Pápež prešiel do duchovnej ofenzívy. Zasvätil Rusko i Ukrajinu Panne Márii

pápež František Leonardo Sapienza Pápežž František. Foto: AP/TASR

U vatikanistov tento týždeň stále dominovala rusko-ukrajinská vojna, no silnou témou bola nová ústava Rímskej kúrie a jej kontroverzné zverejnenie. Pápež zasvätil slovanské krajiny vo vojne Panne Márii, čím vraj prešiel do duchovnej ofenzívy.

Vatikán predstavil novú ústavu, ktorá volá po zdravej decentralizácii a vnútornej reforme. Týka sa organizácie Rímskej kúrie, ktorá má slúžiť pápežovi v jeho misii ako „neustály a viditeľný princíp a základ jednoty biskupov“. Redukuje kongregácie a pápežské rady, dáva im nové mená a úplne nahrádza predošlý dokument s názvom Pastor bonus, ktorý pápež Ján Pavol II. vydal v roku 1988. Na prezentácii takzvanej apoštolskej konštitúcie s názvom Praedicate evangelium (Hlásajte evanjelium) bolo toľko novinárov, ako už dávno v čase pandémie nebolo vidieť. To podčiarklo význam textu, ale aj nespokojnosť vatikanistov.

Je to revolučný text zameraný na evanjelizáciu a misijnú činnosť, ktorý pokračuje v doterajších reformných krokoch. Možno ide o najväčšiu doterajšiu snahu o aplikáciu Druhého vatikánskeho koncilu, napísali priaznivci Františkovej politiky známi ako bergogliovci. Jorge Bergoglio podľa nich diverzifikuje vedenie v cirkvi, ktorá sa ešte viac otvára laikom a takzvanému procesu synodality. Napríklad šéfovia úradov v Kúrii môžu byť i laici, teda funkcie nevyplývajú zo svätenia za kňaza, ale z misie, čo už nebude výnimka, podčiarkli rečníci aj na prezentácii.

Stanovuje sa päťročný mandát, ktorý možno predĺžiť, a po jeho skončení sa má daný kňaz či člen rehole vrátiť do diecézy, exarchátu alebo rádu, do ktorého patrí. To je výborný krok, ktorý jasne zamedzuje karierizmu, akému sa vo Vatikáne stále darí, vyzdvihli bergogliovci. Podľa nich vyznieva sľubne aj spomínaná „zdravá decentralizácia“, ktorá sa týka lokálnych cirkví. Biskupi majú ako učitelia a pastieri riešiť „otázky, ktoré dobre poznajú a ktoré sa netýkajú jednoty náuky, disciplíny a spoločenstva cirkvi“.

Revolučný spôsob zverejnenia revolučnej zmeny

Pri predstavení apoštolskej konštitúcie vyjadril znepokojenie Loup Besmond de Senneville za novinárov akreditovaných pri Svätej stolici. Vyslúžil si potlesk kolegov a niektorí ho citovali pri svojej analýze ústavy:

„Chcem vyjadriť ozajstný údiv nad spôsobom zverejnenia tejto konštitúcie. Publikácia takéhoto dôležitého dokumentu očakávaného mnoho rokov v sobotu napoludnie bez avíza je odzbrojujúca… Žiaľ, zorganizovanie tejto tlačovej konferencie o 48 hodín neskôr problém nerieši. Naopak, možno skutočne odhaľuje ignoranciu k náročnosti našej práce a hlboko podlamuje našu schopnosť vhodne informovať o tomto texte. Veľmi dobre chápeme, že ide o veľmi citlivý dokument a že môžu existovať riziká úniku informácií. Existovali aj iné možnosti.“

Požiadal prítomného kardinála Marcella Semerara, aby toto znepokojenie tlmočil pápežovi.

Revolučná zmena? Skôr nedôsledný text. Jeho (ne)úspech sa ukáže po rokoch

Aj keď bezpochyby ide o míľnik Františkovej reformy, výzvy pretrvávajú, upozornili hlavne žurnalisti, ktorí prísne a s nedôverou hodnotia doterajšie reformy súčasného pontifikátu.

