Nulandová: Vedenie ruskej armády sľúbilo Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:19 Interpol vyslal do Moldavska tím na pomoc s náporom utečencov

Medzinárodná policajná organizácia Interpol v piatok oznámila, že do Moldavska vyslala tím na pomoc pri nápore utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Interpol uviedol, že jeho tím by mal pôsobiť v Kišiňove a niekoľkých ďalších lokalitách Moldavska, kde sú utečenecké tábory. Úlohou jeho pracovníkov je poskytnúť podporu miestnej polícii a humanitárnym organizáciám pri zvládaní situácie s utečencami. O pomoc ich žiadala moldavská národná centrála Interpolu.

Do Moldavska utieklo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu už takmer 380 000 ľudí. EÚ oznámila, že Kišiňovu pošle na pomoc agentov z Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex), a pomoc ponúklo aj Nemecko, informuje AFP.

21:55 Pentagón: Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v Chersone

Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v meste Cherson, jedinom veľkom meste Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie ovládli ruské jednotky. Povedal to v piatok vysokopostavený predstaviteľ obrany Spojených štátov s tým, že ruské sily nemajú už nad mestom úplnú kontrolu.

Mesto Cherson ležiace na juhu Ukrajiny bolo prvým spomedzi väčších miest, nad ktorým Rusko získalo kontrolu, a to už počas prvého týždňa invázie. Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine 24. februára.

„Nemôžeme presne povedať, kto má nad Chersonom kontrolu, ale podstatné je, že sa nezdá byť pevne pod ruskou kontrolou, ako to bolo predtým,“ povedal novinárom pod podmienkou anonymity uvedený americký predstaviteľ. „Ukrajinci sa usilujú znovuzískať Cherson,“ dodal s tým, že tam prebiehajú ťažké boje.

Ak by Rusko stratilo kontrolu nad strategicky dôležitým Chersonom ležiacim pri ústí rieky Dneper, znamenalo by to pre Moskvu podľa Pentagónu veľký úder a skomplikovalo by to prípadné ruské snahy o dobytie Odesy, dôležitého prístavného mesta na pobreží Čierneho mora.

„Bol by to značný vývoj, čo sa týka vojny v južnej časti (Ukrajiny), o tom niet pochýb,“ dodal citovaný predstaviteľ Pentagónu.

Kremeľ tvrdenia, že by stratil plnú kontrolu nad Chersonom, odmietol.

21:28 Putin podpísal zákon o trestoch za nepravdivé správy o práci úradov v zahraničí

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov, ktoré pôsobia v zahraničí s cieľom chrániť záujmy Ruska a jeho občanov.

Týmto zákonom sa zavádza trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií o takých štátnych štruktúrach, ako je Národná garda, ruské veľvyslanectvá či diplomatické misie alebo ministerstvo pre mimoriadne situácie a prokuratúra.

Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.

Ak nepravdivá informácia „spôsobí vážne následky“, previnilcovi hrozí až 15 rokov väzenia.

Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.

21:01 Rusko vypálilo rakety na budovu ukrajinského letectva, tvrdí Kyjev

Ruská armáda vypálil šesť riadených striel na sídlo veliteľstva vzdušných síl ukrajinskej armády v meste Vinnycia. Časť z nich zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok zasiahol niekoľko budov a spôsobili značné škody na infraštruktúre, oznámilo v piatok ukrajinské letectvo na Facebooku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Následky zásahu raketovej strely sa zisťujú,“ uviedlo letectvo vo vyhlásení.

Pri útoku zo 6. marca ruské rakety úplne zničili letisko vo Vinnycii, ktorá leží zhruba 200 kilometrov juhozápadne od Kyjeva. Zahynulo pritom deväť ľudí. O desať dní neskôr zasiahla raketová paľba ruskej armády v tomto administratívnom centre Vinnyckej oblasti aj televíznu vežu.

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné „oslobodenie“ Donbasu.

20:22 Na ruskej strane hranice s Ukrajinou prišiel o život vojenský kňaz

Prvou známou obeťou paľby z ukrajinských pozícií sa na ruskom území stal vojenský pravoslávny kňaz Oleg Arťomov, napísal v piatok denník Le Parisien.

