Banícka horná Nitra sa chystá na zásadný prerod, ťažba uhlia sa končí

baníci Foto: Pavol Remiáš/TASR

Hospodársky rozvoj a zamestnanosť hornej Nitry sa už desaťročia spája s ťažbou a využitím hnedého uhlia. V roku 2023 sa táto ťažba výrazne utlmí, pretože štát prestane dotovať výrobu elektriny z tejto suroviny. To bude mať výrazný dopad na celý región. Čaká ho mohutná transformácia. Ráta sa s pomocou Európskej únie i domácej vlády.

O budúcnosti hornej Nitry sa na nadnárodnej úrovni aktívne hovorí už od roku 2016. Krátko po tom, ako vláda Roberta Fica rozhodla o predĺžení podpory ťažby hnedého uhlia až do roku 2030, sa témou začala zaoberať Európska komisia. V roku 2016 upozornila na nevhodnú podporu využívania ekologicky škodlivých zdrojov energie a na potenciálne narušovanie trhu.

V miestnych pomeroch túto tému aktívne otvorila o rok neskôr Katarína Macháčková, primátorka mesta Prievidze. V tom čase už Európska komisia preverovala podnet na oprávnenosť poskytovania nepriamej štátnej podpory takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorým sa ukladala povinnosť vyrábať elektrinu z domáceho hnedého uhlia.

Tlak priniesol výsledok a v závere roka 2018, vláda Petra Pellegriniho skrátila dotovanie ťažby hnedého uhlia do roku 2023. V tom čase už bola horná Nitra pilotným regiónom Platformy pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorú koncom roka 2017 vytvorila Európska komisia.

Od roku 2018 sa, aj so zapojením lokálnych a regionálnych zainteresovaných, začal tvoriť Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra, ktorý Pellegriniho vláda schválila v júli 2019.

Akčný plán definoval víziu transformácie, podľa ktorej sa má horná Nitra stať atraktívnym a sebestačným regiónom, kde sa bude ekonomika rozvíjať v symbióze s čistým životným prostredím a dobrým prepojením na ekonomické centrá. Hlavné témy akčného plánu pretransformovali do štyroch pilierov – mobility a prepojenosti regiónu; ekonomiky, podnikania a inovácií; udržateľného životného prostredia; kvality života a sociálnej infraštruktúry.

Akčný plán rozčlenil základné piliere na priority a opatrenia. Súčasťou tvorby akčného plánu bol tiež zber potenciálnych indikatívnych projektov, zistenie ich potenciálnych nositeľov a analyzovanie, ako tieto indikatívne projekty pomáhajú napĺňať ciele jednotlivých pilierov, priorít a opatrení.

Toľko chronológia a východiskové dokumenty. Pripomeňme, že ide o veľkú výzvu. V baniach, pod zemou i na povrchu, pracuje v súčasnosti viac ako tritisíc zamestnancov.

Poďme sa pozrieť do metropoly hornej Nitry, aký názor má na transformáciu regiónu samospráva.

Dôležité bude pridelenie financií

 „Je tam úplne všetko, na nič sme nezabudli. Všetko je prioritou,“ hodnotí spomínaný Akčný plán Alojz Vlčko, vedúci kancelárie primátorky Prievidze. Zároveň tým naznačuje, že dokumentu chýba lepšie určenie poradia priorít. Preto víta, že na takomto spresnení sa momentálne pracuje.

Na ekonomické zvládnutie transformácie bude podľa neho najdôležitejšie zvládnuť oblasti ako zamestnanie baníkov, sanovanie environmentálnych dopadov, či ako využiť priestory, ktoré tu zostanú po ťažobnej činnosti. „Tie sú v inej pozícii ako priania o tom, aby sa investovalo do kultúry, športu a aby sme spravili región atraktívny pre mladých ľudí,“ vysvetľuje Vlčko.

Aby ani tieto oblasti neostali nepovšimnuté, dôležité sú v súčasnosti aktivity súvisiace s tvorbou Integrovanej územnej stratégie a zriadením Rady partnerstva. Tie vznikajú v každom vyššom územnom celku a majú byť nástrojom, ktorý bude kľúčový pre investičný a regionálny rozvoj, najmä pri čerpaní eurofondov v novom programovom období. Snahou je, aby sa alokované finančné prostriedky dali využiť aj na rozvoj oblastí, ktoré priamo nesúvisia s transformáciou.

Ťažba uhlia určovala vývoj hornej Nitry celé desaťročia. Foto: Pavol Remiaš/TASR

Tieto procesy sa zatiaľ rozbiehajú. Vznikla vstupná správa Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja, zriadili územie udržateľného mestského rozvoja Prievidza – Nováky. Nápor práce sa očakáva v roku 2021.

