Peskov: Rusko by pri existenčnej hrozbe zvažovalo použitie jadrových zbraní

Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

23:09 Moldavsko monitoruje Podnestersko, obáva sa eskalácie pre Ukrajinu

Moldavsko monitoruje svoj odštiepenecký proruský región Podnestersko, či tam nebadať  znaky eskalácie napätia po ruskej invázii na susednú Ukrajinu, uviedol v utorok moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Reuters vo svojej správe pripomenula, že Podnestersko je úzky pás územia v držbe proruských separatistov, ktorý sa tiahne pozdĺž východu Moldavska a od ukrajinského prístavu Odesa je vzdialený približne 40 kilometrov.

V Podnestersku sú rozmiestnení ruskí vojaci, aj keď moldavská prezidentka Maia Sanduová opakovane vyzýva na ich stiahnutie.

Táto výzva je o to naliehavejšia, že Ukrajina sa obáva, že Podnestersko by mohlo byť použité ako nový front v konflikte s Rusom, čím by sa vytvoril ďalší tlak na Odesu.

Popescu však na pôde Európskeho parlamente ubezpečil, že „zatiaľ je situácia pokojná“. „Nezaznamenali sme žiadny pohyb smerom k eskalácii,“ oznámil. Dodal však, že vzhľadom na doterajšie dianie v regióne, nemôže vláda vylúčiť žiadne možnosti a musí zvážiť „celú škálu scenárov vývoja udalostí vrátane negatívnych“.

Ruské mierové jednotky vstúpili do Podnesterska po tom, čo v roku 1992 viedlo krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásilo sa za nezávislý štát, ktorý okrem Ruska neuznáva žiadna krajina na svete.

21:35 Západ vo štvrtok zverejní nové sankcie voči Rusku a posilní už existujúce

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok oznámil, že Západ vo štvrtok zverejní „nové sankcie proti Rusku“, ktoré a posilnia tie doterajšie. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa Sullivana budú nové sankcie oznámené vo štvrtok, keď sa prezident USA Joe Biden stretne v Bruseli s európskymi spojencami.

Za dôležitú súčasť tohto balíka Sullivan označil aj dosiahnutie zhody v tom, že je potrebné predísť a zabrániť  akémukoľvek pokusu ktorejkoľvek krajiny pomôcť Rusku v podstate podkopať, oslabiť alebo obísť sankcie. Podľa Sullivana je to dôležitou časťou ďalšej fázy režimu sankcií voči Rusku.

Biden v stredu odcestuje do Európy, aby sa potom vo štvrtok Bruseli zúčastnil na mimoriadnom summite NATO, kde sa stretne s lídrami ostatných 29 členských štátov NATO, následne vystúpi na zasadnutí Európskej rady s prejavom k 27 lídrom Európskej únie, informovala americká spravodajská televízia CNN.

Podľa CNN sa očakáva, že Biden bude vo vyhláseniach v Európe vyzývať na spoločné kroky na zvýšenie európskej energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti Európy od ruského plynu, a bude sa venovať silám NATO na východnom krídle aliancie.

Z Bruselu sa Biden v piatok presunie do Poľska, kde ho čaká        aj bilaterálne stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Sullivan podľa CNN neuviedol, či sa Biden počas návštevy Poľska osobne stretne aj s utečencami z Ukrajiny.

21:30 Peskov: Rusko by pri existenčnej hrozbe zvažovalo použitie jadrových zbraní

Rusko by pri existenčnej hrozbe zvážilo použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre americkú televíziu CNN to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR.

Peskov v rozhovore opakovane odmietol vylúčiť, že Moskva použije jadrové zbrane. Na otázku, za akých podmienok by k tomu prišlo, odpovedal, že „pri existenčnej hrozbe pre našu krajinu“.

Hovorca ďalej priznal, že Rusko na Ukrajine zatiaľ nedosiahlo žiaden z cieľov stanovených ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol však, že „špeciálna vojenská operácia“ prebieha striktne v súlade s pôvodnými plánmi.

Peskov ďalej tvrdil, že Rusko útočilo na Ukrajine len na vojenské ciele, a to napriek početným správam o ruských náletoch proti civilným objektom.

Putin už vo februári varoval, že všetky krajiny, ktoré sa budú snažiť stáť v ceste ruským cieľom a ohrozovať jeho obyvateľov, musia vedieť, že Moskva okamžite zareaguje a dôsledky budú také, „aké ešte nikdy vo svojej histórii nevideli.“

Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP

21:14 Ruský nezávislý denník dostal varovanie za neoznačenie „zahraničného agenta“

Ruský nezávislý denník Novaja Gazeta dostal od cenzorského úradu varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako „zahraničného agenta“, čo vyžaduje príslušná legislatíva. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AFP.

Ruský regulačný úrad – Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) – neuviedol, ktorá mimovládna organizácia nebola v texte riadne označená. Roskomnadzor dosiaľ na žiadosť AFP o komentár celej situácie nereagoval.

AFP pripomenula, že ak niektoré z médií dostane od Roskomnadzoru dve takéto upozornenia v priebehu jedného roka, súd môže vydať príkaz na zablokovanie jeho webu alebo zákaz činnosti.

Nadežda Prusenková, hovorkyňa Novej Gazety, pre AFP uviedla, že redakcia ešte stále nemá varovanie Roskomnadzoru v písomnej forme a nevie ani, o ktorý článok denníka ide. Pripustila, že zo strany Roskomnadzoru ide s najväčšou pravdepodobnosťou o psychický nátlak na redakciu. Avizovala, že denník sa proti krokom úradu odvolá.

Novaja gazeta, ktorú v roku 1993 spoluzaložil bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov, je prakticky jediným zostávajúcim celoštátnym denníkom v Rusku kritizujúcim prezidenta Vladimira Putina a jeho politiku v krajine i mimo nej.

21:10 Macron telefonoval s Putinom a Zelenským

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok absolvoval telefonát s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruský Interfax. Tento zdroj dodal, že lídri diskutovali o mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ruská tlačová agentúra RIA podľa Reuters spresnila, že rozhovor sa uskutočnil na žiadosť Francúzska. Agentúra DPA doplnila, že telefonát trval asi hodinu.

Podľa Kremľa, na ktorý sa odvolala agentúra DPA, došlo k „podrobnej výmene názorov na situáciu okolo Ukrajiny vrátane prebiehajúcich rokovaní medzi zástupcami Ruska a Ukrajiny“.

Podľa DPA Macron v utorok absolvoval aj telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

20:35  Ruské jednotky používajú podľa Kyjeva pri útokoch biely fosfor

Ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. V utorok o tom informoval zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj. TASR správu prevzala od televízie Sky News.

Policajný predstaviteľ uverejnil na sociálnej sieti videozáznam, na ktorom na zemi horela biela látka a z miesta horenia sa vznášal biely dym. Zástupca policajného náčelníka video opísal ako „ďalšie použitie fosforovej munície v Kramatorsku“.

Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov.

20:20 Biden oznámi nové sankcie proti Rusku počas návštevy Bruselu

Americký prezident Joe Biden plánuje oznámiť nové sankcie proti Rusku vo štvrtok, keď bude v Bruseli na stretnutiach s európskymi spojencami a predstaviteľmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Uviedol to hlavný poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Odmietol však konkretizovať, čoho sa sankcie budú týkať.

20:14 MMF: Vojna globálnu recesiu nespôsobí, ohrozené sú však chudobnejšie krajiny

Rast svetovej ekonomiky by mal v tomto roku zotrvať v pozitívnom teritóriu napriek vojne na Ukrajine, je však možné, že niektoré ekonomicky slabšie krajiny sa recesii nevyhnú. Uviedla to v utorok šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Na fóre organizovanom časopisom Foreign Policy Georgievová uviedla, že fond v rámci novej prognózy, ktorú zverejní v apríli, zhorší vyhliadky tohtoročného rastu globálnej ekonomiky. Ostatná prognóza z januára uvádzala rast svetovej ekonomiky v roku 2022 na úrovni 4,4 percenta. Už tá predstavovala zhoršenie výhľadu oproti prognóze z októbra, keď MMF uvádzal rast globálnej ekonomiky zhruba o 0,5 percentuálneho bodu vyššie. Dôvodom boli pokračujúce problémy dodávateľských reťazcov.

Najnovší prudký rast cien energií a potravín po útoku Ruska na Ukrajinu a následných sankciách voči Rusku, ako aj sprísňovanie finančných podmienok v dôsledku rastu úrokových sadzieb v bohatších krajinách však bude pre viaceré rozvíjajúce sa ekonomiky predstavovať veľký šok, povedala Georgievová. „To, o čo sme sa usilovali, bolo zrýchľovanie tempa rastu a spomaľovanie inflácie. Veci sa však vyvíjajú presne naopak, tempo rastu sa spomaľuje a miera inflácie zrýchľuje,“ dodala s tým, že nevylučuje riziko recesie v krajinách, kde sa k slabému rastu pridajú spomínané šoky.

Georgievová a hlavná ekonómka MMF Gita Gopinathová zároveň upozornili na riziko hladu v dôsledku rastu cien potravín, najmä v afrických krajinách, ktoré sú vysoko závislé od dovozu obilia z Ukrajiny a Ruska. Podľa Gopinathovej to môže viesť k opätovnému sociálnemu napätiu v Afrike, na Blízkom východe a v niektorých oblastiach Ázie, dodala však, že MMF je pripravený týmto krajinám pomôcť s financovaním dovozu potravín.

20:13 Rusi prepustili ukrajinskú novinárku, predtým ju donútili, aby im poďakovala

Ruskí vojaci prepustili na slobodu ukrajinskú novinárku Viktoriju Roščynovú, ktorú predtým „dotlačili“ k tomu, aby im v nakrútenom videu ďakovala za údajnú záchranu života. Informovala o tom v utorok britská spravodajská stanica BBC, ktorá sa odvolala na web denníka Ukrajinská pravda (UP).

Video, v ktorom novinárka ukrajinskej internetovej televízie Hromadske hovorí, že ruskí vojaci jej zachránili život a v zajatí s ňou zaobchádzali dobre, zverejnili proruské médiá i viaceré kanály komunikačnej platformy Telegram, dodala BBC.

Po prepustení na slobodu sa Roščynová vydala do mesta Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, uviedla BBC citujúc zo správy Ukrajinskej pravdy.

19:29 Útok dronov na vedecký inštitút v Kyjeve si vyžiadal jednu obeť

Najmenej jednu obeť si vyžiadal utorkový útok dronmi na výskumný inštitút pre supertvrdé materiály v Kyjeve. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vlastných spravodajcov a miestne orgány.

Približne 50 metrov od budovy našli vojaci vrak okrídleného predmetu dlhého približne jeden meter, z ktorého trčali káble a systém obvodov. Opísali ho ako ruský dron.

„Počas dnešného náletu použili jednotky Ruskej federácie drony typu Orlan. Jeden z nich zhodil bombu, ktorá spôsobila požiar,“ uviedol pre AFP pracovník spravodajskej služby ministerstva obrany, ktorý si prial zostať v anonymite. Neskôr sa údajne objavili ďalšie dva drony, ktoré sa pokúsili zhodiť bomby, boli však zostrelené. Podľa AFP vojenskí záchranári z trosiek vytiahli jednu obeť.

https://standard.sk/184496/reportaz-posledneho-timu-novinarov-z-mariupolu-v-obliehanom-meste-stravili-dvadsat-dni/

19:17 Ruský vojak odovzdal Ukrajincom tank, dostane 10-tisíc dolárov

eden z ruských vojakov, ktorý bol súčasťou inváznych síl na Ukrajine, odovzdal domácej armáde tank. Dostane za to odmenu 10.000 dolárov. Informoval o tom v utorok poradca ukrajinského ministra vnútra Viktor Andrusiv, píše TASR na základe správy britskej stanice Sky News.

Andrusiv uviedol, že pred niekoľkými dňami zatelefonoval ukrajinskej armáde ruský vojak, ktorý povedal, že podľa neho je vojna nezmyselná, avšak nemôže sa vrátiť domov. Ruským vojakom vraj dochádzajú potraviny, pričom vedenie vojny je chaotické. Ruský vojak používal telefón s ukrajinským číslom, na ktoré ukrajinské ministerstvo vnútra pravidelne posiela inštrukcie pre ruských vojakov, ako sa vzdať.

Ukrajinskí spravodajskí agenti potvrdili, že telefonát bol pravý a z dronu sa ubezpečili, či nejde o pascu, povedal Andrusiv. Dodal, že muža následne zadržali. Tento vojak bol údajne posledným členom posádky tanku, zvyšok ušiel domov.

