tieto všetky faktory – vojna vedie k riziku predčasného pôrodu,“ vymenovala Kondratovová. Dodala, že v jej pôrodnici bola miera predčasných pôrodov vysoká už predtým, lebo tam chodili rodiť pacientky z Donecka a Luhanska.

Podľa Kondratovovej mnoho žien počas vojny trávi čas v preplnených podzemných priestoroch, kde sa šíria infekcie. Budúce matky tam majú tiež sťažený prístup k lekárskej pomoci.

Personál charkovskej novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti sa však aj napriek varovaniam pred náletmi rozhodol zostať na oddelení s predčasne narodenými deťmi. „Nemôžete vziať 600-gramové bábätko a odísť s ním do krytu, to by bola jednosmerná cesta,“ upozorňuje Kondratovová.

Aj v nemocnici v Ľvove, ktorý bol donedávna vnímaný ako bezpečné útočisko, už podľa BBC obložili niektoré okná vrecami s pieskom, ale stavajú tiež špeciálny podzemný kryt, do ktorého by v prípade útoku umiestnili bábätká v inkubátoroch.

16:46 Ukrajinské sily opäť ovládli Irpiň, tvrdí starosta

Starosta mesta Irpiň, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjeva, v pondelok uviedol, že ukrajinské sily získali späť „plnú kontrolu“ nad mestom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Tvrdenie starostu však nebolo možné nezávisle overiť. „Dnes máme dobré správy – Irpiň bol oslobodený,“ povedal starosta Oleksandr Markušyn vo videu na sociálnej sieti Telegram. „Sme si vedomí toho, že útokov na naše mesto bude viac, a budeme ho odvážne brániť,“ dodal.

Mesto Irpiň ležiace na predmestí Kyjeva zažívalo jedny z najkrutejších bojov s ruskými jednotkami v blízkosti ukrajinského hlavného mesta.

16:28 Rusko pripravuje obmedzenia pre vstup občanov z nepriateľských štátov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že Moskva sa chystá obmedziť vstup na územie Ruskej federácie pre občanov „nepriateľských štátov“, medzi ktoré patria všetky krajiny Európskej únie. Okrem toho budú nové vízové opatrenia platiť aj voči občanom z Británie či Spojených štátov. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.

„Pripravuje sa návrh prezidentského dekrétu o odvetných vízových opatreniach v reakcii na nepriateľské kroky viacerých cudzích štátov,“ uviedol Lavrov. „Tento zákon zavedie množstvo obmedzení na vstup do Ruska,“ dodal šéf ruskej diplomacie.

16:06 Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu najviac pociťujú krajiny na východnej hranici NATO

Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu najviac pociťujú krajiny na východnej hranici NATO. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas stretnutia s prezidentom Lotyšska Egilsom Levitsom. V tlačovej správe o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„Slovensko a Lotyšsko spája táto hranica, a preto sme odkázaní na pomoc aliancie. Pre Slovensko a Lotyšsko je dôležitá jednota v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Ukončenie bojov a nastolenie mieru na Ukrajine je pre nás životne dôležité,“ uviedol premiér.

15:51 Denník Novaja Gazeta pozastavuje činnosť

Popredný ruský nezávislý denník Novaja Gazeta, v ktorom pôsobí držiteľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov, pozastavuje svoju činnosť. Stalo sa tak po tom, čo redakcia dostala niekoľko varovaní od štátneho mediálneho regulačného orgánu Roskomnadzor.

„Po tomto zastavujeme vydávanie novín na webstránke, sociálnych sieťach a na papieri, až do ukončenia ‚špeciálnej operácie na území Ukrajiny,‘“ uviedol denník v pondelkovom vyhlásení.

https://standard.sk/187109/nevolal-som-po-zmene-ruskeho-rezimu-tvrdi-prezident-joe-biden-spatkuje-aj-biely-dom/

15:30 Ruský veľvyslanec vraj v slovenskom parlamente šíri nepriateľskú propagandu

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) bude následný postup v súvislosti so zákazom vstupu predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruska do NR SR koordinovať s parlamentmi ďalších členov Vyšehradskej štvorky (V4). Hovorkyňa NR SR Michaela Jurcová to uviedla v reakcii na výzvu europoslanca Vladimíra Bilčíka.  

