Reportáž z Mariupola. V obliehanom meste strávili dvadsať dní

Fotoreportéri, ktorí ako poslední opustili Mariupol. Kamerou a fotoaparátom zachytávali dianie v meste od začiatku invázie. Kým oni lovili informácie a exkluzívne zábery z bojovej zóny, ruskí vojaci sa zasa snažili uloviť reportérov. Nakoniec museli z mesta ujsť. Ukrajinci im pomohli, chceli ich zábery a svedectvo dostať do sveta.

Výbuchy, streľba, bezsenné noci. Tak opisuje spomienky z Mariupola videoreportér agentúry Associated Press Mstyslav Černov. Do mesta prišiel v noci 23. februára spolu s fotografom Jevgenijom Maloletkom len hodinu pred začiatkom ruskej invázie. Unikol z neho 15. marca, keď sa už slučka okolo neho sťahovala.

Ich fotky a zábery z Mariupola obleteli svet, dostali sa na titulky novín a ukazovali si ich politici v OSN. Na základe spomienok spolu s fotografom a ďalšími kolegami agentúry AP spísali svedectvo o vojnou najviac poznačenom ukrajinskom meste.

Situácia sa rýchlo zhoršovala

Na začiatku ruskej invázie bolo v Mariupole približne 430-tisíc ľudí. Rusi najprv vypínali elektrinu a zastavovali dodávky vody i potravín. Kým úplne odstavili mobilné siete, rádio a televízne vysielanie, ostatní novinári odišli, opisujú reportéri AP.

Postupne videli, ako sa plnia nemocnice zranenými, bomby začali padať na civilné budovy. Novinári hľadali miesto, kde mali signál na posielanie fotiek. „Mali sme jedno miesto so stabilným spojením, bolo to vonku pred vyrabovanými potravinami. Raz denne sme tam prišli autom, skrčili sa pod schodmi a poslali fotky a videozábery do sveta. Schody nás veľmi nechránili, ale cítili sme sa pod nimi bezpečnejšie. Od 3. marca tam signál nebol,“ hovorí Černov.

Potom už mali spojenie len cez satelitný telefón, rovnako boli odrezaní od sveta aj obyvatelia mesta. Novinárov sa pýtali, čo sa deje a kedy sa skončí vojna. „Každý deň sa šírila fáma, že ukrajinská armáda príde a prelomí obkľúčenie. Lenže nikto neprišiel.“

Žurnalisti opisujú, ako si postupne chtiac-nechtiac zvykli na mŕtve telá na uliciach a pochovávanie desiatok ľudí do masových hrobov. „Videl som toľko smrti, že to so mnou pri nakrúcaní takmer nepohlo.“

Útok na pôrodnicu

Na vlastnej koži zažili 9. marca útok na pôrodnicu v Mariupole. Bombardovanie nemocnice si podľa ukrajinských úradov vyžiadalo tri obete na životoch vrátane jedného dieťaťa a 17 zranených, uvádza AP. Nálet vyvolal celosvetové pobúrenie, ukrajinský prezident ho označil za vojnový zločin.

Moskva ponúkla niekoľko vzájomne si odporujúcich vysvetlení. Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok najprv odmietlo zodpovednosť za útok a nálet označilo za „zinscenovanú provokáciu“ Ukrajincov. Ministerstvo zahraničných vecí nepoprelo, že došlo k útoku, odôvodnili ho tým, že si ukrajinskí vojaci v nemocnici zriadili bojové pozície.

„Deviateho marca dva nálety vybili okná našej dodávky. Zazrel som ohnivú guľu a za okamih pocítil bolesť v ušiach, na koži a tvári. Videl som dym stúpajúci z pôrodnice. Keď sme prišli na miesto, videli sme, ako vynášajú z trosiek zakrvavené tehotné ženy. Batérie sme mali takmer vybité a chýbalo nám pripojenie na poslanie fotiek,“ hovorí Černov. Začul ich miestny policajt a zobral ich k zdroju elektriny a internetu, odkiaľ zábery poslali, hoci to trvalo hodiny.

Fotky a zábery reportérov mali veľký dosah. Používal ich ruský aj ukrajinský veľvyslanec pri OSN počas zasadnutí Bezpečnostnej rady. Prvý ich považoval za zinscenované, druhý za dôkaz, že útok skutočne zasiahol pôrodnicu v Mariupole.

Lovili ich ruskí vojaci

„Rusi nás lovili. Mali zoznam mien vrátane našich a blížili sa,“ opisuje reportér AP. Báli sa, že ich nájdu a skrývali sa nielen pred bombami. O to viac, keď ich varovali, čo by v takom prípade nasledovalo.

„Ak vás chytia, postavia vás pred kameru a donútia vás povedať, že všetko, čo ste nakrútili, je lož. Všetko, čo ste urobili v Mariupole, potom vyjde navnivoč,“ citujú autori reportáže ukrajinského policajta. Keď videli, ako do mesta prúdi čoraz viac vojakov, rozhodli sa utiecť.

Za pomocoi vojakov pod rúškom noci vbehli spolu s trojčlennou rodinou do auta a vyrazili z mesta preč. Pokyn vojakom dal ukrajinský policajt, ktorý chcel zabezpečiť, aby sa fotky a svedectvo novinárov dostalo do sveta. Uviazli v zápche, keďže sa podobne rozhodli tisíce ďalších obyvateľov. „Bolo 15. marca. Nevedeli sme, či to prežijeme.“

Ťažko skúšané mesto

Mariupol bol od začiatku ruskej invázie jedným z cieľov útoku. Je to dôležité prístavné mesto, ktoré leží medzi Krymom a časťou Donbasu, ktorý majú Rusi pod kontrolou. Vedie cezeň kľúčová cesta a zároveň je jednou z bášt ukrajinského odporu vrátane neslávne známeho extrémistického pluku Azov.

Z Mariupola sa napriek opakovaným pokusom podarilo evakuovať iba niekoľko tisíc ľudí, ďalšie desaťtisíce ušli podobne ako reportéri AP. Pred inváziou v meste žilo zhruba 400-tisíc obyvateľov, väčšina z nich zostala v obkľúčenom meste uväznená. Pre nedostatok vody, liekov, potravín a elektriny tam vypukla humanitárna kríza.

„To, čo sa v súčasnosti deje v Mariupole, je obrovský vojnový zločin, pri ktorom dochádza k ničeniu všetkého, bombardovaniu a zabíjaniu všetkých,“ povedal v pondelok šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ.

V pondelok mesto opustil posledný diplomat EÚ, grécky generálny konzul Manolis Andrulakis. Od začiatku ruskej invázie tam organizoval evakuáciu desiatok gréckych občanov, keďže mesto kedysi bolo súčasťou antického Grécka.

„Dúfam, že nikto nikdy neuvidí to, čo som videl. Mariupol sa stane súčasťou zoznamu miest na svete, ktoré vojna úplne zničila, ako sú Guernica, Stalingrad, Groznyj, Aleppo,“ citovala diplomata agentúra AFP.

Aerial footage shows destruction to the city of Mariupol in Ukraine pic.twitter.com/6LHyKs0T5H

— The Sun (@TheSun) March 14, 2022