Zemmourov sen sa rozplýva, klesol pod dvojcifernú hranicu. Šancu využíva ľavicový revolucionár Mélenchon

Zopakovanie scenára z roku 2017 je čoraz reálnejšie. V druhom kole francúzskych prezidentských volieb sa zrejme stretne rovnaká dvojica. Éric Zemmour v prieskumoch padá, predbehol ho aj ľavicový revolucionár. Do prvého kola volieb zostáva 20 dní.

Ešte nedávno si brúsil zuby na duel s Emmanuelom Macronom, teraz prvýkrát padol v prieskumoch pod dvojcifernú hranicu. Spisovateľ a bývalý novinár Éric Zemmour získal v najnovšom prieskume len deväť percent.

Nepomohol mu ani príchod Marion Maréchalovej. Neter Marine Le Penovej sa po politickej odmlke vrátila na scénu a podporila Zemmoura. Lenže už o týždeň neskôr dala najavo nesúhlas s viacerými prvkami jeho programu.

Vyjadrila sa proti zákazu zahraničných krstných mien pre francúzskych novorodencov, čo chce Zemmour presadiť referendom. Maréchalovej sa tiež nepáči, že politik nerozlišuje medzi islamom a islamizmom, čo považuje za nesprávne. Podľa niektorých francúzskych médií pomenovávaním rozdielu medzi nimi sleduje vlastné politické ciele.

PolitikaO Elyzejský palác zabojuje 12 kandidátov. Zemmoura podporila Maréchalová, neter Marine Le Penovej

Dvojica favoritov zostáva

Na špici prieskumov zostáva Macron a Le Penová, ktorí si zmerali sily aj v predošlých voľbách v roku 2017. Úradujúci prezident vtedy získal 66 percent hlasov.

Tentoraz vyzerá súboj vyrovnanejšie, ale všetko ukáže až výsledok prvého kola, ktoré je naplánované na 10. apríla.

Vojna na Ukrajine citeľne zvyšuje preferencie Macrona, ktorý už v prieskumoch presiahol hranicu 30 percent. Stúpajúci trend vidno v dlhodobom porovnaní prieskumov. Ako úradujúci prezident je viditeľný pri pokusoch o dialóg s Vladimirom Putinom a snahe o riešenie krízy na Ukrajine. Jeho politickí rivali mu pri nosnej zahraničnopolitickej téme nedokážu konkurovať a ruskému lídrovi navyše v minulosti prejavovali náklonnosť.

Bývalý novinár Zemmour kedysi hovoril, že aj „Francúzsko by potrebovalo svojho Putina“. V čase vojny slová musel vziať späť, odmietol ruskú inváziu na Ukrajinu, ale zachoval si iný pilier svojho programu a je proti prijímaniu vojnových utečencov.

Ani Le Penová neskrývala sympatie k Putinovi, v roku 2017 ho navštívila priamo v Kremli. Fotku použila v aktuálnych volebných letákoch, ktoré, vidiac vojnu na Ukrajine, začala sťahovať z obehu. To všetko ju dnes robí v očiach časti voličov nepresvedčivou a nedôveryhodnou.

Ľavicový revolucionár nestráca nádej

Podobne sa márne pokúša preraziť Valérie Pécressová, ktorá sa v kampani trápi a nepriaznivý trend sa jej nedarí zvrátiť.

Na rozdiel od nej nabral druhý dych politický matador Jean-Luc Mélenchon. Postupne sa prepracoval opakovane na tretiu priečku. Okrem Macrona iba on v preferenciách od začiatku vojny na Ukrajine rastie, hoci len mierne. A prezidenta momentálne vníma ako jediného súpera.

V nedeľu usporiadal veľký míting v Paríži, na ktorý prišli desaťtisíce podporovateľov, jeho tím hovoril až o 100-tisíc účastníkoch. Podmanivý rečník prezentoval svoje tézy v hodinovom plamennom prejave, čím reagoval na Macronove predstavenie programu vo štvrtok.

Nezostal nič dlžný svojej revolučnej povesti, ako píše Le Monde, chce zmenu ústavy a vyhlásenie VI. Republiky, zníženie dôchodkového veku zo súčasných 62 na 60 rokov (Macron navrhuje zvýšenie na 65), amnestie pre všetkých odsúdených počas protestov Hnutia žltých viest (ktoré malo jasný protivládny podtón).

O Macronovi hovorí ako o prezidentovi bohatých, z jeho environmentálnej politiky sa vysmieva a na rozdiel od ostatných silných centristických a pravicových kandidátov stojí jediný jasne vľavo. Ťažisko politickej scény sa celkovo posunulo doprava, ľavica je roztrieštená, socialisti a zelení bojujú o prežitie. Naľavo zostal jediný viditeľný líder – Mélenchon. V prezidentských voľbách sa uchádza o hlasy voličov už tretíkrát za sebou a naposledy ho od postupu do druhého kola delili menej ako dve percentá.

Mélenchon bol zamladi komunistom, presnejšie trockistom, neskôr vstúpil do Socialistickej strany. Potom sa so straníkmi nepohodol a založil si vlastnú Ľavicovú stranu (Partie de gauche), neskôr hnutie Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise).