Čečenci vraj vztýčili ruskú vlajku v Mariupole. Pápež kritizuje NATO za zbrojenie

Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:30 Rusi prisľúbili koridor pre ukrajinské lode

Ruská armáda umožní zahraničným lodiam opustiť ukrajinské prístavy. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka. Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok oznámil, že Rusko umožní zahraničným lodiam zhromaždiť sa v oblasti Čierneho mora ležiacej zhruba 32 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavu Čornomorsk.

Odtiaľ bude podľa jeho slov viesť približne 129 kilometrov dlhý „humanitárny“ plavebný koridor, ktorý mal byť otvorený každý deň. Podľa Mizinceva v ukrajinských prístavoch celkovo uviazlo 67 lodí z 15 krajín, no Medzinárodná námorná organizácia hovorí o viac než stovke plavidiel. Odhaduje, že na palubách uviaznutých plavidiel sa môže celkovo nachádzať približne 2000 členov posádok.

22:05 Rusi ukočili vesmírnu spoluprácu s EÚ

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos považuje ďalšiu spoluprácu s EÚ za nemožnú. Dôvodom je jej odmietavý postoj k ruskej operácii na Ukrajine, uviedol to šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin.

„V tomto momente – potom čo Európska vesmírna agentúra a celé Európska únia zaujala šialený postoj voči (ruskej) špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a zaviedla sankcie voči Roskozmosu – považujeme ďalšiu spoluprácu za nemožnú,“ povedal v rozhovore pre čínsku televíziu Rogozin.

Ruské rakety, ktoré mali vyslať na obežnú dráhu európske družice, namiesto toho využijú ruské spoločnosti alebo štáty, ktoré majú s Moskvou priateľské vzťahy, dodal. Bude sa to podľa neho týkať asi desiatich rakiet.

21:45 Čečenský vodca Kadyrov tvrdí, že Čečenci úspešne dobýjajú Mariupol

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. Kadyrov zdieľal video zachytávajúce ako sa muž – údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov – cez vysielačku prihovára „našim statočným mužom“. „Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku,“ povedal.

Kadyrov tiež avizuje vojenské úspechy v ďalších častiach mesta Mariupol a zámer vysporiadať sa s jednotkami známeho pluku Azov. „Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý,“ vyhlásil Kadyrov. Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od „gangov“ celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta ho oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.

Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole „ďalšiu fázu teroru“, keď násilne deportovala 6000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vojne v Mariupole bola venovaná aj včerajšia relácia Do kríža. Diskutovali v nej generál Pavel Macko, veterán izraelskej vojny v Libanone a bývalý izraelský vojak Tomáš Alner a vojenský historik Andrej Žiarovský. Reláciu si možno pozrieť tu.

Foto: TASR/AP

20:49 Biden: Len jednota NATO a EÚ môže zastaviť Putina

Predseda Európskej rady Charles Michel a americký prezident Joe Biden vo štvrtok večer na úvod summitu EÚ spoločne ocenili význam transatlantickej spolupráce a jednoty západných krajín. Michel, ktorý Bidena privítal v mene európskych lídrov, prezidentovi USA poďakoval za ochotu prehlbovať transatlantickú spoluprácu. „Sme radi, že môžeme potvrdiť solídnu spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi. Toto je zložitá doba s mnohými výzvami a musíme prijímať zložité rozhodnutia pre budúcnosť, pre našu bezpečnosť a stabilitu,“ uviedol Michel.

Biden zablahoželal Michelovi, že ho šéfovia vlád a štátov vo štvrtok poobede opätovne zvolili za predsedu Európskej rady na ďalšieho 2,5 roka, teda do konca novembra 2024. „Je jediná dôležitá vec, ktorú ako Západ musíme robiť – zostať jednotní. Nemyslím to ako eufemizmus, ale doslova,“ uviedol Biden pred novinármi.

20:27 Cichanovská vyzvala bieloruských vojakov, aby nezaútočili na Ukrajinu

Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala vo štvrtok vojakov bieloruskej armády, aby sa nezapojili do ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, ak by to od nich Moskva žiadala. Zároveň ocenila tých Bielorusov, ktorí ako dobrovoľníci bojujú po boku ukrajinských síl, informovala agentúra AFP. „Naši bieloruskí vojaci chápu, že Ukrajinci sú naši bratia a sestry a že voči nim nechcemebojovať. Nechceme sa stať nepriateľmi,“ povedala Cichanovská počas stretnutia s členmi bieloruskej komunity vo Varšave. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že príslušníci bieloruskej armády by nemali niesť zodpovednosť za činy autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka.