Akčný plán podľa Vlčka zostavili bez reálneho finančného krytia, v období, keď ešte neexistovala partnerská dohoda o čerpaní eurofondov v novom programovom období. Chýbajú limity toho, čo sa ešte chápe ako prechod od uhlia – teda transformácia, a čo sa už vníma ako bežný regionálny rozvoj.

V čase, keď sa schvaľoval Akčný plán sa na európskej úrovni ešte nedohodlo ani to, že vznikne Fond spravodlivej transformácie a že sa tam budú účelovo viazať finančné prostriedky, ktoré sa budú dať čerpať len za určitých podmienok a na určité aktivity.

Prichádza opäť plánovanie

EÚ sa zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, a preto pristupuje k útlmu využívania fosílnych palív vrátane zatvárania uhoľných baní. Definitívne rozhodnutie o tom, ako únia pomôže pri zmierňovaní dopadov ekonomickej transformácie banských regiónov, prišlo až v roku 2020, keď vznikol Fond na spravodlivú transformáciu.

Pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo sa majú z Fondu podporiť tie európske regióny, ktorých zmeny zasiahnu najviac. „Slovensko bude môcť z Fondu čerpať 459 miliónov eur, pričom táto suma nemusí byť ešte konečná. Fond na spravodlivú transformáciu sa na Slovensku týka regiónu horná Nitra, Banskobystrického, Košického a Bratislavského kraja. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje najmä na najviac dotknutý banský región hornej Nitry,“ informovalo koncom novembra 2021 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  a informatizácie SR.

V období, ktoré uplynulo od prijatia Akčného plánu, sa podarilo realizovať viaceré projekty, ale očakávania boli zrejme nastavené oveľa vyššie. „Môžeme to zhrnúť tak, že nie je veľká spokojnosť s tým, ako transformácia napreduje,“ vysvetľuje Vlčko. Na druhej strane si uvedomuje dôvody. Nemožno, napríklad, preskočiť procesy, nevyhnutné na čerpanie vyčlenených finančných prostriedkov.

Na jar 2021 sa má pripravovať Národný plán spravodlivej transformácie, ktorý bude do značnej miery kopírovať Akčný plán, ale s tým rozdielom, že sú v ňom presne nastavené oblasti, ktoré môžu byť podporené, ako aj mechanizmy na čerpanie peňazí z nich.

„Pre nás na Slovensku je nepríjemné, že sa musíme opäť vrátiť k plánovaniu, ktoré sme už raz absolvovali,“ naznačuje Vlčko. Ľudia, ktorí do toho nie sú až tak zainteresovaní a nerozumejú procesom, čo sa diali na pozadí, môžu byť frustrovaní z toho, že „opäť ideme plánovať, a nie realizovať“.

Dopravnú infraštruktúru zachránia eurofondy

Na Fond spravodlivej transformácie sa nemožno spoliehať ako na jediný zdroj financovania. Peniaze na prvé projekty, ktoré sa už realizujú, sa realokovali z končiaceho sa programového obdobia eurofondov. Vznikol napríklad národný projekt Podpora zamestnateľnosti v regióne horná Nitra, v rámci ktorého sa rieši najmä rekvalifikovanie zamestnancov ťažobného priemyslu.

Tútori sa venujú zamestnancom baní, ktorí majú byť prepustení, a pomáhajú im znovu sa uplatniť na trhu práce. Podporné tímy vznikli aj v mestách Prievidza, Nováky a Handlová. Vyčlenili finančné prostriedky na posilnenie administratívnych kapacít samospráv – Trenčianskeho samosprávneho kraja a troch miest.

Na dopravnej infraštruktúre sa pracuje, ale nie tak rýchlo, ako by si na hornej Nitre predstavovali. V dokumente Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, ktorý na jeseň 2020 schválila vláda, sa miestne zámery nachádzajú v zozname príliš nízko.

„Vládni analytici pri určovaní priorít vychádzali zo štúdie uskutočniteľnosti rýchlostnej cesty R2, ktorá sa robila ešte v rokoch 2013 – 2014. Táto štúdia vznikla v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o transformácii regiónu, vstupné dáta nezohľadňovali súčasnú situáciu,“ vysvetľuje Vlčko.

Na vybudovanie cesty R2 z Trenčína po Nováky a častiť od Novák, cez Prievidzu až po Žiar nad Hronom, ostáva potenciál financovania z bežných eurofondov na programové obdobie 2021 až 2027. Na tieto peniaze sa však spolieha štát aj pri pláne financovania budovania mnohých iných diaľnic a rýchlostných ciest. Z hľadiska priorít vládny dokument obyvateľov uhoľného regiónu veľmi nepotešil. V nadväznosti na význam transformácie regiónu preto mestské aj krajské zastupiteľstvo požiadali vlani na jeseň vládu, aby prehodnotila priority.

