28. marca, 06:05

Azerbajdžan pokračuje v etnických čistkách. Moskva sa v prvom momente prizerala, Kyjev tlieskal

Azerbajdžan pokračuje v etnických čistkách. Moskva sa v prvom momente prizerala, Kyjev tlieskalMuž sedí pred horiacim domom v dedine v Náhornom Karabachu. Foto: TASR/AP

Zatiaľ čo sa pozornosť svetových médií sústredí na ruskú agresiu voči Ukrajine, Azerbajdžan stupňuje tlak voči Arménom žijúcim v Náhornom Karabachu. Režim prezidenta Ilhama Alijeva ich uprostred zimy odpojil od plynu, zatiaľ čo azerbajdžanská armáda vyháňa miestne arménske obyvateľstvo z ich dedín.

Úrady de facto Náhorného Karabachu obvinili Azerbajdžan z toho, že už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca prerušil dodávky zemného plynu do tejto neuznanej republiky, čím mal v čase mimoriadne dlhej zimy v regióne spôsobiť humanitárnu krízu.

V studených bytoch a bez chleba

Dodávky tejto strategickej suroviny, ktorá na Náhorný Karabach prúdi z Arménska cez územie, ktoré po vojne v roku 2020 ovládol Azerbajdžan, Baku údajne po prvý raz prerušilo 8. marca poškodením časti plynovodu. De facto úrady Náhorného Karabachu v tejto súvislosti uviedli, že Azerbajdžan im znemožnil poškodený úsek opraviť.

Zásobovanie bolo obnovené až 19. marca, pričom už o dva dni neskôr došlo k jeho opätovnému prerušeniu. Podľa predstaviteľov neuznanej republiky namontovalo Baku do plynovodu počas jeho rekonštrukcie mechanizmus, pomocou ktorého môže prívod suroviny ľubovoľne otvárať a zatvárať. Baku sa k obvineniam odmietlo vyjadriť, ako však uviedol azerbajdžanský expert Azer Karimov, problémom je, že predmetný plynovod je z pohľadu Azerbajdžanu „nelegálny“ a „fakticky ani neexistuje“.

K odstaveniu Náhorného Karabachu od zemného plynu pritom prišlo nielen v čase ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa pozornosť sveta upiera inam, ale aj počas nezvyčajne dlhej a tuhej zimy, ktorá tento rok sužuje celý Kaukaz. „Kúrime v byte nielen elektrickým radiátorom, ale aj pieckou na drevo. Zásobovanie elektrickou energiou je totiž príliš nestabilné na to, aby sme sa spoliehali len na elektrické radiátory,“ povedala miestna obyvateľka Zvrat Širinjanová z mesta Stepanakert [po azerbajdžansky Chankendi, pozn red.]. Dodala, že pre absenciu plynu v meste nefungovala ani väčšina pekární, v dôsledku čoho sa miestne obyvateľstvo už po niekoľkých dňoch ocitlo bez chleba. K obnoveniu dodávok zemného plynu už Azerbajdžan vyzvala aj Európska únia.

Vyhnaní dedinčania

Odpojenie od plynu je len jedným z problémov, ktorým miestni arménski obyvatelia čelia. Paralelne so začatím ruskej invázie na Ukrajinu sa podľa miestnych de facto úradov zintenzívnilo aj ostreľovanie Náhorného Karabachu zo strany Azerbajdžanu. Hoci ukrajinské médiá a úrady informovali, že Rusi pre zlú situáciu na fronte stiahli z Náhorného Karabachu svojich mierotvorcov, podľa všetkého ide o dezinformáciu. V každom prípade sa však dá predpokladať, že zaneprázdnenosť Kremľa na západe otvorila pre Azerbajdžan, ktorý nedávno podpísal s Ruskom spojeneckú zmluvu, okno príležitosti pre zvýšenie tlaku na separatistický región.

Dňa 24. marca museli byť pre údajné mínometné obstrely zo strany Azerbajdžanu úplne evakuované dve etnicky arménske dediny na de facto hraniciach Náhorného Karabachu – Paruch a Chramort. Lokálna arménska spravodajská stanica Arcach 24 s odvolaním sa na vlastné zdroje uviedla, že miestne separatistické úrady sa s Baku dohodli na výmene pohraničnej obce Paruch za obnovu zásobovania zemným plynom. Toto tvrdenie sa však zatiaľ nepotvrdilo.

Ani rokovania sprostredkované ruskými mierotvorcami však bezprostredne ku zníženiu napätia neprispeli. Ozbrojené strety medzi Azerbajžancami a Arménmi si 25. marca vyžiadali životy najmenej dvoch Arménov, pričom ďalší piati mali byť zranení.

Rusi odvracali zrak, Ukrajinci tlieskali

Starosta Paruchu Vardan Mikaljan následne 24. marca uviedol, že azerbajdžanské sily obec po vyhnaní miestneho obyvateľstva skutočne obsadili. Podľa miestneho novinára Tigrana Grigorjana ruskí mierotvorcovia pôvodne vyrokovali dohodu, podľa ktorej sa mali z Paruchu obe strany stiahnuť, a následne dovolili obec obsadiť azerbajdžanským silám. Viacerí arménski užívatelia sociálnych sietí obvinili Rusko zo zrady Arménska a sprisahania sa s Azerbajdžanom v rámci nedávno podpísanej spojeneckej dohody (O téme sa môžete viac dočítať v článku Štandardu). De facto Náhorný Karabach v súvislosti s krízou už vyhlásil na území neuznanej republiky vojnový stav.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.