26. marca, 07:51

Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa začne v pondelok v Turecku

Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa začne v pondelok v TureckuRuský minister zahraničných vecí Segej Lavrov (tvárou) a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba počas stretnutia v tureckom letovisku Antalya 10. marca 2022. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:39 Kličko: Vyučovanie sa v Kyjeve obnoví v pondelok a bude prebiehať online

Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko v nedeľu oznámil, že školy v hlavnom meste začnú v pondelok znova fungovať a vyučovanie bude prebiehať online. Informácie priniesla americká spravodajská stanica CNN.

„Vyučovací proces sa v hlavnom meste obnoví 28. marca – v online formáte,“ uviedol Kličko v oznámení na sociálnej sieti Telegram. „Bude viac prispôsobený súčasným podmienkam. A študenti budú môcť využívať rôzne vzdelávacie platformy,“ vysvetlil.

Kličko dodal: „Dôležitou úlohou je dnes to, aby mesto žilo a pracovalo dokonca aj počas takéhoto prísneho stanného práva. Rusi sa nás snažia zastrašiť. To sa im nepodarí! Nevzdáme sa!“

21:02 Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil nevyhnutnosť prímeria na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu v telefonickom rozhovore so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu dosiahnuť na Ukrajine prímerie. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Erdogan podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie takisto žiadal zlepšenie humanitárnej situácie v oblasti. Obaja prezidenti (Putin a Erdogan) sa dohodli, že najbližšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Ukrajiny by sa malo uskutočniť v Istanbule. Prezidentská kancelária však presný čas neuviedla.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rozhovorov sa uskutoční 29. – 30. marca. David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov, na sociálnej sieti Facebook oznámil, že rokovania sa začnú v pondelok 28. marca a za miesto ich konania označil Turecko. Turecká strana však tieto tvrdenia bezprostredne nepotvrdila.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) si podáva ruku so svojím tureckým partnerom Recepom Tayyipom Erdoganom po spoločnej tlačovej konferencii v rámci ich stretnutia v Kremli v Moskve 5. marca 2020. Foto: TASR/AP

20:33 Ukrajinská veľvyslankyňa v USA označila Rusko za teroristický štát

Ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová označila v nedeľu Rusko za teroristický štát, pretože Moskva vedie v jej krajine brutálnu vojnu. V nedeľu o tom informovala aj tlačová agentúra DPA.

Markarová sa poskytla rozhovor pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Ako v ňom povedala, „je jasné, že Rusko je teroristický štát vedený vojnovým zločincom“.

Žiadala, aby bol ruský prezident Vladimir Putin postavený pred medzinárodné súdy. Dodala, že Putin a všetci ďalší vinní Rusi musia ísť do väzenia za vojnové zločiny.

Veľvyslankyňa takisto vyzvala všetky civilizované krajiny, aby poskytli Ukrajincom potrebné prostriedky na obranu svojej vlasti a Európy a aby zastavili Putina.

19:42 Le Drian: Ak sa nič neurobí na pomoc Mariupolu, bude to „kolektívna vina“

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v nedeľu vyhlásil, že ak sa nič neurobí na pomoc ukrajinskému mestu Mariupol, bude to „kolektívna vina“. Informovala o tom americká televízia CNN.

Francúzsky minister to povedal počas medzinárodnej konferencie Dauha Forum v katarskom hlavom meste.

„Mariupol je nové Aleppo,“ dodal Le Drian.

Le Drian v rozhovore s novinárkou a moderátorkou americkej televízie CNN Becky Andersonovou uviedol, že „je tu invázna sila, ktorá sa snaží dosiahnuť svoje ciele tak, že si berie ako rukojemníkov obyvateľstvo Mariupola. To je naozaj neprijateľné“.

Minister dodal: „Myslím si, že sme sa dostali do bodu zvratu, keď ukrajinská kríza siaha ďalej a ohrozovaná je aj stabilita a bezpečnosť v Európe.“

Ukrajinské prístavné mesto Mariupol je obliehané ruskou armádou a je pod jej neustálym ostreľovaním a bombardovaním. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Často zlyhávajú aj pokusy o vytvorenie humanitárnych koridorov. Situáciu v Mariupole opisujú svedkovia ako „skazu“.

Jean-Yves Le Drian. Foto: TASR/AP

18:50 Ďalšie kolo rokovaní s Ruskom sa začne v pondelok v Turecku

Kyjev v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok 28. marca v Turecku. TASR správu prevzala za agentúr AFP a APA.

AFP sa odvoláva na oznámenie, ktoré na sociálnej sieti Facebook zverejnil David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov. Rokujúce strany sa podľa jeho vyjadrení počas víkendového kola rokovaní – ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie – rozhodli, že ďalšie kolo rozhovorov oboch delegácií sa uskutoční osobne v Turecku v dňoch 28. – 30. marca.

Ukrajina predchádzajúce rozhovory s Ruskom označila za „veľmi náročné“, píše na svojej webovej stránke stanica BBC.

Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo 28. februára v Bielorusku neďaleko ukrajinských hraníc.

Turecko sa snaží sprostredkovať rokovania medzi bojujúcimi stranami, pripomína BBC. Ministri zahraničných vecí Ruska, Turecka a Ukrajiny sa stretli 10. marca v Ankare.

17:18 OSN: Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac ako 3,8 milióna ľudí

Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí; tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej webovej stránke uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukrajincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti.

Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov Ministerstva vnútra (MV) SR zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov.

Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP.

Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.

OSN vo štvrtok (24. marca) oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára bola zo svojich domovov vysídlená viac než polovica všetkých detí na Ukrajine.

„Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí – viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).

Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine kráčajú na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka na hraniciach s Poľskom 27. marca 2022. Foto: TASR/AP

16:40 Moskva oznámila, že ruská armáda zničila obrovský sklad palív pri Ľvove

Moskva v nedeľu oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov.

Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí metropoly Kyjev, vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.

Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.

Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že zasiahnutý bol sklad palív.

Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol – podľa sobotňajších správ utrpeli títo ľudia zranenia. Nebola zasiahnutá žiadna civilná infraštruktúra. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách v nedeľu.

