Nemecko plánuje dodať Ukrajine ďalšie protitankové strely

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:13 WHO potvrdila už 64 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila už 64 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia, ku ktorým došlo od začiatku ruskej invázie. V stredu to oznámil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. TASR správu prevzala od stanice CNN.

WHO už preverila a potvrdila pravdivosť informácií o 64 útokoch na ukrajinské zariadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť. Ďalšie správy o útokoch sú ešte  v štádiu preverovania.

„Útoky na zdravotníctvo musia prestať. Zdravotnícke systémy, zariadenia či pracovníci nie sú a nikdy by nemali byť ich terčom,“ dodal šéf zdravotníckej agentúry OSN.

20:38 Nemecko chce dodať Ukrajine ďalšíe protitankové zbrane

Nemecké ministerstvo obrany plánuje dodať Ukrajine ďalších 2-tisíc protitankových zbraní, takzvaných pancierových pästí. Uviedla to v stredu agentúra DPA s odvolaním sa na informovaný zdroj.

Ukrajinské ozbrojené sily už od Nemecka dostali 1 000 protitankových zbraní, 500 rakiet zem-vzduch typu Stinger a 500 zo sľúbených 2 700 protilietadlových rakiet sovietskej výroby typu Strela. O schválenie dodávky protitankových zbraní požiadal rezort obrany Spolkovú bezpečnostnú radu.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu na pôde parlamentu uviedla, že na Ukrajinu mieria aj ďalšie rakety typu Strela. Nemecko je podľa nej v tejto situácii jedným z najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine. „Nie sme na to hrdí, ale práve toto musíme teraz urobiť, aby sme Ukrajine pomohli,“ dodala.

20:08 Rusko vyhostí ďalších amerických diplomatov, oplatilo USA rovnaký krok

Rusko v stredu oznámilo, že vyhostí viacerých amerických diplomatov v reakcii na krok Washingtonu, ktorý koncom februára pre špionážne aktivity vyhostil 12 ruských diplomatov pôsobiacich pri OSN v New Yorku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení uviedlo, že si predvolalo amerického veľvyslanca, ktorému v stredu odovzdalo zoznam mien diplomatov USA, ktorých vyhlasujú za nežiadúce osoby (persona non grata).

Ministerstvo dodalo, že „americká strana dostala dôrazné upozornenie, že akékoľvek kroky Spojených štátov proti Rusku sa stretnú s primeranou odozvou“. Bližšie podrobnosti o vyhostených diplomatoch neuviedlo.

Washington 28. februára oznámil, že 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť USA do 7. marca. Ako dôvod uviedol ich zapojenie do špionážnych aktivít, ktoré boli v rozpore s bezpečnostnými záujmami USA.

19:51 USA vyhodnotili, že ruskí vojaci spáchali na Ukrajine vojnové zločiny

Vláda Spojených štátov na základe dostupných informácií vyhodnotila, že príslušníci ruskej armády sa na Ukrajine dopustili vojnových zločinov, oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Informovala o tom agentúra AFP.

„Už minulý týždeň som zopakoval vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktoré bolo založené na nespočetných svedectvách, fotografiách a videách…, že Putinove sily na Ukrajine spáchali vojnové zločiny. Vtedy som poznamenal, že úmyselné útočenie na civilistov je vojnový zločin,“ uviedol Blinken vo vyhlásení. „Dnes môžem oznámiť, že na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, americká vláda vyhodnotila, že príslušníci ruských síl spáchali na Ukrajine vojnové zločiny.“

Z páchania vojnových zločinov obvinili ruskú armádu už viacerí svetoví lídri vrátane poľského premiéra Mateusza Morawieckého, šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, českého predsedu vlády Petra Fialu aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Rusko obvinenia odmieta tvrdiac, že na civilné ciele neútočí.

18:40 NATO: Na Ukrajine zahynulo od začiatku vojny 7- až 15-tisíc ruských vojakov

Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruskej invázie odhadom 7 000 až 15 000 ruských vojakov, uviedol pre agentúru AP vysokopostavený vojenský predstaviteľ NATO. Pod podmienkou anonymity spresnil, že uvedený odhad je založený na informáciách od ukrajinských činiteľov, na oficiálnych údajoch z Ruska aj na iných zdrojoch.

Keď ruské vojská 24. februára zaútočili na Ukrajinu, zdalo sa pravdepodobné, že dokážu rýchlo zvrhnúť vládu v Kyjeve, pripomína AP. Ruské sily však ani po štyroch týždňoch nedobyli hlavné mesto Kyjev a ich postup spomaľujú útoky ukrajinskej armády vyzbrojenej zbraňami, ktoré jej poskytli západné krajiny.

17:00 Rusko bude od „nepriateľských“ štátov žiadať platby za plyn v rubľoch

Rusko bude požadovať, aby „nepriateľské“ štáty platili za dodávky zemného plynu v rubľoch. Uviedol to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, ktorý tak reagoval na zmrazenie ruských aktív v západných štátoch. Za nepriateľov Moskva považuje 48 štátov prevažne v Európe vrátane Slovenska.

Dodávky sa však meniť nebudú. „Samozrejme, Rusko bude pokračovať v dodávkach zemného plynu z pohľadu objemu aj ceny na základe pôvodných kontraktov,“ povedal Putin na stretnutí s ministrami, ktoré odvysielala ruská televízia. „Zmeny sa dotknú výhradne meny, v ktorej sa bude platba vykonávať. Tou bude rubeľ,“ dodal ruský prezident, pričom uviedol, že nemá zmysel vyvážať do USA alebo Európskej únie tovar za doláre či eurá.