19:04 V Rusku začali pre šírenie falošných informácií vyšetrovať novinára Nevzorova

 Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) v utorok oznámil, že začal trestné konanie voči známemu ruskému novinárovi Alexandrovi Nevzorovovi, lebo údajne šíril falošné informácie o ruskej armáde na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Vo vyhlásení Sledkomu sa uvádza, že Nevzorov, po ktorom tento úrad aktuálne pátra, zverejnil nepravdivú informáciu „o zámernom ostreľovaní“ pôrodnice v juhoukrajinskom meste Mariupol ruskými ozbrojenými silami. Nevzorov túto informáciu zverejnil na sociálnych sieťach Instagram (9. marca) a na kanáli YouTube (19. marca), pričom k nim pripojil aj „nedôveryhodné“ fotografie civilistov zasiahnutých ostreľovaním. Snímky údajne získal z ukrajinských médií.

19:00 V Rusku už nie je možné sledovať správy Euronews, web je zablokovaný

Medzinárodná spravodajská stanica Euronews v utorok potvrdila, že ruské úrady ju stiahli z ponuky televíznych programov a zablokovali aj prístup k jej webu. Príčinou je vojnové spravodajstvo o Ukrajine. Prístup na webovú stránku euronews.com a jej ruskú verziu ru.euronews.com je obmedzený rozhodnutím ruskej Generálnej prokuratúry z 21. marca.

Podľa agentúry AP Euronews vo svojom vyhlásení rozhodne odsúdila postup ruských úradov ako „netolerovateľné obmedzenie uvalené na milióny“ ľudí v Rusku, ktorí sa spoliehali na nestranné spravodajstvo. Euronews dodala, že zvažuje právne kroky, aby dosiahla pokračovanie vysielania v Rusku, ktoré je jednou zo 160 krajín, kde je možné sledovať túto TV stanicu.

18:51 Niektoré mestá majú potraviny na najviac štyri dni, tvrdí Mercy Corps

Niektoré ukrajinské mestá majú zásoby potravín na najviac tri alebo štyri dni, keďže humanitárny systém v krajine sa prakticky zrútil. V utorok o tom informovala nezisková organizácia Mercy Corps. TASR správu prevzala od stanice CNN.

„Najväčšie obavy máme aktuálne z krehkosti dodávateľského reťazca. V oblastiach, kde sa bojuje najviac, sú potraviny na najviac tri až štyri dni,“ vyhlásil predstaviteľ Mercy Corps pre Ukrajinu Steve Gordon, ktorý sa momentálne nachádza v Charkove. Odhadol, že približne 70 percent obyvateľov Súm a Charkova je úplne odkázaných na humanitárnu pomoc.

Podľa Gordona je do určitých oblastí potrebné dodávať zásoby každý deň. Mestá podľa neho potrebujú aspoň mesačné zásoby potravín vo viacerých skladoch pre prípad, že by bol niektorý z nich zbombardovaný.

https://standard.sk/184609/co-upravuje-balik-opatreni-lex-ukrajina-ktore-schvalil-parlament/

18:45 Rusko utrpelo významný odliv síl, tvrdí predstaviteľ Západu

Počet 10-tisíc ruských vojakov zabitých počas vojny na Ukrajine je „rozumný odhad“. Ako referuje spravodajský web BBC, uviedol to nemenovaný západný predstaviteľ.

Spomenuté číslo sa nakrátko objavilo na prokremeľskej webovej stránky Komsomolskaja Pravda po tom, čo ju údajne napadli hackeri. Podľa uvedeného predstaviteľa tento počet by mohol signalizovať, že ďalších 30- až 40-tisíc ruských vojakov bolo zranených alebo nejakým spôsobom neschopných boja.

„Je to veľmi významný odliv pre ruské sily,“ povedal, no dodal, že Rusko má stále „veľkú bojovú silu“ a naďalej môže „určitý čas pokračovať v konflikte“. Podotkol, že takáto úroveň strát nebola zaznamenaná od druhej svetovej vojny.

Popredný predstaviteľ americkej obrany pre CNN povedal, že na Ukrajine operuje Kremľom podporovaná skupina Vagnerovcov. Dodal, že Spojené štáty nezaznamenali príchod žiadnych zahraničných bojovníkov zo Sýrie alebo iných krajín.

18:40 Ruské útoky na Ukrajine pripomínajú nacistické vojnové zločiny, tvrdí prezident Duda

Poľský prezident Andrzej Duda prirovnáva ruské útoky na Ukrajine k nacistickým vojnovým zločinom. Obkľúčené ukrajinské mesto Mariupoľ pripomína Varšavu v roku 1944, keď Nemci bombardovali domy a zabíjali civilistov bez akéhokoľvek zľutovania, povedal Duda v utorok počas návštevy Bulharska. Ruská armáda sa dnes s správa úplne rovnako, ich lídri konajú presne tak isto ako Hitler, ako nemeckí esesáci počas druhej svetovej vojny, dodal poľský prezident.

Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie Spojených národov Ukrajinu už opustilo viac ako 3,5 milióna utečencov. Podstatnú časť z nich, asi 2,1 milióna, prijalo Poľsko.

Andrzej Duda. Foto: TASR/AP

18:35 Šefčovič: Eurokomisia navrhne pred samitom EÚ kroky pre energetickú bezpečnosť

Dvojdňový samit EÚ (24. – 25. 3) v Bruseli bude aj o tom, ako si chce Únia zaistiť energetickú bezpečnosť. Uviedol v utorok podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, kde zastupuje eurokomisiu.

Šefčovič spresnil, že samit bude o tom, ako zastaviť vojnu na Ukrajine a pripraviť EÚ na budúcnosť. V tejto súvislosti európskych diplomatov informoval, že eurokomisia predstaví v stredu tri balíky legislatívnych opatrení. Jeden sa bude týkať pomoci členským krajinám, ako je aj Slovensko, ktoré vo veľkom prijímajú utečencov z Ukrajiny. Druhý návrh sa zameria na potravinovú bezpečnosť v Európe a vo svete, a tretí balík bude cieliť na riešenie citlivej otázky vysokých cien energií.

„Prichádzame s viacerými návrhmi. Jeden je ten, aby sme lepšie zaistili EÚ a jej krajiny, pokiaľ ide o budúcu zimu. Navrhujeme, aby všetky zásobníky plynu v Únii boli naplnené na minimálne 90 percent k 1. novembru. Vytvárame plynovú platformu, kde chceme so všetkými krajinami a hlavnými energetickými firmami koordinovať to, ako budeme diverzifikovať dodávky plynu, ako ich budeme skladovať a ako zaistíme, aby fungovala solidarita pri využívaní spoločných zásob plynu počas budúcej zimy,“ vysvetlil.

Komisia sa chce podľa neho zamerať aj na vysoké ceny energií a pripravuje v tejto súvislosti rôzne riešenia, ktoré však budú potrebovať „citlivé politické zváženie“. Lídri eurobloku budú o nich aj preto diskutovať počas nadchádzajúceho samitu EÚ. Pôjde napríklad o možnosť poskytovania štátnej pomoci jednotlivým energetickým firmám, ktoré výmenou za túto pomoc znížia ceny energií, čo uvítajú aj domácnosti aj podnikatelia.

Maroš Šefčovič. Foto: TASR/AP

17:58 Ruskí vojaci údajne nemajú vhodnú výstroj, viacerí dostali omrzliny

Spojené štáty zaznamenali náznaky, že niektorí ruskí vojaci dostali na Ukrajine omrzliny, pretože im chýba vhodná výstroj do chladného počasia. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Nedostatok vhodného vybavenia je znásobený nedostatkom potravín a paliva medzi ruskými silami, povedal nemenovaný popredný predstaviteľ americkej obrany, a dodal, že problémy s logistikou a podporou naďalej sužujú ruskú inváziu na Ukrajinu.

17:33 Kyjev tvrdí, že ruská armáda používa čínske civilné drony na cielené raketové útoky

Ukrajina vyzvala čínskeho výrobcu bezpilotných lietadiel, aby ruskej armáde zabránil používať ich na cielené raketové útoky. Ruské ozbrojené sily s pomocou zariadení od spoločnosti DJI Technology (DJI) navádzajú svoje strely na ukrajinské ciele, napísal v utorok vicepremiér Mychajlo Fedorov na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Apeloval na spomenutú firmu, aby drony zakúpené a aktivované v Rusku, Sýrii alebo Libanone deaktivovala.

Spoločnosť DJI na svojom twitterovom konte odpovedala, že jednotlivé drony nedokáže deaktivovať, no môže zaviesť softvérové obmedzenia, ktoré zvyčajne bránia tomu, aby sa bezpilotné lietadlá nedostali do blízkosti letísk a iných citlivých lokalít. Takýto krok by sa podľa firmy týkal všetkých jej dronov na Ukrajine.

17:20 Armáda sa na viacerých miestach snaží získať späť svoje územia

Ukrajinské sily sa v ostatných dňoch pokúšajú získať späť územia, ktoré sa dostali pod kontrolu ruských okupantov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa nemenovaného popredného predstaviteľa americkej obrany, ktorý ich nazval „schopnými a ochotnými“ uspieť.

Predstaviteľ uviedol viacero príkladov, napríklad boje o znovuzískanie Chersonu či snahy o zatlačenie ruských síl nachádzajúcich sa severozápadne od Mykolajiva do oblasti južne od mesta. Spojené štáty zatiaľ podľa neho nemôžu povedať, či sú tieto kroky súčasťou „väčšieho operačného plánu“ Ukrajincov. Ukrajinská obrana sa však podľa predstaviteľa javí ako „svižná“ a „agilná“.

17:15 Ruské úrady vraj prikazujú pozostalým po vojakoch, aby mlčali

Správy o ruských obetiach vo vojne na Ukrajine sú v Rusku „zakázaná téma“. Moskva v doterajšom priebehu invázie dosiaľ iba jediný raz informovala o počte padlých, keď ešte 2. marca uviedla, že zahynulo 498 vojakov. Ako referuje spravodajský web BBC, existujú dôkazy o rastúcom tlaku na miestnych novinárov, aby nezverejňovali správy o ruských vojakoch zabitých v akcii.

Nemenovaný sibírsky novinár pre BBC povedal, že na úrovni regionálnej vlády dostali všetky miestne médiá pokyny, aby nezverejňovali žiadne údaje o stratách na Ukrajine. „Boli prípady, keď miestni predstavitelia vyvíjali tlak na príbuzných obetí a prikazovali im, aby mlčali,“ povedal novinár s tým, že úrady tieto požiadavky zdôvodňovali tým, že „teraz nie je potrebné robiť rozruch“.

Informácie o počte zabitých ruských vojakov sa rôznia. Ukrajinci tvrdia, že Rusko prišlo o viac ako 15-tisíc vojakov, kým americké zdroje sú o čosi zdržanlivejšie a uvádzajú zhruba polovičný počet. Na webe ruských novín Komsomolskaja Pravda sa najnovšie objavil údaj o 9 861 mŕtvych ruských vojakoch a 16 153 zranených. Noviny tvrdia, že ich webstránka bola terčom hackerského útoku, no Kevin Rothrock, editor z nezávislého spravodajského webu v ruštine Meduza, ktorý sídli v Lotyšsku, naznačil, že zverejnenie údajov mohlo byť legitímnou chybou alebo aj činom „ďalšej Ovsjannikovovej“.

16:57 V Chersone sa míňajú zásoby potravín a zdravotníckych potrieb

V juhoukrajinskom meste Cherson sa už takmer minuli zásoby potravín a zdravotníckych potrieb. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Olega Nikolenka.

V utorok na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že „v dôsledku blokády ruskej armády 300-tisíc obyvateľov Chersonu čelí humanitárnej katastrofe“. Ruské sily ukupujú mesto už asi dva týždne. Podľa Nikolenka Rusko odmieta otvoriť evakuačné koridory pre civilistov, pričom to nazval „ruskou barbarskou taktikou“.

16:45 Rusi absurdnú vojnu na Ukrajine nedokážu vyhrať, vraví šéf OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo „absurdnú vojnu“ na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.      

Medzi Moskvou a Kyjevom prebiehajú rozhovory zamerané na ukončenie bojov, zatiaľ však neoznámili žiadny pokrok, pripomína AFP. Guterres napriek tomu verí, že diplomatické rokovania napredujú. „Táto vojna sa nedá vyhrať. Skôr či neskôr sa bude musieť presunúť z bojiska k rokovaciemu stolu,“ povedal Guterres.      

António Guterres. Foto: TASR/AP

Valné zhromaždenie OSN v stredu znovu mimoriadne zasadne v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Hlasovať bude o nezáväznej francúzskej a mexickej rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu.

16:30 Rusi sa obávajú zdražovania, začínajú sa zásobovať cukrom

V Rusku sa obyvatelia začínajú zásobovať cukrom pre obavy, že niektoré tovary si čoskoro nebudú môcť dovoliť v dôsledku sankcií Západu uvalených na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters. Hoci Rusko čelí najväčšej ekonomickej kríze za posledných 20 rokov, Kremeľ občanov ubezpečuje, že potravín je dostatok, a teda nemusia vo veľkom nakupovať základné potraviny, ako je cukor či pohánka.

