Vedci po prvýkrát objavili mikroplasty priamo v ľudskej krvi

plasty odpad rieka Bahagia Muž zbiera odpad počas čistenia rieky Bahagia 1. augusta 2019 v indonézskom Bekasi. Foto: TASR/AP

Mikroplasty boli objavené v ľudskej krvi prvýkrát, pričom holandskí vedci identifikovali malé čiastočky až v 80 percentách odobraných vzoriek. Zo štúdie vyplýva, že mikroplasty môžu po tele cestovať a ukladať sa v ľudských orgánoch. Hoc konkrétne dopady na zdravie človeka nie sú známe, experti sú zistením znepokojení.

Dôvodom znepokojenia je predovšetkým už predošlé zistenie, že mikroplasty poškodzujú ľudské bunky, navyše je známe, že častice znečistenia ovzdušia vstupujú do tela a sú príčinou miliónov úmrtí ročne. Do ľudského tela sa tieto mikroskopické čiastočky dostávajú prostredníctvom pitnej vody alebo jedla, prípadne z odevov.

Mikroplasty, ktoré prevažne pochádzajú z kozmetiky, vlákien oblečenia, pneumatík či množstva ďalších zdrojov, boli už predtým nájdené takmer po celom svete. Od vrcholu Mount Everestu až po priekopy v oceánoch.

Cieľom štúdie realizovanej v Holandsku bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi 22 dobrovoľníkov. Stredná hodnota merateľnej koncentrácie plastových častíc v krvi bola 1,6 mikrogramu na mililiter, čím sa po prvý raz potvrdila hromadná koncentrácia plastových polymérov v ľudskej krvi.

V polovici vzoriek sa našiel plast PET, ktorý sa používa na výrobu jednorazových plastových fliaš, v tretine polystyrén, používaný napríklad na balenie potravín či ďalších výrobkov a v štvrtine polyetylén, ktorý je súčasťou igelitových tašiek.

Problém môžu mať najmä deti

„Naša štúdia je prvým dôkazom toho, že máme v krvi polymérne častice, čo je prelomový výsledok,“ vysvetľuje autor štúdie a ekotoxikológ Dick Vethaak z amsterdamskej Slobodnej univerzity. „Určite je rozumné mať obavy. Častice tam sú a kolujú po celom tele. Taktiež vieme, že všeobecne sú dojčatá a malé deti viac vystavené pôsobeniu chemických látok a častíc. To mi robí veľké starosti,“ dodal.

Vethaak na druhej strane poznamenal, že množstvo a typ plastov sa v jednotlivých vzorkách významne líšil. Uviedol, že rozdiely mohli byť spôsobené krátkodobým vystavením sa zdroju mikroplastov pred odberom, napríklad pri pití z plastovej fľaše či nosení rúška.

Produkcia plastov bude rásť

„Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele,“ tvrdí Vethaak. „Zdržiavajú sa častice v tele? Presúvajú sa do konkrétnych orgánov, dostanú sa napríklad cez krvno-mozgovú (hematoencefalickú) bariéru? A sú tieto hladiny dostatočne vysoké nato, aby vyvolali ochorenie? Urgentne potrebujeme financovať ďalší výskum, aby sme to mohli zistiť,“ uzavrel. O štúdii informoval denník The Guardian. 

„Produkcia plastov sa má do roku 2040 zdvojnásobiť,“ varuje Jo Royle, zakladateľ organizácie Common Seas, ktorá spolu s ďalšími žiada britskú vládu o vyčlenenie zdrojov na výskum dopadu plastov na ľudské zdravie. Európska únia už napríklad financuje výskum zaoberajúci sa dopadom mikroplastov na ľudské plody, deti a imunitný systém človeka.


Ďalšie články