Ľvov sa nachádza iba približne 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a navyše bol dosiaľ pokladaný za pomerne bezpečné útočisko pre desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred útokmi Ruska v iných častiach Ukrajiny.

Nie je ani náhoda, že tento raketový útok pri Ľvove prišiel práve vtedy, keď sa americký prezident Joe Biden vo Varšave prihováral medzinárodnému spoločenstvu, pripomína britská stanica Sky News. Biden v prejave ostro odsúdil ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nariadil nevyprovokovanú inváziu ruskej armády na Ukrajine.

Raketový útok bol odkaz Západu a aj signál, že nikde na Ukrajine nie je bezpečné miesto pred ruskou agresiou, napísal v nedeľu portál Sky News.

16:00 Do Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt

Ukrajinské veľvyslanectvo v tureckej metropole Ankara v nedeľu oznámilo, že do prímorského mesta Antalya na juhu Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Chlapcov a dievčatá vo veku štyri až 18 rokov evakuovali z detských domovov v oblasti mesta Dnipro, pričom najprv cestovali vlakom do Poľska a odtiaľ letecky do Turecka.

Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar pri vítaní detí a 26 členov personálu povedal, že cieľom je poskytnúť v Turecku útočisko 2000 deťom a zamestnancom.

„Toto je prvá skupina, ktorá prišla, ale čakáme už druhú skupinu,“ citovala slová Bodnara na letisku v Antalyi tlačová agentúra Demirören. „Deti pochádzajú z miest, ktoré ruská armáda bombardovala alebo možno bude bombardovať,“ dodal.

Skupina detí bude ubytovaná v hoteloch v spomínanom letovisku na pobreží Stredozemného mora, uviedla AP.

15:36 Ukrajina: Ruské jednotky sa usilujú nahradiť ťažké straty

Ruská armáda sa podľa pozorovaní ukrajinskej strany snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku, uviedol v nedeľu vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Informovala o tom agentúra DPA.

Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov, uvádza sa vo vyhlásení. Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

„Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej agresii proti Ukrajine,“ uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruské jednotky sa naďalej pokúšali obsadiť mesto Černihiv na severe Ukrajiny. Na juhozápade medzitým pokračovali boje o mestá Rubižne, Severodoneck a Mariupol, dodáva DPA.

Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu potvrdili opätovné ovládnutie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

V obsadených oblastiach na juhu Ukrajiny sa ruská armáda pokúša potlačiť odpor obyvateľstva, uvádza podľa DPA Kyjev.

15:20 Ukrajina: Červený kríž odmietol tvrdenia, že pomáha s deportáciami ľudí do Ruska

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) kategoricky odmietol tvrdenia Ukrajiny, že otvoril svoju kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done a napomáha tak deportáciám ukrajinských občanov do Ruska. Informovala o tom v nedeľu spravodajská stanica CNN.

MVČK, ktorý sa spravidla vyjadreniam na verejnosti vyhýba, vydal vyhlásenie po „nepravdivých informáciách kolujúcich online“, že pomáha Rusku vysťahovať desaťtisíce ľudí z Ukrajiny.

„Nikdy nepomáhame organizovať alebo vykonávať nútené evakuácie. Platí to aj pre Ukrajinu. Platí to všade na svete, kde pracujeme. Nepodporovali by sme žiadnu operáciu, ktorá by bola zameraná proti vôli ľudí,“ uviedol Červený kríž na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v piatok obvinila šéfa MVČK Petra Maurera z prijatia „veľmi pochybného rozhodnutia“ o otvorení kancelárie v Rostove na Done zhruba 60 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Takáto kancelária podľa nej „legitimizuje“ deportácie Ukrajincov do Ruska.

Vo svojom vyhlásení Červený kríž uviedol, že v Rostove nemá kanceláriu, ale rozširuje svoje regionálne zriadenie, aby bolo možné reagovať na potreby tam, kde je to potrebné. „Našou prioritou je zaistiť stály prísun život zachraňujúcej pomoci pre ľudí, nech sú kdekoľvek,“ dodal.

Vereščuková v sobotu obvinila Rusko z vytvorenia „alternatívnej humanitárnej reality“ násilným deportovaním 40 000 ľudí z okupovaných častí Ukrajiny. Vysokopostavený ruský predstaviteľ minulý týždeň uviedol, že z Mariupola bolo evakuovaných viac než 62 000 ľudí, aby ich ochránili pred „banditami“ bojujúcimi o udržanie obliehaného Mariupola v rukách Ukrajiny, uvádza CNN.

Na snímke zľava prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov si podávajú ruky počas spoločného stretnutia v Moskve vo štvrtok 24. marca 2022. Foto: TASR/AP

14:30 Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín

Rusko začalo ničiť ukrajinské sklady palív a potravín, čo znamená, že kyjevská vláda musí v blízkej budúcnosti tieto zásoby rozptýliť na viaceré miesta. V nedeľu to vyhlásil ukrajinský minister vnútra Vadym Denysenko, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Denysenko pre miestnu televíziu tiež povedal, že Rusko presúva k ukrajinským hraniciam sily na vystriedanie a výmenu pôvodných jednotiek a môže podniknúť nové pokusy o postup na území Ukrajiny. Rusko napadlo svojho prozápadného suseda 24. februára, ale odvtedy naráža na tvrdý odpor Ukrajincov.

13:16 Ukrajina: Obyvatelia Černihivu sú bez elektriny, kúrenia a vody

Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informovala o tom agentúra DPA.

V dôsledku „aktívnych bojových operácií“ bola v meste zničená infraštruktúra. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.

O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. „Mesto je úplne spustošené,“ uviedol.

V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285 000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.

Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých boli podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.

13:05 Ukrajinská vojenská rozviedka: Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti

Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Uviedol to v nedeľu šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a denníka The Guardian.

Podľa vedúceho Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU) existujú dôvody domnievať sa, že Rusko zvažuje pre Ukrajinu „kórejský“ scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.

„V skutočnosti je to pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu,“ uviedol brigádny generál Budanov vo vyhlásení. Dodal, že Ukrajina čoskoro spustí na Ruskom okupovanom území „gerilovú vojnu“.

