26. marca, 07:09

Muž, ktorému vďačíme aj za dnešnú podobu slovenčiny. Pred 152 rokmi skonal Michal Miloslav Hodža

Muž, ktorému vďačíme aj za dnešnú podobu slovenčiny. Pred 152 rokmi skonal Michal Miloslav HodžaMichal Hodža na obraze Petra Bohúňa. Foto: wikimedia

Prehlasované a, ypsilon či dvojhlásky. Za tie vďačíme aj jednému z najslávnejšej trojice slovenských národovcov Michalovi Miloslavovi Hodžovi. Buditeľ počas svojho života pracoval i bojoval za slovenský národ, pričom sa výrazne pričinil o podobu spisovnej slovenčiny. Ľudovít Štúr ho opísal ako „vzorného človeka, na všetko pripraveného Slovana, skalu, tichú búrku a skvelú dúhu Tatier“.

„Zrušiť moje tvrdé y? To sa, Boh dá, nigdá nestane,“ zaznelo z úst Michala Miloslava Hodžu, keď sa v 50. rokoch 19. storočia pracoval na reforme spisovnej slovenčiny. Aj vďaka tomuto významnému národovcovi, básnikovi a jazykovedcovi má dnes slovenský jazyk svoju podobu.

Hodža sa narodil 22. septembra roku 1811 v obci Rakša, dnes v okrese Turčianske Teplice. Otcom mu bol mlynár Ján Hodža, matkou Mária rodená Hrianková. Vychodil ľudovú školu v Rakši i Mošovciach, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Rožňave.

V rokoch 1829 až 1832 študoval teológiu a filozofiu na prešovskom evanjelickom kolégiu, neskôr prešiel na bratislavské evanjelické lýceum. Tu sa v tých dobách tvorila štúrovská generácia slovenských národovcov, ktorí významne ovplyvnili národné cítenie Michala Hodžu.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.