V meste Pokrov so 17-tisíc obyvateľmi, ktoré sa nachádza 100 kilometrov východne od Moskvy a kde je väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, si obyvatelia podľa spravodajcu Reuters začali robiť zásoby. V štyroch obchodoch s potravinami v meste už nemajú v skladoch žiaden cukor. Predtým si ľudia mohli kúpiť najviac päť kilogramov cukru. Obyvatelia sa podľa vlastných slov zásobujú cukrom teraz, aby nemuseli v lete zavárať ovocie s drahým cukrom. Obávajú sa tiež, že pre drahý cukor budú musieť zmeniť svoje stravovacie návyky.

https://standard.sk/184461/navalneho-odsudili-na-devat-rokov-za-podvod-a-pohrdanie-sudom/

16:22 Bielorusko pripravuje zámienku pre vstup do vojny, tvrdia USA i NATO

Spojené štáty a NATO tvrdia, že Bielorusko by sa „čoskoro“ mohlo pripojiť k Rusku vo vojne proti Ukrajine. Ako uviedli predstavitelia USA a NATO pre spravodajský web CNN, Bielorusko už podniká kroky, aby tak učinilo.

Je čoraz „pravdepodobnejšie“, že Bielorusko vstúpi do vojny, uviedol v pondelok nemenovaný vojenský predstaviteľ NATO. „Putin potrebuje podporu. Čokoľvek by mu pomohlo,“ poznamenal.

Aj zdroje z prostredia bieloruskej opozície tvrdia, že bieloruské jednotky s tisíckami vojakov sú pripravené v najbližších dňoch vstúpiť na Ukrajinu. Predstaviteľ NATO uviedol, že Bielorusko v týchto dňoch „pripravuje pôdu pre ospravedlnenie svojej ofenzívy proti Ukrajine“.

Predstaviteľ NATO nekonkretizoval, ako by Bielorusko mohlo zasiahnuť do vojny, ale podotkol, že Rusko má záujem o prerušenie vojenskej pomoci NATO na Ukrajinu cez jej západné hranice.

15:48 Izrael otvoril na Ukrajine poľnú nemocnicu

Izrael otvoril v západoukrajinskom meste Mostyska poľnú nemocnicu s kapacitou 66 lôžok. Bude v nej pracovať 65 izraelských lekárov a zdravotných sestier, ktorí budú schopní poskytnúť zdravotnú starostlivosť naraz až 150 pacientom. V utorok to oznámila telavivská nemocnica Šeba. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Na fotografiách zo slávnostného otvorenia, ktoré na Twitteri zverejnil izraelský veľvyslanec na Ukrajine Michael Brodski, možno vidieť dlhé biele stany. Vojenská nemocnica s názvom Žiarivá hviezda bude blízko poľských hraníc pomáhať utečencom. Podľa riaditeľa nemocnice Joela Har-Evena má veľká časť personálu ukrajinské korene.

15:42 Existuje šanca, že Putinovu moc obmedzia jeho vlastní ľudia, tvrdí poradkyňa ukrajinskej vlády

Moc ruského prezidenta Vladimira Putina by sa mohli pokúsiť obmedziť jeho vlastní ľudia. Ako referuje spravodajský web CNN, tvrdí to poradkyňa ukrajinskej vlády a armády Ľubov Cibulská.

„Vieme, že medzi ruskou elitou existujú rozdiely. Ľudia vo vláde si uvedomujú, že táto vojna privedie Rusko ku kolapsu, takže, samozrejme, očakávame, že v Rusku niečo urobia,“ povedala Cibulská pre CNN a dodala, že to by bol najlepší možný scenár, ak by sa v Rusku niečo udialo. Cibulská neočakáva, že ľudia v Rusku pôjdu protestovať a spôsobia revolúciu. Podľa nej skôr existuje určitá šanca, že Putinovu moc obmedzia jeho vlastní ľudia.

Rusko sa podľa Cibulskej snaží dobyť mestá, ale nedokáže do nich vstúpiť. Výnimkou je akurát Cherson, no i tam ľudia neustále protestujú a nesúhlasia s prítomnosťou ruských okupantov. „Ľudia neustále vzdorujú a v podstate Rusi nevedia, čo s tým. To isté platí v prípade Mariupoľa, Charkova a Kyjeva. Môžu ostreľovať a zabíjať civilistov, ale nedokážu získať kontrolu nad mestami,“ dodala.

Cibulská sa domnieva, že Rusko bude s pribúdajúcim časom chcieť vystrašiť civilistov, šíriť medzi nimi paniku a demoralizáciu, a v podstate znížiť podporu obyvateľstva voči ukrajinskej armáde.

https://standard.sk/184359/nastal-cas-denacifikovat-polsko-z-historie-sa-nic-nenaucili-napisal-vplyvny-rusky-web/

15:34 Pre Ukrajincov je Maďarsko najmenej priateľskou krajinou Západu

 Ukrajinci považujú Maďarsko za krajinu, ktorá je k nim spomedzi západných štátov najmenej priateľská. V rebríčku krajín, ktoré vnímajú ako priateľské, vedie Poľsko, zatiaľ čo na čele zoznamu nepriateľov je Rusko. Vyplýva to z prieskumu ukrajinského inštitútu Rating Group, ktorého výsledky zverejnil v utorok spravodajský server szabadeuropa.hu.

V zozname krajín priateľských voči Ukrajine po Poľsku nasledujú Litva, Spojené kráľovstvo, USA, Česko a Slovensko. Za najmenej priateľskú krajinu Ukrajinci považujú Rusko, po ktorom nasledujú Bielorusko, Čína, potom už spomínané Maďarsko a za ním Nemecko.

15:27 Blokáda prístavov znemožňuje vývoz obilia z Ukrajiny

Ukrajine hrozí, že na nevyvezenom obilí príde zhruba o 6 miliárd dolárov (5,44 miliardy eur). Blokáda jej prístavov Ruskom totiž krajine neumožňuje dostať na trhy milióny ton pšenice a kukurice, ktoré by sa mali vyviezť do konca júna a štáty závislé od ukrajinskej pšenice, ako Egypt, Turecko a Jemen, budú nútené hľadať iných dodávateľov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín a olejnín na svete, pričom až 98 percent z celkového exportu obilnín dodáva na trhy cez prístavy. Iba zlomok obilia smeruje do zahraničia prostredníctvom železnice. Podľa údajov Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC), v sezóne 2020/2021 bola Ukrajina štvrtým najväčším vývozcom obilia na svete. Navyše, na treťom mieste skončilo Rusko, na ktoré sú v súčasnosti pre vojnu na Ukrajine uvalené sankcie. Obe krajiny sa na globálnom exporte obilnín spoločne podieľajú 22 percentami.

Ruské bojové lode však bránia nákladných lodiam opustiť prístavy vrátane kľúčového prístavu Odesa. Od útoku Ruska na Ukrajinu 24. februára tak krajina dostala na more iba minimum z plánovaného exportu. Ako pre agentúru Reuters uviedli zdroje z lodného sektora, boje na juhu Ukrajiny zablokovali v ukrajinských prístavoch približne 100 lodí plaviacich sa pod cudzou vlajkou.    

14:28 Duma prijala zákon o väzení za falošné informácie o krokoch v zahraničí

Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili v utorok návrh zákona, podľa ktorého za zverejnenie „falošných informácií“ o pôsobení Ruska v zahraničí hrozia väzenské tresty vo výške do 15 rokov. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Návrh zákona prijatý po treťom čítaní stanovuje podmienky väzenia a pokuty pre ľudí, ktorí „vedome zverejňujú nepravdivé informácie“ o akciách ruských vládnych agentúr v zahraničí. V prípade, že by takéto nepravdivé informácie „spôsobili závažné dôsledky“, hrozí väzenie do výšky 15 rokov, vyplýva z vyhlásenia zverejneného dolnou komorou ruského parlamentu.

14:16 Ruskí vojaci už na Ukrajine zamínovali oblasť veľkú ako Rakúsko

Ruské vojská v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu zamínovali oblasti s rozlohou najmenej 82 525 kilometrov štvorcových, čo je približne rozloha celého Rakúska. Ako referuje web Kyiv Independent, takýto predbežný odhad uskutočnila ukrajinská asociácia odmínovačov. Tá uviedla, že „zamorené oblasti“ budú po vojne predmetom humanitárneho odmínovania.

14:03 Na Ukrajine sa počas ruskej invázie narodilo už viac ako 15-tisíc detí

Počas vojny na Ukrajine prišlo na svet viac ako 15-tisíc detí. Na Telegrame o tom informovala tamojšia prvá dáma Olena Zelenská. Dodala, že mnohí novorodenci potrebujú nepretržitú podporu prístrojov, no tie je momentálne veľmi náročné zabezpečiť.

„Nepriateľ metodicky ničí nemocnice a poškodzuje energetické siete. S pomocou ukrajinského veľvyslanectva vo Francúzsku poskytujeme ukrajinským mestám inkubátory s neprerušiteľným napájaním. Nedovolíme, aby nepriateľ vzal životy novorodencov. Budú žiť a uvidia pokojnú oblohu,“ podotkla Zelenská.

13:31 Kremeľ by uvítal, keby rokovania s Ukrajinou mali „väčšiu podstatu“

Kremeľ by uvítal, keby prebiehajúce rokovania s Kyjevom o ukončení ruskej vojenskej invázie na Ukrajine „mali väčšiu podstatu“, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Prebieha nejaký proces. Chceli by sme aktívnejšie a podstatnejšie (rozhovory),“ povedal Peskov novinárom. Pozícia Moskvy je podľa neho „pre ukrajinskú stranu dobre známa“, pretože Moskva písomne odovzdala svoje požiadavky už „pred mnohými dňami“. „Uvítali by sme podstatnejšiu a rýchlu odpoveď,“ vyhlásil Peskov.

Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP

Obe strany v súčasnosti vedú rokovania na diaľku po niekoľkých kolách rozhovorov medzi delegáciami, ktoré sa stretli na hranici medzi Bieloruskom a Ukrajinou, pripomína AFP. Rozhovory zatiaľ priniesli len malý pokrok, pričom obe strany sa navzájom obviňujú a žiadna zo schôdzok doposiaľ nebola na úrovni hláv štátov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zopakoval ponuku na priame mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v pondelkových neskorých večerných hodinách. Zelenskyj miestnym médiám povedal, že je pripravený na stretnutie s Putinom „v akomkoľvek formáte“ s cieľom diskutovať o ukončení už takmer mesiac trvajúcej vojny.

13:24 Ukrajina vyzvala Maďarsko, aby pomohlo vzoprieť sa ruskej agresii

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny vyzýva Maďarsko, ktoré nepodporuje odmietnutie dovozu ruských energií do Európskej únie, aby pomohlo vzoprieť sa ruskej agresii, cituje spravodajca TASR z vyhlásenia zverejneného v utorok ukrajinskou agentúrou UNIAN.

Správu prevzali viaceré maďarské médiá. Spravodajský server Index.hu citoval hovorcu ministerstva zahraničných vecí Oleha Nikolenka, podľa ktorého mier a bezpečnosť v Maďarsku nie je možné zaručiť bez mieru a bezpečnosti na Ukrajine. Nikolenko vyjadril názor, že ruské bezpečnostné služby zneužívajú Maďarov žijúcich v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti na podnecovanie napätia a na destabilizáciu tamojšieho regiónu.

„Maďarsko sa vždy stavalo do pozície obhajcu práv Maďarov v zahraničí. Vyzývame Maďarsko, aby otvorene odsúdilo túto provokáciu zo strany Ruska a využilo svoje dobre rozvinuté komunikačné kanály s Moskvou na zabránenie akýmkoľvek provokáciám na podnecovanie etnickej nenávisti na Ukrajine,“ dodal Nikolenko.

K postoju Maďarska, ktoré nepodporuje sankcie týkajúce sa dodávok energií a ktoré tvrdí, že sa treba vyhnúť šíreniu vojny ďalej a vyvarovať priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom, hovorca ukrajinskej diplomacie povedal: „Neprovokovať Rusko je bežným argumentom, ktorý dáva Rusku väčší priestor na agresiu.“

13:15 Zelenskyj v talianskom parlamente: Sme na pokraji prežitia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v príhovore v talianskom parlamentu uviedol, že v dôsledku vojny s Ruskom, ktoré sa podľa neho snaží cez Ukrajinu dostať do zvyšku Európy, je jeho vlasť na pokraji prežitia. TASR o tom informuje na základe videozáznamu z talianskeho zákonodárneho zboru a správy agentúry Reuters.