12:47 Blinken: USA nemajú stratégiu na zmenu režimu v Rusku

Spojené štáty nežiadajú zmenu režimu v Rusku, povedal v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala od agentúry DPA a stanice BBC.

„Nemáme stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani kdekoľvek inde,“ uviedol Blinken na návšteve Izraela.

Americký prezident Joe Biden na záver svojho prejavu v sobotu vo Varšave predtým na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že „tento muž nemôže zostať pri moci“, pripomína DPA.

Bidenove vyjadrenia vyvolali v Moskve pobúrenie a boli interpretované ako výrazný posun v americkej zahraničnej politike.

„Myslím si, že prezident… chcel minulú noc povedať, že prezident Putin jednoducho nemôže byť splnomocnený viesť vojnu alebo zapojiť sa do agresie proti Ukrajine alebo komukoľvek inému,“ povedal Blinken v Jeruzaleme.

Šéf americkej diplomacie ďalej spresnil, že sa to nevzťahovalo na Putinove vládnutie v samotnom Rusku. „V tomto prípade, ako v každom prípade, je to na ľuďoch danej krajiny, je to na ruskom ľude,“ dodal podľa BBC Blinken.

Antony Blinken. Foto: TASR/AP

12:01 Ukrajina: Separatisti v Luhansku môžu usporiadať referendum o pričlenení k Rusku

Vodca separatistov v ukrajinskej odštiepeneckej Luhanskej ľudovej republike (ĽLR) Leonid Pašečnik v nedeľu vyhlásil, že región môže usporiadať referendum o pričlenení sa k Rusku po vojenskom útoku Moskvy na prozápadný susedný štát Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.

„Domnievam sa, že v blízkej budúcnosti bude na území republiky usporiadané referendum, v ktorom ľudia… vyjadria svoj názor na pripojenie sa k Ruskej federácii,“ citovali Pašečnika ruské tlačové agentúry.

„Z nejakého dôvodu som si istý, že to tak bude,“ dodal.

Rusko spustilo svoju vojenskú ofenzívu na Ukrajinu koncom februára s tým, že koná v záujme obrany odštiepeneckých samozvaných republík na východoukrajinskom Donbase – Doneckej a Luhanskej, pripomína AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin niekoľko dní predtým uznal nezávislosť oboch regiónov. Priemyselné a väčšinovo rusky hovoriace oblasti sa spod kontroly Ukrajiny vymkli v roku 2014 počas bojov, ktoré si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadali viac než 14 000 životov.

Rusko v tom istom roku 2014 anektoval Krymský polostrov. Následne bolo na Kryme usporiadané referendum o pričlenení sa k Rusku, píše AFP.

11:28 Rusko útočilo na ciele v Ľvove riadenými strelami, tvrdí ministerstvo obrany

Rusko útočilo na vojenské ciele v západoukrajinskom meste Ľvov riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a spravodajskej stanice Sky News.

Rusko zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami neďaleko Ľvova raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.

Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom.

„Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.

Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu (vpravo) a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 27. februára 2022. Foto: TASR/AP

10:53 Ukrajina vyzvala Červený kríž, aby neotváral svoju kanceláriu na území Ruska

Ukrajina požiadala Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), aby neotváral plánovanú kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done, pretože by to znamenalo legalizáciu moskovských „humanitárnych koridorov“ i únosov a nútených deportácií Ukrajincov. S odvolaním sa na agentúru Reuters to v nedeľu uviedol denník The Guardian.

Riaditeľ Červeného kríža Peter Maurer vo štvrtok po rokovaniach s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom uviedol, že na riadnu evakuáciu civilistov z vojnou zmietanej Ukrajiny je najprv potrebná dohoda medzi ruskou a ukrajinskou armádou.

Ruské médiá uviedli, že Maurer požiadal Moskvu, aby umožnila otvorenie kancelárie Červeného kríža v Rostove na Done, píše Guardian.

Šéf výboru ukrajinského parlamentu pre verejné zdravotníctvo Mychajlo Radutskyj však Červený kríž vyzval, aby svoje plány zmenil a „nelegitimizoval ‚humanitárne koridory‘ na území Ruskej federácie a nepodporoval únosy a nútené deportácie Ukrajincov“.

Červený kríž výzvu doposiaľ bezprostredne nekomentoval, podotkol Guardian.

10:22 Trussová: Sankcie voči Rusku môžu byť zrušené, ak ukončí inváziu na Ukrajine

Spojené kráľovstvo by mohlo zrušiť svoje sankcie voči Rusku, uvalené v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu, ak sa Moskva zaviaže k úplnému prímeriu a stiahnutiu svojich jednotiek. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. TASR správu prevzala zo servisu agentúry AFP.

Trussová v rozhovore pre nedeľňajšie britské noviny Sunday Telegraph povedala, že Kremeľ musí tiež súhlasiť, že proti Ukrajine nebude podnikať „žiadnu ďalšiu agresiu“.

Londýn v spolupráci so západnými spojencami zaviedol v posledných týždňoch sankcie voči viac ako 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a firmám.

Šéfka britskej diplomacie poukázala na to, že Rusko podpísalo viaceré dohody, ktoré neskôr porušilo, preto podľa nej v prístupe k tejto krajine „musia existovať tvrdé páky“, ako sú sankcie.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken nedávno podobne povedal, že rozsiahle sankčné opatrenia proti Rusku „nie sú zamýšľané ako trvalé“ a mohli by byť zrušené, ak Moskva zmení svoje konanie.

Liz Trussová a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

09:44 Zelenskyj: Moskva medzi Ukrajincami zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v noci na nedeľu Moskvu, že neustálou delostreleckou paľbou a náletmi mení mestá na trosky, zabíja civilistov a ďalších núti sa ukrývať bez jedla a vody. Medzi Ukrajincami tak zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku, citovala agentúra AP.

„Robíte všetko pre to, aby naši ľudia sami od seba zanechali ruský jazyk, pretože ruský jazyk bude odteraz vždy spojený s vami, s vašimi explóziami a vraždami, vašimi zločinmi,“ povedal Zelenskyj v prejave.