Arťomov prišiel o život vo štvrtok, keď ruskú dedinu Žuravľovka v Belgorodskej oblasti zasiahla raketa typu Smerč vystrelená z ukrajinského územia z pozícií ukrajinskej armády.

Le Parisien sa vo svojej správe odvolal na ruské médiá citujúce vyhlásenie ruskej pravoslávnej cirkvi. Ruské médiá poznamenali, že ide o prvú obeť na ruskom území oznámenú od 24. februára, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia.

Podľa ruskej tlače, ktorú citoval Le Parisien, bol tento 65-ročný kňaz pôvodne námorným dôstojníkom a zúčastnil sa na vojne v Čečensku, kde bol príslušníkom kozáckych jednotiek. Kňazské svätenie prijal v roku 1999. Ako lodný kňaz sa potom zúčastnil na dvoch cestách okolo sveta, ktoré podnikla vedecká loď Admirál Vladimirskij. V posledných rokoch bol mimo služby, do armády sa vrátil, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine.

Obec Žuravľovka leží na ruskom území, len dva kilometre od hranice s Ukrajinou a od ukrajinského mesta Charkov, kde sa odohrávajú ťažké boje, ju delí 30 kilometrov.  

Prvý prípad, keď na územie Žuravľovky dopadol projektil vystrelený z Ukrajiny, zaznamenali 23. marca. Zranenia pri tom utrpeli traja ľudia. Poškodených bolo viac ako 20 domov a áut. V noci na 24. marca došlo v Žuravľovke k niekoľkým výbuchom súvisiacim s konfliktom v susednej krajine. V dôsledku ostreľovania bolo z dediny evakuovaných 196 ľudí.  

19:40 Nulandová: Vedenie ruskej armády sľúbilo Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní

Vedenie ruskej armády sľúbilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní a celej Ukrajiny do dvoch týždňov. Oznámila to námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová počas stretnutia Kyjevského bezpečnostného fóra „Boj za Ukrajinu“, napísal server Echo 24 s odvolaním sa na agentúru Ukrinform.

„Keď sme sa prvýkrát dozvedeli o Putinových plánoch na túto vojnu – a bolo to na jeseň –, jeho armáda mu povedala, že o päť dní ovládne Kyjev. Jeho vojenskí velitelia mu povedali, že za dva týždne získa kontrolu nad Ukrajinou,“ vyhlásila podľa Ukrinform Nulandová.

Zároveň poznamenala, že kvôli tomu, čo teraz robí každý Ukrajinec, sa tak nestalo a ofenzíva ruskej armády sa teraz takmer zastavila.

19:28 Biden sa v Poľsku stretol s americkými vojakmi

Šéf Bieleho domu Joe Biden sa v piatok počas návštevy Poľska stretol aj s americkými vojakmi 82. výsadkovej divízie, ktorí prispievajú k odstrašovaniu na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. 

Vrchný veliteľ armády im povedal, že „reprezentujú 1 percento amerického ľudu“. Spojené štáty americké, povedal vojakom, sú jedinou krajinou založenou na myšlienke slobody a demokracie. 

Líder USA opakovane vyhlásil, že americké jednotky nepošle bojovať proti Rusom na Ukrajinu, no zároveň sa zaviazal, že jeho krajina bude v prípade potreby brániť každý centimeter územia NATO. 

19:13 Poľský prezident: Ukrajinci pre nás nie sú utečenci, ale hostia

Poľsko nepovažuje Ukrajincov za utečencov, ale za svojich hostí. Povedal to v piatok poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.

Duda opätovne potvrdil ochotu svojej krajiny pomáhať ľudom utekajúcim pred vojnou, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. V poľskom meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov západne od ukrajinských hraníc, sa obaja prezidenti stretli aj so zástupcami humanitárnych organizácií.

Poľský prezident povedal, že Ukrajinci sú pre neho bratia a susedia, ktorých vyháňa z vlasti útočná vojna vedená Ruskom. Prezidentovi Bidenovi poďakoval za podporu nielen v oblasti armády, ale aj pri poskytovaní humanitárnej pomoci.

Podľa poľskej pohraničnej stráže prišlo z Ukrajiny do Poľska od začiatku ruskej vojenskej invázie už takmer 2,24 milióna ľudí, uvádza DPA. Podľa údajov OSN z Ukrajiny celkovo utieklo už približne 3,7 milióna ľudí.

