19. marca, 07:54

Boj o vieru uprostred pekla

Boj o vieru uprostred peklaEtty Hillesum v roku 1939. Foto: wikimedia
Ľubomír Žák Profesor teológie a katolícky kňaz.

Nemala ani 30, zahynula uprostred vojny, a predsa písala tak dojímavo a krásne. O lekcii zo životných osudov Etty Hillesum.

Nevie sa, kto odoslal husto popísaný korešpondenčný lístok, len tak ležiaci pri železničnej trati neďaleko holandskej dediny Nieuweschans. V každom prípade ten, kto ho vzal zo zeme, musel tušiť, že bol vyhodený z idúceho vlaku. To už Christine van Nootenová, ktorej bol adresovaný, vedela o ňom povedať oveľa viacej. Prezradil jej to podpis „Etty“. Bolo jej jasné, že ide o posledný pozdrav jej priateľky Esther Hillesum deportovanej z koncentračného tranzitného tábora v holandskom Westerborku do poľského koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Na lístku bolo napísané:

„7. septembra 1943. Christine, držím v rukách Bibliu a na mieste, kde som ju náhodne otvorila, čítam: ‚Pán je mojou pevnou skalou.‘ Sedím na svojom batohu uprostred preplneného nákladného vagóna. Ocko, mama a Mischa sú o niekoľko vagónov ďalej. Náš odchod nás predsa len prekvapil. Bol vyžiadaný neočakávaným rozkazom priamo z Haagu. Opúšťali sme tábor so spevom, ocko a mama s veľkou statočnosťou a pokojom a taktiež aj Mischa. Budeme na ceste tri dni. Ďakujeme za všetku vašu starostlivosť… Dovidenia od nás štyroch, Etty.“

Viem si predstaviť, že Christinine oči sa naplnili slzami pri prečítaní týchto slov. A som presvedčený, že si ich s bolesťou v srdci znovu prečítala, keď neskôr dostala od Červeného kríža správu, že Etty neprežila v poľskom koncentračnom tábore ani tri mesiace, pretože zomrela 30. novembra 1943. Nemala ani 30 rokov. K tej správe patrili aj dva smutné dodatky: Mischa prežil svoju sestru len o štyri mesiace, zatiaľ čo ich rodičia boli vovedení do plynovej komory hneď po príchode vlaku do Osvienčimu.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.