Turecká organizácia Siví vlci dostala vo Francúzsku stopku, vládny kabinet schválil jej zákaz. Ankara obratom prisľúbila pevnú odpoveď na tento krok. Aj keď ide zrejme o dôsledok rastu napätia medzi oboma krajinami, Siví vlci však majú históriu plnú násilia a zastrašovania.

Vo Francúzsku v stredu 4. novembra zakázali tureckú organizáciu Siví vlci. Ide zrejme o dôsledok rastu napätia medzi Ankarou a Parížom. Ako informoval portál Deutsche Welle, Francúzi obviňujú Sivých vlkov z „vysoko násilných činov“ či zo zastrašovania.

Odkazujú napríklad na nedávny incident v meste Lyon, počas ktorého neznámi vandali poničili Arménske kultúrne centrum pre obete arménskej genocídy. Budova aj tamojší pamätník boli posprejované slovami „Siví vlci“ či iniciálkami tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Ankara v reakcii na zákaz organizácie vyhlásila, že Parížu odpovie „najtvrdším možným spôsobom“. Je to celkom paradox, pretože turecký minister zahraničných vecí zároveň poprel existenciu tejto extrémistickej organizácie. Tvrdí, že Francúzi naháňajú „imaginárne zoskupenie“.

Čo je to za ľudí

Siví vlci (po turecky Bozkurtlar) vznikli približne okolo roku 1968. Označovaní sú za extrémne nacionalistické panturkické hnutie. Samotní členovia však organizáciu prezentujú ako vzdelávaciu a kultúrnu nadáciu.

Hnutie má prepojenie na tureckú Stranu nacionalistického hnutia (MHP), pričom je považované za jej militantné krídlo. MHP je zasa spojencom súčasného prezidenta Erdogana v parlamente, resp. jeho strany Právo a rozvoj (AKP).

Siví vlci majú za desaťročia na konte množstvo fyzických aj iných útokov na prakticky všetky neturkické národy v krajinách svojho pôsobenia, napríklad voči Grékom a Arménom, ich terčmi sa však stali aj Číňania či Kórejčania.

Táto organizácia má aj históriu zapájania sa do násilných konfliktov, jej členovia bojovali v prvej a druhej vojne o Náhorný Karabach na strane Azerbajdžanu.

Napriek tomu však Baku miestnu odnož Sivých vlkov v roku 1995 zakázalo. Stalo sa tak po prevalení informácie, že hnutie plánuje násilne zvrhnúť prezidenta Hejdara Alijeva a dosadiť na jeho miesto bývalého prezidenta Abulfaza Elčibeja, známeho svojou panturkickou orientáciou. K podobnému kroku pristúpil v roku 2004 aj Kazachstan. V Rakúsku je od roku 2019 zakázaný ich pozdrav.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0