Zelenskyj chce rokovať s Putinom, ale odmietol niektoré kompromisy. Územnej celistvosti sa Ukrajina nevzdá

zelenskyj111 Foto: i24NEWS English/YouTube, screenshot

VOJNA NA UKRAJINE. SLEDUJEME ONLINE

22:30 Zábery z ruského protestu proti vojne z Petrohradu

Takto v nedeľu večer vyzeralo centrum Petrohradu.

Zdroj: Battle Leaks 2.0/FB

22:00 Zelenskyj: Existujú kompromisy, na ktoré ako nezávislý štát nemôžeme byť pripravení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opätovne vyslovil za priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, rokovania označil za jediný spôsob, ako „zastaviť vojnu“ na Ukrajine. Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu CNN povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, zároveň však varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať „tretiu svetovú vojnu“.

„Som na rokovanie s ním pripravený. Bol som pripravený prinajmenšom posledné dva roky, pričom si myslím, že bez rokovaní nemôžeme túto vojnu ukončiť,“ povedal ukrajinský prezident Fareedovi Zakariovi na CNN. „Myslím, že musíme využiť akýkoľvek formát, akúkoľvek šancu na to, aby sa rokovania uskutočnili, na to, aby bolo možné hovoriť s Putinom. (…) Myslím, že sme to len my dvaja, ja a Putin, kto môže dosiahnuť dohodu,“ povedal pre CNN.

Zároveň však uviedol, že existujú „kompromisy“, na ktoré by Ukrajina v rozhovoroch s Putinom nemohla pristúpiť, pričom sa týkajú jej územnej celistvosti. „Existujú kompromisy, na ktoré ako nezávislý štát nemôžeme byť pripravení,“ odpovedal Zelenskyj na otázku Zakariu, ako sa stavia k požiadavkám Ruska týkajúcim sa uznania polostrova Krym za ruský, separatistických oblastí v Donbase za nezávislé republiky a tiež ruskej požiadavke, aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.

„Nemôžete proste žiadať, aby Ukrajina uznala niektoré oblasti za nezávislé republiky… Takéto kompromisy sú jednoducho nesprávne. Musíme prísť s modelom, v rámci ktorého Ukrajina nestratí svoju suverenitu, svoju územnú celistvosť,“ dodal v tejto súvislosti. Zelenskyj povedal, že na margo tejto otázky sa jasne vyjadrili aj samotní Ukrajinci, ktorí ruských vojakov „nevítali kvetmi, ale zbraňami v rukách“. Dodal, že Rusko nemôže „použitím sily“ len tak prinútiť prezidenta inej krajiny, aby uznal čokoľvek, čo žiada. „Ruské sily nás prišli vyhubiť, zabiť nás,“ uviedol.

20:05 Zelenskyj žiada Izrael, aby ukončil neutrálnu politiku voči vojne, útok Ruska prirovnal k holokaustu a požiadal o zbrane protivzdušnej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v nedeľu Izrael, aby upustil od svojich snáh o zachovanie neutrálneho postoja k vojne na Ukrajine. Podľa Jerusalem Post kritizoval Knesset a vyzval izraelskú vládu, aby poskytla Kyjevu pomoc v boji proti ruskej agresii. Zelenskyj to uviedol vo svojom krátkom videopríhovore k poslancom izraelského parlamentu. Počas svojho vystúpenia viackrát prirovnal ruský útok voči Ukrajine k holokaustu.

Video si možno prehrať tu.

„Môžeme sa vás opýtať, prečo nemôžeme od vás dostávať zbrane, prečo Izrael neuvalil tvrdé sankcie na Rusko alebo prečo nevyvíja tlak na ruskú podnikateľskú sféru,“ povedal ukrajinský prezident. V súvislosti s možnými dodávkami zbraní ocenil izraelské systémy protivzdušnej obrany, ktoré sú podľa Zelenského najlepšie na svete. „Môžete nám pomôcť ochrániť naše životy, životy Ukrajincov aj životy židovského obyvateľstva na Ukrajine,“ povedal členom Knesetu ukrajinský prezident, ktorý má sám židovský pôvod.

Foto: i24NEWS English/YouTube, screenshot

20:00 Ukrajinci zabili kapitána Andreja Palija, vysokopostaveného ruského vojaka, rodáka z Kyjeva

Zdroje z Ruska v nedeľu potvrdili, že v bojoch o obliehané ukrajinské mesto Mariupoľ zahynul zástupca veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily, kapitán Andrej Palij. Smrť Andreja Palija ako prvá ohlásila ukrajinská armáda, avšak túto informáciu nebolo možné bezprostredne overiť. V priebehu nedele však správu potvrdili tri zdroje z Ruska.

Najskôr to bol Konstantin Carenko, predstaviteľ vojenského námorného učilišťa v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý o smrti svojho priateľa Andreja Palija písal na ruskej sociálnej sieti Vkontakte. Rovnakú informáciu potom zverejnila aj sevastopolská senátorka Jekaterina Albatajevová, podľa ktorej kapitán prvého stupňa Andrej Palij padol „v boji za oslobodenie Mariupoľa od nacistov“. Označila to za obrovskú, nenahraditeľnú stratu pre Sevastopol, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Tretie potvrdenie prišlo od sevastopolského gubernátora Michaila Razvožajeva. „Andrej Nikolajevič si vybral ako svoje životné poslanie obranu vlasti a zomrel za našu mierovú budúcnosť,“ napísal na Telegrame.

Ministerstvo obrany v Moskve zatiaľ v tejto súvislosti neposkytlo žiadne vyjadrenie. Podľa správ ruských médií sa Andrej Palij narodil v roku 1971 v Kyjeve, pričom od rozpadu Sovietskeho zväzu slúžil v ruskom námorníctve a v uplynulých rokoch sa zapojil aj do ruskej vojenskej operácie v Sýrii.

18:45 Novinárka Marina Ovsiannikovová vystúpila v americkej televízii ABC

Ruský ľud nepodporuje konanie Ruska na Ukrajine, tvrdí tamojšia novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v pondelok narušila vysielanie hlavných správ v ruskej štátnej televízii s protivojnovým transparentom; následne bola zadržaná, dostala pokutu a prišla o zamestnanie v televízii. „Je to Putinova vojna; nie vojna, ktorú vedie ruský ľud,“ povedala v nedeľu Ovsiannikovová v rozhovore vysielanom v rámci relácie This Week na americkej televíznej stanice ABC.

Ovsiannikovová ďalej uviedla, že chcela spraviť niečo, čo by prilákalo viac pozornosti, ako demonštrácie na námestí. Zároveň chcela podľa vlastných slov svetu ukázať, že Rusi nepodporujú vojnu. „Mohla som ruskému ľudu ukázať, že toto je len propaganda, odhaliť ju v jej podstate a možno niektorých ľudí podnietiť k tomu, aby sa vyslovili proti vojne,“ povedala ďalej novinárka.

Moderátor relácie na ABC sa Ovsiannikovovej spýtal, či sa po svojom čine nebojí o svoju bezpečnosť, hoci odmietla politický azyl vo Francúzsku. „Veľmi sa bojím o bezpečnosť mojich detí… Verejne som odmietla prijať politický azyl vo Francúzsku, lebo som vlastenka; chcem žiť v Rusku,“ povedala.  Novinárka ďalej uviedla, že Rusko prežíva „veľmi temné a náročné“ obdobie. Rusov však vyzvala, aby sa nebáli prehovoriť.

Na otázku, čo by chcela odkázať svetu, odpovedala, že nie všetci Rusi vnímajú súčasné dianie na Ukrajine rovnako. Uviedla tiež, že sankcie uvalené na Rusko ubližujú nielen Putinovi a ruským oligarchom, ale aj bežným občanom, ktorí vojnu nepodporujú. Svojim ruským spoluobčanom Ovsiannikovová odkázala, aby kriticky vyhodnocovali informácie, ktoré im predkladajú ruské médiá.