19:57 Prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR zvýši podľa rezortu obrany jej obranyschopnosť

Slovenská republika považuje posilnenú vojenskú prítomnosť členských krajín NATO na svojom území za významný prínos k zvýšeniu obranyschopnosti a k zaručeniu bezpečnosti svojho územia a obyvateľstva. Podľa rezortu obrany podporí prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR jej schopnosť brániť sa voči širokému spektru bezpečnostných hrozieb. TASR stanovisko poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Po vzore už jestvujúcich bojových skupín a v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskou federáciou sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie (vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska). „Účelom vytvorenia bojovej skupiny, tzv. posilnenej Predsunutej prítomnosti (eFP) v SR, teda je pokrytie nedostatkových obranných spôsobilostí OS SR na obranu kritickej infraštruktúry. Ďalej posilnenie schopností reagovať na bezpečnostné hrozby a v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie spoločne s ozbrojenými silami ostatných krajín NATO plnenie úloh kolektívnej obrany,“ vysvetlila Kovaľ Kakaščíková. Vytvorenie bojovej skupiny na Slovensku je súčasťou snahy posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu.

19:40 Erdogan: Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnúť na územných záležitostiach

Kyjev a Moskva našli v mierových rokovaniach zhodu v technických záležitostiach, avšak nezhodnú sa v územných otázkach, medzi ktoré patrí aj Krym. Uviedol to vo štvrtok po summite NATO turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Rezolúcie prijaté Severoatlantickou alianciou by Rusko podľa Erdogana nemalo vnímať ako hrozbu, ale ako odstrašenie. Turecký prezident zároveň vyzval spojencov na zrušenie embarga voči tureckému obrannému sektoru. Spojené štáty naň v roku 2020 uvalili sankcie za nákup ruského systému protivzdušnej obrany S-400.

Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

19:35 Ukrajinský parlament schválil tresty pre kolaborantov

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok návrh zákona zavádzajúci dlhoročné tresty odňatia slobody za napomáhanie príslušníkom ruských inváznych síl. Informovala o tom agentúra AFP. Poslanci Verchovnej rady schválili uvedený zákon veľkou väčšinou hlasov mesiac po začiatku ruskej vojenskej agresie. „Zámerné aktivity, ktoré napomáhajú agresorskému štátu“ sa budú na jeho základe trestať desiatimi až 12 rokmi väzenia.

Medzi takéto aktivity patrí podpora nepriateľa, implementácia jeho rozhodnutí, získavanie alebo transfer finančných prostriedkov alebo majetku v prospech nepriateľa a jeho vojsk, ako aj rôzne ďalšie druhy kolaborantskej činnosti. Okrem väzenských trestov bude kolaborantom hroziť aj konfiškácia majetku a až 15-ročný zákaz zastávania verejných funkcií.

19:30 NATO podľa Bidena zareaguje na prípadný chemický útok Ruska na Ukrajine

Použitie chemických zbraní ruskými vojskami na Ukrajine vyvolá „reakciu“ zo strany NATO, povedal vo štvrtok v Bruseli po skončení summitu skupiny G7 americký prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Budeme reagovať, ak ich použije. Podoba reakcie by závisela od povahy použitia,“ povedal Biden.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

Šéf Bieleho domu zároveň vyjadril podporu vylúčeniu Ruska z G20. V prípade, že sa to nepodarí navrhol udeliť Ukrajine štatút pozorovateľa v tejto skupine. Na najbližší summit G20, ktorý v novembri organizuje Indonézia, je zatiaľ pozvaný aj ruský prezident Vladimir Putin. Biden ďalej poznamenal, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa útokom na Ukrajinu nepodarilo rozdeliť Západ. „NATO nikdy nebolo také jednotné, ako je dnes. Putin dosiahol pravý opak toho, čo chcel,“ povedal.  Rovnako jednotná je Európska únia a skupina G7.