18:20 Francúzsko si predvolalo ruského veľvyslanca, príčinou boli pochybné karikatúry

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu tlmočilo svoj protest v súvislosti s karikatúrami, ktoré sa vo štvrtok objavili na účte ruského veľvyslanectva sociálnej sieti Twitter.

Spravodajská televízia BFM, monitorovaná TASR, spresnila, že ide o dve karikatúry „pochybného vkusu a dosť zlej kvality“.

Francúzska diplomacia označila obe kresby za „neprijateľné“ v čase, keď sa Paríž snaží udržiavať dialóg s Ruskom.

Ako poznamenal web RTL, medzičasom boli kresby z Twitteru odstránené.

Prvá karikatúra zobrazovala Európu ako chorého pacienta ležiaceho na lôžku, ako dostáva injekcie „rusofóbie“, „neonacizmu“, „sankcií“, NATO a „cancel culture“ od dvoch lekárov v bielych plášťoch a klobúkoch s insígniami Ameriky a EÚ a s menovkami „Doktor EuroReich“ a „Doktor Ríša lží“.

Na druhej kresbe bol vyobrazený rad kľačiacich ľudí identifikovaných ako štáty Európy, ako olizujú obnažený zadok strýka Sama.

Kresby vyvolali hneď po svojom zverejnení veľké pobúrenie, pričom sa objavili v čase, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron pravidelne telefonuje s ruským vodcom Vladimirom Putinom v snahe nájsť riešenie pre ukončenie vojny na Ukrajine.

„Nemysleli sme si, že by sa ruské veľvyslanectvo mohlo znížiť nižšie… ale áno, môže,“ jeden z používateľov Twitteru v reakcii na karikatúry.

17:29 Kuleba: Rokovania s Ruskom sú veľmi zložité; v kľúčových otázkach posun nenastal

Ukrajina v piatok uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú „veľmi zložité“. Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Proces rokovaní je veľmi zložitý,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedol.

Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou „nijaký konsenzus“. „Najmä ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine,“ zdôraznil.

Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém „sa prešľapuje na mieste“.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte vo štvrtok po summite NATO povedal, že Ukrajina a Rusko zrejme dosiahli dohodu v štyroch hlavných bodoch rokovaní vrátane jazykovej otázky. Kuleba na jeho slová však reagoval vyhlásením, že Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé.

Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa – od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa. Ďalšie kolo rokovaní sa podľa jeho slov uskutoční v sobotu.

16:47 Rusi prišli o ďalšieho generála, tvrdí Ukrajina

V bojoch na Ukrajine prišla ruská armáda o ďalšieho generála, napísal v piatok britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve. Rusko zatiaľ smrť ďalšieho generála nepotvrdilo, čo však neurobilo ani v predchádzajúcich takýchto prípadoch, informoval denník The Mirror.

Podľa zdroja z Kyjeva ide o piateho ruského generála zabitého v bojoch s ukrajinskými ozbrojenými silami. Najnovšou obeťou z radov ruskej generality je podľa Kyjeva 48-ročný generálporučík Jakov Rezancev, veliteľ 49. kombinovanej divízie Južného vojenského okruhu. O život prišiel pri nálete ukrajinskej armády. Presná lokalita nie je známa, ale zdroje v Kyjeve uviedli, že ide o okolie mesta Čornobajivka.

16:18 Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých 1 351 ruských vojakov

Ruská armáda v piatok uviedla, že počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo dosiaľ zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 utrpelo zranenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Tento počet je však omnoho nižší, než je bilancia strát ruských inváznych síl, ktorú uvádza ukrajinská strana. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok na Twitteri uviedlo, že počas vojny na Ukrajine prišlo o život už 16 100 ruských vojakov.

Ruská armáda podľa agentúry Reuters zverejnila počet svojich padlých naposledy 2. marca, keď uviedla, že na Ukrajine zahynulo 468 jej vojakov.

15:57 Stoltenberg: Ruská agresia voči Ukrajine ohrozuje aj bezpečnosť Arktídy

Vojna, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, ohrozuje aj bezpečnosť krajín arktického regiónu, uviedol v piatok počas návštevy Nórska generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Ruská vojna proti Ukrajine predstavuje prelomový moment. Vytvára nový štandard pre európsku bezpečnosť a taktiež pre bezpečnosť Arktídy,“ povedal Stoltenberg. Zdôraznil pritom, že viaceré štáty arktického regiónu sú členmi NATO.