Z končiacich sa eurofondov sa podarilo presunúť financie na vybudovanie časti obchvatu Prievidze a na projektovú prípravu rýchlostnej cesty R2. Vlčko upozorňuje, že peniaze na obchvat Prievidze sa musia minúť do konca roka 2023. Hoci sa Slovenská správa ciest obchvatu aktívne venuje, vykupuje pozemky a pripravuje dokumentáciu na ďalšie kroky, podľa neho existuje obava, že sa to nestihne.

Realokácia eurofondov z roku 2019 a plány na ich využitie boli podľa Vlčka na začiatku širšie, ale ďalšou prekážkou pri ich čerpaní boli nepripravené zámery. Akčný plán obsahuje 220 indikatívnych zámerov, ktoré by mali prispieť k transformácii, ale máloktorý z projektov je vo fáze, že by mal vydané územné rozhodnutie, štúdiu uskutočniteľnosti, alebo je v takej fáze príprav, že je zrelý na implementovanie.

Škrty cez rozpočet spravila aj koronakríza, pre ktorú sa peniaze z eurofondov z končiaceho programového obdobia museli presmerovať do iných oblastí.

Produkcia uhlia zásadne poklesne

Najdôležitejšia pre región je budúcnosť baníkov. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (HBP) sú najväčším zamestnávateľom na hornej Nitre. Viac než 95 percent ťažobnej produkcie sa viaže na následné spaľovanie pri výrobe elektrickej energie v Elektrárni Nováky. Tá ju vyrába preto, lebo jej štát prikazuje. Finančne to podporujú všetci odberatelia elektriny poplatkami za okolo 100 miliónov eur ročne v rámci tarify na prevádzku systému.

Takéto dotovanie označila Európska komisia za nepovolenú štátnu pomoc, a preto sa podpora skončí najneskôr v roku 2023. Ťažba sa po tomto roku významne obmedzí a postupne sa budú jednotlivé bane uzatvárať.

Elektráreň Nováky tvorí vizuálnu dominantu hornej Nitry. Foto: Alexandra Moštková/TASR

Vedúci kancelárie prievidzskej primátorky vysvetľuje, že v akčnom pláne je naplánovaný harmonogram na postupné uzatváranie baní. „Bol už spustený projekt rekvalifikácií, parlament tiež schválil zákon, podľa ktorého sa bude poskytovať kompenzačný príspevok baníkom. V rámci neho budú dostávať príspevok tí zamestnanci baní, ktorí pracovali pod zemou, vo výške podľa toho, ako dlho vykonávali túto prácu,“ vysvetľuje. Určitú časť zamestnancov HBP budú ďalej potrebovať, pretože zatvoriť baňu nie je aktivita zo dňa na deň.

Vlčko pripúšťa, že v hre je aj scenár, podľa ktorého sa po roku 2023 uhlie na hornej Nitre ďalej ťažiť nebude. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že bane sa nepodarilo rozšíriť o dvanáste ťažobné pole, pretože krajskí poslanci nepodporili zmenu územného plánu, ktorá by to umožnila.

Čo sa stane s priestormi baní, je zatiaľ otvorené. Inovatívne projekty na prebudovanie banských chodieb a ich alternatívne využitie narážajú na nejasnosť financovania z podporných fondov. Ak by ich mali financovať len HBP, pravdepodobne sa realizovať nebudú.

„Z 220 zámerov Akčného plánu bolo vybraných osem na bližšie posúdenie expertom Európskej investičnej banky. Tí požadujú viac detailných informácií, len dva zámery boli rozpracované detailnejšie. Nebolo tiež možné úplne posúdiť realizovateľnosť aj preto, lebo ešte nepadli na európskej úrovni rozhodnutia o povolenej intenzite štátnej pomoci,“ približuje Vlčko.

O zámeroch na vybudovanie zásobníkov na zemný plyn, o výrobe bioplastov či o vývoji unikátnej technológie plazmového vŕtania sa tak zatiaľ definitívne nerozhodlo.

Tepelné zásobovanie rozdelia na viac projektov

V súčasnosti sa skôr debatuje o budúcnosti vykurovania na hornej Nitre. Po roku 2023 sa prestane vyrábať elektrina a teplo z uhlia v Elektrárni Nováky. V tejto súvislosti Vlčko približuje rozhodnutie z decembra 2020, keď mestskí poslanci odporučili realizovať projekt akciovej spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH).