18:58 Macron: Verím, že Čína urobí všetko pre skončenie vojny na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Čína neurobí nič, čo by mohlo eskalovať konflikt na Ukrajine, a naopak, urobí všetko pre jeho ukončenie. Macron to uviedol vo štvrtok po summite skupiny G7 a Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ako zdôraznil Macron, Čína ako člen Bezpečnostnej rady OSN by mohla pomôcť presvedčiť Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. „Chcem veriť, že Čína… sa bude naďalej snažiť zastaviť túto vojnu, a chcem veriť, že sa Čína nezúčastní žiadnou formou na eskalácii,“ povedal francúzsky prezident.    

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

18:20 Západ by mal zabrániť Rusom používať GPS

Ukrajinský prezident Zelenskyj tvrdí, že existuje reálna hrozba použitia chemických zbraní zo strany Ruska na Ukrajine. Na summite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom.

Zelenskyj vyzval lídrov skupiny G7 na „totálne embargo“ pri obchodovaní s Ruskom. Ruské banky by podľa jeho slov mali byť „úplne odstrihnuté od globálneho systému“ a zmrazené ruské aktíva by sa mali použiť na opravu zničených ukrajinských miest. Západ by mal v čase vojny zabrániť Rusku používať navigačný systém GPS.

17:50 Pápež František: Viac peňazí na obranu je šialenstvo

Pápež František ostro skritizoval štáty za zvyšovanie armádnych výdavkov v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok označil za „šialenstvo“.

Pápež obvinil z „hanebnej“ vojny na Ukrajine starú logiku moci, ktorá stále dominuje v geopolitike. Zdôraznil, že viac zbraní a sankcií konflikt na Ukrajine nevyrieši. Svet by mal podľa jeho slov prehodnotiť spôsob vládnutia tak, aby nepodliehal modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci.

16: 45 OSN viní Rusko z humanitárnej krízy na Ukrajine

Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z humanitárnej krízy na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria.

16:20 USA uvalia sankcie voči 400 ruským jednotlivcom i spoločnostiam

USA v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu uvaľujú sankcie voči viac ako 400 jednotlivcom a spoločnostiam vrátane ruských oligarchov, politikov a spoločností z oblasti obranného priemyslu. Oznámil to vo štvrtok predstaviteľ Bieleho domu. TASR správu prevzala od agentúry DPA a webovej stránky televízie CNBC.

Sankcie majú zasiahnuť viac ako 300 poslancov dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej dumy. „Naším cieľom je postupne odstrániť výhody, ktoré pre Rusko ako účastníka medzinárodného hospodárskeho poriadku vyplývali,“ uviedol americký vládny predstaviteľ. Americký prezident Joe Biden sa v Bruseli zúčastňuje na summite Európskej únie, G7 i NATO.

Foto: Biden/FB

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok povedal, že Biden a európski spojenci vo štvrtok oznámia „nové sankcie proti Rusku“ a posilnia tie doterajšie. Biden má podľa CNBC informovať aj o ďalšej americkej pomoci obyvateľom Ukrajiny.

16:10 OSN: Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo vyše tisíc civilistov

Počas mesiac trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo najmenej 1 035 civilstov a vyše 1 600 utrpelo zranenia, uviedol Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz. Medzi obeťami je podľa OSN 90 detí.

Ukrajinská prokuratúra uvádza ešte vyššie čísla a napočítala 128 mŕtvych detí a takmer 200 maloletých utrpelo zranenia.

Potvrdený počet je podľa OSN oveľa nižší ako reálny počet mŕtvych. Zúriace boje a obkľúčenie miest však sťažujú zber aktuálnych dát. Väčšina obetí prišla o život pri použití zbraní „so širokou plochou dopadu“ vrátane delostreckej, raketovej paľby a náletov.

16:05 USA napriek Zelenského výzve odmietajú dodať Ukrajine bojové lietadlá

Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom summite NATO. Vysokopostavený predstaviteľ Spojených štátov pre CNN vo štvrtok povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto vecí nemení.

Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril lídrom Severoatlantickej aliancie a požiadal ich, aby Ukrajine poskytli aspoň „jedno percento všetkých svojich bojových lietadiel“. Zdôraznil, že Aliancia disponuje tisíckami stíhačiek a zatiaľ Kyjevu nedodala ani jednu.

Washington nedávno uviedol, že je proti dodávke bojových lietadiel na Ukrajinu, pretože ruský prezident Vladimir Putin by to mohol vnímať ako eskaláciu napätia zo strany Spojených štátov, informuje CNN.