18:00 Ruská polícia zadržala až 937 ľudí, proti vojne sa protestovalo v 38 ruských mestách

Ruská polícia zadržala v nedeľu najmenej 937 ľudí, ktorí po celej krajine vyjadrovali nesúhlas s vojnou na Ukrajine. Podľa nezávislej ruskej monitorovacej organizácie OVD-Info sa protivojnové protesty v priebehu nedele konali v 38 ruských mestách vrátane Moskvy, Petrohradu, Jekaterinburgu, Nižného Novgorodu a Vladivostoku.

OVD-Info uvádza, že od 24. februára, keď sa začala ruská vojenská agresia voči Ukrajine, bolo v Rusku zaznamenaných už viac než 15.000 prípadov zatknutých demonštrantov, ktorí vyjadrovali odpor proti vojne na Ukrajine. Niektorí z protestujúcich však boli zatknutí už niekoľkokrát.

Časť zadržaných dostala pokutu alebo bola vzatá aj do väzby. Aktivisti OVD-info má informácie o najmenej 37 súvisiacich trestných konaní, ktoré sa v Rusku aktuálne vedú voči 43 odporcom vojny a opozičným aktivistom.

17:30 Vzdušná obrana Patriot je už na Slovensku

Patriot je už na Slovensku, správu priniesol denník N. Pred pár hodinami sme informovali o presune podľa holandskej ambasády.

Patriot je nákladnejší a modernejší systém ako S-300.

17:00 V rozhodujúcich otázkach sa Rusi a Ukrajinci blížia k dohode

Tvrdí to denník New York Post s odvolaním sa na Reuters.

Podľa tureckého ministra zahraničných vecí približuje dohoda v najvážnejších otázkach možnosť prímeria. Mevlüt Čavušoglu sa zúčastnil rokovaní v Turecku, minulý týždeň cestoval do Ruska aj Ukrajiny, o zblížení pozícii hovoril dnes v tureckých médiách.

Opačný pocit z rokovaní mal turecký prezident Erdogan, ktorého stanovisko sme priniesli včera.

16:30 Ukrajinci tvrdia, že Putina chcú v Rusku zbaviť moci

So správou prišli viaceré médiá, ukrajinská rozviedka údajne získala správy o tom, že vplyvné ruské ekonomické a politické elity chcú zbaviť Putina moci. Uviedli dokonca aj meno jeho údajného nástupcu, mal by ním byť súčasný šéf FSB Alexander Bortnikov, ktorý mal byť Putinovým učiteľom v tajnej službe.

Správu prirodzene nemožno overiť a jej šírenie môže mať iné ciele, ako napovedá obsah.

15:40 Ukrajinu opustil aj veľvyslanec Bieloruska, na hranici po ňom hodili 30 strieborných

15:30 Holandská ambasáda ukázala fotky, ako sa pracuje na prenose protivzdušnej obrany Patriot na Slovensko

15:10 Z Ukrajiny ušlo už 1,5 milióna detí, mimo domova je 10 miliónov Ukrajincov

V dôsledku vojny na Ukrajine opustilo svoje domovy už približne 10 miliónov ľudí, teda viac než štvrtina z celkového počtu obyvateľov krajiny. Oznámil to v nedeľu Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), podľa ktorého toto číslo zahŕňa Ukrajincov, ktorí sa uchýlili do zahraničia, aj vnútorne vysídlené osoby na ukrajinskom území.

„Vojna na Ukrajine je tak ničivá, že už 10 miliónov ľudí bolo buď vysídlených v rámci krajiny, alebo utiekli do zahraničia,“ uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Podľa nedeľňajšej aktualizovanej bilancie UNHCR od začiatku ruskej agresie utieklo z Ukrajiny už 3 389 044 ľudí. Len od soboty sa ich počet zvýšil o ďalších 60 352. Približne 90 percent z týchto utečencov tvoria ženy a deti, keďže muži vo veku 18 – 60 rokov sú povinní slúžiť v armáde a nesmú opúšťať krajinu. Detský fond UNICEF uvádza, že medzi ukrajinskými utečencami, ktorí sa uchýlili do zahraničia, je viac než 1,5 milióna detí.

15:00 Bieloruskí diplomati postupne opúšťajú Kyjev

Takto vyzerajú demonštrácie a zatýkanie Ukrajincov Rusmi na okupovaných územiach na východe Ukrajiny. Berďansk je mestečko neďaleko Mariupoľa, už dobyté a kontrolované Rusmi.

Videá zverejnila novinárka Hanna Liubakova z Minsku, ktorá v minulosti spolupracovala s Rádiom Slobodná Európa.

Podľa včerajšieho tweetu Liubakovej už Kyjev opustilo 11 bieloruských diplomatov. Rastú obavy, či to znamená, že sa Rusi pokúsia o dobytie Kyjeva, respektíve či sa Bielorusko nechystá zapojiť do vojny.

14:50 Rusi zrejme zničili oceliarsky podnik v Mariupole

Ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková informovala, že Rusi v Mariupole zničili jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe. Z oceliarskeho kombinátu pri obliehanom meste Mariupoľ sa ozývajú mohutné výbuchy a stúpajú oblaky hustého čierneho dymu, informovala televízia Sky News.

„Jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je zničený. Ekonomické škody sú obrovské. Životné prostredie je zdevastované,“ napísala na Twitteri poslankyňa ukrajinského parlamentu za stranu Hlas. Ostreľovanie Azovstaľu a rozsiahle škody v jeho areáli potvrdil aj poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko, podľa ktorého prebiehajú boje o ovládnutie závodu medzi ukrajinskou armádou a ruskými vojakmi.

14:30 Ukrajinské video ukazuje, ako prebiehajú boje v Mariupole

Ukrajinci ukázali čiastkový úspech v pouličných bojoch v Mariupole. V dobýjaní mesta ale majú podľa západných médií navrch Rusi.

13:40 Rusi údajne zaútočili na domov dôchodcov, Ukrajinci hlásia 56 mŕtvych

Ruská armáda podľa ukrajinských zdrojov strieľala z tanku na domov dôchodcov v meste Kreminna na východe Ukrajiny, pri útoku zabili 56 ľudí. Informovala o tom televízia Sky News, ktorá však túto informáciu bezprostredne nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

Podľa vyjadrenia Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny Rusi začali budovu ostreľovať z tanku „cynicky a zámerne“, ako dodali, „jednoducho zamierili tank, pristavili ho pred budovu a spustili paľbu“. Päťdesiatšesť obyvateľov domova údajne zomrelo priamo na mieste. Útok prežilo len 15 ľudí, ktorých mali Rusi „uniesť a odvliecť“ do neďalekého mesta Svatove, ktoré je pod kontrolou ruských vojsk.

10:50 Rusi zničili Ukrajincom zásobovací sklad, použili svoje najnovšie zbrane

Rusko v nedeľu oznámilo, že na Ukrajine opäť použilo svoje najnovšie hypersonické rakety Kinžal, ktorými zničilo sklad paliva na juhu krajiny. „Letecké raketové systémy Kinžal (Dýka) s nadzvukovými balistickými raketami zničili veľký sklad paliva a mazív ukrajinských ozbrojených síl pri meste Konsťantynivka v Mykolajivskej oblasti,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Ruský rezort obrany dodal, že sklad bol využívaný predovšetkým na zásobovanie ukrajinských obrnených vozidiel operujúcich na juhu krajiny.