Stoltenberg navštívil svoje rodné Nórsko, aby sa zúčastnil na vojenskom cvičení NATO s označením „Cold Response“.

Podľa neho budú mať udalosti z posledných týždňov dlhodobé následky, aj keby sa vojna na Ukrajine skončila hneď zajtra. Rusko totiž demonštrovalo, že je pripravené spochybniť základné bezpečnostné princípy za použitia vojenských prostriedkov, dodal Stoltenberg.

Zároveň poukázal na veľký strategický význam regiónu obklopujúceho severný pól a na to, že v posledných rokoch došlo v tejto oblasti k výraznému nárastu ruských vojenských aktivít. Moskva napríklad využíva región na testovanie svojich námorných zbraňových systémov, varoval šéf aliancie.

Čoraz väčší záujem o región Arktídy podľa neho prejavuje aj Čína, píše DPA.

15:10 Putin aj Lavrov kritizovali kroky Západu

„Vyhlásili proti nám ozajstnú hybridnú vojnu. Totálna vojna je termín, ktorý používalo hitlerovské Nemecko, dnes ho používajú mnohí európski politici, keď hovoria o tom, čo chcú spraviť Rusku,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého je cieľom európskych politikov „rozvrátiť, zlomiť, zničiť a zadusiť“ ruskú ekonomiku i Rusko vo všeobecnosti.

V podobnom zmysle sa vyjadril aj Vladimir Putin: „Dnes sa snažia zrušiť celú tisícročnú krajinu, náš národ. Hovorím o zvyšujúcej sa diskriminácii všetkého spojeného s Ruskom, o tých tendenciách, ktoré sa rozvíjajú v mnohých západných krajinách“. Poukázal pritom najmä na rušenie predstavení diel Čajkovského, či Rachmaninova alebo údajné zakazovanie ruských kníh a spisovateľov.

„Takúto masovú kampaň za zničenie nepohodlnej literatúry naposledy viedli takmer pred 90 rokmi nacisti v Nemecku,“ povedal Putin.

14:12 Objavujú sa správy o masových hroboch v Mariupole, tvrdí OSN

Riaditeľka skupiny Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine Matilda Bognerová v piatok uviedla, že pozorovatelia dostávajú stále viac správ o masových hroboch v obkľúčenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

„Dostávame čoraz viac informácii o masových hroboch, ktoré sa tam (v Mariupole) nachádzajú,“ uviedla Bognerová s tým, že dostali správy aj o hrobe, v ktorom má byť údajne pochovaných až 200 tiel.

OSN okrem toho dostala aj správy o obvineniach z toho, že Rusko počas evakuácie zabíja civilistov, ktorí sa nachádzajú vo vozidlách. Svetová organizácia okrem toho zdokumentovala tiež zmiznutie niektorých ukrajinských predstaviteľov, z ktorých niektorí boli vzatí do zajatia.

13:44 Ukrajina vyzýva EÚ na uzavretie pozemnej i morskej dopravy do Ruska a Bieloruska

Ukrajina vyzvala v piatok štáty Európskej únie, aby uzavreli pozemné a morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom v rámci sprísňovania balíka sankcií, ktorý Únia na Rusko uvalila v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že poslalo Európskej komisii oficiálnu výzvu s návrhom na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko a Bielorusko.

Ukrajina v tomto dokumente vyzýva Európsku úniu, aby úplne zavrela pozemné i morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom a zablokovala prepravu tovaru a ľudí do Ruska a Bieloruska cez územie Európskej únie a cez južný koridor.

„Tieto opatrenia sú potrebné na zastavenie dodávok tovaru s dvojitým využitím, ktorý môže slúžiť aj na vojenské účely,“ uviedlo ministerstvo pre infraštruktúru v príspevku.

13:20 Ukrajina je vraj ochotná stiahnuť žiadosť o členstvo v NATO

Turecký prezident povedal, že existuje šesť oblastí, o ktorých sa vedú rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, v štyroch z nich došlo k zblíženiu bojujúcich strán. Erdogan dokonca povedal, že podľa jeho názoru sa zdá, že v niektorých už existuje konsenzus.