16:00 Stoltenberg: Na východnom krídle NATO aktivujeme rádiologické či jadrové obranné prvky NATO

Severoatlantická aliancia posilní na svojom východnom krídle obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými hrozbami. Po samite členských krajín NATO v Bruseli to povedal jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg.

Do spojeneckých oblastí v okolí Ukrajiny vyšle NATO viac vojakov, protitankových systémov, dronov, námornej sily aj stíhačiek. NATO sa podľa Stoltenberga zaviazalo pomôcť Kyjevu s kybernetickou bezpečnosťou, ako aj s ochranou pred biologickými, chemickými a jadrovými hrozbami. Táto pomoc by mohla zahŕňať zariadenia pre detekciu hrozieb, ochranu a zdravotnícky materiál, ako aj výcvik krízového manažmentu a dekontaminácie.

Aliancia zároveň vyzvala Čínu, aby využila svoj vplyv pri hľadaní mierového riešenia situácie na Ukrajine a nepomáhala Rusku.

15:00 Lídri NATO sa dohodli na posilnení východného krídla Aliancie

NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40-tisíc vojakov na východnom krídle Aliancie – spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.

Predstavitelia členských krajín NATO vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť.

14:55 Ukrajina používa program na rozpoznávanie tváre Clearview AI, aby identifikovala mŕtvych ruských vojakov a oznámila úmrtie pozostalým. Chce tak bojovať proti dezinformáciám Kremľa o počte mŕtvych ruských vojakov vo vojne.

https://twitter.com/Forbes/status/1506992262072393729

14:10 Zelenskyj požiadal krajiny NATO o jedno percento ich tankov a lietadiel

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie spojil so šéfmi vlád a štátov Aliancie, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite. Zelenskyj požiadal lídrov NATO o prísľub, že vyčlenia pre ukrajinskú stranu jedno percento svojej výzbroje, najmä v podobe tankov a bojových lietadiel.

Zelenskyj skonkretizoval, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20.000 tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď… Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ povedal prezident.

Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. „Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu,“ uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina nemá silné protiraketové zbrane, má oveľa menej lietadiel než Rusko a preto má útočník výhodu v oblasti letectva, čo sa podľa jeho slov rovná zbraniam hromadného ničenia. Dodal, že dôsledky tohto stavu vidieť na počte zabitých ľudí a zničených ukrajinských miest.

13:55 NATO od Číny žiada, aby nepodporovala ruskú inváziu na Ukrajinu

Lídri členských krajín NATO žiadajú, aby Čína nepodporovala inváziu Ruska na Ukrajinu a podnikala nenásilné kroky s cieľom ukončiť tento konflikt. Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ NATO.

13:20 USA a ich spojenci zvažujú dodať Kyjevu protilodné rakety

Spojené štáty a ich spojenci chcú vojensky podporiť Ukrajinu dodávkou protilodných rakiet. Uviedol to vo štvrtok nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej administratívy. Zdroj dodal, že „môžu existovať určité technické problémy“ pri ich dodávke.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij sa pripojil k lídrom NATO prostredníctvom videoprenosu. Podľa predstaviteľa americkej administratívy počas prejavu nezopakoval svoje predchádzajúce žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO a nežiadal ani vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

13:02 Summit NATO: Zelenskyj varoval lídrov Aliancie, že Rusko má v pláne „ísť ďalej“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na lídrov Severoatlantickej aliancie, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ Kyjeva zároveň varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. TASR prevzala informácie od agentúry Reuters.

„Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku,“ varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom summite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.

„NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí,“ dodal prezident. Lídrom štátov združených v Organizácii Severoatlantickej zmluvy pripomenul, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.


Na snímke vľavo hore slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, dole v popredí zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a americký prezident Joe Biden počas fotografovania pred summitom NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli 24. marca 2022. Foto: TASR/AP

12:40 Peskov: Šojgu je príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách

Minister obrany Sergej Šojgu, ktorý sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, je v súčasnosti príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Podľa Peskova je Šojgu v súčasnosti príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Toto vyhlásenie poskytol kremeľský hovorca po tom, ako ruské médiá v stredu poukázali na to, že Šojgu sa od 11. marca neobjavil na verejnosti.

11:45 Ukrajina oznámila, že zničila ruskou výsadkovou loď v Berďansku, v prístave je požiar

V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Podľa tohto zdroja ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť.