9:25 V bombardovanej škole sa skrývalo 400 ľudí, najmä žien a detí

Cieľom bombardovania v prístavnom meste Mariupoľ sa stala budova umeleckej školy, kde sa ukrývalo okolo 400 osôb vrátane žien, detí a starých ľudí. Oznámila to v nedeľu mestská rada Mariupoľa na sociálnej sieti Telegram. Budova umeleckej školy v štvrti Livoberežnyj bola pri sobotňajšom útoku zničená. „Ľudia sa ešte stále nachádzajú pod troskami,“ uviedla mestská rada. Informácie o počte mŕtvych alebo zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.

Zábery zo zničeného Mariupoľa z piatku:

Z Charkova hlásia po uplynulej noci päť civilných obetí. Ide o obete bombardovania bytovky na obrázku nižšie.

9:10 Ukrajinci zakázali 11 proruských strán

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) rozhodla, že počas stanného práva bude zakázaná činnosť 11 politických strán s väzbami na Ruskú federáciu. Vo svojom najnovšom prejave zverejnenom v noci na nedeľu to podľa agentúry DPA oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Každá aktivita politikov zameraná na rozkol alebo kolaboráciu nebude úspešná, ale sa dočká tvrdej odpovede,“ povedal Zelenskyj.

Medzi zakázané subjekty patria proruská a euroskeptická strany Opozičná platforma – Za život, ako aj Opozičný blok, ktoré sú zastúpené v parlamente. Aj ostatných deväť mimoparlamentných strán je považovaných za euroskeptické, antiliberálne alebo proruské.

9:00 Rusi sa preskupujú, pripravujú sa na útok na Kyjev

Rusi preskupujú svoje sily, ukrajinské orgány hovoria, že pripravujú útok na Kyjev. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že ruskou taktikou je teraz snaha o vyčerpanie Ukrajincov. (Financial Times)

8:00 Vo vedení ruskej tajnej služby FSB sa objavilo napätie

Tvrdí to denník Wall Street Journal. Vedúci FSB zodpovedný za Ukrajinu je podľa týchto správ v domácej väzbe, Američania tiež údajne zachytili menšie spory (bickering) medzi predstaviteľmi ministerstva obrany a FSB, ktoré pripravovali vojnu na Ukrajine.

Neznamená to žiadne väčšie turbulencie, píše denník, nič, čo by ohrozovalo Putina alebo chod vojny na Ukrajine. (wsj)

7:30 Mariupoľ má kľúčový význam pre vývoj vojny

Po viactýždňovom obkľúčení mesta a bombardovaní sa Rusi rozhodli mesto dobyť. Ak by sa im to podarilo, vznikne súvislý pás územia, ktorý spojí anektovaný Krym s Ruskom, Rusi získajú kontrolu nad celým pobrežím Azovského mora, čo sa považuje za jeden zo strategických cieľov Ruska v tejto vojne.

Starosta mesta na tieto snahy reagoval vyhlásením, že Mariupoľ zostane ukrajinským mestom. V sobotu Ukrajinci dokázali Rusom vzdorovať, podľa denníka Wall Street Journal Rusi potrebujú významnejšie víťazstvo, objavili sa informácie o napätí vo vedení tajnej služby FSB. (wsj)

Takto vyzerá časť mesta, video je z piatku 18. marca:

7:10 Zelenskyj: Mariupoľ sa zapíše do dejín, Rusi na niektorých miestach ani neodnášajú svojich mŕtvych

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu nadránom povedal, že obliehanie mesta Mariupoľ sa zapíše do histórie „vojnovými zločinmi, ktoré tam pácha ruská armáda“.

„Robiť mierumilovnému mestu to, čo robia okupanti, je teror, na ktorý si bude ľudstvo pamätať celé nasledujúce storočia,“ uviedol Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore k národu.

Zelenskyj povedal Ukrajincom, že prebiehajúce rokovania s Ruskom „nie sú jednoduché ani príjemné, ale sú nevyhnutné“. Dodal, že o priebehu týchto rozhovorov sa v sobotu rozprával s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. „Ukrajina sa vždy snažila o mierové riešenie. Okrem toho, aj teraz máme záujem o mier,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Ruská armáda dokonca na niektorých miestach ani neodnáša telá svojich vojakov, povedal Ukrajincom Zelenskyj. „Na miestach, kde sú obzvlášť kruté boje, sa telá ruských vojakov hromadia popri našej obrannej línii. A nikto tieto telá neodnáša,“ informoval Zelenskyj. Opísal boj neďaleko mesta Čornobajivka na juhu, kde si ukrajinské sily udržiavajú pozície a šesťkrát odrazili Rusov, ktorí jednoducho „stále posielajú svojich ľudí na smrť“. (tasr)

7:00 Rusi vraj časť ukrajinského civilného obyvateľstva deportovali do Ruska

Z juhoukrajinského mesta Mariupoľ obkľúčeného ruskými silami sa v sobotu podarilo cez humanitárne koridory evakuovať 4 128 ľudí na severozápad do mesta Záporožie, ale radnica oznámila, že ruskí vojaci donútili niekoľko tisíc obyvateľov presunúť sa do Ruska. „Okupanti nútia ľudí opustiť Ukrajinu a ísť na ruské územie,“ uviedla radnica vo vyhlásení.

Rusi údajne brali ľudí z mariupoľského obvodu Levoberežnyj a z úkrytu v budove športového klubu, kde sa pred neustálym bombardovaním ukrývalo vyše tisíc ľudí, väčšinou ženy a deti, tvrdí to radnica.

Ruské sily sa pretlačili hlbšie do ostreľovaného prístavného mesta, kde aj v sobotu prebiehali ťažké boje a spôsobili zatvorenie veľkého oceliarskeho podniku. Miestne úrady prosia Západ o ďalšiu pomoc. Pád Mariupoľa, jedného z miest najhoršieho utrpenia v tejto vojne, by znamenal veľký bojový úspech pre Rusov, ktorým sa ani po vyše troch týždňoch bojov nepodarilo ovládnuť veľké mestá. Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára a ide o najväčšiu pozemnú inváziu v Európe od druhej svetovej vojny.

„Zomierajú deti, starší ľudia. Mesto je zničené a je vymazané z tváre Zeme,“ povedal policajný predstaviteľ Mariupoľa Michail Veršnin na ulici posiatej troskami, vo videu adresovanom západným lídrom. Pravosť videa overila agentúra Associated Press (AP). Mariupoľ už tri týždne ostreľujú ruské sily, ktoré ho úplne obkľúčili. Z mesta sa podľa tamojších úradov podarilo utiecť tisíckam ľudí, stále je tam však vyše 300 000 ľudí, ktorým sa čoraz rýchlejšie míňajú potravinové zásoby aj lieky, pričom Rusko blokuje dodávky humanitárnej pomoci do mesta, pripomína BBC.

Takto vyzeralo mesto pred vojnou:

SOBOTA

22:42 Cez humanitárne koridory v sobotu evakuovali vyše 6 600 ľudí

Cez humanitárne koridory sa v sobotu podarilo z ukrajinských miest evakuovať celkovo 6 623 ľudí. Uviedol to námestník riaditeľa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Citovala ho stanica BBC dodávajúc, že ide o výrazne nižší počet ako vyše 9-tisíc ľudí, ktorých sa podarilo evakuovať v piatok.

Tymošenko povedal, že obliehané prístavné mesto Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sa v sobotu podarilo opustiť 4 128 ľuďom.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková predtým v sobotu informovala, že od začiatku ruskej invázie sa podarilo cez humanitárne koridory z oblastí v tzv. prvej línii bojov evakuovať už 190-tisíc civilistov.

https://standard.sk/183567/putin-je-iracionalny-a-paranoidny-poukazuju-zapadni-politici-je-v-najlepsej-kondicii-sportovec-kontruje-lukasenko/

20:29 OSN: Na Ukrajine zahynulo už minimálne 847 civilistov vrátane 64 detí

Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruskej invázie už prinajmenšom 847 civilistov vrátane 64 detí. Oznámil to v sobotu Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Počet úmrtí je tak o 31 vyšší, než aký tento úrad hlásil v piatok, informuje stanica BBC.