K zamedzeniu vstupu predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruska do parlamentu vyzval Bilčík Kollára v pondelok. Tvrdí, že veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov pôdu slovenského parlamentu využíva na šírenie nepriateľskej propagandy, pričom v NR SR obviňoval západné krajiny zo šírenia dezinformácií a NATO z porušovania medzinárodného práva. Otvorený list Bilčíka s výzvou podporili aj ďalší ôsmi europoslanci a europoslankyne Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miriam Lexmann, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca.

15:13 Rusko: Ukrajinci stratili až 30-tisíc vojakov, chýbajú im organizované rezervy

Ukrajinská armáda za prvý mesiac vojny na Ukrajine stratila okolo 30-tisíc vojakov. Z nich 14-tisíc bolo zabitých v boji a 16-tisíc utrpelo vážne zranenia. Uviedol to zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj.

Podľa ruských zdrojov Ukrajinci už nemajú organizované rezervy, pričom novým jednotkám teritoriálnej obrany chýba dostatočný výcvik, a preto sú náchylné k vysokým stratám. Ukrajinské sily mali mať na začiatku vojny viac ako 260-tisíc vojakov.

VIDEO Ruskí vojaci a tanky v Mariupole

Video of Russian spetsnaz, Rosgvardia Chechen troops, and Russian T-72B3 tanks in Mariupol. https://t.co/0NXwH75L50 pic.twitter.com/QyjC2mBS4A

— Rob Lee (@RALee85) March 27, 2022

14:51 Moskva pokračuje v prípravách schôdzky patriarchu Kirilla s pápežom Františkom

Ruská pravoslávna cirkev v pondelok oznámila, že pokračuje v prípravách stretnutia patriarchu moskovského a celej Rusi Kirilla a pápeža Františka. Co vysielaní televízie Rossija 24 informoval volokolamský metropolita Ilarion, vedúci oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu. Metropolita očakáva, že stretnutie sa uskutoční v priebehu roka 2022. Miesto schôdzky zatiaľ nie je známe, dôraz sa však kladie na to, aby sa konala za osobnej účasti oboch duchovných.

13:30 Starosta mesta Mariupol hovorí o genocíde

Starosta obliehaného prístavu Mariupol uviedol, že ukrajinské sily stále bránia mesto a obvinili ruskú armádu zo spáchania „genocídy“. „Úlohou bolo vymazať mesto z povrchu zemského spolu s jeho obyvateľmi,“ povedal starosta Vadym Bojčenko o ruských vojakoch v rozhovore pre tlačovú agentúru UNIAN. „Toto je genocída, neexistuje žiadny iný spôsob, ako nazvať to, čo sa deje.“ Informoval o tom New York Times.

Bojčenko trval na tom, že mesto, ktoré už týždne bombardujú ruské jednotky, ktoré ho obkľúčili, nebolo dobyté „Mariupol dnes zostáva ukrajinským mestom,“ povedal s dôvetkom, že ukrajinská armáda robí všetko pre to, aby to tak zostalo aj v budúcnosti.

13:07 Vznikol vyšetrovací tím troch krajín na preskúmanie vojnových zločinov na Ukrajine

Agentúra Európskej únie (EÚ) pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust pomohla Poľsku, Litve a Ukrajine zriadiť spoločný vyšetrovací tím, ktorý sa bude venovať vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti a ďalším zločinom spáchaným na Ukrajine. Eurojust v pondelok informoval, že tri krajiny v piatok podpísali dohodu o vzniku skupiny a on im poskytol právnu a technickú podporu. Hlavným cieľom tímu je podľa agentúry „podpora zhromažďovania dôkazov a ich rýchla a bezpečná výmena medzi partnermi, ako aj prenos informácií o dôkazoch“.

Poľskí prokurátori tvrdia, že za prvý mesiac ruskej invázie na Ukrajinu zozbierali od utečencov už zhruba 300 svedectiev. Tím trojici krajín tiež pomôže v spolupráci s prokuratúrou Medzinárodného trestného súdu, ktorá tiež začala vyšetrovať situáciu na Ukrajine.