Vláda a centrálna banka majú teraz týždeň na to, aby stanovili mechanizmus prechodu platieb v cudzej mene na ruské ruble, dodal Putin. Zároveň uviedol, že plynárenský koncern Gazprom bude musieť urobiť adekvátne zmeny v kontraktoch. Na otázku médií, či dlhodobé kontrakty umožňujú zmenu platieb na ruble, však tlačové oddelenie Gazpromu nereagovalo. Reagovala však cena zemného plynu v Európe, ktorá po Putinovom prejave vzrástla o 21 percent.

Dnešné oznámenie ruskú menu prudko posilnilo. Kým ráno stál dolár 105 rubľov, poobede to už bolo 100 rubľov. Pred inváziou ste si však Rusi mohli kúpiť jeden dolár za menej ako 80 rubľov.

16:48 Bielorusko vyhostí väčšinu ukrajinských diplomatov

Bielorusko vyhostí väčšinu ukrajinských diplomatov. Dôvodom je ich zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska. V stredu to oznámil hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Hlaz uviedol, že v Bielorusku zostane iba ukrajinský veľvyslanec a štyria diplomati. Na ukrajinskej ambasáde v Minsku v súčasnosti pracuje viac ako 20 diplomatov. Hlaz dodal, že „toto opatrenie je zamerané na zastavenie nediplomatických aktivít niekoľkých zamestnancov ukrajinských diplomatických inštitúcií“.

Hlaz informoval, že od roku 2020 v Bielorusku zaznamenali niekoľko „nepriateľských akcií“ zo strany Ukrajiny zameraných na likvidáciu obchodných kontaktov a dlhodobých väzieb s Minskom. Podľa neho to dospelo do bodu, keď ukrajinské úrady začali priamo i nepriamo zasahovať do vnútorných záležitostí Bieloruska a v roku 2021 ho navyše označili za nepriateľskú krajinu.

16:13 Ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine získajú štatút a výhody vojenských veteránov

Ruský parlament v stredu schválil zákon, ktorý oprávňuje príslušníkov ruských inváznych síl na Ukrajine na získanie štatútu vojenských veteránov a ďalších výhod od štátu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zákon, ktorý parlamentu predložila vládna strana Jednotné Rusko, umožní vojakom bojujúcim na Ukrajine dostávať každý mesiac finančný príspevok. Zároveň získajú daňové bonusy, lepšiu zdravotnú starostlivosť a zľavnené alebo bezplatné cestovanie vo verejnej doprave.

Rusko na tento účel vyčlenilo iba pre tento rok päť miliárd rubľov, čo je v prepočte takmer 45 miliónov eur.

16:09 Hrozba použitia chemických zbraní Ruskom je podľa Bidena je reálna

Americký prezident Joe Biden v stredu opäť varoval, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane, čo označil za reálnu hrozbu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Myslím, že táto hrozba je reálna,“ povedal Biden novinárom, keď odchádzal z Bieleho domu pred odletom do Európy, kde bude diskutovať so spojencami o ďalšej stratégii v čase pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine.

Biden zdôraznil, že o hrozbe použitia ruských chemických zbraní na Ukrajine bude hovoriť aj na rokovaniach s európskymi spojencami. Americký prezident už predtým varoval, že ak by Kremeľ použil na Ukrajine chemické zbrane, zaplatí za to obrovskú cenu. Aká by bola reakcia západných spojencov, však nekonkretizoval.

16:06 Zelenskyj vyzval francúzske firmy na odchod z ruského trhu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videoprejave pred poslancami francúzskeho Národného zhromaždenia vyzval francúzske spoločnosti, aby opustili ruský trh. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Francúzske spoločnosti musia opustiť ruský trh,“ povedal Zelenskyj v 15-minútovom príhovore. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti spomenul automobilku Renault a obchodné reťazce Auchan a Leroy Merlin. „Renault, Auchan, Leroy Merlin a ďalší musia prestať sponzorovať ruskú vojnovú mašinériu,“ vyhlásil Zelenskyj.

15:41 Pápež František odkázal svetovým lídrom, že zbraňami konflikt nevyriešia

Pápež František v stredu počas pravidelnej generálnej audiencie naliehal na predstaviteľov vlád, aby pochopili, že nákup a výroba zbraní konflikt na Ukrajine nevyriešia. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Pápež sa tiež modlil za obete ruskej invázie na Ukrajinu vrátane vojakov, ktorí padli v boji na oboch stranách. Povedal tiež, že jeho starý otec, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne na severe Talianska, ho naučil nenávidieť vojnu vo všetkých jej podobách.

Pápež František v piatok vykoná akt zasvätenia Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Urobí tak na záver kajúcej pobožnosti v Bazilike sv. Petra. Vatikán zverejnil v stredu preklady tejto modlitby v 30 jazykoch i list, ktorým pápež pozýva všetkých katolíckych biskupov na svete pripojiť sa k aktu zasvätenia.

15:07 Slovensko podľa Korčoka lobuje, aby Ukrajine priznali štatút kandidátskej krajiny Únie

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré tlačia a lobujú za to, aby bol Ukrajine čo najskôr priznaný štatút kandidátskej krajiny. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po rokovaní vlády. Šéf diplomacie zároveň pripomenul, že zaradenie medzi kandidátske krajiny pre Ukrajinu automaticky neznamená členstvo v Únii. Cez prijímací proces podľa Korčoka nevedú žiadne skratky. „Myslíme si, že musí byť urobený prvý formálny krok, ktorý zatiaľ nemá oporu v celej EÚ, ale Slovensko bude zaň bojovať,“ poznamenal Korčok. Je to podľa neho niečo, čo si Ukrajina zaslúži minimálne z morálneho hľadiska.