Počas invázie utrpelo podľa OHCHR zranenia aj ďalších 1 399 civilistov vrátane 78 detí. Väčšina sa zranila pri ostreľovaní či náletoch. OHCHR však predpokladá, že skutočný počet obetí na životoch aj zranených je zrejme oveľa vyšší.

Britský denník The Guardian v sobotu tiež informoval, že podľa kyjevskej mestskej rady bolo len v Kyjeve od začiatku invázie zabitých už 228 ľudí vrátane štyroch detí. Zranenia tam podľa rady utrpelo ďalších vyše 900 obyvateľov vrátane 16 detí, pričom poškodených bolo takmer 40 domov, šesť škôl a štyri škôlky.

Generálny štáb ukrajinskej armády zároveň v sobotu oznámil, že počas invázie bolo zabitých už približne 14 400 ruských vojakov, uvádza BBC. Štáb na Facebooku tiež uviedol, že Moskva počas trojtýždňovej invázie prišla aj o množstvo vojenskej techniky, vrátane zhruba 1 470 obrnených transportérov, 60 tankov a vyše 100 bojových lietadiel a vrtuľníkov.

BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Dodala však, že zdroje z tajných služieb západných krajín uvádzajú, že vo vojne už bolo zabitých približne 7-tisíc ruských vojakov a ďalších 14- až 21-tisíc utrpelo zranenia.

19:47 Spojené štáty vyšlú do Bulharska bojovú skupinu Stryker

Spojené štáty vyšlú do Bulharska kontingent mechanizovanej pechoty Stryker, ktorá bude operovať v rámci medzinárodnej bojovej skupiny NATO. Po sobotňajšom rokovaní s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom to uviedol bulharský premiér Kiril Petkov, ktorého citovala agentúra Reuters.

Medzinárodná bojová skupina NATO v Bulharsku sa vytvára v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a malo by v nej pôsobiť až tisíc vojakov z rôznych členských krajín Aliancie. Stryker je označenie obrnených bojových vozidiel, ktorých rôzne varianty využíva armáda USA.

„Spojené štáty súhlasili s tým, že poskytnú skupinu Stryker. Ide o silný signál pre všetkých našich spojencov z NATO,“ povedal Petkov na spoločnej tlačovej konferencii s Austinom v Sofii.

Petkov na tlačovej konferencii uviedol, že Bulharsko nemá nateraz v úmysle posielať zbrane ukrajinskej armáde, čo zdôvodnil prílišnou blízkosťou krajiny k dejisku vojnového konfliktu. Sofia však bude naďalej Ukrajine poskytovať humanitárnu pomoc a prijímať ukrajinských utečencov, píše agentúra Reuters.

https://standard.sk/183532/putin-oznamil-erdoganovi-sest-mierovych-podmienok-pre-kyjev-su-neprijatelne-uvadza-turecka-diplomacia/

18:20 Ukrajina tvrdí, že cez humanitárne koridory evakuovala už 190-tisíc civilistov

Ukrajina tvrdí, že od začiatku ruskej invázie sa jej podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už 190-tisíc civilistov. Povedala to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, ktorú citovali agentúra Reuters a stanica Sky News.

Vereščuková tiež uviedla, že v sobotu sú otvorené humanitárne koridory v Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Dodala však, že plánovaný evakuačný koridor v Mariupole funguje len čiastočne. Ruských vojakov v tejto súvislosti obvinila z toho, že z obliehaného Mariupoľa nepúšťajú autobusy s civilistami.

18:15 Johnson: Svet nesmie znormalizovať vzťahy s Putinom ani po skončení invázie

Britský premiér Boris Johnson varoval v sobotu medzinárodné spoločenstvo, že by nemalo znormalizovať vzťahy s putinovským Ruskom ani po skončení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa Johnsona svet nesmie urobiť rovnakú chybu ako po roku 2014, keď sa napriek ruskej anexii Krymu pokúsil znormalizovať vzťahy s Kremľom. Upozornil, že už teraz sa ozývajú hlasy o tom, že s režimom Vladimira Putina je potrebné sa nejako dohodnúť. Podľa britského premiéra sú tieto názory zásadne nesprávne.

„Pokúsiť sa po tomto (po ruskej invázii na Ukrajinu) znormalizovať vzťahy s Putinom, ako sme to urobili v roku 2014, by znamenalo urobiť znova presne tú istú chybu,“ povedal Johnson na jarnej konferencii svojej Konzervatívnej strany v anglickom Blackpoole. Ruská agresia voči Ukrajine je podľa neho pre celý svet „zlomovým bodom“ a zároveň „momentom voľby a medzi slobodou a útlakom“.

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

17:59 Kyjev vyzval Čínu, aby odsúdila ruskú inváziu

Ukrajina vyzvala Čínu, aby sa pripojila k Západu a odsúdila ruskú inváziu. „Čína môže byť dôležitým prvkom v globálnom bezpečnostnom systéme, ak urobí správne rozhodnutie a podporí koalíciu civilizovaných krajín a odsúdi barbarstvo Ruska,“ napísal na mikroblogovacej sieti Twitter poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informuje o tom portál bbc.com.

Čína sa rozhodla zdržať počas hlasovania na pôde Organizácie Spojených národov o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Okrem toho americkí predstavitelia nedávno uviedli, že Peking signalizoval ochotu poskytnúť Rusku vojenskú pomoc.

17:35 Zelenskyj sa prihovoril demonštrantom v Berne, vyzval na zmrazenie účtov ruských oligarchov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval švajčiarsku vládu, aby zmrazila bankové účty všetkých ruských oligarchov. Zelenskyj sa v sobotu prostredníctvom streamovacej služby prihovoril k tisícom ľudí protestujúcim vo švajčiarskom hlavnom meste Bern proti vojne.

Švajčiarsky verejnoprávny vysielateľ SRF informoval, že ukrajinský prezident povedal: „Vo vašich bankách sú financie ľudí, ktorí rozpútali túto vojnu. Pomôžte proti tomu bojovať. Nech sú ich financie zmrazené … Bolo by dobré zobrať im tieto privilégiá.“ Na výzvu na zablokovanie účtov oligarchov demonštranti reagovali silným potleskom.

16:40 Britskí expremiéri podporili výzvu na postavenie Putina pred medzinárodný súd

Bývalí britskí premiéri Gordon Brown a John Major podporili výzvu, aby bol šéf Kremľa Vladimir Putin postavený pred medzinárodný tribunál za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Malo by ísť o osobitný tribunál v štýle norimberského procesu, v rámci ktorého súdili po druhej svetovej vojne nacistických predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny. TASR správu prevzala v sobotu z tlačových agentúr PA Media a DPA.

Podľa iniciátorov výzvy by mali byť pred nový „norimberský tribunál“ postavení okrem samotného Putina aj ďalší predstavitelia jeho režimu zodpovední za inváziu na Ukrajinu a zločiny spáchané počas nej.

Internetovú petíciu, ktorej cieľom je do konca marca zozbierať dva milióny podpisov, podporilo už približne 740-tisíc ľudí z celého sveta. Pod návrh výzvy sa podpísalo už viac než 140 signatárov, medzi ktorými sú medzinárodne známi právnici, akademici či politici.

V zozname signatárov figurujú okrem britských expremiérov Gordona Browna a Johna Majora aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, renomovaný profesor medzinárodného práva Philippe Sands, bývalý predseda Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) Nicolas Bratza či jeden z prokurátorov pôvodného norimberského tribunálu Benjamin Ferencz.

