Inflácia rastie rýchlejšie vo východných štátoch EÚ, patríme medzi tretinu najviac zasiahnutých

Inflácia predstavuje v Európe stále väčší problém. Slovensko patrí spolu s ostatnými postkomunistickými štátmi k najviac postihnutým. Vojna na Ukrajine môže ďalej zvyšovať ceny energií a potravín, na ktoré Slováci míňajú značnú časť svojich výdavkov. Zlepšenie situácie by mohlo priniesť prehodnotenie zelenej politiky Európskej únie.

V minulom týždni zverejnené čísla o inflácii v Európe potvrdzujú predchádzajúci trend. Rast cenovej hladiny naďalej pokračuje zrýchľujúcim tempom. Najviac sa to prejavuje u cien energií, pomerne rýchlo však rastú aj ceny potravín. Februárové čísla pritom zatiaľ nezachytávajú dopady ruskej invázie na Ukrajine.

V Európskej únii ceny medziročne vzrástli o 6,2 percenta, v eurozóne o 5,9 percenta. Slovenskí spotrebitelia patria v rámci Európy medzi tých menej šťastných. Miera inflácie na Slovensku vyjadrená harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla až 8,3 percenta, meraná domácim indexom dokonca až 9 percent.

V Európe stále existuje priestor pre dobrú politiku, ktorá by mohla zvyšovanie cien zabrzdiť. Vysoké ceny energií nie sú len dôsledkom diania za hranicami Európskej únie, ale aj jej vlastnej zelenej politiky. Slovenska sa tento problém silno dotýka a politici by naň mali reagovať.

Dozvuky pandémie a uvoľnenej monetárnej politiky

Spomedzi všetkých cien zďaleka najrýchlejšie rástli ceny energií. Tie sa medziročne zvýšili takmer o tretinu. Bez tejto položky by bol rast cien v Európskej únii na úrovni 3,1 percenta. Medzi ostatnými položkami vyniká aj rast cien potravín, alkoholu a tabakových výrobkov o 4,2 percenta. Relatívne pomalšie zatiaľ rástli ceny služieb.

Rast cien energií súvisí s globálnym ekonomickým vývojom v uplynulom roku i geopolitickou situáciou v Európe v posledných mesiacoch. Zatiaľ čo severomorská ropa Brent sa pred rokom predávala za cenu okolo 60 dolárov za barel, vo februári tohto roku bola cena zhruba o polovicu vyššia. Príčinou je najmä oživenie po pandémii, ktorému však zatiaľ nezodpovedá nárast produkcie. Ešte výraznejšie rástli ceny plynu, najmä v Európe, a od nich odvodené ceny elektriny.

Hoci pozornosť sa pri vysvetľovaní inflácie sústreďuje na stranu ponuky, nemožno prehliadnuť politiky, ktoré nás do tejto situácie priviedli. Problémy, ktoré boli počas pandémie z povahy veci na strane ponuky, vlády kompenzovali štedrým rozdávaním verejných peňazí. Centrálne banky túto politiku kryli znižovaním úrokových sadzieb a zvyšovaním peňažnej zásoby.

Inflácia, ktorú vidíme dnes a ktorú uvidíme aj v ďalších mesiacoch, je teda výsledkom kombinácie doterajšej politiky a problémov v reálnej ekonomike. Centrálne banky si riziko uvedomujú a začínajú reagovať. Ich reakcia je však opatrná. Vojenský konflikt a sankcie uvalené na Rusko vytvárajú ďalšie problémy na strane ponuky a razantnejšia protiinflačná politika by mohla vyvolať recesiu.

Vyhliadky pre Slovensko nie sú dobré

Slovensko patrí z hľadiska inflácie k tretine najviac postihnutých štátov Európskej únie. Okrem Belgicka sú v tejto skupine výhradne štáty strednej a východnej Európy. Podobnej inflácii ako Slováci čelia aj Maďari a Poliaci, v Česku je ešte o niečo vyššia. Najhoršia je situácia v Litve, kde ceny medziročne narástli až o 14 percent.

Slovenskí spotrebitelia sú zasiahnutí zvlášť citlivo, keďže ceny rastú v tých v oblastiach spotreby, na ktoré vydávajú relatívne väčšiu časť svojich peňazí. Približne polovicu spotrebných výdavkov Slovákov tvoria výdavky na bývanie vrátane energií a potraviny. Podiel výdavkov na potraviny patrí v rámci Európy k nadpriemerným, podobne ako v iných postkomunistických štátoch.