Minister zároveň priblížil, že na štvrtkovom (24.3.) samite EÚ sa budú lídri rozprávať o odpojení ďalších ruských bánk zo systému SWIFT. Na sankčný zoznam by mali byť zaradení ďalší ruskí oligarchovia spolu s ich rodinnými príslušníkmi. Na stole je podľa Korčoka aj zákaz kotvenia ruských lodí v prístavoch EÚ a zvažuje sa zákaz obchodovania s drahými kovmi, vrátane zlata a diamantov. „Súčasťou nášho úsilia je zastaviť financovanie tejto agresie,“ skonštatoval.

V rámci Únie sa hovorí aj o oblasti energetiky. Rusko má od začiatku vojny na Ukrajine historicky najvyššie príjmy za dodávky plynu a ropy a tými ju financuje. „Je vypočítané, že ak sa nič nezmení, tak príjmy Ruska dosiahnu 100 miliárd eur. To je jedna tretina zmrazených aktív ruskej centrálnej banky,“ podotkol Korčok. Pokračuje, že najefektívnejším spôsobom, ako prestať financovať Rusko, je odstrihnúť ho od príjmov z energetiky. Zároveň je to však pre niektoré krajiny, vrátane Slovenska, nerealizovateľné. SR je vysoko závislá od ruského plynu i ropy.

„Slovensko podporuje zníženie závislosti od ropy, ale chce, aby to bol krok, ktorý bude udržateľný a riadený,“ povedal minister. Dodal, že je ťažké urobiť v tejto oblasti zásadné opatrenia, ak sa za posledných 15 rokov neurobilo nič pre zníženie dodávok z Ruska.  

https://standard.sk/184999/nato-chce-posilnit-vychodne-kridlo-styrmi-bojovymi-skupinami-jedna-ma-byt-na-slovensku/

14:31 Nemecko poslalo na Ukrajinu ďalšie rakety typu Strela

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu uviedla, že po istom zdržaní mieria na Ukrajinu ďalšie protilietadlové rakety sovietskej výroby typu Strela, ktoré predtým používala armáda komunistického východného Nemecka. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Môžem jasne povedať, že ďalšia dodávka rakiet Strela je na ceste. V tejto situácii sme jedným z najväčších dodávateľov zbraní. Nie sme na to pyšní, no musíme to urobiť, aby sme pomohli Ukrajine,“ uviedla Baerbocková.

14:15 Rusko tvrdí, že sa uskutočnili dve výmeny zajatcov s Ukrajinou, Kyjev hovorí o jednej

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu vyhlásilo, že medzi Ruskom a Ukrajinou prebehli od začiatku vojenskej invázie už dve výmeny zajatcov. Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovej však doposiaľ prebehla iba jedna takáto výmena. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Ruské ministerstvo obrany zriaďuje každý deň humanitárne koridory a organizuje evakuáciu civilistov z obývaných oblastí. Okrem toho prebehli dve výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uviedol ruský rezort diplomacie na svojej webovej stránke.

Ruská ombudsmanka pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová v pondelok uviedla, že bolo vymenených deväť ruských zajatcov za starostu ukrajinského mesta Melitopol Ivana Fedorova. Vereščuková však v stredu poprela informáciu o dvoch výmenách zajatcov. Podľa nej prebehla výmena iba jedna.

13:52 Rezort diplomacie premiestnil veľvyslanectvo SR z Kyjeva do Užhorodu

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR premiestnilo sídlo veľvyslanectva z Kyjeva do ukrajinského Užhorodu. Pôsobí tam už zástupca slovenského veľvyslanca. Vo štvrtok bude do Užhorodu vyslaný veľvyslanec. Po rokovaní vlády o tom informoval šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok

Týmto krokom chce Slovensko ukázať, že zostáva na Ukrajine prítomné, a úrad tak bude naplno fungovať z Užhorodu. Budú tam tí istí pracovníci, ktorí boli evakuovaní z Kyjeva. „Považujem to za dôležitý krok voči Ukrajine. Je to zároveň dôležitý krok pre diplomatickú službu, lebo budú na mieste, na hranici, pomáhať. Budú plne vykonávať diplomatické činnosti a najmä reportovať o dianí na Ukrajine,“ povedal Korčok.

13:49  Scholz varoval Putina pred nasadením chemických a biologických zbraní

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz dôrazne varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred nasadením chemických alebo biologických zbraní vo vojne na Ukrajine, uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Heberstreit v stredu v Berlíne. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Na otázku novinárov, či Scholz šéfa Kremľa pred nasadením takýchto zbraní varoval a či mu spomenul možné následky takéhoto kroku, Hebestreit odpovedal, že nemecký kancelár Putina podľa vlastných slov „v priamom rozhovore varoval“.

13:41 Nadácia otvorenej spoločnosti chce podporiť demokraciu v krajine sumou 100 miliónov dolárov

Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) ohlásila vznik Ukrajinského demokratického fondu, do ktorého sľubuje vložiť 25 miliónov amerických dolárov (USD). S prispením ďalších donorov by mohol mať fond k dispozícii celkovo až 100 miliónov dolárov. Uviedol to prezident OSF Mark Malloch-Brown, ktorého v stredu citovala agentúra The Associated Press.

Pre Ukrajinu je „absolútne kľúčové“ udržať pri živote jej občiansku spoločnosť, zdôraznil Malloch-Brown, ktorý v minulosti pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). OSF, ktorú založil americký miliardár a investor maďarského pôvodu George Soros, podľa neho Ukrajinu od získania nezávislosti v roku 1991 podporila sumou približne 230 miliónov dolárov.

