V minulom roku hospodárila vláda lepšie, ako sa počítalo po pandemickej úprave štátneho vlani v júli. Pričíta to najmä adresnej a efektívnej pomoci pri zmierňovaní dopadov vládnych opatrení. Koncoročné čísla potvrdzujú, že závislosť Slovenska od zdrojov EÚ pretrváva. Odzrkadľuje sa to na štruktúre príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet tvorí niečo menej ako polovicu celého rozpočtu verejnej správy. Lepšie by ho bolo nazývať vládnym rozpočtom, lebo sa z neho dominantne financujú výdavky jednotlivých vládnych rezortov.

Štátny rozpočet na rok 2020 schvaľovala vláda Petra Pellegriniho na jeseň 2019. Vtedy už síce bolo zrejmé, že hospodárstvo nebude rásť takým tempom ako do roku 2018, ale stále sa počítalo s tým, že v budúcnosti to bude niekde medzi dvoma až troma percentami.

Zo sveta prichádzali signály o hospodárskej kríze, náznakom bolo spomaľovanie ekonomického rastu. Slovenská vláda sa napriek tomu rozhodla míňať. Napríklad vtedajší predseda parlamentu a zároveň vládnej Slovenskej národnej strany Andrej Danko vyhlasoval, že ľuďom treba dožičiť viac aj za cenu ďalšieho zadlžovania štátu.

A tak sa Pellegriniho vláda napriek pomerne neistej budúcnosti podujala pokračovať v zadlžovaní. Na volebný rok 2020 schválila štátny rozpočet s deficitom 2,77 miliardy eur. Význam tohto čísla si uvedomíme, keď vezmeme do úvahy plánované príjmy vo výške 15,79 miliardy eur. Vláda mala minúť takmer o pätinu peňazí viac, ako mala vybrať na daniach a iných príjmoch.      

Pandemická úprava štátneho rozpočtu

Prišiel rok 2020. Vo februári sa riziko epidémie nového koronavírusu začalo blížiť k realite. Naplno sa to potvrdilo v marci pri povolebnom striedaní vlád. Kabinet Igora Matoviča nastupoval v čase prijímania protiepidemických opatrení a bolo zrejmé, že nasledovať budú ekonomické dopady.

Po ústupe prvej vlny pandémie a uvoľnení opatrení parlament v júli schválil novelu štátneho rozpočtu. Bolo zrejmé, že ekonomický útlm spojený s opatreniami a ich následnými vládnymi kompenzáciami spôsobí výrazné zvýšenie výdavkov a zníženie príjmov.

Pri predkladaní návrhu úpravy rozpočtu do parlamentu vláda očakávala medziročný prepad ekonomiky v roku 2020 až takmer o desať percent, pričom výkon mal klesnúť najmä v druhom štvrťroku, a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. Očakávalo sa výrazné zníženie domácej spotreby.

Úprava rozpočtu bola razantná. Predpokladané celoročné príjmy išli dole o takmer desatinu, výdavky nahor takmer o polovicu, čo malo zdvihnúť konečný deficit na 11,95 miliardy eur. To znamenalo, že zhruba každé druhé euro, ktoré vláda minie, si bude musieť požičať.

Kam mali smerovať peniaze navyše? Nešlo len o výdavky v súvislosti s dopadmi pandémie. Tam malo ísť 4,9 miliardy eur. S ďalšou vypožičanou sumou 2,9 miliardy eur sa malo zaplátať to, čo malo chýbať v príjmoch naprojektovaných ešte Pellegriniho vládou.

Takmer šestina príjmov z Bruselu

Výsledok je napokon lepší. Pred Vianocami predpovedal Štatistický úrad SR, že tohtoročný prepad ekonomiky bude len šesť percent, a nie takmer desať, s akým rátalo ministerstvo financií vlani v lete.

Pravdepodobne menšie dosahy pandémie na ekonomiku sa prejavili v tom, že v predbežnom koncoročnom bilancovaní ministerstva financií je výsledok hospodárenia štátneho rozpočtu oveľa lepší, ako sa očakávalo v lete. 

