22. marca, 11:11

Dokedy budú slovenskí akademici ako brigádnici?

Dokedy budú slovenskí akademici ako brigádnici?Ilustračné foto: Pavol Zachar/TASR
Miriam Šebová Vysokoškolská pedagogička

Parlament má v utorok v druhom čítaní rokovať o novele vysokoškolského zákona. Minister školstva hovorí v predloženom návrhu veľa o spružnení a modernizácii, ale opomína jednu zásadnú vec. Píše docentka Miriam Šebová.

Európske pracovné právo chráni zamestnancov pred nestabilnými pracovnými podmienkami v smernici o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. V nej sa sociálni partneri dohodli, že uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú je možné len vtedy, ak na to existuje objektívny dôvod a za presne stanovených podmienok. To znamená určenie minimálnej dĺžky pracovnej zmluvy a určenie maximálneho počtu opakovaní.

Slovenská republika to prevzala do Zákonníka práce, kde sa uvádza, že pracovný pomer na dobu určitú je možné dohodnúť najdlhšie na dva roky a predĺžiť najviac dvakrát (§ 48 ods. 2). Z tohto pravidla však zákon vyňal niektoré skupiny zamestnancov, napríklad sezónnych brigádnikov, zastupujúcich zamestnancov a tiež – dovolím si povedať zarážajúco – vysokoškolských učiteľov a výskumníkov.

Vysokoškolským učiteľom sa osobitne venuje zákon o vysokých školách, ktorý v § 48 ods. 6 presne popisuje obsadzovanie miest na univerzitách. Učitelia môžu dostať pracovné zmluvy maximálne na päť rokov. Tí, ktorí nemajú titul docenta alebo profesora, sú odsúdení na trvalé reťazenie pracovných pomerov do konca ich kariéry. Vysokoškolský učiteľ s titulom docent alebo profesor musí ísť na výberové konanie  trikrát a odpracovať aspoň deväť rokov, aby mal právo na zmluvu na dobu určitú do 70 rokov, čo sa darí v priemere akademikom vo veku 60 rokov. Zákon týmto spôsobom upiera vysokoškolským učiteľom akúkoľvek možnosť získať prácu na dobu neurčitú. Aj keby mal o to zamestnávateľ záujem, zákon mu to nepovoľuje.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.