VIDEO Zničenie ruského obrneného vozidla, pravdepodobne po nájazde na mínu

Video showing a Russian armored vehicle being destroyed, presumably by a mine. https://t.co/BWKxdf1gXF pic.twitter.com/pfHHn2Bk8i

— Rob Lee (@RALee85) March 28, 2022

12:30 Vzťahy Ruska a Číny sú podľa šéfa ruskej diplomacie najpevnejšie v histórii

Vzťahy Ruska a Číny sú v súčasnosti najpevnejšie v histórii. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Toto vyjadrenie šéfa ruskej diplomacie prišlo v čase, keď sa Západ snaží izolovať Rusko za jeho agresiu na Ukrajine, a to aj prostredníctvom tvrdých sankcií. Peking opakovane uviedol, že je proti zavedeniu sankcií voči Moskve a chce s ňou udržiavať bežnú ekonomickú a obchodnú výmenu. Čína tiež odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.

12:21 Rusko vyhostilo troch slovenských diplomatov

Ruská federácia informovala o vyhostení troch slovenských diplomatov z Moskvy. Rezort diplomacie toto konanie vníma ako neopodstatnené. V tlačovej správe o tom informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. „Slovenskí diplomati, na rozdiel od ruských diplomatov v SR, všade vo svete striktne dodržiavajú Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a diplomatické zvyklosti,“ doplnil Tomaga.

Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb Slovenská republika rozhodla v pondelok 14. marca o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

12:15 Čaputová: Slovensko a Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine

Slovensko aj Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine, pretože má plné právo brániť sa. Obe krajiny v tomto duchu aj poskytujú Ukrajine svoju pomoc. Prezidentka Zuzana Čaputová to povedala po stretnutí s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom.

„Slováci aj Lotyši majú priamu skúsenosť s inváziou Sovietskeho zväzu a následnou okupáciou, ale rovnako majú aj skúsenosť s ruskou propagandou,“ vyhlásila Čaputová. Doplnila, že s lotyšským prezidentom hovorila nielen o dôležitosti slobody slova, ale aj o tom, ako v tejto súvislosti chrániť bezpečnosť Slovenska a Lotyšska. „Zhodli sme sa, že vo veci šírenia dezinformácií je potrebná kombinácia úpravy na národnej úrovni a tiež európska regulácia, ktorá sa už pripravuje. Je to veľká výzva, ktorá priamo súvisí s bezpečnosťou jednotlivých štátov,“ dodala prezidentka.

12:00 Lavrov: Schôdzka prezidentov bude vtedy, keď sa vyriešia kľúčové otázky

Schôdzka prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimíra Putina a Volodymyra Zelenského bude potrebná, až keď bude jasné riešenie všetkých kľúčových otázok, uviedol šéf ruskej diplomacie Lavrov v rozhovore so srbskými médiami, o ktorom informovala agentúra TASS. „Rozhovory teraz budú pokračovať doslova dnes či zajtra v Istanbule, už v osobnom kontakte po celej sérii videokonferencií. Máme záujem na tom, aby tieto rozhovory boli korunované výsledkom,“ povedal Lavrov.

„Hlavné je teraz prestať pritakávať Ukrajincom, ktorí chcú len vytvoriť zdanie rozhovorov a riešení. V tom sú veľmi úspešní, keď sabotovali minské dohody hneď od ich uzavretia vo februári 2015 a nakoniec vyhlásili, že ich nebudú plniť,“ vyhlásil ruský minister. Dodal, že Rusi vraj dobre poznajú ukrajinské schopnosti „imitovať“ vyjednávanie, ale v tomto prípade Kyjev neuspeje. „Nutný je výsledok na záver rozhovorov, ktorý spečatia prezidenti,“ zdôraznil Lavrov. Moskva je podľa neho ochotná uvažovať o rôznych miestach na konanie rozhovorov, a to vrátane Belehradu.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba tvrdí, že sa rozhovory zasekli na otázkach, ku ktorých riešeniam nemajú vyjednávači mandát, a preto je nutná schôdzka hláv štátov, aby vyriešili hlavné problémy.