Dlhodobé problémy vyplývajúce z ruskej invázie na Ukrajinu sa ešte viac prehĺbia, ak sa im nebude venovať dostatočná pozornosť už teraz, upozornil Malloch-Brown. Ako dodal, investície do ochrany ľudských práv, nezávislých médií a občianskej spoločnosti udržiavajú demokraciu v krajine a sú naďalej potrebné. V OSF sa podľa neho domnievajú, že skutočným terčom ruského prezidenta Vladimira Putina sú na Ukrajine práve tieto hodnoty, ktoré tam podporuje.

OSF plánuje financovať nezávislé médiá po celé trvanie vojny. Podporiť chce aj novinárov a vedcov, ktorí dokumentujú vojnové zločiny alebo poskytujú informácie o verejnom zdraví, dodal šéf OSF.

13:31 Ukrajina: Rokovania s Ruskom sprevádzajú ťažkosti

Rokovania s Ruskom o ukončení takmer mesiac trvajúcej ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine sprevádzajú „značné ťažkosti“, uviedol v pondelok vyjednávač Kyjeva. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo Moskva obvinila Spojené štáty z marenia mierového úsilia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Rokovania pokračujú online. Postupujú so značnými ťažkosťami, pretože ukrajinská strana má jasné a zásadové pozície,“ uviedol v písomnom vyhlásení pre reportérov hlavný ukrajinský vyjednávač Mychajlo Podoľak.

Moskva predtým obvinila Kyjev, že mení svoju vyjednávaciu pozíciu, a uviedla, že Spojené štáty pracujú na tom, aby Rusko a Ukrajinu držali „v stave vojenskej akcie tak dlho, ako to bude možné“.

Prebiehajúce rokovania medzi oboma stranami zatiaľ nepriniesli prelom napriek predchádzajúcim vyjadreniam, že existuje nádej na podpísanie dohody o prímerí, píše AFP.

13:21 Ukrajinská armáda obkľúčila mestá Buča, Irpiň a Hostomeľ okupované Rusmi

Po tom, ako ukrajinské sily vytlačili ruských vojakov z Makarivu, môžu zaznamenať ďalší úspech v bojoch okolo Kyjeva. Ukrajinská armáda obkľúčila mestá Buča, Irpiň a Hostomeľ, ktoré boli dosiaľ pod ruskou kontrolou. Na sociálnej sieti Facebook o tom informovala mestská rada v Buči.

Mnohé obce pri Kyjeve sú však naďalej okupované a obyvateľstvu nezostali žiadne potraviny, lieky, hygienické prostriedky či výživa pre deti. Mnohé obce sú navyše bez spojenia so svetom, chýba aj svetlo či plyn. „Ruskí okupanti sa vlámu do domov, hľadajú jedlo a alkohol. Rabujú, strieľajú do psov a zabíjajú dobytok,“ uviedla mestská rada v Buči.

13:19 Šojgu i Gerasimov sa už takmer dva týždne neobjavili na verejnosti

Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa už takmer dva týždne neukázal na verejnosti. Poukázala na to v stredu nemecká verejnoprávna televízia a rozhlas Deutsche Welle, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Šojgu sa naposledy objavil na verejnosti 11. marca, keď sa zúčastnil na odovzdávaní štátnych vyznamenaní vojakom, ktorí sa zúčastnili na vojenskej operácii na Ukrajine. Šéfa ruského rezortu obrany tak na verejnosti nevideli už 12 dní. Od začiatku vojny na Ukrajine pritom ubehlo už 28 dní, poukazuje Deutsche Welle.

Ruské médiá upozornili na to, že do 11. marca sa Šojgu objavoval v ruských správach takmer každý deň. Na zmiznutie ruského ministra obrany ako prvý upozornil novinár spravodajského portálu Mediazona Dmitrij Treščanin. Investigatívni novinári s odvolaním sa na nemenované zdroje z blízkeho okruhu Šojgua uvádzajú, že minister má problémy so srdcom.

Okrem toho si médiá všimli, že sa zo správ vytratil aj náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov. O verejných udalostiach, na ktorých by sa zúčastnil, sa rovnako nepísalo už od 11. marca. Naposledy sa 11. marca objavila správa o jeho rokovaniach s tureckým náprotivkom Yašarom Gülerom.

12:58 Ruská armáda zničila nové laboratórium pri elektrárni v Černobyli

Ruské vojenské jednotky zničili nové laboratórium pri jadrovej elektrárni v Černobyli, v ktorom sa okrem iného pracuje na zlepšení zaobchádzania s rádioaktívnym odpadom. Uviedla to v utorok Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), zodpovedná aj za uzavretú zónu v Černobyli. Informovala o tom agentúra AP.

Ruská armáda sa vyradenej elektrárne zmocnila už na začiatku vojny. Uzavretou zónou je kontaminovaná oblasť v okolí elektrárne, ktorá bola v roku 1986 dejiskom najhoršej jadrovej havárie na svete.

DSNS uviedla, že laboratórium, ktorého výstavba s podporou Európskej komisie stála šesť miliónov eur, otvorili v roku 2015. Nachádzali sa v ňom „vysoko aktívne vzorky a vzorky rádionuklidov, ktoré sú teraz v rukách nepriateľa, no dúfame, že poškodia jeho, a nie civilizovaný svet,“ uviedla DSNS vo vyhlásení. Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie ešte v pondelok informovala, že v okolí elektrárne prestali fungovať zariadenia na monitorovanie radiácie. Rádionuklidy sú nestabilné atómy chemických prvkov, ktoré uvoľňujú žiarenie, vysvetľuje AP.