Gordon Brown svoj podpis pod iniciatívou na postavenie Putina pred nový „norimberský“ tribunál komentoval slovami: „V Norimbergu sme postavili pred spravodlivosť nacistických vojnových zločincov. Teraz, po ôsmich desaťročiach je našou povinnosťou pričiniť sa o to, aby prišiel deň zúčtovania aj pre Putina.“

Gordon Brown. Foto: TASR/AP

16:07 Trussová: Rusko odvádza pozornosť. Lavrov: Rokovania brzdia Američania

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová varovala, že mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by mohlo Rusko využiť na preskupenie svojich síl a prípravu novej ofenzívy. Povedala to v rozhovore pre denník The Times, informovala v sobotu televízia Sky News.

Ak to Rusko myslí s rokovaniami vážne, nebude podľa Trussovej zároveň nevyberane bombardovať obytné štvrte. Preto je ohľadom rokovaní je „veľmi skeptická“.

„To, čo sme doteraz videli, je pokus Rusov získať čas na reorganizáciu,“ povedala šéfka britskej diplomacie. Nevidno nijaké náznaky sťahovania ruských jednotiek a na rokovacom stole nie sú žiadne seriózne návrhy. „Rusi klamú, klamú a klamú. Obávam sa, že vyjednávanie je ďalším pokusom o odvrátenie pozornosti a vytvorenie dymovej clony,“ konštatovala Trussová.

K mierovým rokovaniam sa podľa agentúry DPA vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý obvinil Spojené štáty, že ich brzdia.

„Vždy sme boli za diplomatické riešenie akýchkoľvek problémov, aj v priebehu nepriateľských akcií. Keď (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj navrhol rokovania, náš prezident súhlasil, rokovania prebiehajú,“ citovala Lavrova v sobotu agentúra Interfax. „Časť dialógu sa zlepšila, aj keď neustále prevláda pocit, že ukrajinskú delegáciu držia za ruku, s najväčšou pravdepodobnosťou Američania, čo jej nedovoľuje súhlasiť s požiadavkami, ktoré sú podľa mňa úplne minimálne,“ dodal ruský minister.

Rusko podľa Lavrova dokončí „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine po podpísaní dokumentov o bezpečnostných otázkach, neutrálnom postavení Ukrajiny a prijatí „civilizovanej formy“ zákonodarstva, ktorý teraz nahráva „nacifikácii“.

15:49 Mínometný útok na mesto Makariv pri Kyjeve zabil sedem ľudí

Sedem ľudí zomrelo a ďalší piati boli zranení počas piatkového mínometného útoku na mesto Makariv, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od ukrajinského hlavného mesta. Informovala o tom v sobotu polícia Kyjevskej oblasti.

Vo vyhlásení zverejnenom na Facebooku uviedla, že útok zničil obytné domy a poškodil administratívne a ďalšie budovy. Zranených ľudí hospitalizovali, dodala polícia.

15:32 V Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov

Ukrajinské ozbrojené sily v Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov, vrátane 14 infiltračných skupín. Povedal to šéf vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta Mykola Žyrnov. Proruských agentov podľa jeho slov zadržiavajú hlavne vďaka kontrolným bodom na cestách. Informuje o tom portál bbc.com.

Žyrnov dodal, že v ukrajinskej metropole je otvorených 35 tržníc a 635 obchodov a Kyjev má dostatočné zásoby potravín aj na dlhodobú obranu.

15:02 Peking opäť obvinil NATO z vyvolania ruského útoku na Ukrajinu

Námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Le Jü-čcheng opäť obvinil NATO z toho, že zapríčinilo ruský útok na Ukrajinu. V prejave na konferencii v Pekingu v sobotu povedal, že Severoatlantická aliancia je prežitkom studenej vojny a jej rozširovanie môže viesť k nepredstaviteľne strašnej reakcii zo strany takej veľmoci, ako je Rusko.

Le Jü-čcheng sa takto vyjadril po tom, ako americký prezident Joe Biden a jeho čínsky partner Si Ťin-pching v piatok hovorili o vojne na Ukrajine. Čína obviňuje NATO z toho, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou priviedlo do krízového bodu. Námestník čínskeho ministra zahraničia zároveň kritizoval ekonomické sankcie voči Rusku. „Sankcie proti Rusku idú do takej šírky, že globalizácia sa používa ako zbraň, ušetrení nie sú dokonca ani ľudia z oblasti športu, kultúry a zábavy,“ povedal Le Jü-čcheng.

14:50 Podľa Ukrajincov padol už piaty ruský generál

Ukrajina informovala, že jej sily zabili v sobotu v poradí už piateho ruského generála. Generálporučík Andrej Mordvičev mal podľa týchto tvrdení zahynúť pri bojoch neďaleko ukrajinského mesta Cherson. BBC túto informáciu dosiaľ taktiež nedokázala overiť, uviedla však, že ak by bola pravdivá, Mordvičev by bol dosiaľ najvyššie postaveným ruským vojenským veliteľom zabitým počas invázie.

14:31 Kyjev potvrdil, že Rusi zasiahli sklad rakiet a munície pri Ivano-Frankivsku

Predstaviteľ ukrajinskej armády potvrdil miestnym médiám, že ruské ozbrojené sily v piatok podnikli raketový úder na sklad rakiet a munície v obci Deliatyn v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat však v sobotu pre denník Ukrajinská pravda povedal, že sa ešte len musí potvrdiť, či Rusi naozaj použili svoju najnovšiu hypersonickú strelu Kinžal alebo nejaký iný druh strely.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov predtým v sobotu vyhlásil, že ruská armáda v piatok zasiahla podzemný sklad v obci Deliatyn hypersonickou strelou Kinžal. Podľa ruských predstaviteľov strela Kinžal nesená bojovým lietadlom MiG-31 má dosah do 2-tisíc kilometrov a letí desaťkrát rýchlejšie ako zvuk.

https://standard.sk/183453/morawiecki-vyzval-uniu-na-totalnu-obchodnu-blokadu-ruska/

12:56 V Záporoží vyhlásili na 38 hodín zákaz vychádzania

Guvernér Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch vyhlásil na 38 hodín zákaz vychádzania v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, a to od soboty 16:00 do pondelka 6:00. „V záujme svojej bezpečnosti v tomto čase nevychádzajte na ulice a na iné verejné miesta,“ napísal Staruch na komunikačnej platforme Telegram.

V piatok predmestia mesta Záporožie zasiahli dva raketové údery, ktoré zabili deväť ľudí a 17 ďalších zranili. Informoval o tom v sobotu hovorca administratívy Záporožskej oblasti Ivan Arefiev.

12:25 V Nemecku zaregistrovali už viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov

Od vypuknutia vojny na Ukrajine pred viac ako tromi týždňami nemecká spolková polícia zaregistrovala viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že do soboty v krajine zaregistrovali 207 747 ukrajinských utečencov. Predpokladá sa však, že ich reálny počet v Nemecku je podstatne vyšší.

Ukrajinci nepotrebujú na príchod do Nemecka víza a spolková polícia registruje len utečencov, ktorí do krajiny prichádzajú vlakmi a autobusmi. Ukrajinci prichádzajúci autami zvyčajne nie sú registrovaní. Tí, ktorí sú ubytovaní u príbuzných a priateľov, tiež nie sú medzi utečencov zarátaní, ak nepožiadali o finančnú pomoc od nemeckých úradov.