Špecifickým problémom sú výdavky na bývanie. V tejto kategórii patrí Slovensku dokonca prvenstvo medzi štátmi Európskej únie. Zaujímavé je, že podiel výdavkov na bývanie je v iných štátoch strednej a východnej Európy typicky podpriemerný. Výnimkou je Slovensko a Česko, ktoré spolu so severskými štátmi patria medzi štáty, kde spotrebitelia vydávajú na bývanie najväčšiu časť svojich príjmov. Vzhľadom na prirodzene vyššie náklady na kúrenie je to v severských štátoch pochopiteľné – u Slovenska a Česka však toto vysvetlenie neplatí.

Ďalšie pokračovanie a eskalácia konfliktu na Ukrajine môže slovenských spotrebiteľov zasiahnuť na citlivých miestach. Diskutuje sa o prerušení dodávok ruského plynu, ktoré by znamenalo výrazný rast jeho ceny. Cena ropy sa na začiatku invázie prudko zvýšila, hoci následne opäť o niečo klesla. Tento šok môže byť len prechodný – Rusko bude naďalej vyvážať ropu do Číny a ďalších krajín a očakávať môžeme aj zvýšenie ťažby v iných štátoch. Minimálne krátkodobo sa však v cenách prejaví.

Obmedzenie vývozu potravinárskych komodít, ktoré ohlásila Ukrajina i Rusko, hrozí zvýšením ceny potravín. Tieto dva štáty sú veľmocami v potravinárskom exporte – významnými položkami sú obilniny či rastlinné oleje. Situácia na trhu pšenice aktuálne naznačuje isté upokojenie situácie. Po úvodnom zvýšení až o 60 percent po začiatku ruskej invázie sa aktuálne na americkej burze obchoduje zhruba o štvrtinu drahšie než pred začiatkom konfliktu.

Stále je priestor pre dobrú politiku

Nádejou by mohlo byť prehodnotenie energetickej politiky Európskej únie. Vysoké ceny energií sa niektoré štáty snažia riešiť reguláciou – garantované ceny elektriny pre slovenské domácnosti sú opatrením z tejto kategórie. Cenová regulácia však nerieši príčinu vysokej ceny. Tou je nedostatok danej komodity alebo vysoké náklady na jej výrobu.

Regulácia cien pre domácnosti nedostatok nerieši, naopak ho prehlbuje, keďže domácnosti nemajú motiváciu šetriť. Menej elektriny na trhu potom znamená vyššie ceny pre výrobcov, ktorí regulácii nepodliehajú. Vyššie náklady sa napokon premietnu do cien tovarov a služieb. Spotrebitelia síce uvidia nižšie čiastky na faktúrach za elektrinu, inde však zaplatia viac.

Riešením môže byť ústup od zelených regulácií. Problémom sú najmä vysoké ceny emisných povoleniek, ktoré bránia vyrábať elektrinu zo zdrojov v Európe dostupných a relatívne lacných, teda najmä v uhoľných elektrárňach. Ďalším námetom na zmenu môže byť zachovanie a posilnenie jadrových zdrojov v štátoch, ktoré chcú od nich ustúpiť. V Nemecku, ktorého tento problém dotýka najviac, už diskusia prebieha.

Výstavba jadrových elektrární alebo iná rozsiahlejšia zmena energetického mixu je, samozrejme, otázkou dlhšieho obdobia. Zásah do trhu emisných povoleniek však môže byť veľmi rýchly a priniesť zníženie cien už v krátkom období. Deregulácia v tejto oblasti by pomohla nielen k skroteniu vysokých cien, ale všeobecnému ekonomickému oživeniu v Európe, keďže by pomohla aj iným odvetviam.

Pandemická kríza bola využitá k presadeniu nezmyselných zelených politík. Konflikt s Ruskom by mohol byť príležitosťou aspoň niektoré z týchto krokov zvrátiť. Zmena musí prebehnúť na úrovni Európskej únie, no iniciatíva od európskych orgánov nepríde, tá musí vzísť z členských štátov. Toto je výzva aj pre slovenských politikov.