Invázia Ruska na Ukrajinu v mnohých oblastiach vyústila do opotrebovávacej vojny, kým počet civilných obetí neustále rastie, konštatuje AP.

V sobotu sa opäť stalo terčom paľby jadrové výskumné laboratórium v obliehanom meste Charkov blízko ruských hraníc a ukrajinský dozorný jadrový úrad uviedol, že rozsah škôd nebolo možné zistiť v dôsledku prebiehajúcich bojov.

Charkov je obliehaný ruskými jednotkami od začiatku invázie (24. februára) a stal sa terčom opakovaného ostreľovania, ktoré zasiahlo aj obytné budovy a kritickú infraštruktúru, pripomína AP.

09:03 Po útoku na Ľvov zadržali muža podozrivého zo špionáže

Na mieste jedného z dvoch raketových útokov, ktoré v sobotu zasiahli mesto Ľvov na západe Ukrajiny, zadržali muža podozrivého zo špionáže. Oznámil to gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. TASR informácie prevzala od agentúry AP a staníc BBC a Sky News.

Polícia podľa Kozyckého zistila, že tento muž nahrával raketu letiacu k cieľu a jeho zásah. V telefóne mal tiež fotografie kontrolných stanovíšť v oblasti, ktoré boli podľa gubernátora odolané na dve ruské telefónne čísla.

Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopola na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.

K útoku na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny došlo v čase, keď bol v neďalekom Poľsku na návšteve americký prezident Joe Biden.

Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. „Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta Bidena, ktorý je v Poľsku,“ povedal Sadovyj. „Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna,“ citovala ho BBC.

V pozadí stúpa dym po explózii v Ľvove, na západe Ukrajiny 26. marca 2022. Foto: TASR/AP

08:18 Ukrajinská prokurátorka: Vo vojne bolo zabitých už 12 novinárov

Počas mesiac trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších desať reportérov utrpelo v priebehu bojov zranenia, niektorí z nich vážne, oznámila v sobotu večer generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA.

„Informovať svet o agresii (ruského prezidenta Vladimira) Putina je smrteľné – vo vojne zahynulo už 12 novinárov,“ napísala Venediktovová na sociálnej sieti. Podľa jej slov títo reportéri zomreli pri útokoch ruskej armády, uviedla DPA s pripomenutím, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Celkovo sa podľa doterajšieho vyšetrovania stalo cieľom útokov najmenej 56 pracovníkov médií vrátane 15 cudzincov, informovala tiež prokurátorka. Medzi týmito cudzincami boli podľa nej Briti, Česi, Dáni a občania USA, Švajčiarska a Spojených arabských emirátov. Medzi zabitými je aj jeden Američan, jeden Ír a jedna ruská novinárka.

06:54 CNN: Ukrajinská armáda podnikla viacero úspešných protiútokov

Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojska z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.

Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od mesta Charkov. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.

Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN.

Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupolu, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské média v sobotu navyše informovali, že ruskí vojaci boli vyhnaní aj z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti

03:48 Ukrajina: Zelenskyj kritizoval USA a Európu za nedodanie stíhačiek a tankov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na nedeľu opäť prihovoril svojim krajanom aj svetu. Poďakoval sa tým, ktorí obraňujú mesto Mariupol pred ruskými vojskami a kritizoval Európu aj Spojené štáty za to, že Kyjevu doteraz neposkytli bojové lietadlá či tanky. TASR túto správu prevzala od denníka The Guardian.

Ukrajina potrebuje od USA a Európy stíhačky, tanky, protiraketové systémy a protilodné zbrane, pripomenul Zelenskyj s tým, že táto výzbroj „leží pokrytá prachom v skladoch (našich partnerov)“.

„Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Je to stále Moskva svojím zastrašovaním?“ spýtal sa Zelenskyj. Lídrov západných krajín porovnal ukrajinský prezident s ľuďmi, ktorí obraňujú obliehaný Mariupol.

„Želám aspoň percento ich odvahy tým, ktorí 31 dní rozmýšľajú, ako doručiť desiatku alebo dve lietadiel či tankov,“ povedal Zelenskyj. „Ukrajina nedokáže zostreliť ruské rakety pomocou brokovníc a guľometov, ktorých máme priveľa… Je nemožné prelomiť obliehanie Mariupolu bez dostatočného počtu tankov, iných obrnených vozidiel a, samozrejme, lietadiel,“ zdôraznil.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

00:36 Ukrajina: Rusko údajne zaútočilo na reaktor; v Mariupole je 170 000 civilistov

Ruské delostrelectvo údajne strieľalo na výskumný jadrový reaktor v meste Charkov, starosta okupovaného mesta Slavutyč vyhlásil, že v meste budú pokračovať masové protesty, a v obliehanom Mariupole je stále 170 000 civilistov. TASR o tom informuje na základ správ denníka The Guardian a agentúry AFP.

„Momentálne nie je možné odhadnúť rozsah škôd spôsobených nepriateľskými akciami, pretože (útoky) v oblasti jadrového zariadenia neutíchajú,“ píše sa vyhlásení ukrajinského štátneho inšpektorátu pre jadrovú reguláciu, ktoré zverejnil na Twitteri ukrajinský parlament.

V Charkovskom inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) boli oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory už odstavené koncom februára – druhý sa nachádza v metropole Kyjev.

Starosta mesta Slavutyč, ktoré sa nachádza blízko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ Jurij Fomičev potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov.

Ruskí vojaci na istý čas zadržali Fomičeva, starosta však pre AFP následne potvrdil, že bol prepustený. Neskôr oznámil, že v meste zahynuli traja civilisti.

Mariupolská mestská rada prostredníctvom aplikácie Telegram upozornila, že v tomto obliehanom meste sa stále nachádza 170 000 civilistov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že z mesta sa v sobotu podarilo evakuovať ďalších 4 000 ľudí. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú zo sabotovania plánovaných evakuácií civilistov z tohto mesta, kde podľa svedkov v dôsledku ruského obliehania panujú  katastrofické podmienky.

Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov medzičasom uviedol, že „okupanti“ doteraz zničili 4 500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení.