Príjmy v roku 2020 dosiahli 15,75 miliardy eur a boli len o 40 miliónov nižšie ako projektoval Pellegriniho rozpočet. Neznamená to však, že projektanti ich v roku 2018 odhadli presne, napokon ani nemohli, lebo nepredpokladali príchod pandémie čínskeho koronavírusu.

Podstatné pre štátny rozpočet sú daňové príjmy, ktoré napĺňajú štátnu pokladnicu štyrmi pätinami. Podľa posledných aktuálnych čísel ministerstva financií boli v roku 2020 daňové príjmy o miliardu eur nižšie ako predpokladala Pellegriniho vláda. Čo nahradilo tento výpadok, keďže celkový výsledok sa od projekcií z roka 2018 veľmi neodlišoval? Príjmy z Európskej únie.

Pretrvávajúcu závislosť od európskych zdrojov si uvedomíme, keď sa pozrieme na štruktúru príjmov. Príjmový mix v slovenskom štátnom rozpočte bol vlani takýto – z jedného eura vo vládnej pokladnici pochádzalo 75 centov z domácich daňových príjmov, 16 centov z Európskej únie, 3 centy z dividend z firiem so štátnou účasťou a zvyšných 6 centov z iných príjmov. Takmer každé šieste euro prišlo do štátneho rozpočtu z EÚ.

Výdavky budú na Brusel ešte odkázanejšie

Výdavky v minulom roku predstavovali podľa údajov ministerstva financií 23,51 miliardy eur. Schodok bol 7,76 miliardy eur, teda iba dve tretiny toho, s čím počítala vláda ešte vlani v júli.

Najviac z výdavkov smerovalo na financovanie kapitol jednotlivých rezortov. Štruktúru ešte nepoznáme, ale je zrejmé, že sa minulo o takmer štyri miliardy eur viac, ako uvažovala Pellegriniho vláda, ktorá netušila, že Slovensko postihne pandémia.

No jednoduchá súvislosť tu neexistuje. Teda, že Matovičova vláda dala všetky peniaze minuté navyše na riešenie dopadov koronakrízy. Na vyhodnotenie si bude treba ešte počkať. Isté je zatiaľ len to, že rezorty ušetrili oproti tomu, čo sa schválilo vlani v júli. Minister financií Eduard Heger to vysvetľuje adresnosťou a efektívnosťou pomoci v koronakríze. Naopak, kritici hovoria, že štát mohol vlani pomáhať viac.

Významné zvýšenie výdavkov predstavovala dotácia Sociálnej poisťovni. Vláda jej dala na vykrytie chýbajúcich zdrojov takmer miliardu eur, hoci pôvodne to mala byť necelá štvrtina tejto sumy. Príčinou mohli byť výpadky z odvodov pracujúcich ľudí a vyššie výdavky na vyplácanie starobných dôchodkov.

Posledný údaj. Opäť peniaze týkajúce sa Európskej únie. Odvod Slovenska do spoločného rozpočtu bol vlani vo výške takmer 0,88 miliardy eur. Výdavky na projekty financované z eurofondov, vrátane spolufinancovania, predstavovali 2,71 miliardy eur.

Čo znamenajú uvedené čísla? Výdavkový mix v slovenskom štátnom rozpočte bol vlani takýto – z jedného eura išlo 77 centov do rezortov, 11 centov sa použilo na financovanie projektov z eurofondov a zhruba rovnakým dielom, po 4 centy, sa minuli ako príspevok do EÚ, na pomoc Sociálnej poisťovni a na výdavky spojené so splácaním štátneho dlhu.

Aj v prípade výdavkov sa potvrdzuje, že vládne hospodárenie na Slovensku je prepojené s EÚ. Výdavky súvisiace s členstvom v Únii predstavujú 15 percent z celkového objemu. Zapojením Slovenska do Fondu obnovy a rozvoja budú ešte vyššie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0