Azerbajdžan pokračuje v etnických čistkách. Moskva sa v prvom momente prizerala, Kyjev tlieskal

Holandsko Fotografia Súaž World Press Photo Muž sedí pred horiacim domom v dedine v Náhornom Karabachu. Foto: TASR/AP

Zatiaľ čo sa pozornosť svetových médií sústredí na ruskú agresiu voči Ukrajine, Azerbajdžan stupňuje tlak voči Arménom žijúcim v Náhornom Karabachu. Režim prezidenta Ilhama Alijeva ich uprostred zimy odpojil od plynu, zatiaľ čo azerbajdžanská armáda vyháňa miestne arménske obyvateľstvo z ich dedín.

Úrady de facto Náhorného Karabachu obvinili Azerbajdžan z toho, že už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca prerušil dodávky zemného plynu do tejto neuznanej republiky, čím mal v čase mimoriadne dlhej zimy v regióne spôsobiť humanitárnu krízu.

V studených bytoch a bez chleba

Dodávky tejto strategickej suroviny, ktorá na Náhorný Karabach prúdi z Arménska cez územie, ktoré po vojne v roku 2020 ovládol Azerbajdžan, Baku údajne po prvý raz prerušilo 8. marca poškodením časti plynovodu. De facto úrady Náhorného Karabachu v tejto súvislosti uviedli, že Azerbajdžan im znemožnil poškodený úsek opraviť.

Zásobovanie bolo obnovené až 19. marca, pričom už o dva dni neskôr došlo k jeho opätovnému prerušeniu. Podľa predstaviteľov neuznanej republiky namontovalo Baku do plynovodu počas jeho rekonštrukcie mechanizmus, pomocou ktorého môže prívod suroviny ľubovoľne otvárať a zatvárať. Baku sa k obvineniam odmietlo vyjadriť, ako však uviedol azerbajdžanský expert Azer Karimov, problémom je, že predmetný plynovod je z pohľadu Azerbajdžanu „nelegálny“ a „fakticky ani neexistuje“.

K odstaveniu Náhorného Karabachu od zemného plynu pritom prišlo nielen v čase ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa pozornosť sveta upiera inam, ale aj počas nezvyčajne dlhej a tuhej zimy, ktorá tento rok sužuje celý Kaukaz. „Kúrime v byte nielen elektrickým radiátorom, ale aj pieckou na drevo. Zásobovanie elektrickou energiou je totiž príliš nestabilné na to, aby sme sa spoliehali len na elektrické radiátory,“ povedala miestna obyvateľka Zvrat Širinjanová z mesta Stepanakert [po azerbajdžansky Chankendi, pozn red.]. Dodala, že pre absenciu plynu v meste nefungovala ani väčšina pekární, v dôsledku čoho sa miestne obyvateľstvo už po niekoľkých dňoch ocitlo bez chleba. K obnoveniu dodávok zemného plynu už Azerbajdžan vyzvala aj Európska únia.

Vyhnaní dedinčania

Odpojenie od plynu je len jedným z problémov, ktorým miestni arménski obyvatelia čelia. Paralelne so začatím ruskej invázie na Ukrajinu sa podľa miestnych de facto úradov zintenzívnilo aj ostreľovanie Náhorného Karabachu zo strany Azerbajdžanu. Hoci ukrajinské médiá a úrady informovali, že Rusi pre zlú situáciu na fronte stiahli z Náhorného Karabachu svojich mierotvorcov, podľa všetkého ide o dezinformáciu. V každom prípade sa však dá predpokladať, že zaneprázdnenosť Kremľa na západe otvorila pre Azerbajdžan, ktorý nedávno podpísal s Ruskom spojeneckú zmluvu, okno príležitosti pre zvýšenie tlaku na separatistický región.

Dňa 24. marca museli byť pre údajné mínometné obstrely zo strany Azerbajdžanu úplne evakuované dve etnicky arménske dediny na de facto hraniciach Náhorného Karabachu – Paruch a Chramort. Lokálna arménska spravodajská stanica Arcach 24 s odvolaním sa na vlastné zdroje uviedla, že miestne separatistické úrady sa s Baku dohodli na výmene pohraničnej obce Paruch za obnovu zásobovania zemným plynom. Toto tvrdenie sa však zatiaľ nepotvrdilo.

Ani rokovania sprostredkované ruskými mierotvorcami však bezprostredne ku zníženiu napätia neprispeli. Ozbrojené strety medzi Azerbajžancami a Arménmi si 25. marca vyžiadali životy najmenej dvoch Arménov, pričom ďalší piati mali byť zranení.