11:32 Ďalšie rokovania Ukrajiny a Ruska sa v pondelok začnú v Istanbule

Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa má začať v pondelok v Istanbule. Bez bližších podrobností to v pondelok oznámil nemenovaný popredný turecký predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Reuters.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v nedeľu telefonicky dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, že ďalšie kolo mierových rokovaní sa uskutoční v Istanbule. Ankara dúfa, že rozhovory povedú k dosiahnutiu prímeria. Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko naopak v pondelok uviedol, že na rokovaniach neočakáva dosiahnutie nijakého zásadného posunu. „Nemyslím si, že v hlavných otázkach dôjde k nejakému pokroku,“ povedal.

11:09 Spoločnostiam, ktoré odišli z Ruska, udelia „mierové ceny“

Medzinárodné spoločnosti, ktoré odišli z ruského trhu, dostanú od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „mierové ceny“. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta.

Spoločnosti, ktoré odišli, „si zaslúžia rešpekt Ukrajincov a ľudí na celom svete. Koniec koncov, nezáujem a mlčanie sú spolupáchateľstvo“, skonštatoval šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak s tým, že ich cieľom je, aby do rozpočtu krajiny agresora nešiel ani cent.

10:25 Ukrajina neotvorí humanitárne koridory, obáva sa provokácií ruských jednotiek

Ukrajina v pondelok neotvorí žiadne humanitárne koridory, pretože ukrajinské spravodajské služby upozornili na riziko možných ruských „provokácií“ pozdĺž vytipovaných trás. TASR túto správu prevzala z online spravodajstva britskej televíznej stanice Sky News.

Koridory sa používajú na dopravu humanitárnej pomoci a na evakuáciu civilistov z obzvlášť nebezpečných oblastí. Sky News pripomenula, že od začiatku invázie ruských jednotiek Ukrajina už viackrát obvinila Rusko z útokov na humanitárne a evakuačné koridory.

09:15 Používanie písmena Z na podporu vojny bude trestné

Niektoré nemecké spolkové krajiny oznámili, že verejné používanie písmena „Z“, ktorým označuje svoje vozidlá časť ruských inváznych vojsk na Ukrajine, bude považované za podporu ruskej agresie a bude trestné. Podľa DPA to oznámila to šéfka rezortu vnútra krajinskej vlády hlavného mesta Berlín Iris Sprangerová.

V rozhovore pre denník Tagesspiegel odkázala na článok 140 Trestného zákona, ktorý hovorí o trestnej zodpovednosti za schvaľovanie určitých trestných činov. Za jeho porušenie môže hroziť pokuta alebo trest odňatia slobody až na tri roky.

Už v piatok spolkové krajiny Bavorsko a Dolné Sasko oznámili, že budú použitie písmena „Z“ kriminalizovať. V meste Stuttgart a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa miestni zákonodarcovia prikláňajú k zákazu jeho používania. „Symbol fašizmu (ruského prezidenta Vladimira) Putina v podobe písmena „Z“ by mali zakázať v celom Nemecku,“ vyhlásil minister pre utečencov v Severnom Porýní-Vestfálsku Joachim Stamp.

09:04 Ukrajina žiada OSN o demilitarizovanú zónu okolo černobyľskej elektrárne

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková obvinila Rusko z nezodpovedných a potenciálne nebezpečných činov v okolí odstavenej jadrovej elektrárne v Černobyle. Informovala o tom v pondelok stanica BBC s tým, že Vereščuková obvinila ruské sily, že bránia ukrajinským hasičom pri likvidácii lesných požiarov, ktoré vypukli v tzv. vylúčenej zóne okolo černobyľskej elektrárne.

Podľa Vereščukovej vyjadrenia na sieti Telegram majú tieto požiare značný rozsah a môžu mať veľmi vážne následky. „Preto žiadame, aby Bezpečnostná rada OSN prijala okamžité opatrenia na demilitarizáciu černobyľskej zóny,“ pokračovala Vereščuková.

Vereščuková obvinila Rusko z „militarizácie“ lokality a z prepravy starých a zle udržiavaných zbraní do blízkosti elektrárne, čo by podľa nej mohlo poškodiť ochranný kryt okolo jej zničeného štvrtého reaktora.
„V kontexte jadrovej bezpečnosti predstavujú nezodpovedné a neprofesionálne činy ruských vojakov veľmi vážnu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stovky miliónov Európanov,“ upozornila Vereščuková. BBC nebola schopná tieto jej tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.