Jednou z nich je podľa tureckého prezidenta členstvo Ukrajiny v NATO, Zelenskyj vraj začal pripúšťať, že Ukrajina môže stiahnuť svoju žiadosť o členstvo v NATO. Dohoda je vraj blízka aj v otázke čiastočného odzbrojenia Ukrajiny, kde mal tiež Kyjev urobiť ústupky. Ukrajinci a Rusi sa vraj blížia k dohode aj v otázke používania ruštiny na úradoch a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Nezhody pretrvávajú v otázke Krymu a Donbasu. Erdogan si myslí, že keby Západ rozhodnejšie reagoval po anexii Krymu, dnes by bola situácia iná.

V piatok rokuje turecký prezident so Zelenským, začiatok budúceho týždňa s Putinom. (rp.pl)

13:02 Peskov tvrdí, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Moskvu obvinil z používania zakázaných fosforových bômb na Ukrajine. Spojené štáty tiež varovali, že Rusi sa môžu „uchýliť“ k chemickému útoku. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

„Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory,“ povedal novinárom hovorca Kremľa a dodal, že akékoľvek ďalšie otázky majú reportéri smerovať na ministerstvo obrany.

Počas tlačového brífingu, naopak, Peskov obvinil amerického prezidenta Joea Bidena, že sa snaží odvrátiť pozornosť od údajného amerického programu chemických a biologických zbraní tým, že hovorí o akejsi „hmlistej hrozbe“, že Rusko sa uchýli k použitiu chemických zbraní.

„Vnímame to ako pokus odvrátiť pozornosť na pozadí škandálu o programoch chemických a biologických zbraní, ktoré Spojené štáty uskutočňujú v rôznych krajinách vrátane Ukrajiny,“ uviedol hovorca Kremľa.

Zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj v utorok uviedol, že ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. Ide o jedovatú látku, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Fosforové bomby patria medzi zakázané konvenciou z roku 1981, ku ktorej pristúpilo aj Rusko ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. ZSSR bol jedným z pôvodných signatárov tejto konvencie.

12:10 Kremeľ: Nič hrozné sa nestane, ak bude Rusko vylúčené z G20

Kremeľ v piatok uviedol, že sa nestane nič hrozné, ak Spojené štáty a ich spojenci uspejú v snahe vylúčiť Rusko zo skupiny G20. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý poukázal na to, že mnoho členských krajín G20 sa aj tak nachádza v ekonomickej vojne s Ruskom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Formát G20 je dôležitý. No na druhej strane vzhľadom na súčasné podmienky, keď je väčšina účastníkov tohto formátu s nami na základe vlastnej iniciatívy v ozajstnej ekonomickej vojne, sa nič strašné nestane,“ uviedol Peskov pre novinárov.

Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že je za to, aby bolo Rusko vylúčené z G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine.

Hovorca Kremľa dodal, že svet je rozmanitý a nezahŕňa iba Spojené štáty a Európu. Podľa Peskova niektoré krajiny pristupujú k Rusku s triezvejším pohľadom a neprerušujú s ním vzťahy.

Peskov zároveň vyhlásil, že západné sankcie, ktoré doposiaľ podľa neho zasiahli Rusko len čiastočne, nebudú úspešné.

11:36 India a Čína žiadajú okamžité prímerie na Ukrajine

India a Čína sa dohodli na dôležitosti okamžitého prímeria na Ukrajine. Oznámil to v piatok indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar po rokovaní so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.

Obe tieto krajiny sú vyznanými spojencami Ruska a odmietajú výzvy zo strany Západu, aby ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdili, píše Sky News. Medzinárodní pozorovatelia podľa tejto stanice pozorne sledujú možné zmeny postojov týchto štátov voči Moskve.

Americký prezident Joe Biden v piatok 18. marca v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína Sky News.

11:04 V mariupolskom divadle nakoniec zrejme zomreli stovky ľudí

Mestskí predstavitelia v strategickom prístavnom meste Mariupol v piatok uviedli, že pri minulotýždňovom ruskom nálete na divadlo, kde sa ukrývali stovky ľudí, mohlo zomrieť približne 300 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.