Ukrajinská armáda tvrdí, že v prístave zničila ruskú výsadkovú loď Orsk, informuje ČTK na portáli ceskenoviny.cz. „V prístave Berďansk, ktorý obsadilo Rusko, bola zničená veľká výsadková loď Orsk Čiernomorskej flotily okupantov,“ vyhlásila na Facebooku.

Podobne informoval spravodajský web Nexta s tým, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.

Podľa denníka The Guardian poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že horí „sklad rakiet a delostreleckých zbraní v Rusmi okupovanom Berďansku“.

11:39 Británia rozšírila sankcie o vagnerovcov aj o nevlastnú dcéru Sergeja Lavrova

Británia vo štvrtok uvalila sankcie na ďalších 59 ruských jednotlivcov a firiem vrátane súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova skupina. Na zozname je aj šesť subjektov z Bieloruska. Ide o súčasť opatrení v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

Vláda v Londýne uviedla, že najnovšie zmrazenie aktív sa zameriava na 33 jednotlivcov a 26 subjektov, ako aj na šesť ďalších subjektov spojených s bieloruským režimom, ktorý podporuje Putinovu vojnu na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa ocitla aj Polina Kovaľovová, nevlastná dcéra šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorá údajne vlastní v Londýne byt za štyri milióny libier (4,8 milióna eur).

Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je západnými vládami a analytikmi obviňovaná z porušenia ľudských práv v Afrike a účasti na konfliktoch v Sýrii či Líbyi. Britské tajné služby tvrdia, že Putinových vojakov na Ukrajine podporujú aj ruskí súkromní žoldnieri.

11:30 Čaputová: Putin by mal pochopiť, že hranice Ruska sú dané zmluvami, nie tankami

Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred začatím oficiálnych rokovaní najvyšších predstaviteľov 30-člennej Aliancie spresnila, že od summitu očakáva najmä konzultácie o vývoji vojnovej situácie na Ukrajine. „Budeme hovoriť o tom, ako posilniť našu obranu a bezpečnosť, a predovšetkým o tom, ako pomôcť Ukrajine v medziach toho, čo Severoatlantická aliancia má v kompetenciách urobiť,“ vysvetlila.

Čaputová pred novinármi zároveň pripomenula, že Slovensko ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou prijíma státisíce utečencov, ktorým zaisťuje potrebnú humanitárnu pomoc. Vyslovila sa tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin. „Putin by mal pochopiť, že hranice Ruskej federácie sú dané medzinárodnými zmluvami, a nie jeho tankami,“ odkázala.

11:12 Peking tvrdí, že vyhlásenia NATO o čínskej podpore Ruska sú „dezinformáciami

Peking vo štvrtok obvinil generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga z toho, že „šíri dezinformácie“ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO v stredu obvinil Čínu z politickej podpory Ruska „šírením nehoráznych klamstiev“ a varoval Peking pred poskytovaním materiálnej podpory vojnovému úsiliu Moskvy.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na to vo štvrtok reagoval slovami, že „obvinenie Číny zo šírenia nepravdivých informácií o Ukrajine je samo šírením dezinformácií“.

11:03 Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom

Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom. Kremeľ na podporné nákupy vyčlenil v prepočte asi 9 miliárd eur, zakázal obchodovať cudzincom aj špekulantom na pokles.

Moskovská burza dnes otvorila aj na obchodovanie s podstatnou časťou akcií. Hlavný burzový index, MOEX, po otvorení poskočil o 11 percent. Nenaplnili sa početné očakávania, že sa akcie po otvorení prepadnú o desiatky percent.

10:38 OSN: Kvôli vojne je výsídlená viac než polovica detskej populácie Ukrajiny

Viac než polovica všetkých detí na Ukrajine bola od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára vysídlená zo svojich domovov, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN).

„Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí – viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že 1,8 milióna detí od začiatku vojenskej ofenzívy zo strany Ruska opustilo Ukrajinu ako utečenci, kým 2,5 milióna detí je v súčasnosti vnútorne vysídlených v rámci krajiny, cituje AFP.

10:21 Čaputová privítala vytvorenie bojovej jednotky NATO na Slovensku

Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie vytvoriť bojovú skupinu NATO na Slovensku je vítané. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po príchode na štvrtkový mimoriadny summit NATO v Bruseli.

Slovensko by v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO malo hostiť bojovú jednotku zostavenú z vojakov predsunutej prítomnosti jednotiek z Nemecka, Holandska, Českej republiky a Slovinska.