12:12 Nemecko požaduje spravodlivé rozdelenie ukrajinských utečencov v EÚ

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v stredu uviedla, že spravodlivé rozdelenie ukrajinských utečencov v rámci Európskej únie je absolútnou prioritou. Vyzvala všetky členské štáty EÚ, aby rešpektovali dohodu o prijímaní utečencov. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

Túto dohodu „teraz musia zaviesť všetci spoločne“, povedala Faeserová s tým, jej výzvy podporili aj Francúzsko a Poľsko. Poliaci prijali už viac ako dva milióny utečencov zo susednej Ukrajiny

11:57 Draghi vyzval Čínu na podporu mierového úsilia na Ukrajine

Taliansky premiér Mario Draghi vyzval v stredu Čínu, aby nepodporovala Rusko po jeho vojenskej invázii na Ukrajinu a využila svoj vplyv na úsilie o nastolenie mieru v tejto napadnutej východoeurópskej krajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Draghi na pôde talianskeho parlamentu tiež uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin podľa všetkého neprejavil záujem o dohodu o prímerí, ktoré by umožnilo úspešné rokovania.

„Treba zopakovať, že očakávame od Pekingu, že sa vyhne krokom podporujúcim Moskvu a aktívne a s patričnou autoritou sa bude podieľať na mierovom úsilí,“ vyhlásil taliansky premiér.

11:28 Podľa Číny je Rusko dôležitým členom skupiny G20

Čína označila v stredu Rusko za dôležitého člena skupiny G20. Urobila tak po tom, ako Spojené štáty hovorili o perspektívach možného vylúčenia Ruska z G20 v súvislosti inváziou na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„G20 je hlavným fórom pre medzinárodnú ekonomickú spoluprácu. Rusko je jej dôležitým členom a žiaden z členov nemá právo vylúčiť inú krajinu,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin.

Čínsky rezort diplomacie k tomuto vyhláseniu pristúpil po tom, ako poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na utorkovej tlačovej konferencii naznačil, že USA sa postavia na čelo nátlaku v súvislosti s vylúčením Ruska z medzinárodných fór pre napadnutie susedného štátu.

11:18 Kličko: Ruská vojenská ofenzíva na Ukrajine je genocída

Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko označil ruský vojenský útok na svoju vlasť za vyhladzovanie národa. „Je to genocída,“ povedal niekdajší profesionálny boxer v stredu počas živého spojenia s nemeckým Mníchovom, ktorý je partnerským mestom ukrajinskej metropoly. Informovala o tom agentúra DPA. „Oni ničia civilné obyvateľstvo, ničia našu krajinu,“ upozornil 50-ročný Kličko.

Kyjev je podľa neho ostreľovaný raketami, „ktoré zničia každý ľudský život v okruhu 500 metrov“. Nie je to útok na armádu, ale na obyvateľstvo, dodal. Kyjevský starosta nevedel odpovedať na otázku, koľko civilných životov si ruská vojenská ofenzíva doposiaľ vyžiadala. „Nedokážeme spočítať mŕtvoly,“ podotkol. „To, čo sa deje, je ako zlý sen,“ uviedol s tým, že, žiaľ, ide však o „veľmi tvrdú realitu“.

Kličko zároveň vyzval Nemecko na prerušenie hospodárskych vzťahov s Ruskom, aj keď to bude ťažké. „Rusko investuje každý cent, každé euro do svojej armády,“ dodal.

10:58 USA sa za posledných 30 rokov snažia zničiť Rusko, povedal Medvedev

Niekdajší ruský prezident i bývalý premiér Dmitrij Medvedev v stredu obvinil Spojené štáty z toho, že sa posledných 30 rokov snažia „ponížiť, obmedziť, podlomiť, rozdeliť a zničiť“ Rusko. Napísal to v príspevku na sociálnej sieti Telegram, z ktorého TASR cituje. Podľa Medvedeva USA vnímali Rusko vždy len ako nepriateľa.

„Kto sú právni nástupcovia Sovietskeho zväzu, ak už viac neexistujú veľké ideologické rozdiely? Znamená to, že je nutné ponížiť, obmedziť, podlomiť, rozdeliť a zničiť Rusko,“ napísal Medvedev s tým, že USA podľa neho nehľadia na to, aké následky bude mať ich konanie v budúcnosti.

„Ak je taktickou úlohou zničiť Rusko, tak načo mať vôbec dlhodobú stratégiu?“ pýta sa Medvedev, podľa ktorého je ďalším cieľom Spojených štátov po Rusku „úplne oslabenie Číny“. To by však podľa ruského exprezidenta viedlo k obrovskej celosvetovej kríze, energetickému i potravinovému kolapsu, k odstúpeniu od všetkých systémov kolektívnej bezpečnosti a nakoniec k veľkému jadrovému výbuchu.

Podľa bývalého šéfa Kremľa však Rusko nikdy nedopustí, aby k takýmto udalostiam prišlo. Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré si želajú koniec Ruska, jeho vlasť totiž chce, aby „USA boli silnou a rozumnou krajinou, a nie posledným prístavom pre tých, ktorí postupne upadajú do stareckého marazmu“.

10:41 Lavrov: Mierová misia NATO na Ukrajine by mohla viesť ku konfliktu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že ak budú na Ukrajinu vyslané mierové jednotky NATO, mohlo by to viesť ku konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. TASR prevzala správu od televízie Sky News.

Lavrovove slová zazneli počas jeho tradičného prejavu k študentom a zamestnancom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, kde zopakoval svoje tvrdenia, že na Ukrajine je rozšírený neonacizmus a že Západ chce zničiť Rusko.

Na vyslanie mierovej misie NATO na Ukrajinu vyzval minulý týždeň podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski, ktorý navštívil Kyjev spoločne s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Misia NATO by sa podľa neho mala byť schopná aj brániť.