„Obraciam sa na vás Z Kyjeva. Z mesta, ktoré má pre náš región taký význam ako Rím pre celý svet. Z Kyjeva, z ktorého vzišla veľká kultúra veľkého národa. A zrazu sme na pokraji prežitia!“ uviedol Zelenskyj, podľa ktorého si Kyjev po všetkých tragédiách, ktorými v minulosti prešiel, zaslúži žiť v mieri.

„Pre ruských vojakov je Ukrajina bránou do Európy, do ktorej chcú preniknúť. Barbarstvu však nesmie (byť dovolené, aby tade) prešlo“ povedal Zelenskyj.

Taliansky premiér Mario Draghi zase pred parlamentom vyzdvihol „hrdinský“ vzdor ukrajinského ľudu a uviedol, že Taliansko podporí snahy Ukrajiny o vstup do Európskej únie.

„Arogancia ruskej vlády narazila na dôstojnosť ukrajinského ľudu, ktorý úspešne brzdí ciele Moskvy spojené s expanziou,“ uviedol Draghi po Zelenského prejave.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas virtuálneho prejavu v talianskom parlamente v Ríme. Foto: TASR/AP

13:03 Ruské ostreľovanie na východe si vyžiadalo najmenej päť obetí

Päť ľudí prišlo o život a najmenej 19 ďalších utrpelo zranenia počas ruských útokov na mesto Avdijivka na východe Ukrajiny, uviedli v utorok tamojší predstavitelia.

„V Doneckej oblasti došlo k ostreľovaniu Avdijivky prostredníctvom delostrelectva a lietadiel, mesto bolo zrovnané so zemou. Zomrelo päť civilistov a 19 utrpelo zranenia,“ uviedla ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová vo vyhlásení.

Ako spresnila, k spomínaným útokom došlo v pondelok v neskorých večerných hodinách. Avdijivka na východe Ukrajiny susedí s Doneckom, de facto hlavným mestom proruských separatistov, ktorí v roku 2014 vyhlásili dve samozvané „ľudové republiky“, Doneckú a Luhanskú, pripomína agentúra DPA.

12:24 Rusi by mohli využiť meteorologické dáta pri plánovaní chemického útoku

Ruské inštitúcie naďalej dostávajú od niektorých západných partnerov meteorologické údaje, ktoré by podľa expertov mohli byť použité aj pri plánovaní chemického alebo biologického útoku na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry Reuters.

„Západné spravodajské služby varovali, že Moskva môže plánovať použitie chemických alebo biologických zbraní. Napriek tomu údaje o počasí z niektorých krajín – vrátane Spojených štátov a Británie – natekajú takmer v reálnom čase do ruských agentúr,“ upozorňuje Reuters.

Ide o merania rýchlosti a smeru vetra, slnečného žiarenia, zrážok a ďalších údajov, ktoré by „mohli byť kľúčové“ pri plánovaní útoku biologickými alebo chemickými zbraňami. Agentúre sa nepodarilo určiť, do akej miery tieto krajiny zhromažďujú údaje špecifické pre Ukrajinu, avšak experti pre Reuters uviedli, že medzinárodné informácie o počasí by boli užitočné na predpovedanie poveternostných podmienok na Ukrajine.

11:40 Volodymyr Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom. Jeho Svätosti povedal o ťažkej humanitárnej situácii a blokovaní záchranných koridorov ruskými jednotkami. Zelenskyj by ocenil sprostredkovateľskú úlohu Vatikánu pri ukončení ľudského utrpenia. Súčasne sa pápežovi poďakoval za modlitby za Ukrajinu a mier.

Pápež František sa už viackrát vyslovil za ukončenie konfliktu na Ukrajine. Naposledy túto nedeľu, keď odsúdil pokračujúcu „násilnú agresiu proti Ukrajine“, ktorú označil za ničím neospravedlniteľný a nezmyselný masaker. Vyzval pritom medzinárodné spoločenstvo, aby sa pričinilo o ukončenie tejto „odpornej vojny“.

https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1506211151465619456

11:03 Obojživelný ruský útok na Odesu nie je pravdepodobný

Bezprostredný ruský obojživelný útok na ukrajinské mesto Odesa je v tejto chvíli nepravdepodobný. Pre britskú spravodajskú televíziu BBC to v utorok uviedol odborník na vojenské námorníctvo Sidharth Kaushal, ktorý pôsobí v bezpečnostnom think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Rusko má podľa neho obmedzené možnosti v regióne.

„Takýto (obojživelný) útok by reálne fungoval iba v spojení s pozemným postupom – ale keďže (ruské) pozemné sily nepostúpili za mesto Mykolajiv (východne od Odesy), očakávam, že obojživelný útok bude v blízkej budúcnosti relatívne nepravdepodobný,“ povedal Kaushal.

Expert však dodal, že Rusko môže použiť svoju námornú silu ako zastierací manéver, ktorý prinúti Ukrajincov nasadiť sily na obranu Odesy, a tak im zabráni použiť tieto sily inde.

Na otázku, či by Rusko mohlo použiť chemické zbrane na Ukrajine, analytik povedal, že Moskva má stále k dispozícii konvenčné zbrane, „ktorými môže spôsobiť ukrajinskej spoločnosti značné množstvo bolesti“. Kaushal však dodal, že použitie chemických zbraní je pre Rusov „momentálne zbytočné“, hoci v budúcnosti to podľa neho nemožno vylúčiť.

11:03 Obyvateľov oblasti okolo Kyjeva po vlne paniky vyzvali na pokoj

Predstavitelia ukrajinského mesta Boryspiľ sa v utorok pokúšali upokojiť miestne obyvateľstvo po výzvach na evakuáciu v súvislosti s hroziacim útokom ruských jednotiek postupujúcich na hlavné mesto Kyjev.

Starosta mesta Volodymyr Borysenko v noci na utorok vyzval miestnych obyvateľov, aby Boryspiľ opustili. Ako uviedol, ak ženy a deti odídu, bude pre mužov jednoduchšie brániť mesto.

„Na sociálnych sieťach vypukla panika, že zajtra dôjde k útoku a Boryspiľ bude zničený,“ povedal poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko v utorkových skorých ranných hodinách pre ukrajinskú televíziu. Panika podľa Denysenka v súčasnosti nevládne len v 60-tisícovom meste Boryspiľ, ležiacom zhruba 30 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva, ale aj v okolitých dedinách a celej oblasti okolo Kyjeva, približuje DPA.

10:05 Ruské sily majú zásoby potravín a munície na tri dni, tvrdí ukrajinská armáda

Ruské sily majú zásoby munície a potravín na nie viac ako tri dni, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany. Rezort vo svojej každodennej správe o situácii tiež uvádza, že Rusi majú tiež len trojdňové zásoby paliva, ktoré dopĺňajú cisterny, pričom neboli schopné naplniť potreby zhromažďujúcich sa jednotiek.

Za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo zasiahlo deväť ruských vzdušných cieľov – jedno lietadlo, šesť bezpilotných strojov a dve helikoptéry. V meste Ochtyrka zase podľa rezortu 300 ruských vojakov odmietlo bojovať a odišlo z oblasti operácie. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že ukrajinské sily sa ubránili 13 útokom a zničili 14 tankov, osem bojových vozidiel pechoty, dve viacúčelové ťažné vozidlá, tri delostrelecké systémy a štyri ďalšie vozidlá. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý však upozorňuje, že sa tieto tvrdenia nedali nezávisle overiť.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zas v utorok na sociálnej sieti Facebook informoval, že spoločnosť Uralvagonzavod, ktorá vyrába a opravuje ruské tanky pozastavila prácu vo svojom závode v ruskom Čeľabinsku pre nedostatok importovaných súčiastok. Ukrajinská vojenská informačná a poradenská spoločnosť Defense Express uvádza, že Uralvagonzavod má jediný závod, ktorý vykonáva montáž tankov, a bežne používa západné komponenty. Ani tieto informácie nebol vysielateľ BBC schopný overiť. Ruské médiá zariadenie Uralvagonzavodu nespomínajú.

09:55 Ukrajinská rmáda upozornila na ďalšie bezohľadné ostreľovanie zo strany Ruska

 Ukrajinská armáda v utorok upozornila obyvateľov krajiny, že by sa mali pripraviť na intenzívnejšie bezohľadné ostreľovanie kritickej infraštruktúry zo strany ruských jednotiek. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Upozornenie ukrajinskej armády prišlo po doposiaľ najostrejších varovaniach zo strany amerického prezidenta Joea Bidena, že Moskva zvažuje nasadenie chemických zbraní na Ukrajine.

Ukrajinské ozbrojené sily v utorkovom vyhlásení uviedli, že od ruských síl sa očakáva pokračovanie v útokoch na kritickú infraštruktúru s použitím „vysoko presných zbraní a nerozlišujúcej munície“, cituje zo stanoviska Reuters.

Ruské jednotky počas doterajších štyroch týždňov invázie obsadiť ani jedno z najvýznamnejších ukrajinských miest a čoraz viac sa uchyľujú k masívnemu ničeniu obytných oblastí pomocou leteckých útokov, rakiet dlhého doletu a delostrelectva, približuje Reuters. Juhoukrajinský prístav Mariupol sa stal ohniskom ruskej ofenzívy a je prevažne v troskách s mŕtvymi telami ležiacimi na uliciach, v pondelok však údajne zosilneli aj útoky na mesto Charkov.

09:10 Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú na pokraji prerušenia

Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine na pokraji prerušenia, uviedol v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. TASR správu prevzala od agentúry DPA. „Včera bola americkému veľvyslancovi odovzdaná protestná nóta, v ktorej bolo poukázané na to, že vzťahy sú na pokraji prerušenia,“ povedal Riabkov v Moskve podľa agentúry Interfax.

Zároveň určil podmienky na pokračovanie rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom, podľa ktorých musia USA zastaviť svoju eskaláciu – verbálne i v prípade dodávok zbraní pre Ukrajinu, uvádza DPA. „Musia prestať s vyhrážkami proti Rusku,“ vyhlásil Riabkov. Moskva si v pondelok predvolala amerického veľvyslanca Johna Sullivana v reakcii na kritiku zo strany amerického prezidenta Joea Bidena na adresu šéfa Kremľa Vladimira Putina, pripomína DPA.

Biden označil ruského prezidenta pre vojnu na Ukrajine „vojnovým zločincom“ a „vražedným diktátorom“. Tieto vyjadrenia amerického prezidenta, štátnika na takejto vysokej úrovni, sú nedôstojné, uviedla Moskva.

08:29 Zelenskyj v stredu vystúpi s prejavom v japonskom parlamente

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu na diaľku prihovorí poslancom v japonskom parlamente v rámci snahy získať medzinárodnú podporu pre boj svojej krajiny proti ruskej invázii. TASR o tom informovala v utorok na základe správy agentúry AP.

S prejavom, ktorý by mal trvať približne desať minút, vystúpi Zelenskyj v rokovacej sále dolnej komory parlamentu.

Zelenskyj už na diaľku vystúpil v americkom Kongrese, nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) i v parlamentoch ďalších krajín sveta. V utorok sa na diaľku prihovorí poslancom talianskeho parlamentu a v stredu zákonodarcom parlamentu francúzskeho.

Zahraniční vysokí vládni predstavitelia, vrátane bývalého šéfa Bieleho domu Georgea W. Busha a niekdajšej filipínskej prezidentky Glorie Macapagalovej-Arroyovej, predniesli svoje prejavy osobne počas návštevy Japonska, ale virtuálne vystúpenie zahraničného lídra v rámci japonského zákonodarného zboru je bezprecedentné.

08:04 Britský rezort obrany: Ruským jednotkám na Ukrajine sa naďalej nedarí postupovať

Britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb uviedlo, že ruským silám sa v pondelok nepodarilo postupovať ďalej s tým, že väčšina jednotiek zostala na svojich doterajších pozíciách. Informoval o tom v utorok denník The Guardian.

„Ruské sily na Ukrajine prežili ďalší deň obmedzeného postupu, pričom väčšina bojových útvarov sa zväčša zastavila,“ uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.

Podľa vojenských analytikov ukrajinské sily napriek ťažkým bojom pokračujú v odrážaní ruských pokusov obsadiť mesto Mariupoľ. Niekoľko ukrajinských miest zostáva však podľa Londýna aj naďalej terčom ruského delostreleckého ostreľovania a leteckých náletov.

Britský minister obrany Ben Wallace prichádza na stretnutie ministrov obrany NATO v Bruseli 16. marca 2022. Foto: TASR/AP

06:45 Biden varoval pred možným použitím chemických zbraní Ruskom na Ukrajine

Americký prezident Joe Biden v pondelok varoval pred možným použitím chemických a biologických zbraní na Ukrajine a kybernetickými útokmi na americké firmy zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a Reuters.

Falošné obvinenia Ruska, že Kyjev vlastní biologické a chemické zbrane, podľa Bidena naznačujú, že ruský prezident Vladimir Putin sám zvažuje ich použitie. „To je jasný signál, že uvažuje o ich použití,“ uviedol Biden na stretnutí s americkými podnikateľmi vo Washingtone. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, poznamenala agentúra Reuters.