Rusi odvracali zrak, Ukrajinci tlieskali

Starosta Paruchu Vardan Mikaljan následne 24. marca uviedol, že azerbajdžanské sily obec po vyhnaní miestneho obyvateľstva skutočne obsadili. Podľa miestneho novinára Tigrana Grigorjana ruskí mierotvorcovia pôvodne vyrokovali dohodu, podľa ktorej sa mali z Paruchu obe strany stiahnuť, a následne dovolili obec obsadiť azerbajdžanským silám. Viacerí arménski užívatelia sociálnych sietí obvinili Rusko zo zrady Arménska a sprisahania sa s Azerbajdžanom v rámci nedávno podpísanej spojeneckej dohody (O téme sa môžete viac dočítať v článku Štandardu). De facto Náhorný Karabach v súvislosti s krízou už vyhlásil na území neuznanej republiky vojnový stav.

Arménske ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti v sobotu ruských mierotvorcov vyzvalo, aby zabezpečili stabilizáciu a nápravu vzniknutej situácie. Jerevan obvinil Azerbajdžan, ktorý v letných mesiacoch prerušil na Karabach dodávky vody, zo snahy o etnickú čistku miestneho arménskeho obyvateľstva. De facto bezpečnostná rada Náhorného Karabachu v sobotu požiadala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby v súvislosti s narastajúcou agresivitou Azerbajdžanu navýšil počty ruských mierotvorcov v regióne.

V ten istý deň sa k situácii s niekoľkodňovým meškaním vyjadrilo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré Azerbajdžan obvinilo z porušenia trojstrannej dohody o prímerí a preniknutia do zóny pod kontrolou ruských mierotvorcov. Moskva Baku vyzvala na okamžité stiahnutie svojich vojsk za pôvodnú líniu. Azerbajdžan reagoval vyhlásením o tom, že dohodu o prímerí neporušil on, ale Arménsko, ktoré po vojne v roku 2020 nerozpustilo ozbrojené sily neuznanej republiky.

Do sporu sa nepriamo zapojila aj Ukrajina, kde svoje domovy pre ruskú inváziu museli podobným spôsobom ako v Paruchu opustiť milióny miestnych obyvateľov. Oficiálny twitterový účet ukrajinského parlamentu na vyhnanie arménskych dedinčanov azerbajdžanskou armádou reagoval oslavným tweetom. V tom za emoji so zdvihnutým palcom nasledoval text: „Ozbrojené sily Azerbajdžanu využili odchod Rusov na Ukrajinu a spustili na Karabachu ofenzívu.“

Tweet vyvolal pobúrenie mnohých užívateľov nielen odvolaním sa na ničím nepotvrdenú informáciu o odchode ruských vojsk z regiónu, ale najmä zdanlivou oslavou etnickej čistky. Oficiálny účet ukrajinského parlamentu nakoniec tweet po vlne kritiky zmazal, pričom Kyjev neskôr uviedol, že jeho zverejnenie bolo dôsledkom bližšie nešpecifikovanej technickej chyby.

Arménsky poslanec Arsen Torosjan v tejto súvislosti napísal, že podobné vyhlásenia môžu poškodiť vzťahy Ukrajiny s Arménskom, ktoré aj napriek vysokej miere závislosti od Ruska odmietlo na Ukrajinu vyslať svoje vojská.

„Mrzí ma to. Šíria dezinformáciu z neznámeho zdroja, ktorý nepravdivo tvrdí, že ruské vojská (z Karabachu) boli vyslané na Ukrajinu, aby sa tam zúčastnili bojových operácií, čo je lož. Je mi veľmi ľúto, že naši kolegovia na Ukrajine alebo ľudia, ktorí im spravujú účet, nie sú schopní sa zorientovať v informačnej vojne a rozlíšiť lož od pravdy,“ napísal. Poslanec podľa svojich slov nechce veriť, že post bol uverejnený vedome.

Pre úplnosť treba dodať, že snahy Azerbajdžanu o likvidáciu nielen arménskej menšiny na Karabachu, ale aj akýchkoľvek stôp jej historickej existencie na tomto území (o téme sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard), je pokračovaním kolobehu násilia, ktorý sa medzi oboma komunitami začal roztáčať ešte na začiatku minulého storočia. Arménsko po svojom víťazstve v prvej vojne o Náhorný Karabach (1988 – 1994) taktiež vyhnalo všetkých etnických Azerbajdžancov nielen z Karabachu, ale aj siedmich azerbajdžanských okresov na hraniciach tejto neuznanej republiky.


Ďalšie články