12:15 Kyjev s ruskou armádou dohodol 10 humanitárnych koridorov

Ukrajina s ruskou armádou dohodla desať humanitárnych koridorov. Oznámila to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Patrí k ním koridor z obkľúčeného prístavného mesta Mariupoľ, niekoľko koridorov v regióne hlavného mesta Kyjev a niekoľko v Luhanskej oblasti. Vicepremiérka zároveň zverejnila plány na dodávku humanitárnej pomoci mestu Cherson, ktoré aktuálne kontroluje ruská armáda.

Piatkové satelitné snímky spoločnosti Maxar Technologies ukázali dlhé kolóny áut odchádzajúcich z Mariupoľa, keďže jeho obyvatelia sa snažia z mesta evakuovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že v priebehu uplynulého dňa z obliehaného Mariupoľa dokázalo odísť viac ako 9-tisíc ľudí.

12:00 Bulharsko nepošle Ukrajine vojenskú pomoc, ale bude pokračovať v humanitárnej pomoci

Bulharský premiér Kiril Petkov vylúčil poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine, ale uviedol, že jeho krajina, ktorá je členom NATO, bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci. „Vzhľadom na to, že sme tak blízko konfliktu, teraz musím povedať, že aktuálne nebudeme schopní poslať vojenskú pomoc Ukrajine. To nebude možné,“ povedal Petkov v sobotu na tlačovej konferencii s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom v bulharskom hlavnom meste.

Kiril Petkov. Foto: TASR/AP

Bulharsko, ktoré nesusedí s Ukrajinou, ale prijalo tisíce ukrajinských utečencov, súhlasilo, že na jeho území bude nový kontingent vojakov NATO v rámci snahy Aliancie posilniť svoje východné krídlo. Súčasťou kontingentu bude približne 150 vojakov pechoty americkej armády.

11:40 V Záporoží vyhlásili zákaz vychádzania, pri ostreľovaní zomrelo 9 ľudí

Deväť ľudí prišlo o život a 17 utrpelo zranenia pri piatkovom ostreľovaní okrajových častí Záporožia ležiaceho na juhovýchode Ukrajiny. TASR prevzala túto informáciu z televízie Sky News, podľa ktorej o tom v sobotu informoval zástupca starostu tohto priemyselného mesta Anatolij Kurtjev. Ďalej uviedol, že ruské jednotky nasadili v posledných dňoch do útokov na Záporožie mínomety, tanky, vrtuľníky a raketové systémy.

Kurtjev na stránke mesta zp.gov.ua tiež oznámil, že ukrajinská armáda vyhlásila v Záporoží 38-hodinový zákaz vychádzania, ktorý bude platiť od soboty 16.00 h miestneho času (15.00 h SEČ) do pondelka 06.00 h (05.00 h SEČ). Zároveň vyzval obyvateľov, aby v tomto čase nevychádzali von a vedeniu podnikov odporučil, aby svojich zamestnancov nechali pracovať na dve zmeny. Podľa Sky News nie je známe, čo bolo dôvodom vyhlásenia zákazu vychádzania.

Záporožie ležiace na rieke Dneper sa stalo dôležitým tranzitným bodom pre približne 35-tisíc ľudí, ktorí v uplynulých dňoch utiekli z obliehaného mesta Mariupol. V Záporožskej oblasti sa nachádza najväčšia európska jadrová elektráreň, ktorú obsadili ruské jednotky.

11:35 K prezidentke sa zatiaľ nedostali žiadosti o povolenie slúžiť v armáde Ukrajiny

Prezidentka zatiaľ nerozhodla o žiadnej žiadosti o povolenie slúžiť v ukrajinskej armáde, keďže Vojenská kancelária prezidenta nijakú oficiálnu žiadosť stále neeviduje. Pre TASR to uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„V poslednom období však Vojenská kancelária prezidenta registruje zvýšený záujem o informácie týkajúce sa služby v ukrajinskej armáde. Doteraz sa na ňu obrátilo približne 80 občanov. Všetci boli oboznámení s tým, ako majú postupovať ďalej v zmysle platnej legislatívy,“ skonštatoval Strižinec.

O službu v ukrajinskej cudzineckej légii podľa nedávnych informácií z Ministerstva obrany SR už oficiálne požiadali minimálne dvaja občania.

10:53 Orbán sa v Belehrade zhodol s Vučičom na tom, že Maďarsko i Srbsko chcú mier

Maďarsko i Srbsko chcú mier. Ich záujmom je zostať mimo vojny, pretože vo vojne nie je možný ekonomický rozvoj. Zhodli sa na tom v sobotu v Belehrade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na správu agentúry MTI.

10:46 V obkľúčenom meste Mariupoľ prebiehajú boje o oceliareň Azovstaľ

Ukrajinskí a ruskí vojaci v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny bojujú o kombinát Azovstaľ, ktorý je jednou z najväčších oceliarní v Európe. Informoval o tom v sobotu v televízii poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko.

„Teraz prebiehajú boje o Azovstaľ … jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je fakticky ničený,“ povedal Denysenko.

08:17 Počas obliehania Mariupoľa krajina stratila prístup k Azovskému moru

Ukrajina počas obliehania prístavného mesta Mariupoľ stratila prístup k Azovskému moru. Uviedol to v piatok generálny štáb ukrajinskej armády. Mariupoľ je kľúčovým obchodným prístavom v Azovskom mori, ktoré je úzkym prielivom spojené s Čiernym morom.

Generálny štáb ukrajinskej armády konštatoval, že ruské sily sa stále snažia útočiť na Mariupoľ a boje pokračujú. Z vyhlásenia nebolo jasné, či sa ruské sily zmocnili mesta.

https://standard.sk/183351/rusko-prvykrat-pouzilo-na-ukrajine-hypersonicke-rakety-kinzal/

07:15 Zelenskyj vyzval Moskvu na zmysluplné rozhovory

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave vyzval Moskvu na zmysluplné a úprimné mierové rozhovory, Rusko sa podľa neho inak bude z vojny na Ukrajine zotavovať mnoho generácií. Kyjev podľa neho od začiatku ponúka mierové riešenie. Obe strany spolu konajú už niekoľko týždňov, rozhovory zatiaľ nepriniesli zásadný prielom.

„Chcem, aby ma teraz všetci počuli, najmä v Moskve. Nastal čas na stretnutie, je čas sa porozprávať,“ povedal. „Nastal čas obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny. V opačnom prípade budú straty pre Rusko také veľké, že vám bude zotavenie trvať niekoľko generácií,“ dodal.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že Rusko úmyselne blokuje dodávky humanitárnej pomoci do miest, ktoré sú často pod silnou ruskou paľbou. „Je to úmyselná taktika (…). Je to vojnový zločin a budú sa za to zodpovedať, na 100 percent,“ poznamenal.

Reagoval aj na piatkové masové zhromaždenie na moskovskom štadióne Lužniky, na ktorom pri príležitosti ôsmeho výročia pripojenia anektovaného polostrova Krym k Rusku vystúpil aj ruský prezident Vladimir Putin.

„Hovorí sa, že na zhromaždení v ruskom hlavnom meste sa celkovo zúčastnilo asi 200-tisíc ľudí. Stotisíc v uliciach, okolo 95-tisíc na štadióne. Približne rovnaký počet ruských vojakov bol zapojený do invázie na Ukrajinu. A teraz si na tom štadióne v Moskve predstavte 14-tisíc mŕtvol a desaťtisíce zranených a zmrzačených ľudí. Takéto straty utrpelo Rusko v dôsledku tejto invázie,“ uviedol Zelenskyj, pričom spomenul čísla, ktoré nie je možné nezávisle overiť.

„Toto je cena vojny. Za niečo viac ako tri týždne. Vojna sa musí skončiť. Návrhy Ukrajiny sú na stole,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že v najbližších dňoch sa prihovorí občanom ďalších krajín vrátane Izraela, Talianska a Japonska.

06:04 Clinton a Bush prejavili solidaritu s Ukrajinou návštevou kostola

Bývalí prezidenti USA Bill Clinton a George W. Bush vyjadrili v piatok svoju podporu Ukrajine návštevou ukrajinského kostola v Chicagu. Informovala o tom agentúra AFP.

Obaja bývalí prezidenti mali na sakách pripnuté modro-žlté stužky a pred Kostol svätých Volodymyra a Olhy položili kytice slnečníc.

Clinton vo videu, ktoré zverejnil na jeho účte na Twitteri, ozrejmil, že cieľom ich iniciatívy bolo prejaviť solidaritu s ukrajinským ľudom vo svetle ruskej agresie. „Amerika je jednotná s ukrajinským ľudom v jeho boji za slobodu a proti útlaku,“ píše sa v jeho tvíte.

04:24 Ukrajinský minister vnútra: Zneškodňovanie nevybuchnutej munície potrvá roky

Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj v piatok uviedol, že zneškodňovanie nevybuchnutej munície, ktorú po sebe zanecháva ruská invázia na Ukrajine, potrvá roky a krajina bude po skončení vojny potrebovať v tomto ohľade pomoc Západu. Informovala o tom agentúra AP.

„Na Ukrajinu bolo vypálené obrovské množstvo granátov a mín, z ktorých veľká časť nevybuchla, zostala pod troskami a predstavuje reálnu hrozbu,“ povedal Monastyrskyj.

Okrem nevybuchnutej ruskej munície sú v krajine aj míny, ktoré ukrajinské jednotky nastražili na mostoch, letiskách a ďalších objektoch kľúčovej infraštruktúry, aby zabránili Rusom v ich používaní.

„Nebudeme schopní odstrániť míny zo všetkých týchto území, preto som požiadal našich medzinárodných partnerov a kolegov z Európskej únie a Spojených štátov, aby pripravili skupiny expertov na odmínovanie oblastí bojov a objektov, ktoré boli ostreľované,“ uviedol minister.

00:27 Britskému ministrovi obrany sa dovolal podvodník vydávajúci sa za Šmyhaľa

S britským ministrom obrany Benom Wallaceom sa vo štvrtok cez videohovor spojil pravdepodobne ruský podvodník, ktorý sa vydával sa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.

Zdroj z britského ministerstva obrany uviedol, že videohovor medzi Wallaceom a podvodníkom trval približne desať minút. Podvodník kládol ministrovi otázky týkajúce sa ukrajinskej zahraničnej politiky. Na to, aby jeho trik vyzeral autenticky, si za seba do pozadia umiestnil ukrajinskú vlajku.

Wallace, ktorý bol v čase rozhovoru na oficiálnej návšteve v Poľsku, nadobudol podozrenie, že netelefonuje so skutočným ukrajinským premiérom, keď začal dostávať čoraz zvláštnejšie otázky. Podvodník sa ho v istom momente spýtal: „Dostali ste tú látku, ktorú sme poslali?“ Minister mu odpovedal, že netuší o čom je reč.

Podvodník údajne spomínal aj rôznych ľudí, o ktorých minister obrany nikdy nepočul. Keď už Wallaceovi bolo jasné, že ide o podvodný telefonát, hovor okamžite ukončil.

PIATOK

22:51 Raketový útok na kasárne v meste Mykolajiv si vyžiadal desiatky obetí

Pri rozsiahlom ruskom raketovom útoku na kasárne ukrajinskej armády v meste Mykolajiv zahynuli desiatky ľudí, informuje spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Olexija Hončarenka.

„Nanešťastie došlo k veľkému raketovému útoku na Mykolajiv. Zahynulo niekoľko desiatok ľudí,“ uviedol Hončarenko, pričom dodal, že mesto zasiahli balistické strely. Ďalšie desiatky ľudí podľa poslanca utrpeli zranenia.

Mesto Mykolajiv, ktoré je kľúčové pre ruské plány na dobytie tretieho najväčšieho ukrajinského mesta Odesa, brzdí ruskú ofenzívu na pobreží Čierneho mora. Mykolajiv je stále pod kontrolou Ukrajincov, Rusi naňho útočia najmä zo severovýchodu.

21:01 Rusko: Rada Európy sa stala rusofóbnym nástrojom pre západné záujmy

Za „rusofóbny“ nástroj slúžiaci západným záujmom označila v piatok Radu Európy (RE) hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Vzhľadom na rusofóbne aktivity západniarov stratila táto štruktúra svoj dôvod na existenciu,“ povedala Zacharovová.

RE sa podľa hovorkyne ruskej diplomacie „stala poslušným nástrojom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie (NATO) a ich satelitov, cituje z jej vyjadrenia AFP.

Celoeurópska organizácia, ktorá bráni princípy právneho štátu v Európe, v stredu v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu vylúčila Rusko zo svojich radov – deň po tom, čo Moskva uviedla, že z RE vystúpi.

Vo štvrtok Rada Európy oznámila aj prerušenie všetkých svojich vzťahov s Bieloruskom. Dôvodom je aktívna účasť tejto krajiny na ruskej invázii na Ukrajine.

20:40 Rusi sa snažia vyprovokovať napätie, tvrdí Podoľak

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že Rusko sa pokúša „vyprovokovať napätie“ v médiách. Postoje Ukrajiny na mierových rokovaniach však podľa neho zostávajú nezmenené.

Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach Vladimir Medinskij v piatok uviedol, že Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny a demilitarizácii. Vyjadrenia ruskej strany sú však podľa Podoľaka len ruské požiadavky a všetky majú za cieľ, okrem iného, vyvolať napätie v médiách. „Naše postoje zostávajú nezmenené. Prímerie, stiahnutie vojakov a silné bezpečnostné záruky s konkrétnymi plánmi“, napísal poradca na Twitteri. (tasr)

19:30 Putin telefonoval s Macronom

Francúzsky prezident v piatok počas viac než hodinového telefonátu s Putinom vyjadril „extrémne znepokojene“ v súvislosti s osudom obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol  vo vyhlásení Elyzejský palác. Macron podľa neho zároveň vyzval na „ukončenie obliehania a umožnenie „humanitárneho prístupu“ do mesta s „konkrétnymi a overiteľnými opatreniami“ na zaistenie bezpečnosti obyvateľov. Počas najnovšieho z telefonátov medzi oboma lídrami od začatia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára Macron „opätovne požiadal o okamžité rešpektovanie prímeria“ na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Kyjev z „vojnových zločinov“. Moskva pritom podľa neho robí „všetko možné“ pre to, aby sa vyhla civilným obetiam na Ukrajine, uviedol Kremeľ. „Pozornosť upriamili na početné vojnové zločiny, ktorých sa denne dopúšťajú ukrajinské bezpečnostné jednotky, predovšetkým na rozsiahle raketové a delostrelecké útoky na mestá na Donbase,“ uviedol vo vyhlásení o telefonickom rozhovore Putina s Macronom Kremeľ. Putin podľa neho Macronovi povedal, že ruská armáda „robí všetko možné, aby uchránila životy mierumilovných civilistov, vrátane organizovania humanitárnych koridorov pre ich bezpečnú evakuáciu“.

19.20 Na štadióne v Moskve vraj bolo 200-tisíc ľudí, mnohí prišli po donútení

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vystúpil s prejavom pred desaťtisícami ľudí v Moskve pri príležitosti ôsmeho výročia anexie polostrova Krym. Mnoho účastníkov pre spravodajskú stanicu BBC uviedlo, že sa na podujatí zúčastnilo pod nátlakom.