Biden v pondelok zopakoval, že takýto krok Moskvy by vyvolal „tvrdú“ odpoveď Západu, ktorú nešpecifikoval.

„Je pritlačený k múru,“ povedal Biden o Putinovi. „Teraz hovorí o nových operáciách pod falošnou vlajkou, ktoré pripravuje, vrátane tvrdení, že Amerika má v Európe biologické aj chemické zbrane. To jednoducho nie je pravda. Garantujem vám,“ zdôraznil šéf Bieleho domu.

Prezident Joe Biden tiež vyzval americké súkromné firmy, aby „okamžite“ posilnili svoju ochranu pred kybernetickými útokmi z Ruska, keďže tajné služby ho varovali, že ich zvažuje v reakcii na západné sankcie za rozpútanie vojny na Ukrajine. Práve súkromné subjekty podľa Bidena vlastnia a prevádzkujú najkritickejšiu infraštruktúru a nemožno ich nútiť, aby prijali konkrétne opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

„Nechceme konflikt s Ruskom, ale ak Rusko spustí kybernetický útok proti Spojeným štátom, odpovieme,“ uviedla v tejto súvislosti poradkyňa pre kybernetickú bezpečnosť Anne Neubergerová. Napriek Bidenovmu varovaniu podľa nej nie je isté, že dôjde ku kybernetickému útoku na kritickú infraštruktúru. Boli podľa nej zaznamenané určité prípravy, ale zatiaľ nijaký náznak „špecifického“ útoku.

05:00 ISW: Rusko nedosiahlo v pondelok na Ukrajine väčšie úspechy

Ruské jednotky nedosiahli 21. marca na Ukrajine žiadny väčší pokrok, ale pokračovali v ostreľovaní hlavného mesta Kyjev. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v pondelok večer zverejnil na svojej internetovej stránke.

Podľa ISW ruské jednotky nezačali na severovýchode Ukrajiny nijaké útočné operácie smerom k mestám Černihiv, Sumy alebo Charkov.  Na juhovýchode naďalej útočili zo západu a východu na prístavné a priemyselné mesto Mariupol a zameriavali sa na civilnú infraštruktúru.

Vykonali aj niekoľko neúspešných útokov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ale nezačali žiadne útočné operácie v okolí Chersonu.

ISW konštatuje, že Rusko pokračuje v nasadzovaní slabo vycvičených záloh z Východného vojenského okruhu, aby nahradilo straty v jednotkách pôsobiacich v prvej línii.

„Generálny štáb ukrajinskej armády 21. marca prvýkrát uviedol, že Rusko nasadzuje bližšie nešpecifikované podporné jednotky do ‚priamych bojových operácií‘ a konštatoval, že Rusko pokračuje v nasadzovaní záloh zo Stredného a Východného vojenského okruhu,“ píše ISW.

Svoju situačnú správu vydal v pondelok večer aj generálny štáb ukrajinskej armády, píše denník Guardian. Podľa nej ruské sily držia pozemný koridor s Krymom a blokujú prístup do Azovského mora. Mesto Sumy je tiež čiastočne blokované, zatiaľ čo pokračuje delostrelecké ostreľovanie Charkova.

V správe sa tiež uvádza, že Rusko vedie „agresívne propagandistické kampane“ zamerané na príslušníkov ozbrojených síl Bieloruska, aby sa pripojili k vojenskej invázii na Ukrajinu . Ruské sily naďalej využívajú sieť letísk v Bielorusku a snažia sa prebudovať železničný úsek z mesta Valujki do Kupjanska s cieľom zlepšiť logistiku.

Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko podľa odhadov stratilo ďalších asi 300 vojakov.

Ľudia protestujú a držia transparent s nápisom „Nie Putinovej vojne“ počas protestu proti vojne na Ukrajine v Madride v nedeľu 20. marca 2022. Foto: TASR/AP

02:39 Ruský bulvár vraj napadli hackeri; informoval o 9 861 zabitých ruských vojakoch

Na webovej stránke ruského bulvárneho denníka Komsomoľskaja pravda sa v pondelok večer nakrátko objavila správa o tom, že na Ukrajine bolo zabitých už takmer 10 000 ruských vojakov. Noviny však po chvíli oznámili, že ich web sa stal terčom hackerského útoku a túto „nepresnú informáciu“ z neho odstránil. Informuje o tom spravodajská televízia Sky News.

Komsomoľskaja pravda sa v predmetnom príspevku odvolávala na vyjadrenie ruského ministerstva obrany s tým, že na Ukrajine bolo zabitých 9 861 ruských vojakov a 16 153 utrpelo zranenia, píše spravodajca denníka The Wall Street Journal.

Rusko je dlhodobo obviňované z podhodnocovania vojenských strát, ktoré utrpelo pri invázii na Ukrajinu. Moskva dosiaľ oficiálne priznala len 498 zabitých vojakov. Kyjev naopak tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých už vyše 15 000 ruských vojakov. Spojené štáty odhadujú, že na Ukrajine padlo už minimálne 7 000 príslušníkov ruskej armády.

PONDELOK

23:31 Témou samitu NATO bude aj návrh na vyslanie mierovej misie na Ukrajinu

O návrhu Poľska na vyslanie mierovej misie NATO na Ukrajinu sa bude diskutovať vo štvrtok na samite Aliancie, uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zopakovala však, že Spojené štáty nepošlú svojich vojakov na Ukrajinu bojovať proti ruským jednotkám. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.      

Na vyslanie misie vyzval minulý týždeň podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski, ktorý navštívil Kyjev spoločne s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Misia NATO by sa podľa neho mala byť schopná aj brániť.

Biden pricestuje v piatok v sprievode ministra obrany Lloyda Austina do Varšavy, kde sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Hlavnou témou rozhovoru by mali byť vojnoví utečenci, uviedla Psakiová.

22:03 Zelenskyj: Akýkoľvek kompromis s Ruskom by Ukrajinci mali schváliť v referende

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že akýkoľvek kompromis dosiahnutý na rokovaniach s Ruskom budú musieť schváliť v referende ukrajinskí občania. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

Ukrajinský prezident spresnil, že ide o otázky bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ako aj o dočasne okupované územia Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymskej autonómnej republiky.

„Všetkým rokovacím skupinám som vysvetlil, že keď budete hovoriť o všetkých týchto zmenách, a môžu byť historické, … vrátime sa k referendu,“ povedal Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore, ktorý v pondelok poskytol britským, českým a ukrajinským médiám. Spravodajský web ČT24 ho odvysielal v pondelok večer.

Zelenskyj v rozhovore hovoril aj o kľúčovej otázke – členstve Ukrajiny v NATO. „Všetci sme to už pochopili,“ povedal Zelenskyj, pričom vysvetlil, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie NATO, pretože jej členské štáty sa „boja“ Ruska.

„Musíme sa upokojiť a povedať: ‚Dobre (potrebujeme) iné bezpečnostné záruky‘,“ povedal Zelenskyj. Podľa jeho slov sú krajiny NATO, ktoré chcú (Ukrajine) poskytnúť bezpečnostné záruky a urobiť to, čo by urobila Severoatlantická aliancia, keby do nej Ukrajina patrila.

„A myslím si, že toto je normálny kompromis,“ zhodnotil Zelenskyj, pričom poznamenal, že Rusko to ešte tak nevidí, o čom podľa neho svedčia doterajšie vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina. Pokiaľ ide o otázky spojené s prípadnými bezpečnostnými zárukami, budú podľa Zelenského nutné zmeny v ústave i existujúcich ukrajinských zákonoch.

Foto: TASR/AP

21:47 EÚ posilní svoju obranu a vytorí sily rýchleho nasadenia

Členské štáty Európskej únie schválili v pondelok novú obrannú stratégiu, ktorá zahŕňa vytvorenie tzv. síl rýchleho nasadenia v počte 5-tisíc vojakov.

Plán obrannej stratégie sa pripravoval uplynulé dva roky, na poslednú chvíľu sa však teraz upravoval v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine, a teda aj zvýšenej pozornosti, ktorú chce EÚ v dôsledku invázie upriamiť na hrozbu zo strany Kremľa, uvádza agentúra AFP.

Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nie je nová stratégia „odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale (len) súčasťou tejto odpovede“. Borrell dodal, že keď ju zástupcovia z EÚ začal vypracovávať, nevedeli si ani predstaviť, aká zlá bude situácia v momente jej schvaľovania a akej veľkej hrozbe bude Európa čeliť.

Lídri EÚ označili ruskú inváziu na Ukrajine aj za akýsi budíček pre euroblok, ktorý musí v otázke ochrany svojej bezpečnosti zaujať ráznejší postoj.

21:35 Pentagón rokuje o dodávke systémov protivzdušnej obrany s dlhým doletom Ukrajine

Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v rokovaniach o poskytnutí protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu, s obsluhou ktorých má ukrajinská armáda skúsenosti. V tejto súvislosti sa v ostatných týždňoch spomína aj systém S-300 vo vlastníctve slovenských ozbrojených síl, píše TASR na základe informácií americkej spravodajskej televízie CNN.

Podľa hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho v tejto záležitosti prebiehajú „aktívne konzultácie“ so spojencami.

O možnom poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine zo strany Slovenska a Bulharska minulý týždeň rokoval s predstaviteľmi týchto krajín americký minister obrany Lloyd Austin.

Slovensko prostredníctvom ministra obrany Jaroslava Naďa avizovalo pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoj systém S-300, ak za to dostane od spojencov v NATO primeranú náhradu. Ako pripomenul Naď, S-300 je v tejto chvíli jediným systémom protivzdušnej obrany Slovenska. V prípade presunu systému na Ukrajinu však dosiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok varoval cudzie štáty pred presunom systémov protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300 na Ukrajinu. Zdôraznil, že Moskva zničí akýkoľvek vojenský náklad vstupujúci na Ukrajinu. Ako tvrdil, tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami, ktoré zakazujú ich poskytovanie tretím krajinám.

Raketový systém S-300. Foto: TASR/AP

20:27 Poľsko chce, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidáta na členstvo

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok avizoval, že sa pokúsi presvedčiť lídrov EÚ, aby Ukrajine udelili štatút kandidáta na členstvo v Únii. Informovala o tom agentúra PAP.

„Poľsko je presvedčené, že Ukrajine treba dať nádej,“ povedal Morawiecki po pondelkovom stretnutí s holandským rezortným partnerom Markom Ruttem, ktoré sa uskutočnilo vo Varšave.

Morawiecki uviedol, že Poľsko má v tejto veci odlišný názor ako Holandsko. Apeloval však na partnerov v EÚ, aby „odvážne“ urobili tento prvý krok. „Ukrajina dnes túto nádej potrebuje,“ zdôraznil s tým, že príslušnú výzvu týkajúcu sa Ukrajiny predloží na najbližšom summite EÚ.

Premiéri diskutovali aj o sankciách EÚ voči Rusku po invázii  na Ukrajinu. Podľa Morawieckého je jednota EÚ v tejto otázke veľmi dôležitá. Ruský prezident Vladimir Putin musí vedieť, že „po každom nasledujúcom vojnovom zločine“ budú nasledovať nové sankcie, povedal poľský premiér.

Dodal, že s Ruttem hovorili napr. o blokáde všetkých európskych prístavov pre ruské lode, ako aj o sankciách vrátane tých týkajúcich sa ropy a plynu.

Holandský premiér vyjadril pripravenosť reagovať na neprípustné konanie ruského režimu čo najtvrdšie – sankciami alebo dodávkami zbraní Ukrajine. Dodal, že agresia proti suverénnemu a demokratickému štátu je neprijateľná. Podľa Rutteho Putin urobil vážnu chybu, keď začal vojnu na európskom kontinente.

Premiéri oboch krajín vo Varšave hovorili aj o identifikácii a dokumentovaní všetkých ruských vojnových zločinov, aj na základe svedectiev a dôkazov prinášaných vojnovými utečencami.

Holandský premiér na spoločnej tlačovej konferencii vyzdvihol ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinský ľud za ich boj proti ruským jednotkám. Rutte súčasne prisľúbil, že jeho krajina poskytne zbrane na ochranu vzdušného priestoru Poľska i ďalších spojencov z aliancie NATO.

Témou rokovaní vo Varšave bola aj pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny. Poľská Pohraničná stráž v pondelok popoludní oznámila, že od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, prešli poľsko-ukrajinskú hranicu smerom do Poľska 2,125 milióna ľudí.

Morawiecki v súvislosti s týmto počtom utečencov pripomenul, že v rokoch 2015 – 2016, keď veľa utečencov zo Sýrie zostalo v Turecku, sa Európska komisia rýchlo rozhodla finančne podporiť túto krajinu dvoma tranžami pomoci po tri miliardy eur. Podpora EÚ pre utečencov v Turecku bola prisľúbená výmenou za záväzok, že Ankara zastaví masový prílev migrantov do Európy.

