21. marca, 16:00

Únia je príliš závislá na ruskej rope a plyne, aby to už zajtra zmenila, uviedol holandský premiér

Únia je príliš závislá na ruskej rope a plyne, aby to už zajtra zmenila, uviedol holandský premiérMark Rutte. Foto: TASR/AP

Krajiny Európskej únie (EÚ) sú stále vo veľkej miere závislé od dodávok ruskej ropy i plynu a nemôžu ich jednoducho zrušiť v krátkom čase. Vyhlásil to v pondelok holandský premiér Mark Rutte.

„Príliš veľa rafinérií vo východnej a západnej Európe je stále úplne závislých od ruskej ropy a s plynom je to ešte horšie,“ povedal Mark Rutte novinárom po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom vo Vilniuse.

„Musíme sa zbaviť tejto závislosti. Musíme to urobiť čo najrýchlejšie, ale nemôžeme to urobiť zajtra,“ dodal.

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ sa v pondelok stretli, aby prediskutovali uvalenie ďalších sankcií na Moskvu, najmä embarga na dovoz ropy.

Aké budú ďalšie sankcie

EÚ a jej západní spojenci v snahe vynútiť si stiahnutie ruskej armády z Ukrajiny už uvalili celý rad sankcií proti Moskve vrátane zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky.

Humanitárna kríza v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ktoré v ruskom obkľúčení trpí nedostatkom jedla, vody a energie, zvyšuje tlak na európskych lídrov, aby sprísnili sankcie voči Moskve.

„Je nevyhnutné, aby sme začali hovoriť o energetickom sektore a určite môžeme hovoriť o rope, pretože je to najväčší príjem do ruského rozpočtu,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pri príchode na stretnutie v Bruseli.

Americký prezident Joe Biden pricestuje vo štvrtok (24. 3.) do Bruselu na samity so spojencami NATO, EÚ a skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík) vrátane Japonska, ktoré majú posilniť reakciu Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Čo môže spustiť energetické embargo

Doterajšie štyri kolá sankcií EÚ, uvalených za uplynulé tri týždne, Kremeľ nepriviedli k zmene kurzu na Ukrajine, aj keď zasiahli ruské financie, obchod a tiež 685 Rusov a Bielorusov.

Piate kolo sankcií bude zahŕňať pridanie ďalších mien na čierne listiny EÚ. Ekonomicky najťažšou voľbou však je, či sa zamerať na ruskú ropu, ako to urobili Spojené štáty a Británia, vzhľadom na závislosť 27-členného bloku od ruského plynu na výrobu energie.

Diplomati, ktorí nechceli byť menovaní, uviedli, že pobaltské krajiny vrátane Litvy presadzujú embargo ako ďalší logický krok, zatiaľ čo Nemecko varuje pred príliš rýchlymi činmi, keďže ceny energií v Európe sú už mimoriadne vysoké.

Podľa diplomatov ruský útok chemickými zbraňami na Ukrajine alebo silné bombardovanie hlavného mesta Kyjev by mohli byť spúšťačom energetického embarga.

Moskva varovala, že sankcie EÚ na ruskú ropu by ju mohli podnietiť k uzavretiu plynovodov do Európy.

V súčasnosti je EÚ v názoroch na riešenie energetickej otázky rozdelená, keďže dováža až 40 percent plynu z Ruska, pričom Nemecko je spomedzi veľkých európskych ekonomík najviac závislé od ruských dodávok.

Francúzsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, môže zohrať pri tom kľúčovú úlohu. Prezident Emmanuel Macron povedal, že ak sa situácia na Ukrajine, kde už boli zabité tisíce ľudí, milióny boli vysídlené a niektoré mestá sú zničené ostreľovaním, ešte viac zhorší, nemali by existovať žiadne „tabu“, pokiaľ ide o sankcie.

Korčok: Nové sankcie proti Rusku by mali zasiahnuť energetiku

Nové sankcie EÚ voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu by mohli zasiahnuť aj energetický sektor. Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Korčok pokračoval, že prvá časť ministerských debát pod vedením šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella bola venovaná dianiu na Ukrajine. Dodal, že Ruská federácia podcenila schopnosť členských krajín EÚ zjednotiť sa v tejto krízovej situácii a spoločne konať. „Hovorilo sa o štyroch balíkoch sankcií, ktoré boli doteraz prijaté, a tá jednota je v tom, že pokiaľ by Ruská federácia mala vo svojom konaní pokračovať, niet sporu, že EÚ bude na to reagovať,“ opísal situáciu.

Spresnil, že nové sankcie už nebudú z kategórie  „odradzovacích“, keďže k vojne už došlo, ale ich cieľom bude zobrať Rusku možnosť financovať túto „nezmyselnú vojnu“. Vyjadril nádej, že aj teraz bude Únia veľmi dôsledná, čo by malo odznieť už koncom týždňa, keď do Bruselu na samit NATO príde americký prezident Joe Biden. Ten sa stretne aj s lídrami EÚ, ktorí prídu na zasadnutie Európskej rady.

Na otázku TASR, do akej sféry činnosti sa môžu posunúť nové sankcie EÚ, Korčok uviedol, že najviac sa v tejto súvislosti hovorí o energetike. „Dnes to už nie je o tom, či sa odpojiť od dodávok plynu a ropy, ale ako to urobiť,“ uviedol.

Podľa neho si všetci v EÚ uvedomujú, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu má historicky najvyššie platby za plyn a ropu. To podľa neho vyplýva aj z toho, že európske krajiny si posledné roky a desaťročia zvykli na „pohodlie zo závislosti“ od ruských energonosičov.

„Teraz nás dobieha to, že vidíme, že sa treba odstrihnúť od tých dodávok, ale nedá sa to urobiť rýchlo, za niekoľko týždňov či mesiacov. A už vôbec nie v prípade Slovenska, ktoré je úplne závislé od ruskej ropy a na 85 percent v dodávkach ruského plynu,“ vysvetlil.Podľa Korčoka je však dôležité, že už v Rade EÚ nezaznievajú hlasy proti tomu, aby sa Únia a jej členské štáty postupne odstrihli od energetickej závislosti od Ruska. „Niet sporu, že ten vlak odíde skôr či neskôr. EÚ bude hľadať iné alternatívy, vlastne hľadá ich už dnes,“ uviedol na záver.

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.