Kontroverzia v Parížskej opere: Labutie jazero a Luskáčik sú vraj rasistické

Labutie jazero či Bajadéra. Vo Francúzsku vznikli obavy, že tieto klasické hry si v Parížskej opere už nezahrajú. Po tom, ako sa umelci inej farby pleti sťažovali na údajný rasizmus v týchto hrách, riaditeľ parížskej opernej inštitúcie Alexander Neef uviedol, že z repertoáru niektoré baletné choreografie postupne zmiznú. Vedenie opery však tvrdí, že nič podobné sa neplánuje.

Inkluzívne vyčíňanie dorazilo aj do opery v Paríži. Nedávno zvolený riaditeľ inštitúcie Alexander Neef pre denník Le Monde uviedol, že repertoár baletných choreografií postupne o isté hry príde. Niektoré vraj podporujú „belošskú dominanciu“.

Všetko začalo ešte na sklonku leta minulého roku. Pätica umelcov Parížskej opery, pod vplyvom hnutia Black Lives Matter, vydali manifest nazvaný „O rasových problémoch v Parížskej opere“.

Problematické mali byť napríklad balety Labutie jazero či Luskáčik, alebo opereta Bajadéra. Ide o opery, ktorých choreografom bola legenda baletu Rudolf Nurejev.

V Labuťom jazere vadí umelcom fakt, že biela labuť je symbolom dobra a čierna symbolom zla. V Luskáčikovi je zasa vraj „problematický“ tanec „káva“ s arabskou tematikou. Nakoniec, v Bajadére bol kritizovaný tanec s malými černošskými deťmi.

Nešťastne vyložené, bráni sa opera

Okrem iného sa tiež farební umelci odmietajú prezliekať za bielych mužov (napríklad pre rolu bielej labute v Labuťom jazere). Problémom však má byť všeobecne „koloniálna reprezentácia“ v repertoári choreografií, či takzvaný sklený strop pri najímaní nových umelcov.

Riaditeľ opery Alexander Neef v rozhovore pre Le Monde, v ktorom hovoril o problémoch rasizmu v opere, sa pritom len nedávno vyjadril, že niektoré z hier sa v mene diverzity vytratia.

Jeho vyjadrenia vyvolali vlnu kritiky, či už na sociálnych sieťach, alebo z umeleckých, akademických, ale aj politických kruhov. Napríklad, politička Marie Le Penová z Národného zhromaždenia uviedla, že sa pseudo-progresívci zbláznili, pokiaľ chcú odstraňovať klasické diela z Parížskej opery.

Zrejme aj preto vydala samotná inštitúcia Parížskej opery korigujúce vyjadrenie, v ktorom dementovala slová Alexandra Neefa o vyraďovaní známych hier z repertoáru. Podľa Parížskej opery boli jeho vyjadrenia ľuďmi nešťastne vyložené.

Nič sa nebude rušiť. Zatiaľ

„Parížska opera by rada uviedla na pravú mieru informácie z článku v Le Monde a uistila svojich divákov: nikdy nebola na stole možnosť odstránenia Nurejevových prác z repertoáru,“ napísala na sociálnej sieti.

Celú záležitosť kritizoval napríklad francúzsko-kanadský akademik Mathieu Bock-Côté v komentári pre Le Figaro. Podľa Bock-Côtého do opery prišla rasová obsesia.

„Inak povedané, tragická smrť černocha v Minnesote, vo vcelku vzdialenom americkom štáte, by traumaticky prebudila potlačené spomienky francúzskych ‚menšín‘. Rasizmus, znova, núti ľudí fantasmagoricky sa identifikovať s inými ľuďmi, na ďalekom kontinente v cudzej krajine, len na základe ich farby pleti,“ podotýka Bock-Côté k problematike v Parížskej opere.