19:33 Zelenskyj: Ukrajina nemôže plniť ruské ultimáta a odovzdať Moskve svoje mestá

Ukrajina nemôže pristúpiť na „ruské ultimáta“, povedal v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Moskva sa jeho krajinu pokúša „zničiť“. Uviedol to v rozhovore pre ukrajinské médiá, z ktorého citovala agentúra AFP.

„Ukrajina nemôže splniť ruské ultimáta. Ich ultimátum by sa naplnilo, len keby sme boli zničení,“ povedal Zelenskyj.

Moskva podľa jeho slov chce, aby jej Ukrajina „odovzdala“ mestá Charkov, Mariupoľ aj Kyjev. Dodal, že na takéto niečo nemôžu pristúpiť obyvatelia týchto miest, rovnako ako ani on ako prezident.

Zelenskyj zopakoval v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu CNN svoju pripravenosť rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom rokovania označil za jediný spôsob, ako „zastaviť vojnu“ na Ukrajine. Zároveň varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať „tretiu svetovú vojnu“. Uviedol tiež, že v rámci rokovaní nepristúpi na žiadne kompromisy, ktoré by sa týkali územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Muž vykrikuje protiruské slogany na mieste zničených obytných budov počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP

19:18 Predstaviteľ NATO: Vojna na Ukrajine smeruje k patu

Vo vojne Ruska proti Ukrajine vzniká patová situácia, povedal v pondelok vysoký predstaviteľ spravodajskej služby Severoatlantickej aliancie. Vysvetlil, že ruské pozemné jednotky nepostupujú a letectvo nevie získať úplnú kontrolu nad Ukrajinou, informuje TASR podľa správy americkej stanice CNN.

„Ak ešte nie sme v patovej situácii, tak k nej rýchlo mierime,“ povedal predstaviteľ NATO novinárom. Dodal, že do tohto bodu by sa Rusko nedostalo, ak by neurobilo sériu chýb, keďže je potrebné zobrať do úvahy rozdiel v sile oboch armád na začiatku invázie.

Predstaviteľ Aliancie poznamenal, že patová situácia je obzvlášť nebezpečná, vzhľadom na to, že Rusko sa začalo uchyľovať k používaniu menej presných a brutálnejších zbraní, ktoré zasahujú civilné ciele. Je to dôsledok míňajúcich sa zásob presne navádzanej munície.

NATO naďalej hodnotí, že hlavným cieľom Ruska je zrejme dobytie Kyjeva a vynútenie zmeny vlády. Chce tiež prinútiť Ukrajinu, aby zaujala neutrálny postoj voči NATO a demilitarizovala sa, uviedol predstaviteľ spravodajskej služby s tým, že ruský prezident Vladimir Putin len ťažko ustúpi od týchto cieľov.

Predstaviteľ spravodajskej služby NATO poznamenal, že Ukrajinci niekoľkokrát zdôraznili, že sa nevzdajú, a Rusko aj napriek stratám neustupuje. V posledných dňoch sa ruská armáda podľa jeho slov pokúšala o zlepšenie logistickej podpory v Kyjeve a tiež na juhu Ukrajiny. Predstaviteľ tvrdí, že na zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine si pripravuje pôdu aj Bielorusko.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu začala 24. februára. V dôsledku konfliktu utiekli z krajiny už viac ako tri milióny obyvateľov.

18:55 Rusko potvrdilo zásah nákupného centra v Kyjeve; vraj slúžilo ako sklad rakiet

Ruské ministerstvo obrany v pondelok vyhlásilo, že nákupné centrum v Kyjeve, ktoré bolo zničené pri nočnom ostreľovaní, slúžilo ako sklad rakiet. Podľa agentúry AFP to uviedol hovorca ruského rezortu Igor Konašenkov.

Objasnil, že ruskými „ďalekonosnými vysoko presnými zbraňami“ boli v noci na 21. marca v Kyjeve „v nefunkčnom nákupnom centre zničené batérie ukrajinských raketových systémov s viacerými odpaľovacími systémami a sklad munície“ pre tieto zbraňové systémy.

Pri zásahu objektu prišlo o život najmenej osem ľudí, dodala agentúra AFP.

Ľudia vyšetrujú škody zničeného obchodného centra po ruskom bombardovaní v Kyjeve 21. marca 2022. Foto: TASR/AP

18:05 EÚ chce pomôcť Moldavsku, ktoré tiež trpí vojnou na Ukrajine

Európska únia dala v pondelok prísľub Moldavsku, že mu pomôže riešiť situáciu, v ktorej sa táto krajina ocitla po ruskej invázii na Ukrajinu. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Korčok potvrdil, že ministerských rokovaní v Bruseli sa zúčastnil aj šéf moldavskej diplomacie Nicolae Popescu. Pripomenul, že Moldavsko dlhodobo trpí politikou Ruska, ktoré cez svoj vplyv v separatistickom Podnestersku ohrozuje moldavskú územnú integritu a suverenitu.

„Moldavsko, na hraniciach s Ukrajinou, je podľa počtu obyvateľov najviac zaťažené veľkou utečeneckou vlnou a nachádza sa v zložitej situácii,“ vysvetlil Korčok. Dodal tiež, že Ruská federácia túto krajinu dotlačila k dohode o dodávkach plynu, ktorá je z hľadiska cien dlhodobo neudržateľná.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň ocenil, že Moldavsko má proeurópsku vládu, ktorá je odhodlaná realizovať potrebné zmeny a reformy, ale v súčasnosti čelí mimoriadne zložitej situácii. „Sme im ale odhodlaní pomáhať,“ odkázal.

Korčok za mimoriadnu vec označil, že EÚ prepojila svoju elektrickú prenosovú sústavu s Ukrajinou a Moldavskom. Vníma to ako jeden z následkov vojny na Ukrajine, že EÚ zrazu rieši mnohé otázky v energetickej oblasti.

„Je tu obrovská mobilizácia zdrojov, vytvára sa platforma, pod vedením Nemecka a Rumunska, ktorej súčasťou bude aj Slovensko, aby sa mobilizovali zdroje, ktoré táto krajina potrebuje pre financovanie základných služieb štátu, ale aj na riešenie obrovského tlaku,  ktorí predstavujú utečenci z Ukrajiny,“ opísal situáciu.

Český šéf diplomacie Jan Lipavský v Bruseli skonštatoval, že Moldavsko má veľmi slabú ekonomiku a pre zahraničnú politiku Českej republiky je jednou z priorít pomáhať tejto krajine. Spresnil, že pomoc je zameraná hlavne na riešenie tlaku vyvolaného utečencami z Ukrajiny.

„Pripravujeme spoločnú misiu so slovenskými a rakúskymi ministrami zahraničných vecí do Moldavska, aby sme vyjadrili solidaritu a pozreli sa na praktické  riešenie problémov,“ uviedol Lipavský.

Podľa jeho slov sa v Bruseli hovorí aj o eurointegračných ašpiráciách Moldavska. Po ruskej invázii nielen Ukrajina, ale aj Moldavsko a Gruzínsko požiadali EÚ o urýchlenie procesu, ktorý by im zabezpečil štatút kandidátskych krajín na členstvo v Únii.

Príslušník moldavskej pohraničnej stráže kontroluje dokumenty ukrajinských utečencov 7. marca 2022. Foto: TASR/AP

17:38 Ukrajina vyzýva Čínu, aby sa zapojila do riešenia konfliktu rozpútaného Ruskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyzval Čínu, aby ako globálna mocnosť pomohla nájsť politické riešenie na zastavenie ruskej agresie proti Ukrajine.

Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal: „Ukrajinsko-čínske vzťahy boli desaťročia budované na vzájomnom rešpekte, porozumení a prospechu. Zdieľame postoj Pekingu k potrebe nájsť politické riešenie na ukončenie vojny proti Ukrajine a vyzývame Čínu ako globálnu mocnosť, aby zohrala dôležitú úlohu v tomto úsilí“.

Čína sa, na rozdiel od desiatok štátov, zatiaľ zdržiava odsudzujúcich reakcií na adresu Moskvy a jej invázie na Ukrajine a odmieta za to odsúdiť aj ruského prezidenta Vladimira Putina.

Americký prezident Joe Biden v piatok v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu.

Biely dom bezprostredne nezverejnil reakciu čínskeho lídra na Bidenove slová.

Agentúra Reuters však v nedeľu informovala, že Si počas videohovoru Bidenovi povedal, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť čo najskôr, a vyzval členské štáty aliancie NATO, aby s Moskvou viedli dialóg.

Podľa vyjadrení Pekingu, citovaných agentúrou Reuters, však Si nepripísal Rusku vinu za súčasnú situáciu na Ukrajine.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v sobotu večer pred novinármi zdôraznil, že „Čína nikdy nebude akceptovať žiadny vonkajší nátlak“ a ohradzuje sa proti „akýmkoľvek nepodloženým obvineniam a podozreniam“.

Wang I týmito slovami reagoval na Bidenovo varovanie týkajúce sa prípadnej čínskej materiálnej pomoci pre ruskú inváziu na Ukrajine.

Wang I tiež povedal, že najdôležitejším posolstvom, ktoré Si Ťin-pching vyslal, bolo to, že Čína bola vždy za zachovanie svetového mieru a proti vojne.

Si a Putin sa stretli minulý mesiac na zimných olympijských hrách v Pekingu, krátko pred tým, ako Putin spustil inváziu na Ukrajine, pripomenula agentúra AFP.

17:05 Lipavský: Nemôžeme pomáhať Ukrajine a zároveň dávať Putinovi miliardy na vojnu

Európska únia nemôže na jednej strane poskytovať Ukrajine zbrane a na strane druhej obchodovať s Ruskom, ktoré potom obrovské sumy peňazí od EÚ využíva na vojnu proti Ukrajincom. Uviedol to český minister zahraničných vecí Jan Lipavský počas pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Podľa Lipavského v poradí už piaty balík sankcií EÚ voči Rusku určite v nejakej podobe vznikne, otázka je, aký rozsiahly bude, lebo zo strany členských krajín zaznievajú rôzne názory a niektoré krajiny nechcú ísť pri „trestaní“ Moskvy príliš ďaleko.

Jan Lipavský. Foto: TASR/AP

Lipavský spresnil, že podobu sankcií určí až samit EÚ, ktorý sa bude konať koncom tohto týždňa v Bruseli. „Sankcie nepochybne musia nejakým spôsobom zasiahnuť energetiku, čo je bolestivá otázka pre európske domáce trhy. My sme zástancami toho, aby sa to riešilo spoločne na úrovni EÚ, vrátane kompenzácií škôd a riešenia problémov, ktoré vzniknú v momente, keď začnú platiť obmedzenia obchodovania s energetickými zdrojmi z Ruska,“ vysvetlil.

Zároveň zdôraznil, že finančný tok, ktorý do Ruska plynie z EÚ za dodávky energií, je „enormný“ a Únia ak vážne myslí, že chce zastaviť vojnu na Ukrajine, tak musí  prestať posielať masívne objemy peňazí Vladimirovi Putinovi. „Nedáva zmysel na jednej strane posielať Ukrajine zbrane, starať sa o utečencov, a na druhej strane dávať Putinovi peniaze, aby tú vojnu financoval. To je nemysliteľné,“ uviedol Lipavský.

16:57 Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori

Z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora. Upozornila na to ruská tajná služba a subjekty trhu lodnej prepravy aj z iných krajín. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a ANSA.

„V dôsledku silnej búrky sa odtrhli laná, ktorými boli míny ukotvené,“ uviedla v tlačovom vyhlásení ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Dodala, že pre poveternostné podmienky a morské prúdy sa teraz míny voľne pohybujú v Čiernom mori. FSB odhaduje, že uvoľnených mín môže byť približne 420 a že ich do prístavov nastražila ukrajinská armáda.

Agentúra Reuters uvádza, že turecké orgány varovali pred mínami lode plaviace sa cez prielivy Bospor a Dardanely. Podľa agentúry ANSA vydala varovanie pred plavbou rybárskych lodí do Čierneho mora aj bulharská vláda.

Ukrajinský úrad pre námornú dopravu však tvrdenia FSB odmieta a nazýva ich „dezinformáciami“, ktoré vraj ruská strana používa ako zámienku na uzáveru určitých častí Čierneho mora.

16:46 Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prekročilo hranicu takmer 250-tisíc osôb

Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine (24. 2.) prišlo na územie Slovenskej republiky (SR) cez východnú hranicu 249 505 osôb, z toho 235 779 Ukrajincov. Ministerstvo vnútra (MV) SR aj polícia sa dôrazne ohradzujú proti tvrdeniam, že púšťajú osoby z Ázie a Afriky úplne bez kontroly. Policajný zbor (PZ) SR o tom informoval na sociálnej sieti.

