Namiesto zbaľte sa a odíďte, stačilo dobrovoľníkom na hranici ľudsky povedať: Ďakujeme
Ženy s deťmi prichádzajúce na Slovensko z Ukrajiny na slovenskej strane hraničného priechodu pre peších v obci Veľké Slemence, Foto: TASR/Roman Hanc Na hranici s Ukrajinou vymieňajú dobrovoľníkov súkromné firmy. Problémom, zdá sa, nie sú zmluvy s týmito firmami, ale nezvládnutý manažment utečeneckej krízy a komunikácia s dobrovoľníkmi.
Na začiatku utečeneckej krízy štát na hraniciach zlyhal a krk mu zachraňovali dobrovoľníci. Nebyť ich, matky s deťmi utekajúce pred vojnou by na Slovensku po prejdení hranice mrzli na parkoviskách bez vody, jedla a tepla. Nech už minister Roman Mikulec tvrdí, čo chce, každý, kto tam v tých dňoch bol, vie, aká je pravda.
Samozrejme, po niekoľkých dňoch či týždňoch dobrovoľníkom začali dochádzať sily a zdroje. Mnohí preto začali volať po tom, aby iniciatívu na hraniciach prevzal štát.
A štát sa o to pokúsil, pričom treba povedať, že na viacerých frontoch to zvládol úspešne. V Ubli sa mu vďaka hasičom a policajtom podarilo zabezpečiť dopravu z hranice do obce či poľnú kuchyňu. Vo Vyšnom Nemeckom dokázal zabezpečiť dopravu z hranice do Michaloviec. Podarilo sa mu nájsť ubytovanie pre značnú časť utečencov.