O návrhu Poľska na vyslanie mierovej misie sa bude diskutovať vo štvrtok na summite Aliancie, uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zopakovala však, že Spojené štáty nepošlú svojich vojakov na Ukrajinu bojovať proti ruským jednotkám.

10:31 Poľsko zrejme vyhostí štyri desiatky ruských diplomatov za špionáž

Poľská Agentúra pre vnútornú bezpečnosť (ABW) identifikovala 45 ruských diplomatov, ktorí sú podozriví zo špionáže, a vyzvala poľský rezort diplomacie, aby ich vyhostil z krajiny. Poľské ministerstvo zahraničných vecí si už predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave. Podľa neoficiálnych informácií chce krajina zrejme vyhostiť podozrivé osoby. Informovali o tom agentúry AFP, PAP a Reuters.

„Agentúra pre vnútornú bezpečnosť vypracovala zoznam 45 ľudí pracujúcich v Poľsku pod záštitou diplomatických aktivít,“ povedal novinárom hovorca ABW Stanislaw Žaryn, ktorý dodal, že zoznam podozrivých poslali na ministerstvo zahraničných vecí. Žaryn na sociálnej sieti Twitter spresnil, že „ABW žiada, aby boli vyhostení z poľského územia“.

Poľský spravodajský portál Onet uviedol, že zoznam diplomatov, ktorí podľa poľských úradov vykonávali aktivity v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, obsahuje aj mená zamestnancov ruského veľvyslanectva vo Varšave. Onet spresnil, že ministerstvo zahraničných vecí zverejní podrobnosti v stredu popoludní.

Rusko už oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia, ak budú jeho diplomati vyhostení z Poľska, uviedla tlačová agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru RIA Novosti. Tá citovala ruské ministerstvo zahraničných vecí.

10:28 Scholz: Vojna neničí len Ukrajinu, ale aj budúcnosť Ruska

Vojenská invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sa napriek každodenným útokom zo strany jeho jednotiek „zastavila“, uviedol v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA. Scholz na pôde Spolkového snemu (Bundastag) v Berlíne zároveň opätovne uistil Ukrajinu o solidarite Nemecka a uviedol, že Kyjev „môže počítať s našou pomocou“.

„Putinova ofenzíva sa zastavila napriek všetkému ničeniu, ktoré deň čo deň spôsobuje,“ podotkol nemecký kancelár. Ruský prezident podľa neho „musí počuť pravdu“, že vojna neničí len Ukrajinu, „ale aj budúcnosť Ruska“.Scholz zároveň vyzval na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine. „Zbrane musia utíchnuť – a to hneď,“ uviedol. Zároveň uistil, že Nemecko podnikne všetko pre to, aby „na našom kontinente opäť zavládol mier“.

Či prebiehajúce rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom prinesú úspech, nemôže nikto predpovedať, upozornil nemecký kancelár. Podľa neho je jasné, že o Ukrajine vyjednávajú Ukrajinci, „a nik iný“.

10:12 Ukrajinská vicepremiérka kritizovala Maďarsko za to, ako pristupuje k Ukrajine

Spôsob, akým oficiálne vedenie Maďarska v poslednom čase pristupuje k Ukrajine, je dokonca horší než spôsob niektorých ruských satelitov z bývalého Sovietskeho zväzu. Napísala to v utorok na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

„Určite to bude nepríjemné prekvapenie najmä pre Maďarov žijúcich na Ukrajine, ktorých mnohých osobne poznám,“ dodala vicepremiérka a vyjadrila nevoľu nad tým, že Maďarsko nepodporuje sankcie, neposkytuje zbrane a ani neumožňuje tranzit zbraní z iných krajín cez svoje územie.

„Je to preto, že chcú lacný ruský plyn? Alebo možno preto, že potichu snívajú o našej Zakarpatskej oblasti?“ píše Vereščuková, ktorá apeluje na Maďarsko, aby sa postavilo na stranu civilizovaného sveta.

Maďarská vláda vydala 7. marca nariadenie, podľa ktorého nie je možné dodávať z územia Maďarska zbrane na ukrajinské územie. Premiér Viktor Orbán 9. marca oznámil, že Maďarsko sa nemôže pripojiť k sankciám uvaleným Spojenými štátmi na Rusko v oblasti energetiky, pretože aj naďalej potrebuje zemný plyn a ropu prichádzajúce z Ruska.

09:45 Ukrajina: Ruské jednotky zničili dôležitý most v obkľúčenom Černihive

Ruské jednotky bombardovali a zničili most v obkľúčenom meste Černihiv na severe Ukrajiny, uviedol v stredu gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Zničený most bol využívaný na evakuáciu civilistov a prísun humanitárnej pomoci. Nachádzal sa nad riekou Desna a spájal mesto s ukrajinskou metropolou Kyjev.

Úrady v Černihive v utorok informovali, že v obkľúčenom meste nie je voda ani elektrina a situáciu na mieste označili za humanitárnu katastrofu, píše AP.

Kyjevom medzitým aj v stredu ráno otriasali výbuchy a ozývala sa streľba. Silnú delostreleckú paľbu bolo počuť zo severozápadu, kde sa ruské jednotky snažili obkľúčiť a dobyť predmestia hlavného mesta.

09:38 Rusi tvrdia, že zasiahli sklad zbraní v meste Rivne na západe Ukrajiny

Ruské sily zasiahli sklad zbraní v meste Rivne na západe Ukrajiny, oznámilo v stredu ruské ministerstvo obrany. TASR prevzala správu od televízie Sky News, podľa ktorej sa tieto tvrdenia nepodarilo nezávisle overiť.