Základný dokument Rímskej kúrie po mnohých rokoch prípravy zverejnili v zhone, chaoticky a neprofesionálne. Hneď na tlačovej konferencii jeden z vystupujúcich, taliansky biskup, priznal chybu v texte, ktorú treba opraviť, a to zmienku o „mimoriadnej forme“ slávenia svätej omše. Tú argentínsky pápež v lete výrazne obmedzil. Popri tom skeptici hlásia aj iné nezrovnalosti, preklepy a obsahové chyby.

Niektorí novinári varovali, že o revolučnej zmene hovoria tí, ktorí si text nedôsledne prečítali. Synodalita sa vraj zneužíva ako módny slogan, keďže v skutočnosti z ústavy pápež vychádza ešte „viac suverénny, samostatný a jediný človek pri kormidle“. Aj keď uznávajú niektoré pozitívne prvky dokumentu, jeho (ne)úspech sa ukáže až po rokoch. Zatiaľ sa zdá, že základný zákon v miništáte je šitý na mieru tohto pontifikátu, napísali. Napríklad prvé na zozname dikastérií (bývalých kongregácií) už nie je Kongregácia pre náuku viery, ale Dikastérium pre evanjelizáciu. Jeho predsedom bude samotný rímsky biskup.

Pápež prešiel do duchovnej ofenzívy

Katolícky líder po mesiaci modlitieb, posolstiev za koniec vojny, telefonátov s lídrami zveril Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Je to „veľká radosť, pocta“ a tiež „veľmi dôležitý a historický okamih“, prezradil Štandardu ruský novinár Alexej Gotovskij:

„Pius XII., Pavol VI. a dvakrát Ján Pavol II. zasvätili Rusko v čase, keď neexistovalo. Františkovo zasvätenie bude nové v tom, že Rusko sa zasvätí ako krajina, ktorá jestvuje ako štát, volá sa Rusko. Formula a spôsob zasvätenia budú omnoho precíznejšie, budú v súlade so všetkými biskupmi. Teraz sa zasvätí aj Ukrajina. Verím, že Panna Mária nebude proti, nemyslím si, že existuje žiarlivosť milostí, veď pápež jej zverí aj cirkev i celý svet.“

Ruský novinár Alexej Gotovskij. Foto: archív Alexeja Gotovského

Je to zbraň pápežovej duchovnej ofenzívy, usudzuje denník La Croix. Zasvätenie oboch slovanských krajín vo vojne ukazuje Františkovu opatrnú, no zjavnú diplomaciu, dodali ďalší komentátori. Jorge Bergoglio chce všemožne dosiahnuť mier, a nie ospravedlniť vojnu, preto nepomenúva útočníka, ale zdôrazňuje modlitbu, humanitárnu pomoc a politické úsilie na ukončenie konfliktu.

Situácia na Ukrajine je podľa pontifika „ovocie starej logiky moci, ktorá stále dominuje takzvanej geopolitike“. Na jeho slová sa pozrieme v pápežovom nedeľnom prehľade.

Citát týždňa

Pápež takto zasvätil Ukrajinu a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:

„My teda, Matka Božia a Matka naša, slávnostne zverujeme a zasväcujeme tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu seba samých, Cirkev i celé ľudstvo, a zvlášť Rusko a Ukrajinu. Prijmi tento náš úkon, ktorý konáme s dôverou a s láskou, daj, nech sa skončí vojna, sprostredkuj svetu pokoj. Súhlas, čo vytryskol z tvojho Srdca, nech otvorí brány dejín Kniežaťu pokoja; dôverujeme, že znova, skrze tvoje Srdce, nastane pokoj. Tebe teda zasväcujeme budúcnosť celej ľudskej rodiny, potreby a očakávania národov, úzkosti a nádeje sveta.“


Ďalšie články