Západná proukrajinská verejnosť sa občas až fetišisticky upne k nejakým požiadavkám, na ktorých meria, či to politici myslia vážne, alebo nie. „Odstrihnúť Rusko od SWIFT-u!“ bolo jedno také heslo. „Bezletovú zónu NATO nad Ukrajinou!“ znelo ďalšie.
Verejnosť, pochopiteľne, týmto veciam do detailu nerozumie a môže sa ľahko stať, že sa zjednotí zle. Sankcie na ruskú centrálnu banku, po ktorých Západ na čele s USA siahol, sú nakoniec možno účinnejšie ako SWIFT. Ale čo bezletová zóna? Tú politici odmietli bez toho, aby ju čímkoľvek nahradili. Bezletová zóna by znamenala priamy stret zbraní Ruska a NATO. A na to si nikto netrúfne. Netrúfne si ani dodať Ukrajine stíhačky. A je to zrovna Rusko, ktoré proaktívne varuje, čo všetko bude považovať za neprijateľnú eskaláciu.
Prečo sa Západ bojí eskalácie s Ruskom namiesto toho, aby sa Rusko bálo eskalácie so Západom?
Prezident Joe Biden 11. marca zopakoval: „Chcem to povedať jasne. Budeme brániť každú piaď územia Severoatlantickej aliancie všetkou silou jednotného a zburcovaného NATO. Ale nepovedieme s Ruskom vojnu na Ukrajine. Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom je tretia svetová vojna. Niečo, čomu sa musíme snažiť zabrániť.“
Za tieto slová to schytal. Znie to ako kapitulácia, ako pozvánka Rusku, kam až môže ísť. Prečo to musel povedať?