Doplnil, že od vypuknutia konfliktu zabezpečuje kontrolovaný prechod slovensko-ukrajinských hraníc. „Prichádzajúci cudzinci sú riadne registrovaní na hraničných priechodoch. Pokiaľ pri sebe nemajú z akéhokoľvek dôvodu doklady, sú uložení do databáz a okrem ďalších úkonov sú im odobraté odtlačky prstov,“ uviedol PZ.

16:28 Korčok: Nové sankcie proti Rusku by mali zasiahnuť energetiku

Nové sankcie EÚ voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu by mohli zasiahnuť aj energetický sektor. Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Korčok spresnil, že nové sankcie už nebudú z kategórie  „odradzovacích“, keďže k vojne už došlo, ale ich cieľom bude zobrať Rusku možnosť financovať túto „nezmyselnú vojnu“. Vyjadril nádej, že aj teraz bude Únia veľmi dôsledná, čo by malo odznieť už koncom týždňa, keď do Bruselu na samit NATO príde americký prezident Joe Biden. Ten sa stretne aj s lídrami EÚ, ktorí prídu na zasadnutie Európskej rady.

Na otázku TASR, do akej sféry činnosti sa môžu posunúť nové sankcie EÚ, Korčok uviedol, že najviac sa v tejto súvislosti hovorí o energetike. „Dnes to už nie je o tom, či sa odpojiť od dodávok plynu a ropy, ale ako to urobiť,“ uviedol.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

Podľa neho si všetci v EÚ uvedomujú, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu má historicky najvyššie platby za plyn a ropu. To podľa neho vyplýva aj z toho, že európske krajiny si posledné roky a desaťročia zvykli na „pohodlie zo závislosti“ od ruských energonosičov.

„Teraz nás dobieha to, že vidíme, že sa treba odstrihnúť od tých dodávok, ale nedá sa to urobiť rýchlo, za niekoľko týždňov či mesiacov. A už vôbec nie v prípade Slovenska, ktoré je úplne závislé od ruskej ropy a na 85 percent v dodávkach ruského plynu,“ vysvetlil.

Podľa Korčoka je však dôležité, že už v Rade EÚ nezaznievajú hlasy proti tomu, aby sa Únia a jej členské štáty postupne odstrihli od energetickej závislosti od Ruska. „Niet sporu, že ten vlak odíde skôr či neskôr. EÚ bude hľadať iné alternatívy, vlastne hľadá ich už dnes,“ uviedol na záver.

15:55 Ruskí vojaci údajne strieľali na demonštrantov v okupovanom Chersone

Príslušníci ruských inváznych vojsk rozohnali pokojný protest v okupovanom ukrajinskom meste Cherson tak, že na demonštrantov začali strieľať. S odvolaním sa na správy médií a videozáznam zdieľaný na sociálnych sieťach o tom v pondelok informovali stanice BBC a Sky News.

Predmetný videozáznam zachytáva demonštrantov utekajúcich z námestia v Chersone, zatiaľ čo v pozadí je počuť streľbu z automatickej zbrane, približuje BBC. Stanica dodáva, že v rôznych médiách sa objavili aj správy, že voči demonštrantom tam ruskí vojaci použili aj omračujúce granáty. BBC taktiež zachytila informácie o tom, že na mieste utrpelo zranenia viacero ľudí.

Novinár Max Seddon z amerického denníka The Financial Times na Twitteri tiež napísal, že ruskí vojaci začal strieľať na dav, ktorý pokojne demonštroval na chersonskom hlavnom námestí. „Zdá sa, že použili aj omračujúce granáty. Objavili sa aj správy o zranených civilistoch,“ uviedol. Dodal, že v Chersone prebiehajú demonštrácie proti okupantom pravidelne od vtedy, ako sa tohto mesta začiatkom marca zmocnili ruskí vojaci.

Videozáznam z Chersonu, zachytávajúci údajne aj ľudí, ktorých výstrely zranili, zverejnil na Twitteri aj Yaroslav Trofimov, spravodajca denníka The Wall Street Journal. Sky News upozornila, že autenticitu videozáznamu a súvisiace tvrdenia zatiaľ nebola schopná nezávisle overiť.

https://standard.sk/184158/unia-je-prilis-zavisla-na-ruskej-rope-a-plyne-aby-to-uz-zajtra-zmenila-uviedol-holandsky-premier/

15:47 Ruský súd zakázal Instagram a Facebook pre údajný extrémizmus

Súd v Moskve v pondelok vyhlásil sociálne siete Facebook a Instagram za extrémistické a zakázal ich. Stalo sa tak na základe obvinenia, že ich materská firma, americký technologický gigant Meta, počas vojny na Ukrajine toleruje na sociálnych sieťach prejavy rusofóbie. Informovala o tom agentúra AFP.

Okresný súd v Moskve sa tak stotožnil so žiadosťou prokuratúry o zákaz týchto dvoch platforiem sociálnych médií za „vykonávanie extrémistických aktivít“. AFP dodala, že služba WhatsApp spoločnosti Meta nebude zakázaná, pretože nejde o verejnú platformu.

Na pojednávaní vystúpil aj zástupca ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý žiadal od súdu okamžitý zákaz činnosti spoločnosti Meta v Rusku. FSB obvinila Metu, že v čase „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ nazýva svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine, pracuje proti záujmom Moskvy, dodala AFP. Po tom, čo prezident Vladimir Putin vydal 24. februára rozkaz na začatie invázie ruských vojakov na Ukrajinu, úrady v Rusku zablokovali prístup na sociálne siete Facebook a Instagram, ako aj na Twitter.

Spoločnosť Meta potom 10. marca oznámila, že plánuje zmeniť svoje pravidlá týkajúce sa násilných vyjadrení tak, aby umožnila ľuďom v niektorých krajinách vyjadriť svoj hnev voči ruským ozbrojeným silám, ale nie voči ruským civilistom. Tento svoj postoj Meta prehodnotila: jej prezident pre globálne záležitosti, Nick Clegg, oznámil, že voľnejšie pravidlá sa budú vzťahovať iba na prispievateľov z Ukrajiny.

15:41 Rusko podniklo raketový útok v Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pri pondelkovom ruskom raketovom útoku na vojenský výcvikový priestor na severozápade Ukrajiny zahynulo viac než 80 ľudí. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že ruské tvrdenie o počte obetí nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. 

K útoku ruských inváznych síl došlo v blízkosti obce Nova Ľubomyrka, ktorá leží v Rivnenskej oblasti. Tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ podľa stanice BBC uviedol, že ruské jednotky v ranných hodinách odpálili na  výcvikový priestor v Novej Ľubomyrke dve rakety.

Ruské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že sa ruským silám vzdalo viac než 60 ukrajinských vojakov, ktorí boli zajatí pri obsadení ukrajinskej vojenskej základne na predmestí hlavného mesta Kyjev. Ani toto tvrdenie nebolo možné overiť, uvádza DPA.

15:25 Pri obliehanom Mariupole zakotvila ruská loď na prevoz vojenskej techniky

Ruská armáda oznámila, že v blízkosti obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol zakotvilo veľké podporné plavidlo ruského námorníctva určené na prevoz vojenskej techniky. Informoval o tom Reuters.

Plavidlo Orsk zakotvilo v ukrajinskom prístave Berďansk, ktorý už okupovali ruské invázne sily. Berďansk leží na pobreží Azovského mora a od Mariupolu je vzdialený asi 70 kilometrov.

Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa na lode Orsk zmestí až 20 tankov alebo 50 obrnených transportérov. Do inváznych operácií na Ukrajine je zapojených 10 takýchto transportných plavidiel.

14:53 Poľský prezident sa stretol s riaditeľom CIA

„Prezident Andrzej Duda prijal riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby Williama Burnsa,“ napísala na Twitteri kancelária poľského prezidenta, ktorá k príspevku zverejnila aj spoločnú fotografiu Dudu a Burnsa. Zároveň uviedla, že na stretnutí sa zúčastnili aj americký veľvyslanec v Poľsku Mark Brzezinski a poradca poľského prezidenta pre pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.

VIDEO Krv na uliciach Chersonu. Rusi zrejme strieľali na demonštrantov

https://twitter.com/yarotrof/status/1505879929749217286

14:49 Borrell: EÚ schvaľuje stratégiu vytvorenia vojenskej sily rýchleho nasadenia

Európska únia by mala v pondelok schváliť stratégiu, ktorá zahŕňa zriadenie vojenskej sily rýchleho nasadenia v počte 5 000 vojakov, a zároveň sa zaviaže zvýšiť svoje vojenské výdavky, aby mohla od roku 2025 v prípade potreby sama podnikať vojenské intervencie. V pondelok to naznačil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Borrell to uviedol pre začatím zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktorá sa koná na úrovni šéfov diplomacie a obrany. „Schválime strategický kompas, ktorý nie je odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale súčasťou odpovede, pretože nás musí vojensky posilniť,“ povedal Borrell pred rokovaniami ministrov.

 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell  (vľavo) sa rozpráva so svojím portugalským rezortným partnerom Augustom Santosom Silvom. Foto: TASR/AP

13:47 Úrady v Odese obvinili Rusko z útoku na tamojšie obytné budovy

Úrady v ukrajinskom prístavnom meste Odesa obvinili ruské jednotky z toho, že v pondelok ráno zaútočili na obytné budovy na predmestí. Ide o prvý takýto útok na tento čiernomorský prístav, píše agentúra Reuters. Podľa mestského zastupiteľstva pri útoku neutrpel nikto zranenia, vznikol však požiar. „Išlo o budovy, v ktorých v mieri žili ľudia,“ uviedol starosta Odesy Hennadij Truchanov.

https://standard.sk/184042/narodny-bezpecnostny-urad-zablokoval-internetove-radio-infovojna/

12:34 Poľsko chce pre ruskú inváziu na Ukrajinu novelizovať ústavu

Poľská vláda chce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu pozmeniť svoju ústavu tak, aby mohla zvýšiť výdavky na obranu a skonfiškovať majetok ruských oligarchov. Varšava už v reakcii na udalosti na Ukrajine oznámila, že zvýši výdavky na obranu na tri percentá HDP. To by však mohlo viesť k prekročeniu rozpočtových limitov zakotvených v ústave.

„Poľská armáda musí byť okamžite vybavená podľa najvyšších štandardov, preto jednou z navrhovaných zmien ústavy bude vyňatie výdavkov na armádu a zbrojenie zo stropu pre verejný dlh,“ povedal Müller.

11:47 Zelenskyj vyzval Európu, aby zastavila obchodovanie s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok európskych lídrov, aby prestali obchodovať s Ruskom. „Prosím, nesponzorujte zbrane tejto krajiny, Ruska. Žiadne eurá pre okupantov. Zatvorte pred nimi všetky svoje prístavy. Nevyvážajte im svoj tovar. Odopierajte energetické zdroje. Zatlačte, aby Rusko opustilo Ukrajinu,“ Zelenskyj povedal videoodkaze.

11:41 V Kyjeve zavedú zákaz vychádzania do stredajšieho rána

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v pondelok oznámil, že v hlavnom ukrajinskom meste bude zavedený zákaz vychádzania, ktorý potrvá do stredajšieho rána. Ďalej uviedol, že nebudú otvorené obchody, lekárne, čerpacie stanice a ďalšie prevádzky a po meste sa budú môcť pohybovať len vozidlá s osobitným povolením.

VIDEO Zničená ruská technika pri meste Sumy

https://twitter.com/UAWeapons/status/1504947960345505800

11:19 Kremeľ: Prípadné ropné embargo zasiahne každého

Embargo na dovoz ruskej ropy, ktoré presadzujú niektoré európske štáty v súvislosti s vojenskou inváziou Moskvy na Ukrajine, by malo priamy dosah na všetkých, uviedol v pondelok vo vyhlásení Kremeľ. Ropné embargo je „rozhodnutie, ktoré zasiahne každého“, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Hovorca sa k tejto téme vyjadril krátko pred začiatkom pondelkovej schôdzky ministrov zahraničných vecí Európskej únie, na ktorej bude euroblok diskutovať o ďalších sankciách voči Moskve.

10:27 Borrell ruský útok na Mariupol označil za obrovský vojenský zločin

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell označil v pondelok ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Mariupol za „obrovský vojnový zločin“.

„To, čo sa v súčasnosti deje v Mariupole, je obrovský vojnový zločin, pri ktorom dochádza k ničeniu všetkého, bombardovaniu a zabíjaniu všetkých,“ povedal Borrell na začiatku pondelkového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.

Ukrajinské vedenie v noci na pondelok odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného Mariupola – mesta na juhovýchodnom pobreží Ukrajiny –, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda.