10:11 Šéf európskej diplomacie: Rusko nechce rokovať o mieri, chce izolovať Ukrajinu od mora

Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil to vo štvrtok šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„Rusko si teraz nechce sadnúť a niečo vyrokovať. To čo chce, je zabrať si pôdu. Chce obkľúčiť pobrežie až k hraniciam s Moldavskom a izolovať Ukrajinu od mora,“ uviedol Borrell pre španielsku televíziu TVE. Podľa šéfa európskej diplomacie chce Moskva seriózne pristúpiť k rokovaniam, až keď „si zabezpečí pozíciu sily“.

Borrell zároveň uviedol, že Európska únia a jej spojenci budú aj naďalej posielať Ukrajine vojenskú pomoc. „Je to dôležité, pretože o všetkom sa rozhodne počas nasledujúcich 15 dní. To, čo vstúpi do dejín, je schopnosť Ukrajincov vzdorovať,“ uviedol Borrell. 

9:55 Heger: Kľúčové pre Slovensko je mať za susedov stabilné a prosperujúce krajiny

Slovensko bude presadzovať zodpovednú a suverénnu politiku aj na zasadnutí Európskej rady. Deklaroval to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na štvrtkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. SR podľa jeho slov posilňuje svoje pozície napríklad pri zvyšovaní výdavkov na obranu a bude podporovať aj spoločný nákup plynu.

Premiér opakovane odsúdil ruskú agresiu a násilie na občanoch Ukrajiny. Pripomenul, že SR priniesla návrh, ako poskytnúť Ukrajine európsku perspektívu, a považuje za kľúčové, aby malo Slovensko za susedov stabilné a prosperujúce krajiny.

Heger dodal, že s lídrami Únie majú hovoriť aj o spoločnom nákupe plynu, čo SR podporuje. Apeluje na zodpovednosť a osamostatnenie sa od Ruska v tejto oblasti. Poznamenal tiež, že najbližších desať rokov sa zrejme zintenzívnia diskusie o obnoviteľných zdrojoch, aby sa znížila spotreba fosílnych palív.

9:40 Samit NATO: Musíme zastaviť toho vojnového zločinca, tvrdí estónska premiérka

Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to vo štvrtok estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny summit NATO v Bruseli.

Šéf Kremľa podľa Kallasovej podniká kroky, „aby sme sa báli“ a aby „nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine“. Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca,“ dodala Kallasová.

9:28 Stoltenberg: Chemické zbrane použité na Ukrajine môžu kontaminovať územie NATO

Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie… môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO,“ spresnil generálny tajomník organizácie NATO. Stoltenberg však neuviedol, ako by na takýto útok reagovalo samotné NATO.

9:21 Skupina Anonymous tvrdí, že napadla Ruskú centrálnu banku

Hackerská skupina Anonymous na Twitteri uviedla, že úspešne napadla Ruskú centrálnu banku a do 48 hodín zverejní až 35 000 dokumentov.

9:02 Johnson: Putin už prekročil všetky medze; Ukrajine dáme ďalších šesťtisíc rakiet

Británia a jej spojenci zvýšia ekonomický tlak na Rusko a v tejto chvíli zisťujú, či sa dá urobiť viac, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi v prístupe k jeho zlatým rezervám. Británia navyše poskytne Ukrajine ďalších šesťtisíc rakiet. Uviedol to vo štvrtok britský premiér Boris Johnson pred odletom na mimoriadny summit Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informoval o tom denník The Guardian.
      
„Celý svet už vie, že ukrajinský ľud bude bojovať za svoju krajinu… To bolo niečo, čo sme pred mesiacom naozaj nevedeli a teraz je to úplne jasné. To zmenilo geopolitickú situáciu. Zároveň to znamená, že máme povinnosť im pomôcť… Už sme im poslali asi 4000 protitankových zbraní. V priebehu niekoľkých dní pošleme ešte oveľa viac, 6000 rakiet a mnoho iného,“ povedal Johnson.   

8:46 Pentagón: Ruská armáda na Ukrajine zaujíma obranné pozície

Ruská armáda za uplynulých 24 hodín začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol v stredu nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. „Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagónu.
  
Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagónu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva. Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagónu. V okolí Odesy na pobreží Čierneho mora – naopak – nedošlo podľa ministerstva obrany USA k zmenám.