Ruské ministerstvo uviedlo, že pri útoku boli použité zbrane s vysokou presnosťou, ktoré boli odpálené z mora.

Podľa rezortu boli zasiahnuté aj odpaľovacie raketové zariadenia na predmestí ukrajinskej metropoly Kyjev.

09:27 Lavrov sa v Moskve stretne so šéfom Červeného kríža

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa vo štvrtok v Moskve stretne s prezidentom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Petrom Maurerom. Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podľa ruského rezortu diplomacie sa očakáva, že program stretnutia bude zahŕňať diskusiu o kľúčových oblastiach práce MVČK týkajúcej sa humanitárnej reakcie.

09:24 Vo vojne zahynulo už 121 detí, tvrdí ukrajinská prokuratúra

Ruská vojenská invázia na Ukrajine si dosiaľ vyžiadala životy 121 detí, informovala v stredu ukrajinská prokuratúra. TASR prevzala správu od televízie Sky News, podľa ktorej sa tieto údaje nepodarilo nezávisle overiť.

Ukrajinský parlament ešte v utorok uviedol, že v dôsledku ruskej vojenskej invázie zahynulo 117 detí a 155 ďalších utrpelo zranenia, uvádza Sky News. Najvyšší počet obetí zaznamenali podľa Sky News v hlavnom meste Kyjev, v meste Charkov na severovýchode a v Černihive na severe krajiny.

09:11  Spojené štáty a ich spojenci uvažujú o vylúčení Ruska zo skupiny G20

Spojené štáty a ich západní spojenci posudzujú, či by malo Rusko aj naďalej ostať súčasťou skupiny G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, ktorý je súčasťou tejto diskusie.

„Prebieha diskusia o tom, či je vhodné, aby Rusko bolo súčasťou G20. Ak Rusko ostatne jej členom, tak organizácia bude menej užitočná,“ uviedol zdroj zo skupiny G7 pre Reuters. Tento zdroj upozorňuje, že snahu vylúčiť Rusko z G20 budú zrejme vetovať niektorí z iných členov tejto skupiny. S týmto návrhom môžu podľa neho nesúhlasiť napríklad Brazília, Čína či Juhoafrická republika. Reuters naznačuje, že krajiny skupiny G7 sa preto môžu rozhodnúť, že sa tento rok na summite G20 nezúčastnia.

Podľa ruskej veľvyslankyne v Indonézii Ľudmily Vorobiovovej sa však tento rok na samite G20 v Indonézii plánuje zúčastniť ruský prezident Vladimir Putin. Diplomatka to uviedla v reakcii na výzvy niektorých krajín na vylúčenie Ruska z G20.

Poľsko v utorok totiž uviedlo, že navrhlo americkému ministerstvu obchodu, že v skupine G20 nahradí Rusko, pričom dostalo „pozitívnu odpoveď“.

08:55 Britský rezort obrany: Rusi zrejme na severe Ukrajiny reorganizujú jednotky

Ruské jednotky na severe Ukrajiny sa zrejme snažia reorganizovať pred obnovením rozsiahlych útočných operácií, uviedlo britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb. Informoval o tom v stredu denník The Guardian.

„Bojisko na severe Ukrajiny zostáva do značnej miery statické, pričom ruské sily pravdepodobne prechádzajú obdobím reorganizácie,“ uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.

Ruské jednotky sa zároveň podľa Londýna pokúšajú obkľúčiť ukrajinské sily na východe krajiny a postupujú smerom od Charkova a Mariupola.

„Ruské sily sa stále pokúšajú obísť mesto Mykolajiv, zatiaľ čo chcú postupovať na západ smerom k Odese,“ doplnilo britské ministerstvo obrany. Agentúra AP informovala, že pri Odese pláva zhruba sedem ruských vojnových lodí. Rusi majú v Čiernom mori celkovo 21 plavidiel vrátane výsadkových lodí.

Video reportedly of a Russian Project 21631 Buyan-M small missile ship launching 8 Kalibr-NK cruise missiles from near Sevastopol. https://t.co/GcWqUpoXLh pic.twitter.com/VvU3l5yYCK

— Rob Lee (@RALee85) March 22, 2022

08:16 Zelenskyj označil mierové rokovania s Ruskom za veľmi ťažké

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil mierové rokovania s Ruskom za „veľmi ťažké“. Urobil tak vo videoposolstve zverejnenom v stredu ráno. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

„Sú veľmi ťažké, niekedy škandalózne, ale krok za krokom postupujeme,“ povedal Zelenskyj s tým, že ukrajinskí predstavitelia rokujú s Rusmi každý deň.

„Budeme pracovať, budeme bojovať čo najviac. Až do konca. Odvážne a otvorene. Vyjednávači neúnavne pracujú. Keď vyhráme, môžeme si oddýchnuť,“ povedal Zelenskyj.

07:37 Ruské ostreľovanie podľa Kyjeva úplne zničilo detskú nemocnicu v Severodonecku

Detská nemocnica v meste Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa stala terčom útoku ruských jednotiek, uviedla v utorok ukrajinská štátna pohotovostná služba. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News. Z budovy, ktorej strecha po ostreľovaní začala horieť, evakuovali dovedna sedem detí a 15 dospelých vrátane lekárov.

Nejde o prvý prípad, keď ruské jednotky útočili na ukrajinské nemocnice, pripomína Sky News. Doposiaľ azda najšokujúcejším prípadom bolo podľa stanice bombardovanie pôrodnice v obliehanom prístavnom meste Mariupol z 9. marca.

Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo doposiaľ v krajine kompletne zničených desať nemocníc. Ako zároveň dodal, do ďalších nemocníc nemôžu byť v dôsledku prebiehajúcich bojov v ich okolí dodávané lieky a ďalšie nevyhnutné zásoby, uvádza Sky News.

06:25 Bielorusko sa podľa NATO a USA môže čoskoro zapojiť do vojny na Ukrajine

Spojené štáty a NATO sú presvedčené, že Bielorusko by sa mohlo čoskoro pripojiť k Rusku v jeho vojne proti Ukrajine. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky stanice CNN, ktorá sa odvoláva na predstaviteľov americkej vlády a NATO.

Vojenský predstaviteľ NATO v pondelok povedal, že zapojenie sa Bieloruska do konfliktu je vo zvýšenej miere „pravdepodobné“. „Ruský prezident Vladimir Putin potrebuje podporu. Hocičo by pomohlo,“ uviedol predstaviteľ.

Zdroj z prostredia bieloruskej opozície pre CNN uviedol, že bieloruské bojové jednotky sú pripravené vstúpiť na Ukrajinu už v najbližších dňoch. To by podľa tohto zdroja malo najmä geopolitický význam.

Severoatlantická aliancia podľa zdroja z prostredia NATO odhaduje, že bieloruská vláda si pripravuje prostredie s cieľom odôvodniť bieloruskú inváziu na Ukrajinu.

Rusko svoju inváziu na Ukrajinu uskutočnilo z časti aj z územia Bieloruska a ešte pred jej začiatkom boli do tejto krajiny umiestnené tisíce ruských vojakov, píše CNN. USA a európske krajiny v reakcii na inváziu zaviedli sankcie proti predstaviteľom Ruska i Bieloruska vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka.

05:08 Zelenskyj: V Mariupole je uviaznutých takmer 100-tisíc osôb; čelia hladu a paľbe

Takmer 100-tisíc ľudí je uviaznutých v ruinách ukrajinského mesta Mariupol, kde čelia hladu a smädu, a neustálemu ruskému bombardovaniu. Povedal to v noci na stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Z tohto prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny už podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) odišli desaťtisíce obyvateľov.

Zelenskyj oznámil, že za obdobie posledných 24 hodín z Mariupola ušlo viac ako 7-tisíc osôb. Jednu zo skupín, ktorá cestovala po dohodnutej humanitárnej trase západne od mesta, však podľa jeho slov zadržali „okupanti“. Prezident upozornil, že tisíce ďalších osôb z mesta odísť nemohli, pretože humanitárna situácia sa zhoršila.

„Dnes sa v meste ešte stále nachádza takmer 100-tisíc ľudí v neľudských podmienkach. V úplnom obkľúčení, bez potravy, vody, liekov a pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním,“ povedal. Ukrajinský prezident Rusko opätovne vyzval, aby civilistom umožnilo mesto opustiť cez bezpečné humanitárne koridory.

Americké ministerstvo obrany (Pentagón) uvádza, že Rusko v súčasnosti na Mariupol útočí delostrelectvom, raketami dlhého doletu i paľbou z lodí v neďalekom Azovskom mori.

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo „absurdnú vojnu“ na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať, pripomína AFP.

„Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.

#Mariupol lies in ruins and still Ukrainians will not let it fall. As a British person observing I’m astounded by the bravery of the people. Glory to 🇺🇦 #Ukraine pic.twitter.com/GPDKLk8qxK

— Duchess Kezza of The Final Frontier 🇺🇦🌹#GTTO (@Kezza101064) March 23, 2022

02:36 CNN: Ruská operácia na Ukrajine podľa Peskova pokračuje podľa plánov

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine pokračuje presne podľa vopred stanovených plánov a cieľov. TASR tieto informácie získala z webovej stránky stanice CNN.

Peskov takisto podľa CNN pripomenul požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina. Hlavným cieľom operácie je podľa Peskova zbaviť sa vojenského potenciálu Ukrajiny, nacionalistických práporov a zaistiť, aby Ukrajina zostala neutrálnou krajinu. Ukrajina musí podľa hovorcu Kremľa takisto prijať, že Krym – ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 – je súčasťou Ruska, a takisto musí prijať, že dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny sú už nezávislé štáty.

Peskov takisto tvrdil, že Rusko útočí len na vojenské ciele – aj napriek početným správam o ruských útokoch voči civilným cieľom, píše CNN.

Putin 21. februára uznal nezávislosť Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajina a podpísal aj príslušné výnosy. Ruský prezident 24. februára oznámil začiatok špeciálnej operácie na Ukrajine.

00:15 Elyzejský palác: Macron hovoril s Putinom aj o podmienkach na prímerie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok prostredníctvom telefónu so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom hovoril o vojne na Ukrajine vrátane podmienok na prímerie. Telefonát trval približne hodinu. TASR správu prevzala z agentúry DPA a webovej stránky stanice BBC.

Elyzejský palác vo vyhlásení uviedol, že prezidenti hovorili o „bezpečnostných podmienkach pre podstatné záležitosti“.

„V súčasnosti dohoda (o prímerí) neexistuje; prezident Macron je však presvedčený o nevyhnutnosti pokračovať vo svojom úsilí,“ uviedol Elizejský palác vo vyhlásení, z ktorého cituje BBC. Podľa paláca v spojitosti s konfliktom neexituje iné riešenie ako prímerie a rokovania v dobrej viere medzi Ruskom a Ukrajinou.

Macron v utorok telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým podľa Elizejského paláca takisto hovoril aj o podmienkach možného prímeria, píše DPA.

(tasr, sita)

https://standard.sk/183871/peskov-rusko-by-pri-existencnej-hrozbe-zvazovalo-pouzitie-jadrovych-zbrani-2/