08:47 Rusi podľa ukrajinskej strany presídlili tisícky ľudí z Mariupola na svoje územie

Ukrajina obviňuje Rusko, že nasilu presídľuje tisícky civilistov z Mariupola. Informuje o tom spravodajský portál BBC, podľa ktorého Rusi umiestnili asi päťtisíc ľudí do dočasného tábora v obci Bezimenne východne od Mariupola, čo je vidieť na satelitných záberoch.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková tvrdí, že na územia ovládané Rusmi, bez akejkoľvek koordinácie s Kyjevom, premiestnili z Ukrajiny 40-tisíc ľudí. BBC pripomína, že mnohí Ukrajinci majú v Rusku príbuzných a nie je jasné, koľko z nich tam šlo dobrovoľne, pričom uvádzané čísla nedokázali nezávislo overiť. Jeden z mariupolských utečencov, ktorý sa momentálne nachádza v Rusku, sa však vyjadril, že ich „všetkých vzali nasilu“.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú ruské kroky za „deportácie“ do „filtračných táborov“, čo pripomína ruskú vojnu v Čečensku, keď tisícky Čečenov brutálne vypočúvali v provizórnych táboroch a mnohí z nich zmizli. Ak bojujúca strana deportuje civilistov na svoje územie, je to medzinárodne považované za porušovanie ľudských práv. Rusko násilné presuny obyvateľov popiera.

08:14 Ruské sily sa stiahli z mesta Slavutyč, kde žijú zamestnanci Černobyľu

Ruské jednotky sa stiahli z ukrajinského mesta Slavutyč, kde žijú prevažne zamestnanci komplexu jadrovej elektrárne v Černobyle. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenie primátora tohto mesta.

Jurij Fomičov, primátor mesta Slavutyč ležiaceho na severe Ukrajiny, v online videopríspevku v pondelok informoval: „Urobili, čo chceli – skontrolovali mesto, dnes to dokončili a odišli. V meste momentálne žiadni nie sú.“ Agentúra Reuters nedokázala primátorovo tvrdenie overiť z nezávislých zdrojov.       Fomičov vo videu poprel obvinenia, že miestne úrady spolupracujú s ruskými jednotkami a požiadali ich o údajne aj o humanitárnu pomoc. „Všetky naše problémy riešime sami. Nepotrebujeme humanitárnu pomoc, všetkého máme dosť. Pomáhajú nám zo všetkých miest a obcí Ukrajiny,“ povedal Fomičov.

Ruské jednotky vstúpili do mesta Slavutyč 26. marca. Následne tam vybudovali kontrolné stanovištia, zmocnili sa nemocnice a uniesli Fomičova. Neskôr oblastná vojenská správa oznámila, že primátor bol prepustený na slobodu.

07:13 Vojna dosiaľ spôsobila škody na infraštruktúre za 63 miliárd dolárov

Vojna na Ukrajine dosiaľ spôsobila škody na infraštruktúre vo výške viac ako 63 miliárd dolárov. Vyplýva to z nového odhadu Kyjevskej školy ekonomiky, o ktorom informuje spravodajský portál BBC.

Podľa odhadu, ktorý hodnotil ekonomický dosah ruskej invázie na Ukrajinu do 24. marca, bolo zničených, poškodených alebo zhabaných najmenej 4 431 rezidenčných budov, 92 tovární a skladov a 378 škôl. Okrem toho bolo tiež zničených, poškodených alebo obsadených 12 letísk ako aj sedem tepelných alebo hydroelektrických elektrární.

06:52 Zelenskyj: Nie je možné úplne vytlačiť Rusko z Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu pripustil, že nie je možné úplne vytlačiť Rusko z územia jeho krajiny. Takýto pokus by podľa neho „viedol k tretej svetovej vojne“. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Zelenskyj povedal, že chce dosiahnuť „kompromis“ s Moskvou v prípade regiónu Donbas, ktorý od roku 2014 čiastočne kontrolujú separatistické skupiny podporované Ruskom.