SOBOTA

22:25 Kyjev: USA „nenamietajú“ proti tomu, aby mu Poľsko poslalo bojové lietadlá

Ukrajinská vláda v sobotu večer oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc proti ruskej invázii. Pentagón predtým návrh Poľska dodávať takéto lietadlá Kyjevu odmietol ako „vysoko rizikový“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Predstavitelia vo Washingtone „nemajú námietky proti presunu lietadiel. Podľa nášho úsudku je teraz loptička na poľskej strane. Budeme túto záležitosť ďalej rozoberať v rozhovoroch s poľskými kolegami“, napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Jeho vyjadrenia nasledovali krátko po stretnutí v Poľsku s kolegom z vlády ministrom obrany Oleksijom Reznikovom a s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Šéf Bieleho domu bol na návšteve Poľska, členského štátu NATO a suseda Ukrajiny, aby mu prejavil podporu Spojených štátov.

Pentagón, americké ministerstvo obrany, predtým tento mesiac odmietol ako „vysoko rizikový“ plán posunúť bojové lietadlá z Poľska Kyjevu, aby mohol efektívnejšie bojovať proti ruským silám. Pentagón tým schladil snahy Ukrajiny získať väčšiu palebnú silu na oblohe.

„Ukrajina naliehavo potrebuje viac bojových lietadiel,“ napísal Kuleba a dodal, že Kyjev ich potrebuje „na vyrovnanie síl na oblohe“ a na zabránenie Rusku v „zabíjaní ďalších civilistov“.

Varšava už predtým podporila plán, podľa ktorého Poľsko pošle Ukrajine svoje stíhacie lietadlá MiG-29 zo sovietskej éry cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku.

20:46 Biely dom koriguje slová prezidenta Bidena

Americký prezident Joe Biden sa nesnaží o „zmenu režimu“ v Rusku, oznámil v sobotu večer Biely dom. Reagoval tak na slová Bidena z prejavu v poľskej metropole Varšava, že ruský prezident Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“.

„Prezident tým myslel, že Putinovi nemožno dovoliť, aby ovládal svojich susedov alebo celý región,“ uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

„Prezident nerozprával o Putinovej moci v Rusku, ani o zmene režimu,“ dodal predstaviteľ. Americký líder totiž na záver svojho prejavu na Kráľovskom hrade vo Varšave dôrazne o Putinovi vyhlásil: „Preboha, tento človek nemôže zostať pri moci.“

20:00 Biden vo Varšave: Putin nesmie zostať pri moci

Biden vyzval na zosadenie ruského prezidenta Vladimira Putina z funkcie. „Tento muž nemôže zostať ďalej pri moci,“ povedal šéf Bieleho domu. Putin sa podľa neho prepočítal a spôsobil neospravedlniteľné utrpenie. Počas dňa ho nazval „mäsiarom“.

„Dovoľte mi povedať, ak ma počujete: Rusi nie sú naším nepriateľom. Milióny rodín museli opustiť svoje domovy vrátane polovice ukrajinských detí. Toto nie sú činy veľkého národa,“ vyhlásil prezident USA.

19:00 Rusi žijúci v Česku protestovali proti invázii na Ukrajine

V centre Prahy protestovali ruskí emigranti proti ruskému útoku na Ukrajinu a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Na pochod podľa polície prišlo približne 3-tisíc ľudí. Demonštrácia mala názov „Rusové proti Putinovi“ a usporiadal ju Pražský ruský protivojnový výbor. Informáciu priniesla agentúra ČTK na portáli ceskenoviny.cz.

Účastníci niesli transparenty s heslami „nie vojne“ či „sláva Ukrajine“. Tisíce ľudí prešli cez centrum Prahy. K Rusom sa pridali aj Pražania, ktorí sú proti ruskej invázii na Ukrajine.

18:22 USA krajine sľúbili Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc

USA sľúbili zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, povedal v sobotu po schôdzke s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Poľsku ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Nijaká iná krajina neposkytla Ukrajine viac podpory ako USA. A to je rozhodujúce,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Informuje o tom portál bbc.com.

„Ukrajinská vytrvalosť a západné zbrane, predovšetkým americké zbrane, sú receptom pre úspech na bojisku,“ vyhlásil Kuleba. Nezverejnil nijaké podrobnosti o ďalšej vojenskej pomoci, ale konštatoval: „Dnes sme dostali dodatočne prísľuby zo strany USA o tom, ako sa bude naša spolupráca v oblasti obrany vyvíjať.“

16:53 Ľvovom otriasli tri mohutné výbuchy, rozpútal sa požiar

Tri mohutné explózie bolo v sobotu počuť blízko mesta Ľvov na západe Ukrajiny. Nad okrajom mesta stúpal hustý čierny dym, uviedli tamojšie úrady. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice BBC.

Starosta Ľvova Andryj Sadovyj hovorí, že išlo o ruské útoky a hlási piatich zranených.

K explóziám došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v susednom Poľsku. Úrady v Ľvove vyzvali miestnych obyvateľov, aby sa pred útokmi ukryli.

„Boli tu tri mohutné výbuchy, blízko Ľvova zo smeru na Kryvčici, v súčasnosti tam prebieha varovanie pred vzdušnými útokmi, takže zachovajte pokoj a ukryte sa,“ uviedol v príspevku na internete gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj s odvolaním sa na oblasť na východnom predmestí Ľvova. Po výbuchoch sa rozpútal mohutný požiar.

Mesto na západe Ukrajine doteraz nebolo dejiskom výraznejších náletov alebo útokov ruskej armády.

Svedkovia videli nad mesto letieť rakety.

16:40 Ruské jednotky pri Charkove poškodili pamätník obetí holokaustu

Pamätník obetiam holokaustu poškodilo ostreľovanie zo strany ruských jednotiek na predmestí mesta Charkov na východe Ukrajiny, uviedli v sobotu tamojšie médiá. Informovala o tom agentúra DPA, portál Nexta. Správu potvrdila aj ukrajinská židovská organizácia.