VIDEO Vyloďovanie ruskej techniky v ukrajinskom Berďansku

https://twitter.com/RALee85/status/1505772419906211840

10:26 ISW: Rusi sa pripravujú na rozmiestnenie ďalšieho delostrelectva pri Kyjeve

Ruské sily nedosiahli v nedeľu žiadny výrazný vojenský pokrok na Ukrajine. Rusi však v okolí hlavného mesta Kyjev čoraz viac vytvárajú obranné pozície a pripravujú sa na rozmiestnenie ďalších delostreleckých a palebných prostriedkov. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú zverejnil na svojej internetovej stránke.

Podľa amerického think-tanku začali zrejme Rusi v okolí Kyjeva vytvárať mínové polia. Z analýzy ISW vyplýva, že ukrajinskej armáde sa darí úspešne vzdorovať Rusom v ďalších častiach krajiny.

„Ukrajinské sily odrazili pokračujúce ruské snahy o dobytie mesta Izium, juhovýchodne od Charkova… Ruské sily pokračujú v pomalom, ale stabilnom postupe v Luhanskej oblasti a okolo Mariupolu, ale nepodnikli žiadne útočné operácie smerom na Mykolajiv alebo Kryvyj Rih,“ uvádza sa ďalej v správe ISW.

09:31 Zelenskyj navrhol pre svoje stretnutie s Putinom Jeruzalem

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol Jeruzalem ako mesto, ktoré by mohlo hostiť jeho mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ide o najnovšiu snahu najvyššieho ukrajinského predstaviteľa stretnúť sa so svojím ruským náprotivkom.

Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v nedeľu večer na sociálnej sieti Telegram poďakoval izraelskému premiérovi Naftalimu Bennettovi za jeho snahu o sprostredkovanie týchto mierových rokovaní. „Sme za túto snahu vďační. Skôr alebo neskôr tak môžeme začať diskusiu s Ruskom, a to možno v Jeruzaleme. Je to to správne miesto na to, aby sme našli mier,“ uviedol Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj v nemeckom parlamente. Foto: TASR/AP

08:58 BBC: V Rusku vládne cenzúra voči umelcom, ktorí nesúhlasia s vojnou na Ukrajine

 Jedna z najväčších mediálnych spoločností Russian Media Group (RMG) vydala niekoľko dní po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vyhlásenie s vysvetlením, prečo už nebude na obľúbených rozhlasových alebo televíznych hudobných kanáloch hrať skladby istých umelcov. Uviedla to v nedeľu spravodajská stanica BBC.

„Dôvodom tohto rozhodnutia boli ostré vyhlásenia týchto hudobníkov na adresu Ruska v kontexte náročnej situácie medzi Ruskom a Ukrajinou,“ uvádzalo sa v spomínanom stanovisku.

Spoločnosť ďalej uviedla, že jej najvyššou prioritou je rešpekt voči poslucháčom a „arogantný a pohŕdavý postoj hudobníkov voči ruským poslucháčom“ jej nenechal žiadnu inú voľbu, než s týmito umelcami ukončiť zmluvu. Na zozname zakázaných umelcov sa ocitlo niekoľko ukrajinských hudobníkov a tri ruské kapely vrátane legendárnej rockovej skupiny Aquarium, píše BBC. Spevák tejto kapely Boris Grebenščikov nazval v príspevku na sociálnej sieti Instagram vojnu na Ukrajine „šialenstvom“.

08:30 Rusi údajne odpálili rakety na vojenské cvičisko v Rivnenskej oblast

Ruské sily odpálili v pondelok dve rakety na vojenský výcvikový priestor v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ. Kovaľ vo videoodkaze informoval, že k útoku došlo v ranných hodinách.

08:26 Britský rezort obrany: Kyjev naďalej zostáva hlavným vojenským cieľom Ruska

Britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb uviedlo, že hlavným vojenským cieľom Ruska naďalej zostáva dobytie hlavného mesta Kyjev. Informoval o tom v pondelok denník The Guardian.

 „Napriek pokračujúcemu nedostatočnému pokroku zostáva Kyjev hlavným vojenským cieľom Ruska a je pravdepodobné, že v najbližších týždňoch bude prioritou (Moskvy) pokus o obkľúčenie mesta,“ uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.

08:13 Odesa zaznamenala zvýšený pohyb ruských dronov

Zvýšené nasadenie ruských dronov zaznamenali v nedeľu v oblasti juhoukrajinského prístavného mesta Odesa i v jeho okolí. Informovala o tom agentúra DPA.

„Všetko je však pokojné, nedošlo k žiadnym útokom,“ uviedol gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko, ktorého citoval denník Ukrajinska pravda.

Tamojšia protivzdušná obrana spustila podľa neho na nepriateľské bezpilotné lietadlá paľbu. „Zostrelenie niekoľkých takýchto dronov už bolo potvrdené,“ dodal pre denník Marčenko.

07:34 Podoľak: Rusko a Ukrajina budú viesť ďalšie kolo mierových rozhovorov

Delegácie Ukrajiny a Ruska budú v pondelok pokračovať v rozhovoroch. Oba tímy chcú nové kolo rokovaní začať prostredníctvom videokonferencie dopoludnia, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje na základe pondelkovej správy agentúry DPA.

„Pracovné skupiny oboch strán pracovali v poslednom čase intenzívne,“ uviedol Podoľak, ktorého vyjadrenie z nedeľňajšieho neskorého večera citovali v noci ukrajinské médiá.

Mierové rozhovory na vysokej úrovni sa konali naposledy minulý pondelok, píše DPA. Podoľak sa podľa vlastných slov domnieva, že rozhovory s Ruskom o ukončení vojny budú trvať ešte niekoľko týždňov. Poradca prezidenta tiež hovoril o známkach toho, že pozícia Moskvy sa stáva „rozumnejšou“ a realistickejšou. Bližšie detaily však neposkytol.

K požiadavkám Moskvy patrí neutralita a demilitarizácia Ukrajiny, ako aj uznanie separatistických oblastí na východe krajiny za nezávislé štáty. Kyjev zatiaľ prejavil ochotu na kompromis v prípade požiadavky na to, aby Ukrajina zostala neutrálna, žiada však dôraznejšie bezpečnostné záruky zo strany Západu. V prípade územnej celistvosti doposiaľ neustúpil, uvádza DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že sa napokon musí stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo dosiaľ Kremeľ odmietal zvážiť.

06:25 Ukrajina: V závode v meste Sumy hlásia únik amoniaku

V chemickom závode v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny došlo v pondelok skoro ráno k úniku amoniaku. Úrady ľudí v okolí vyzvali, aby sa uchýlili do bezpečia pokiaľ možno v pivniciach alebo prízemiach, keďže jedovaný plyn so štipľavým zápachom je ľahší ako vzduch. Informácie priniesli stanica BBC a agentúra AFP.

Únik nastal v závode Sumychimprom, v ktorom vyrábajú priemyselné hnojivá, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Situácia bola podľa neho nebezpečná do vzdialenosti 2,5 kilometra. Celkový rozsah a príčina incidentu však neboli zatiaľ známe. Na mieste zasahovali pohotovostné zložky.

Úkryt mali vyhľadať obyvatelia neďalekého mesta Novoselycia, vyplýva z vyjadrenia Žyvyckého, podľa ktorého nie je samotné mesto Sumy vzhľadom na smer vetra v ohrození.

Závod Sumychimprom sa nachádza na východnom okraji mesta Sumy, ktoré malo pred vypuknutím vojny 263.000 obyvateľov, uviedla agentúra AP. Mesto leží asi 40 kilometrov od hranice s Ruskom a v uplynulých týždňoch zažíva ostreľovanie a v oblasti pokračujú ťažké boje.

Ruská vláda v posledných dňoch zintenzívnila šírenie propagandy a dezinformácií tvrdiacich, že Ukrajina pripravuje použitie improvizovaných chemických zbraní a vyvíjala tajný program zbraní hromadného ničenia, píše AFP.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu večer podľa agentúry vyhlásilo, že „nacionalisti“ na Ukrajine „zamínovali“ sklady amoniaku a chlóru v podniku Sumychimprom „s cieľom hromadnej otravy obyvateľov oblasti (mesta) Sumy v prípade vstupu jednotiek ruských ozbrojených síl do tohto mesta“.

04:48 Francúzsko zmrazilo ruský majetok za 850 miliónov eur

Francúzsko zmrazilo a zadržalo majetok ruských oligarchov v hodnote približne 850 miliónov eur. Oznámil to v nedeľu francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire, informovala agentúra DPA.

Zablokované boli okrem iného nehnuteľnosti v hodnote 539 miliónov dolárov, ako aj ďalších 150 miliónov eur na súkromných účtoch vo francúzskych bankách a dve jachty s cenou 150 miliónov eur, spresnil minister pre rozhlasovú stanicu RTL.

Francúzsko vytvorilo pracovnú skupinu pre uplatňovanie sankcií EÚ zavedených voči ruským oligarchom a ľuďom z blízkeho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina.

Cieľom tejto skupiny je nájsť ich majetok vo Francúzsku a identifikovať majiteľov bankových účtov, luxusných víl a jácht, čo sa ukázalo ako komplikovaná úloha vzhľadom na mnohé schránkové spoločnosti, ktoré ich totožnosť zakrývajú, približuje DPA.

Vladimír Putin a Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

02:34 Ukrajina: Z Mariupola evakuovali posledného diplomata EÚ

Grécky diplomat, ktorý zostával v obliehanom ukrajinskom Mariupole aj počas bombardovania, v nedeľu uviedol, že tamojšiu skazu možno porovnať s úplným zničením miest ako Stalingrad alebo sýrske Aleppo počas vojen v minulosti. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Grécky generálny konzul v Mariupole Manolis Andrulakis je podľa gréckeho rezortu diplomacie posledným diplomatom z EÚ, ktorého z prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny evakuovali. Od začiatku ruskej invázie tam organizoval evakuáciu desiatok gréckych občanov a členov početnej gréckej menšiny, kým sám z Mariupola odišiel v utorok, aby sa po štyroch dňoch cez Ukrajinu a Moldavsko dostal do Rumunska.

„Dúfam, že nikto nikdy neuvidí to, čo som videl,“ povedal Andrulakis novinárom po nedeľňajšom prílete do Atén, kde ho čakala jeho rodina. Podľa vlastných slov vyzýva ľudí, aby „zjednotili svoje hlasy a žiadali prímerie, zastavenie paľby“.

„Mariupol sa stane súčasťou zoznamu miest na svete, ktoré vojna úplne zničila, ako sú Guernica, Stalingrad, Groznyj, Aleppo,“ citovala diplomata AFP.

Na snímke budova zničenej štátnej technickej univerzity v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022 v Mariupole. Foto: TASR/AP

01:18 Kyjev odmietol ruské ultimátum na kapituláciu v Mariupole

Ukrajinské vedenie odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného mesta Mariupol na juhovýchodnom pobreží krajiny, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AP.

„Nebude žiadna kapitulácia, žiadne zloženie zbraní,“ povedala podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v noci na pondelok pre spravodajský server Ukrajinska pravda. Podľa jej slov o tomto stanovisku už informovali ruskú stranu. Vereščuková súčasne žiadala ruskú armádu o otvorenie humanitárnych koridorov do zničeného prístavného mesta.

Rusko v nedeľu večer vyzvalo ukrajinské jednotky v Mariupole, aby zložili zbrane a mesto v pondelok dopoludnia opustili. Na to bude od 10.00 do 12.00 h moskovského času (8.00 až 10.00 h SEČ) vytvorený koridor, oznámil podľa štátnych médií predstaviteľ ruského ministerstva obrany Michail Mizincev.

Rusko podľa jeho slov navrhlo Ukrajine plán, na základe ktorého by z Mariupola mohli v zmienenom čase odísť ukrajinskí vojaci a „zahraniční žoldnieri“, a to „bez zbraní a munície“ a trasou dohodnutou s Ukrajinou.

Kyjev by mal na ruský návrh reagovať „oficiálnou písomnou odpoveďou“ do 5.00 h moskovského času (3.00 h SEČ), doplnil Mizincev. Ruská armáda adresovala ukrajinskej strane návrh formou listu s ôsmimi stranami, píše DPA.

„Namiesto toho, aby ste strácali čas osemstranovým listom, by ste mali jednoducho otvoriť koridor,“ reagovala Vereščuková, ktorá podľa agentúry AP ruské vyhlásenie označila za „manipuláciu“.

V ruskom návrhu sa podľa staníc BBC a Sky News tiež uvádza, že po evakuácii vojakov by od 12.00 h moskovského času (10.00 h SEČ) mohli do Mariupola bezpečne prichádzať humanitárne konvoje s potravinami, liekmi a ďalšími zásobami, pričom z mesta by zároveň mohli odchádzať tisíce civilistov, a to na západ alebo na východ.

(tasr, sita)

https://standard.sk/182850/mierove-rokovania-bielorusi/

Ďalšie články