Podľa Sky News existujú náznaky, že Kremeľ chce v týchto oblastiach usporiadať nejakú formu „referenda“ o tom, či tamojší ľudia chcú byť súčasťou Ruska.

Zelenskyj však chce, aby sa ruskí vojaci stiahli z tých častí krajiny, ktoré okupujú od začiatku úplnej invázie z 24. februára. Podľa neho je dohoda „možná len vtedy, ak sa stiahnu“.

06:20 Stefanišynová: Cez humanitárne koridory uniklo v nedeľu vyše 1 100 ľudí

Viac ako 1 100 ľudí na Ukrajine uniklo v nedeľu cez núdzové humanitárne koridory, potvrdila ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Stefanišynová však varovala, že hoci mnohí boli bezpečne odsunutí z frontových línií, teraz je „veľmi jasné“, že ide o „vojnu proti ukrajinskému ľudu“.

Stefanišynová dodala: „Rusi sa nestarajú o život a bezpečnosť ľudí.“

05:08 Prioritami na rokovaniach budú „zvrchovanosť a územná celistvosť“

Prioritami Ukrajiny na ďalšom ukrajinsko-ruskom kole rokovaní v Turecku tento týždeň budú „zvrchovanosť a územná celistvosť“, povedal Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore. Informovala o tom v pondelok stanica Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

„Naše priority na rokovaniach sú známe: zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny sú nespochybniteľné,“ povedal ukrajinský prezident.

„Účinné záruky bezpečnosti sú nevyhnutnosťou. Naším cieľom je, samozrejme, mier a čo najrýchlejší návrat do normálneho života v našej krajine,“ dodal.

Zelenskyj predtým varoval, že na mierových rozhovoroch sa nevzdá ukrajinského územia, pričom poznamenal, že jeho jednotky zasadili inváznym silám „silné údery“.

04:27 Sky News: Biden povedal, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku

Americký prezident Joe Biden v nedeľu povedal, že nevyzýval na zmenu režimu v Rusku, keď v sobotu tvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

„Nie,“ odvetil Biden pri odchode z bohoslužby vo Washingtone na otázku jedného z reportérov, či vyzýval na zmenu režimu v Rusku.

Americký prezident počas sobotňajšej návštevy Poľska nazval ruského prezidenta „mäsiarom“, ktorý „nemôže zostať pri moci“. Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o „zmenu režimu“ v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.

02:44 Scholz: Zmena režimu v Rusku nie je cieľom NATO

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu zopakoval, že „zmena režimu v Rusku nie je cieľom NATO“. TASR prevzala správu od stanice Sky News.

Okrem toho Scholz vyzval Putina, aby súhlasil s prímerím a vytvoril na Ukrajine viac humanitárnych koridorov. Varoval, že Nemecko nebude váhať uvaliť na Rusko ďalšie sankcie, „ak budú nevyhnutné“.

Scholzove slová zazneli po sobotňajších výrokoch amerického prezidenta Joea Bidena počas návštevy Poľska. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazval Biden „mäsiarom“, ktorý „nemôže zostať pri moci“. Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o „zmenu režimu“ v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.

00:15 Zelenskyj povedal, že Ukrajina sa zaoberá neutralitou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že mieroví vyjednávači Kyjeva sa zaoberajú požiadavkou Ruska o neutralite Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Neutrálny štatút Ukrajiny je jednou z kľúčových požiadaviek Ruska v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, pripomína AFP.

„Tento bod rokovaní je pre mňa pochopiteľný a rokuje sa o ňom, pozorne sa skúma,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre viacero nezávislých ruských médií.

Kremeľ v marci uviedol, že Rakúsko či Švédsko ponúkajú vzor neutrality, ktorý by mohla prijať aj Ukrajina – s cieľom pomôcť ukončeniu ruskej invázie. Ukrajina však takýto návrh odmietla s tým, že mierové rokovania s Moskvou by mali byť zamerané na „bezpečnostné záruky.“

(tasr, sita)

https://standard.sk/186365/lider-separatistov-v-luhansku-referendum-o-pricleneni-k-rusku-moze-nastat-uz-coskoro/