V PTH má mesto 51 percent akcií a zvyšných 49 percent vlastnia HBP. Predstavený zámer ráta s tým, že v bani Cigeľ, ktorá sa uzatvára, sa vybuduje nový zdroj tepla pre mesto Prievidza. Ten má využiť potenciál kombinácie domácich obnoviteľných zdrojov energie, banských vôd, biomasy, solárnych panelov a tepelných čerpadiel.

Mesto Nováky a dedina Zemianske Kostoľany sa k tomuto zámeru zrejme nepripoja. Spoločné riešenie nie je podľa kancelárie mesta Prievidza dobré pre všetkých, pretože obce sú od seba vzdialené.

Slabým miestom alternatívneho projektu Slovenských elektrární, ktoré chceli pokračovať vo výrobe tepla v areáli Elektrárne Nováky, bolo, že teplovod, ktorým by sa teplo dopravovalo do Prievidze, je dlhý vyše 14 kilometrov. Na tejto trase by dochádzalo v budúcnosti k tepelným stratám.

„Pre obyvateľa Zemianskych Kostolian by podľa mňa nebolo najlepším riešením, že by bol zásobovaný z tohto spoločného systému, pretože by sa musel skladať na straty všetkých Prievidžanov, ktorí by z neho odberali viac ako 90 percent tepla. Obe obce dostali zo strany PTH ponuku na vybudovanie alternatívneho riešenia vykurovania, ale nie je to riešenie, ktoré by bolo prepojené s areálom bane Cigeľ,“ prezrádza Vlčko.

Kde vzniknú pracovné miesta?

Dôležitou prioritou regiónu je vytvoriť nové pracovné miesta. Kostrou zreformovaného hospodárstva majú byť malé a stredné podniky. Viac než sto podnikateľov požiadalo o finančné prostriedky zo špeciálnej výzvy z eurofondov, vyhlásenej ešte z končiaceho sa programového obdobia, na rozvoj súčasnej aj budúcej výroby.

„Prerozdeliť sa má viac než osem miliónov eur, čo prinesie čoskoro efekt. Sú tam zámery, ktoré môžu vytvoriť niekoľko sto pracovných miest,“ približuje Vlčko. Očakáva sa, že malé a stredné podniky dostanú podporu aj z Fondu spravodlivej transformácie.

Akčný plán neodporúča lákať na hornú Nitru veľkých investorov, ale podľa Vlčka ide len o zbožné prianie. „Neviem si predstaviť, že by sme odmietli veľkého investora, ktorý by mal záujem prísť k nám, alebo že by sme mu nevytvorili podmienky,“ naznačuje.

Ak sa objaví investor so zámerom, ktorý bude environmentálne prijateľný, a bude podporovať obnovu lokálnej ekonomiky, podľa vedúceho kancelárie určite dostane primeranú podporu od štátu. Napríklad vo forme stimulov, daňových prázdnin alebo priamej finančnej podpory.

Dôležitú rolu by mohol zohrať cestovný ruch. Jeho nevýhodou podľa Vlčka je, že sa viaže len na určité obdobie roka a nie je alternatívou pre všetkých zamestnancov ťažobného priemyslu.

„Veľmi atraktívnou destináciou sú Bojnice, vďaka kúpeľom, zámku a ZOO, rastový potenciál je však otázny. Hovorilo sa aj o využití banskej tradície a prezentácie histórie baníctva. Na to je zasa potenciál napríklad v Handlovej. Problém je, až ak sa bane zatvoria, prevádzka banských diel už nebude financovaná v rámci ťažobnej činnosti, a bude finančne náročná,“ opisuje úskalia.

Ďalším perspektívnym odvetvím na zamestnanie prepustených baníkov je poľnohospodárstvo. „Na hornej Nitre je tradícia ovocinárstva, nachádzala sa tu šľachtiteľská stanica na drobné dreviny. Takisto tu máme závod Nestlé, ktorý sa predtým volal Carpathia, a vyrábali sa tam džemy a podobné výrobky,“ vyratúva Vlčko možnosti na nové pracovné miesta.

Najmä táto oblasť sa zdá byť ideálnym riešením na zamestnanosť, pretože v Akčnom pláne sa nachádzajú aj zámery na výsadbu sadov, na živočíšnu či rastlinnú výrobu. Jedinou komplikáciou je vraj nedostatok know-how v oblasti prípravy projektov a ich implementovania.

„Slovensko je plné šikovných ľudí, takže verím, že zvládneme aj tieto slabé miesta súvisiace s kapacitami na implementáciu projektov. Verím, že aj tieto projekty budú dotiahnuté do úspešného konca,“ nazdáva sa vedúci kancelárie primátorky Prievidze.


Ďalšie články