„Od očitých svedkov sa objavili informácie, že v činohernom divadle v Mariupole zomrelo v dôsledku bombardovania ruským lietadlom asi 300 ľudí. Do poslednej chvíle sa tomu nechce veriť… Slová tých, ktorí sa v čase tohto teroristického činu nachádzali v budove, však hovoria niečo iné,“ napísala mestská rada na sociálnej sieti Telegram.

10:57 Sankcie nemajú vplyv na ruskú vládu, tvrdí Medvedev

Je „hlúpe“ si myslieť, že západné sankcie mierené proti ruským podnikateľským subjektom budú mať nejaký vplyv na vládu v Moskve, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Západné sankcie podľa Medvedeva iba posilnia ruskú spoločnosť a nevyvolajú u ľudí nespokojnosť s ruskou vládou.

„Položme si otázku: Môže ktorýkoľvek z veľkých podnikov v akejkoľvek miere, čo i len trošku, ovplyvniť pozíciu vedenia krajiny? Priamo vám hovorím, že nemôže,“ uviedol Medvedev v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, ako z neho citoval Reuters.

Podľa Medvedeva prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tri štvrtiny Rusov podporujú rozhodnutie Kremľa pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine a že ešte viac ich podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Bývalý ruský prezident v rozhovore tiež kritizoval Rusov, ktorí sa zdržiavajú mimo územia Ruska a vyslovili sa proti invázii.

„Môžete byť nespokojný s niektorými rozhodnutiami vlády a kritizovať ju. To je normálne. Ale nemôžete v takejto ťažkej situácii raziť protištátnu líniu – lebo to je zrada,“ vyhlásil Medvedev.

10:21 Rusi tvrdia, že zničili sklad paliva pri Kyjeve

Ruské ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku veľký sklad paliva pri Kyjeve, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters. Hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov na piatkovom tlačovom brífingu uviedol, že k útoku došlo vo štvrtok večer s použitím riadených striel Kalibr odpálených z mora.

„Večer 24. marca zaútočili vysoko presné námorné rakety Kalibr na palivovú základňu v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva,“ uviedol Konašenkov a dodal, že sklad slúžil na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl v strednej časti krajiny. Predstaviteľ silového rezortu dodal, že išlo o najväčší vojenský sklad paliva na Ukrajine.

Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. Ukrajinská Štátna záchranná služba (SES) však oznámila, že sklad v Kalynivke bol zasiahnutý ruským ostreľovaním a začal horieť.

Dense black smoke rises over #Irpin, Bucha and Gostomel (#Kyiv regione)

What exactly and where is on fire remains unknown. pic.twitter.com/aHnISjslxU

— Anonymous Operations (@AnonOpsSE) March 24, 2022

09:17 Reuters: Ruské rakety vykazujú vysokú mieru chybovosti, tvrdia USA

Rusko zaznamenáva až 60-percentnú mieru neúspechu pri útokoch s niektorými navádzanými raketami na Ukrajine. Pre agentúry Reuters to uviedlo niekoľko nemenovaných amerických zdrojov, informovala v piatok televízia BBC.

Neúspech pri útoku týmito raketami môže byť spôsobovaný mnohými faktormi – niektoré napríklad nie je možné odpáliť a iné zase po náraze nevybuchnú.

Podľa Reutersu môže byť práve táto chybovosť niektorých rakiet dôvodom, pre ktorý sa Rusku nedarí v ozbrojenom konflikte na Ukrajine plniť základné bojové úlohy, akou je napríklad aj neutralizácia ukrajinského letectva. Reuters však upozorňuje, že túto informáciu nedokázal nezávisle overiť.

Podľa Spojených štátov odpálilo Rusko na ukrajinské územie od začiatku invázie už najmenej 1 100 striel. Nie je však jasné, koľko z nich zasiahlo svoj cieľ a či po náraze explodovali.

Rusko nereagovalo na žiadosť Reutersu o komentár k tejto záležitosti.

08:29 Rusko násilne odvádza na svoje územie ukrajinských civilistov, tvrdí Kyjev

Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z toho, že odvádza stotisíce ukrajinských civilistov zo zničených miest do Ruska, kde môžu byť držaní ako zajatci. Rusko chce takto podľa Ukrajiny vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa vzdal. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a denníka The Guradian.

Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo proti svojej vôli odvedených do Ruska 402 000 ľudí vrátane 84 000 detí. Kremeľ udal podľa AP podobný počet ľudí, avšak tvrdí, že civilisti do Ruska ísť chceli.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok uviedol, že približne 400 000 ľudí evakuovaných do Ruska od začiatku vojenskej invázie pochádza z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehajú boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami.

Ruské úrady ďalej uvádzajú, že evakuovaným ľudom poskytujú ubytovanie a finančnú podporu.

Podľa gubernátora ukrajinskej Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka sú však „ľudia nútení sa presťahovať na územie štátu agresora“.

Podľa ukrajinských predstaviteľov berú Rusi evakuovaným ľudom pasy a umiestňujú ich do „filtračných táborov“ na východe Ukrajiny v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti, a následne ich posielajú do vzdialených časti Ruska so zlou ekonomickou situáciou.

Niektorí ľudia môžu byť podľa ukrajinských tajných služieb poslaní až na tichomorské ostrovy alebo na ostrov Sachalin, kde im ponúknu prácu pod podmienkou, že dva roky toto miesto neopustia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí chce Rusko ľudí evakuovaných z Ukrajiny použiť ako „zajatcov a vyvíjať tak politický tlak na Ukrajinu“.

Podľa rezortu je medzi ľuďmi odvedenými do Ruska aj asi 6 000 obyvateľov obliehaného prístavu Mariupol. Ruskí vojaci pritom mali skonfiškovať doklady totožnosti aj ďalším 15 000 ľudom v častiach Mariupola kontrolovaných ruskými silami.

06:57 Zelenskyj sa EÚ poďakoval za podporu; zároveň uviedol, že konala príliš neskoro

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ, ktorí sa zišli na dvojdňovom summite v Bruseli. Opísal skazu, ktorú v jeho krajine napáchalo Rusko a poďakoval sa Európe za jej podporu Ukrajine. Následne však svojím charakteristickým priamočiarym spôsobom európskym lídrom odkázal, že konali príliš neskoro na to, aby Rusko zastavili, približuje stanica BBC.  „Uvalili ste sankcie, sme vďační. Sú to silné kroky… Bolo to však trochu neskoro,“ povedal ukrajinský prezident vo videoprejave s tým, že ak by boli voči Rusku zavedené (už predtým) preventívne sankcie, možno vojnu nezačalo.

02:50 Rusko a Ukrajina si vymenili 50 vojnových a civilných zajatcov

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili celkovo 50 vojnových aj civilných zajatcov. Výmenu potvrdili obe strany, informovala agentúra AFP. Podľa vyjadrenia Kyjeva ide o vôbec prvú „plnohodnotnú“ výmenu zajatcov od začiatku už mesiac trvajúcej ruskej invázie.      

„Na základe príkazu (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského došlo k prvej plnohodnotnej výmene vojnových zajatcov,“ oznámila na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. „Výmenou za desať okupantov sme zachránili desať našich vojakov,“ uviedla. Dodala, že Ukrajina vymenila aj ďalších 11 ruských námorníkov, zachránených z potápajúcej sa lodi pri Odese, za 19 ukrajinských námorníkov z lode, ktorú zajala ruská strana a ktorú má cez Turecko taktiež vrátiť Ukrajine.

00:57 USA a EÚ sa dohodli na ďalšej pomoci pre Ukrajinu aj energetickej spolupráci

Spojené štáty a Európska únia sa vo štvrtok zhodli na tom, že budú ďalej poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom na Ukrajine, aj tým, ktorí z nej boli nútení utiecť v dôsledku ruskej invázie a tiež ďalším osobám, ktoré aj inde vo svete pociťujú vážne dôsledky vojny. USA na humanitárnu pomoc prispejú vyše miliardou dolárov, zatiaľ čo EÚ sa zaviazala k poskytnutiu 550 miliónov eur.

Americký prezident Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedli v spoločnom vyhlásení zverejnenom po tom, ako Biden absolvoval rokovania s európskymi lídrami, ktoré sa konali v Bruseli v rámci summitu EÚ. Vyhlásenie zverejnila vo štvrtok neskoro večer Európska komisia na svojej webstránke.

https://standard.sk/185305/poziar-v-pristave-berdansk/