8:39 V prístave Berďansk vypukol požiar

V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť. Spravodajský web Nexta zas informoval, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.

https://twitter.com/RALee85/status/1506918398789365760

07:30 Summit NATO: Spojenci posilňujú východné krídlo a ešte viac podporia Ukrajinu

Členské krajiny Severoatlantickej aliancie by vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli mali odobriť posilnenie pozícií NATO na svojom východnom krídle vo všetkých oblastiach pôsobnosti. Uviedol to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

https://standard.sk/185060/rusko-sa-zmeni-na-novy-sovietsky-zvaz-uvazujme-o-sebe-ako-o-strede-sveta-pise-komentator-ruskej-statnej-agentury/

06:14 Od začiatku ruskej invázie bolo v Kyjeve zabitých najmenej 264 civilistov, tvrdí starosta

Najmenej 264 civilistov, vrátane štyroch detí, zahynulo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára. V stredu to oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala americká spravodajská televízia CNN.

Pre zranenia bolo hospitalizovaných vyše 300 ľudí a zničených bolo 80 budov, dodal Kličko. „Cieľom agresorov je hlavné mesto Ukrajiny,“ povedal starosta vo videu na svojom kanáli na YouTube. Bombardovanie Ukrajiny ruskými silami trvá už mesiac, pripomenula CNN.

Pred vojnou žili v Kyjeve asi tri milióny ľudí, ale počet jeho obyvateľov sa teraz znížil na približne polovicu, pretože mnoho ľudí ušlo, informoval Kličko.

05:40 Ukrajina: Ruskí vojaci odvliekli na neznáme miesto váženého divadelného režiséra

Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, „fašistickým štýlom“ zadržali jedného z najprominentnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto, informoval vo štvrtok ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. V správe sa naňho odvolala tlačová agentúra AP.

Svedkovia uviedli, že ruské vojenské vozidlá v stredu nadránom zastavili pri dome Knigu a odviedli ho. Rusi varovali susedov, že keď vyjdú zo svojich domov, zabijú ich, dodali svedkovia. „Musí o tom vedieť celý svet!“ napísal Tkačenko na Facebooku.

Kniga (62) je jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších divadelných režisérov na Ukrajine. Založil medzinárodný divadelný festival Melpomena z Tavrie. Patril k mnohým obyvateľom Chersonu, ktorí sa stavajú proti ruskej okupácii. V pondelok 21. marca ruskí vojaci rozohnali protest s použitím omračujúcich granátov a streľbou do vzduchu.

04:38 Pri ostreľovaní Kyjeva prišla o život ruská novinárka

Pri ostreľovaní Kyjeva prišla v stredu o život ruská novinárka Oxana Baulinová. Dostala sa pod paľbu, keď nakrúcala ničenie nákupného centra v kyjevskej štvrti Podiľskyj. Spolu s ňou zahynul jeden civilista, dvaja utrpeli zranenia. TASR správu prevzala od britského denníka The Guardian.

Baulinová pracovala pre nezávislý spravodajský server Insider. Na Ukrajine pôsobila ako korešpondentka, uverejňovala reportáže z Kyjeva a Ľvova a zameriavala sa na korupciu ruskej vlády.

Novinársku kariéru začínala v ruských časopisoch o životnom štýle, neskôr sa angažovala v Nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, v súvislosti s ktorou bola v Rusku krátko väznená. Po tom, čo ruská vláda označila nadáciu za extrémistickú organizáciu, musela krajinu opustiť. Zamestnala sa v Insideri, kde sa zameriavala na investigatívu, overovanie faktov a politické analýzy.

Oxana Baulinová. Foto: Facebook

02:21 Ukrajina: Z obliehaných oblastí bolo zachránených vyše 4500 ľudí

Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že z oblastí obliehaných ruskou armádou sa v stredu podarilo evakuovať 4500 ľudí. Väčšina z nich, takmer 3000 ľudí, opustila súkromnou dopravou prístavné mesto Mariupol a dostala sa do Záporožia.

Informovala o tom vo štvrtok nadránom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na zástupcu riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, ktorý to uviedol na sociálnej sieti Telegram.  

00:19 Prezident Zelenskyj vyzval na celosvetové protesty proti vojne Ruska na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. „Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť,“ dodal.

(tasr, sita)

https://standard.sk/184690/nemecko-planuje-dodat/

Ďalšie články