Monumentu, ktorý je vyobrazený ako sedemramenný svietnik, chýbajú dve ramená, spresnil web Kharkiv Today bez uvedenia podrobností o tom, kedy bol pamätník poškodený.

Pamätník Drobickij Jar pripomína osudy tisícov Židov a sovietskych väzňov, ktorí boli v časoch nacistickej okupácie v rokoch 1941-42 zavraždení pri Charkove.

V dôsledku bojov boli v Charkove poškodené aj ďalšie pamätníky, citovala agentúra DPA miestne médiá.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1507714324839768067

16:22 Biden označil Putina za „mäsiara“ a zdôraznil jednotu NATO

Americký prezident Joe Biden v sobotu vo Varšave počas stretnutia s ukrajinskými utečencami označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „mäsiara“. Takisto počas návštevy Poľska zdôraznil kolektívnu bezpečnosť v rámci NATO. TASR správu prevzala z agentúr AP, DPA a spravodajskej stanice CNN.

Biden svojím vyjadrením o ruskom prezidentovi reagoval na otázku novinárov, čo ho znepokojuje na Putinovom konaní v spojitosti s utečencami. „Je to mäsiar,“ povedal.

Prezident sa v sobotu vo Varšave stretol s rodinami, ktoré museli opustiť Ukrajinu, píše CNN. Americký prezident predtým v poľskom hlavnom meste rokoval s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a stretol sa aj s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany.

Prezidenti Duda a Biden sa vo svojom rozhovore venovali ruskej invázii na Ukrajine. Biden princíp kolektívnej obrany z článku 5 Severoatlantickej zmluvy označil za „posvätný záväzok“ a povedal, že jednota tejto západnej vojenskej aliancie má pre USA najvyššiu dôležitosť.

„Som presvedčený, že Putin počíta s rozdelením NATO,“ povedal Biden, ktorého vyjadrenie sprostredkovala AP. „Nie je však schopný urobiť to. Zostávame pokope,“ povedal americký prezident.

16:00 Heger: Systém Patriot na leteckej základni Sliač už chráni stredné Slovensko

Systém protivzdušnej obrany Patriot, umiestnený na leteckej základni Sliač, už chráni stredné Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ako ďalej uviedol, do ochrany väčšiny územia SR budú zapojené aj ďalšie batérie tohto systému – dve nemecké a jedna holandská.

„V blízkej dobe sa posilní ochrana východnej hranice, a to prostredníctvom ďalších systémov slovenskej aj spojeneckej protivzdušnej obrany,“ priblížil šéf kabinetu. V tejto súvislosti poďakoval spojencom za takmer okamžitú reakciu na zaistenie bezpečnosti slovenských občanov.

„Dodanie techniky aj personálu je jasným dôkazom, že Slovensko je plnohodnotný člen silnej aliancie, ktorá ho v prípade potreby ochráni,“ zdôraznil Heger. Systém Patriot v nasadenej verzii PAC3 predstavuje podľa Ministerstva obrany (MO) SR jeden z najsofistikovanejších systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany.

15:20 V uliciach Mariupola naďalej prebiehajú ťažké boje

O obliehané ukrajinské prístavné mesto Mariupol podľa ukrajinských i ruských tvrdení naďalej prebiehajú ťažké boje. Civilné i vojenské ciele sú ostreľované ruskou armádou zo vzduchu i prostredníctvom delostrelectva, uviedol v sobotu popoludní vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Pozemné jednotky ruskej armády sa podľa neho pokúšali dostať do centra mesta.

O ťažkých pouličných bojoch v Mariupole informoval aj poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.

Na ruskej strane zverejnil čečenský prezident Ramzan Kadyrov videá o údajnom nasadení jeho bojovníkov v Mariupole.

14:40 Poľsko má záujem o vojenskú spoluprácu s USA

Poľsko chce kúpiť moderné vojenské vybavenie americkej výroby a má záujem o spoluprácu s USA v oblasti armády. Povedal to v sobotu poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AFP, PAP a spravodajskej televízie Sky News.

Vzťahy medzi Poľskom a USA podľa Dudových slov aj napriek zložitému obdobiu prekvitajú, píše PAP. Pripomenul, že Poľsko je odberateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s USA aj pri výstavbe jadrových elektrární v Poľsku.

14:20 Po špekuláciách o zmiznutí zverejnili nové video so Sergejom Šojguom

Videozáznam schôdzky ruského ministra obrany Sergeja Šojgua s vysokopostavenými predstaviteľmi armády zverejnil v sobotu ruský rezort obrany – po dvoch týždňoch špekulácií v súvislosti s jeho zmiznutím z verejnosti. Dátum nahratia videa však nie je známy.

Šojgu sa naposledy na verejnosti objavil 11. marca, čo vyvolalo dohady, že trpí zdravotnými problémami či utrpel srdcový infarkt.

Ruský minister obrany vo videu predsedá armádnej schôdzke a diskutuje o dodávkach zbraní a otázkach spojených s vojenským rozpočtom, spresňuje denník The Guardian s odvolaním sa na agentúru Reuters.

„Pokračujeme v dodávkach výzbroje a vybavenia v predstihu … Prioritami sú vysoko presné zbrane s dlhým dosahom, vybavenie lietadiel a udržiavanie pohotovosti strategických jadrových síl,“ povedal Šojgu, ktorý dohliada na „špeciálnu vojenskú operáciu“ ruskej armády na Ukrajine.

Na stretnutí sa zúčastnili vysokopostavení predstavitelia ruskej armády vrátane náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorého taktiež počas uplynulého obdobia nebolo vidieť na verejnosti, píše Guardian. Snímky, ktoré odvysielala štátna televízia, neboli datované, Šojgu sa však odvoláva na stretnutie ministerstva financií, ktoré sa podľa informácií ruských tlačových agentúr konalo v piatok, spresnila agentúra AFP.

Šojgu (66) sa objavil aj vo štvrtok vo videonahrávke stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho bezpečnostnou radou, na tejto schôdzke však nehovoril.

13:50 Starosta Kyjeva zrušil plánovaný predĺžený zákaz vychádzania

Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko zrušil v sobotu predĺžený zákaz vychádzania plánovaný pre metropolu. TASR správu prevzala od stanice CNN.

Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že zákaz vychádzania, ktorý mal začať platiť v sobotu o 20.00 h a potrvať do pondelka 7.00 h ráno, nebude zavedený.

„Zákaz vychádzania bude platiť ako zvyčajne – od 20.00 h do 7.00 h,“ spresnil Kličko. „Po hlavnom meste a regióne sa bude dať pohybovať v nedeľu popoludní,“ dodal podľa CNN starosta Kyjeva.

Niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.

13:15 Turecko hlási, že v Čiernom mori našlo predmet podobný míne

Turecké ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že v Čiernom mori pri severnom vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo predmet podobný míne. Mínu ako prví spozorovali rybári v Čiernom mori v oblasti severne od Istanbulu, píše agentúra Reuters. Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že k predmetu boli vyslaní potápači, ktorí začali pracovať na jeho zneškodnení.

Ruská tajná služba v pondelok 21. marca upozornila, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora. Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu a pokus o uzavretie časti Čierneho mora, píše Reuters. Turecko 18. marca lodiam odporučilo, aby udržiavali pozornosť a hlásili výskyt akýchkoľvek mín, ktoré by mohli byť morskými prúdmi unášané z ukrajinských prístavov.

Prieliv Bospor spája Čierne more so Stredozemným morom. Ankara krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela tento prieliv pre vojenské lode, pripomína AP.

13:00 Biden sa vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami

Americký prezident Joe Biden sa v sobotu vo Varšave stretol s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany. Ide o jeho prvé osobné rozhovory s predstaviteľmi vlády v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.

Biely dom predtým oznámil, že Biden „sa zastaví“ na rozhovoroch amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a ministra obrany Lloyda Austina s ukrajinskými rezortnými kolegami Dmytrom Kulebom a Olexijom Reznikovom. Neskôr zverejnil fotografie zo stretnutia v hoteli v centre poľskej metropoly, v ktorej večer prezident USA vystúpi s prejavom o mesiac trvajúcej vojne na Ukrajine.

Biden pricestoval do Poľska v piatok. Návštevu začal v meste Rzeszów, ležiacom približne 80 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Stretol sa tam s americkými vojakmi umiestnenými v krajine a spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom aj so zástupcami humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú podporu ukrajinským utečencom.

12:20 Poľsko: Počet utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny začal klesať

Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do Poľska začal počas uplynulých dní klesať. Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo v piatok 35-tisíc ľudí, čo v porovnaní s predchádzajúcim dňom predstavuje pokles o 6,4 percenta, uviedla v sobotu poľská pohraničná stráž. TASR správu prevzala od stanice BBC.

V sobotu do siedmej hodiny ráno prekročilo hranice do Poľska 6 100 osôb, čo v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v piatok predstavuje 11-percentný pokles.

12:15 Rusko a Ukrajina sa dohodli na otvorení humanitárnych koridorov

Kyjev a Moskva sa dohodli, že dnes zriadia desať humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z miest bojov. S odvolaním na ukrajinskú vicepremiérku Irynu Vereščukovú o tom dnes informovala agentúra Reuters.

Vereščuková uviedla, že obyvatelia obliehaného Mariupola budú môcť odísť len osobnými autami. Ruské jednotky podľa nej cez kontrolné stanovištia nepúšťajú autobusy. V kľúčovom prístavnom meste zostáva zhruba 100-tisíc ľudí, pred vojnou žilo v Mariupole takmer pol milióna ľudí.

Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z toho, že humanitárne koridory nefungujú.

11:15 Kyjev vyhlásil ďalší zákaz vychádzania

V ukrajinskej metropole Kyjev bude od soboty večer do pondelkového rána ďalší zákaz vychádzania, oznámil v sobotu starosta mesta Vitalij Kličko. TASR informácie prevzala zo servisu agentúr AFP a AP a televízie BBC.

Obyvatelia Kyjeva budú môcť od 20.00 h v sobotu do 7.00 h v pondelok miestneho času opustiť svoje domovy len v prípade, ak sa potrebujú presunúť do protileteckého krytu. Kličko v krátkom oznámení tiež uviedol, že vedenie mesta prijalo toto nariadenie na základe rozhodnutia „armádneho velenia“.

Počas zákazu vychádzania nebudú otvorené obchody, lekárne ani čerpacie stanice. V prevádzke nebude ani verejná doprava. Zakýto niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.

10:37 Zelenskyj: Rusko podnecuje preteky v jadrovom zbrojení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu kritizoval Rusko za to, že sa podľa neho vyhráža svetu svojimi jadrovými zbraňami. Ruské „chválenie sa“ takouto výzbrojou podporuje nebezpečné preteky v zbrojení, vyhlásil v príhovore na fóre v katarskej Dauhe.

„Vychvaľujú sa, že môžu jadrovými zbraňami zničiť nielen určitú krajinu, ale celú planétu,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore k účastníkom každoročného fóra politických a obchodných lídrov, ktoré vo svojej metropole organizuje Katar.

Zelenskyj vo vystúpení znova vyzval OSN a svetové veľmoci, aby pomohli Ukrajine. Zničenie prístavného mesta Mariupol ruskými silami prirovnal k zdevastovaniu mesta Aleppo počas vojny v Sýrii.

„Ničia naše prístavy,“ povedal Zelenskyj. „Absencia vývozu z Ukrajiny bude mať negatívny vplyv na krajiny na celom svete,“ uviedol podľa agentúry AP, ktorá pripomenula, že strata dodávok ukrajinskej pšenice vyvolala obavy v krajinách Blízkeho východu, ako je jej dôležitý odberateľ Egypt.

Zelenskyj zároveň apeloval na Katar, aby v súvislosti s vojnou na Ukrajine zvýšil produkciu zemného plynu. „Budúcnosť Európy závisí od vášho úsilia,“ povedal účastníkom konferencie. „Závisí od vašej produkcie. Žiadam vás, aby ste zvýšili energetickú produkciu a zabezpečili, že všetci v Rusku pochopia, že žiadna krajina nemôže používať energiu ako zbraň,“ vyhlásil.

10:00 Ukrajinská vláda žiada zahraničie o ďalšiu pomoc

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ požiadal všetkých starostov po celom svete o humanitárnu pomoc pre obyvateľov jeho krajiny. Súčasne vyzval všetkých medzinárodných partnerov, aby podporili budúcu obnovu Ukrajiny.

„Obraciam sa nielen na spriatelené vlády, ale aj na starostov európskych a iných miest sveta,“ povedal Šmyhaľ v piatok večer. „Apelujeme na vás: obnovte tradíciu partnerských miest. Podporte ukrajinské mestá humanitárnou pomocou a prostriedkami na obnovu.“

Šmyhaľ v polovici marca vyčíslil škody, ktoré vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu, na takmer 515 miliárd eur. Len škody na infraštruktúre predstavujú podľa oficiálnych ukrajinských odhadov okolo 108 miliárd eur, uviedla DPA s tým, že tieto údaje nemožno zatiaľ nezávisle overiť.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak medzitým vyzval Západ, aby vytvoril pre Ukrajinu nový program „pôžičky a prenájmu“, akým USA počas druhej svetovej vojny poskytovali spojencom vojenskú a materiálnu pomoc.

9:10 Šojgu podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra dostal infarkt

Ruský minister obrany Sergej Šojgu údajne dostal infarkt, preto sa neobjavuje na verejnosti. Povedal to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na Facebooku. Informáciu priniesol portál ČTK ceskenoviny.cz.

Šojgu údajne dostal infarkt, keď ho ruský prezident Vladimir Putin skritizoval za nezvládnutie invázie na Ukrajinu. Geraščenko tvrdí, že ruský minister obrany sa momentálne zotavuje vo vojenskej nemocnici.

Šojgu sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, hoci Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ministra nevidno, pretože je príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Kremeľský hovorca takto reagoval na správy v ruských médiách o tom, že Šojgua na verejnosti už dlhšie nebolo vidno. 

8:40 Zelenskyj opäť vyzval Rusko na rokovanie o mieri, ale odmietol vzdať sa časti územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval Rusko, aby rokovalo o ukončení vojny. Povedal však, že jeho krajina nebude súhlasiť s tým, že sa v záujme mieru vzdá nejakej časti svojho územia. Zelenskyj tak vo svojom nočnom videopríhovore k národu pravdepodobne reagoval na to, že zástupca náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj povedal, že ruská armáda sa teraz sústreďuje na „hlavný cieľ, na oslobodenie Donbasu“.

Ruskom podporovaní separatisti kontrolujú časť regiónu Donbas na východe Ukrajiny od roku 2014. Teraz ruská armáda bojuje o získanie ďalšej časti tohto regiónu vrátane obliehaného mesta Mariupol. Vyhlásenie Sergeja Rudského zároveň naznačilo, že Rusko možno pomaly ustupuje od snahy obsadiť Kyjev a iné veľké mestá, pri ktorých sa ruská ofenzíva zastavila.

8:14 Británia uvalila ďalšie sankcie voči ruským jednotlivcom a firmám

Britská vláda uvalila sankcie na ďalších 65 jednotlivcov a podniky z Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Je medzi nimi aj zbrojárska firma Kronštadt ako výrobca dronov Orion a ďalších bezpilotných lietadiel, uviedlo britské ministerstvo obrany v správe zverejnenej v noci na sobotu.

Tieto systémy boli nasadené pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, uviedol britský rezort s odvolaním sa na informácie tajných služieb. Ruská armáda bola podľa správy zjavne donútená pri invázii používať viac dronov, keďže ukrajinská protivzdušná obrana pravdepodobne obmedzila jej schopnosť vykonávať lety s posádkou mimo frontovej línie, informovala agentúra DPA.

Takáto situácia zrejme povedie aj k väčšiemu dopytu po bezpilotných systémoch a ich opotrebovaniu, doplnilo britské ministerstvo s tým, že nové sankcie zasiahnu ruský zbrojársky priemysel a jeho schopnosť tieto systémy nahradiť.

5:15 Ukrajina: Informácie o dodávkach zbraní by mohli pomôcť ruskej strane

Ukrajinské ministerstvo obrany varovalo pred nebezpečenstvom, ktorým by mohlo byť unáhlené a nekontrolované zverejňovanie informácií o plánovaných dodávkach zbraní pre Ukrajinu či vojenských pohyboch. TASR správu prebralo od tlačovej agentúry DPA.

Takéto informácie by mohli pomôcť ruskej strane „presnejšie zacieliť jej operácie“, štátna tajomníčka ministerstva obrany Hanna Maliarová uviedla v piatok.

„Správy s dobrým úmyslom alebo prejavy vďačnosti“ za dodávky zbraní už v minulosti viedli k buď vypovedaniu zmlúv alebo ohrozeniu dodávok, poukázala Maliarová. „Preto sa dnes snažíme, vo vojnových podmienkách, zamedziť šíreniu informácií o pomoci, ktorú dostávame,“ uviedla.

Maliarová takisto pripomenula, že ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý kriminalizuje neoprávnené šírenie vojenských informácií.

22:10 Macron: S Gréckom a Tureckom pracujeme na humanitárnej operácii pre Mariupol

Francúzsko spolupracuje s Tureckom a Gréckom na spustení „humanitárnej operácie“ zameranej na evakuáciu ľudí z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol. V piatok to v Bruseli po summite EÚ oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR o tom infomuje na základe správ od agentúr AFP a Reuters.

Macron uviedol, že v najbližších hodinách bude mať možnosť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Diskutovať by mali o evakuácii obyvateľov z najviac postihnutých oblastí.

Francúzsky prezident dodal, že spoločná „humanitárna operácia“ Francúzska, Grécka a Turecka má umožniť bezpečne opustiť zničený Mariupol miestnym obyvateľom, ktorí o to požiadajú.

Prístavné mesto Mariupol patrí medzi ukrajinské mestá najviac zasiahnuté ruskou inváziou. Desaťtisíce ľudí sú v ňom uväznené a majú obmedzený prístup k jedlu či elektrine.

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné „oslobodenie“ Donbasu.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.