Zhromaždenie sa konalo na moskovskom štadióne Lužniki, kde Putin počas prejavu označil vojenskú inváziu na Ukrajine za „hrdinské“ nasadenie ruskej armády. Reportérovi BBC News Billovi Vernonovi, ktorý hovoril s desiatkami ľudí čakajúcich v rade na vstup na prokremeľské zhromaždenie, mnohí povedali, že pracujú vo verejnom sektore a zúčastňujú sa na nátlak svojich nadriadených.

Jeden z mužov pracujúcich pre moskovské metro uviedol, že on i ďalší zamestnanci boli k účasti prinútení. „Budem tu chvíľu a potom odídem… Myslím si, že väčšina ľudí tu nepodporuje vojnu. Ja ju nepodporujem,“ dodal. Viacero ľudí si podľa BBC neželalo, aby ich reportér nakrúcal, a nechceli ani odpovedať na otázky. Študenti uviedli, že im bol prisľúbený deň voľna za účasť na „koncerte“. Niektorí prítomní študenti ani nevedeli, že podujatie bolo sčasti zamerané na podporu vojny na Ukrajine.

V súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine Putin v prejave ďalej vyhlásil: „Vieme, čo máme robiť ďalej… definitívne zrealizujeme všetky naše plány.“ Davy prítomné na štadióne mávali ruskými vlajkami a transparentmi s písmenom „Z“, ktoré predstavuje symbol pre „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, píše DPA. Ľudia skandovali: „Za Rusko. Za víťazstvo.“ Nad javiskom, kde vystúpil Putin, bol umiestnený nápis „Za svet bez nacizmu“. Tamojší predstavitelia uviedli, že na štadióne sa zhromaždilo viac než 200 000 ľudí, tento počet sa však nedal nezávisle overiť. Oficiálna kapacita štadiónu Lužniki je 81 000 divákov, veľké davy ľudí sa však nachádzali aj vonku, píše BBC. (tasr)

19.00 Biden tlačí na Si Ťin-Pchinga, ten chce koniec vojny

Americký a čínsky prezident absolvovali dnes dvojhodinový videohovor. Si Ťin-pching sa prezentoval v rozhovore podľa denníka Wall Street Journal ako zástanca mieru, vojna by sa mala podľa neho čím skôr skončiť. „Vojna na Ukrajine je niečo, čo neradi vidíme,“ povedal.

Americký prezident mal čínskemu kolegovi pohroziť špeciálnymi opatreniami, ak by Číňania Rusom pomohli vojenskou pomocou.

Správu priniesol Wall Street Journal.

18:55 Pri útoku na divadlo v Mariupole nezahynul nikto

Ruský útok na divadlo v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, v budove ktorého sa ukrývali civilisti, si vyžiadal jedného ťažko zraneného, o život však neprišiel nik, uviedli v piatok predstavitelia mesta. „Podľa počiatočných informácií tu nie sú mŕtvi. Sú tu však správy o jednej ťažko zranenej osobe,“ uviedla mestská rada Mariupola na sociálnej sieti Telegram. (tasr)

18:50 Dohoda Rusov a Ukrajincov je bližšie. Ukrajina by mala byť neutrálna

Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny, uviedol v piatok hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach Vladimir Medinskij. Neutrálny štatút Ukrajiny a to, že táto krajina nevstúpi do NATO, je podľa jeho slov jednou z „kľúčových záležitostí rozhovorov“. „Je to záležitosť, v ktorej sa postoje oboch strán maximálne priblížili,“ povedal Medinskij pre ruské tlačové agentúry.

Obe krajiny sú podľa jeho vyjadrení v „polovici cesty“ v oblasti záležitostí súvisiacich s demilitarizáciou Ukrajiny. Stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je podľa Medinského možné uskutočniť po tom, ako vyjednávači dosiahnu návrh dohody o ukončení bojov a vlády oboch krajín tento návrh schvália. (tasr)

18:15 Putinovi údajne narástla popularita, tvrdí to vládny inštitút

Putinovi v marci 2022 údajne dôverovalo až 79,6 percenta Rusov, tvrdí to vládny inštitút na výskum verejnej mienky, prieskum sa konal od 7. do 13. marca, mal by teda zaznamenať nálady v treťom týždni vojny. Kritický postoj vyjadrilo 16,4 percent oslovených.

V decembri mal Putin podporu 65 percent Rusov. Správu priniesol poľský denník Rzeczpospolita.

Až doteraz nezávislé Levada centrum nameralo Putinovi vo februári podporu 71 percent Rusov.

16:58 Kasianov: Zastavením vojny na Ukrajine by sa začal Putinov koniec

Bývalý ruský premiér Michail Kasianov neverí, že súčasný prezident Vladimir Putin to myslí s mierovými rozhovormi „vážne“. Podľa Kasianova je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, „ktoré bude uspokojivé pre Ukrajincov“. Uviedol to v piatkovom rozhovore pre stanicu BBC.

Okrem prísľubu neutrality – čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ – bude Putin podľa Kasianova trvať na „oficiálnom uznaní“ Krymu ako súčasti Ruska. „To je absolútne kľúčové, pán Putin je blázon do Krymu,“ povedal expremiér.

Kasianov, ktorý bol predsedom ruskej vlády v rokoch 2000 – 2004, vyjadril pochybnosti, že by sa nejaká dohoda dosiahla v rámci súčasných rokovaní medzi oboma stranami. Tie podľa neho len dávajú Rusom „čas na preskupenie“.

15:43 Zelenskyj: Zo zbombardovaného divadla v Mariupole zachránili 130 ľudí

Zo zbombardovaného divadla v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, obliehanom ruskými silami, sa podarilo zachrániť 130 ľudí. Oznámil to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Zachránených bolo viac ako 130 ľudí. Ale stovky obyvateľov Mariupoľa sú stále pod troskami,“ uviedol Zelenskyj vo videodkaze na Facebooku. Sľúbil, že záchranné operácie budú pokračovať „napriek ostreľovaniu“ mesta.

15:41 Rusko: Putin označil inváziu na Ukrajine za „hrdinské“ nasadenie ruskej armády

Za „hrdinské“ nasadenie ruskej armády označil v piatok ruský prezident Vladimir Putin „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine. Putin to vyhlásil na moskovskom štadióne Lužniki pred desaťtisícami svojich prívržencov. TASR správu prevzala od agentúr DPA a Reuters a spravodajskej stanice BBC.

V súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine Putin v prejave ďalej vyhlásil: „Vieme, čo máme robiť ďalej… definitívne zrealizujeme všetky naše plány.“ Počas tohto prejavu bol živý prenos štátnej televízie bez uvedenia konkrétnych dôvodov nakrátko prerušený, uvádza BBC.

Davy prítomné na štadióne mávali ruskými vlajkami a transparentmi s písmenom „Z“, ktoré predstavuje symbol pre „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, píše DPA. Ľudia skandovali: „Za Rusko. Za víťazstvo.“ Nad javiskom, kde vystúpil Putin, bol umiestnený nápis „Za svet bez nacizmu“. Miestni predstavitelia odhadujú, že na štadióne sa zhromaždilo viac než 200 000 ľudí, tento počet však nebolo možné overiť. Dôvodom Putinovho vystúpenia, ktoré sprevádzal aj hudobný koncert, bolo ôsme výročie anexie ukrajinského polostrova Krym, ku ktorému došlo 18. marca 2014.

Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti ôsmeho výročia vyhlásenia Krymskej republiky. Foto: TASR/AP

15:05 Zelenskyj očakáva pokrok v otázke členstva krajiny v EÚ

Ukrajina očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde k pokroku v prípade jej žiadosti o členstvo v Európskej únii. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v piatok hovoril so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Mal som dôležitý rozhovor s prezidentkou EK,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Vyjadrenie Európskej komisie k Ukrajine bude podľa neho pripravené do niekoľkých mesiacov, cituje ďalej Reuters.

15:00 Fico: Slovensko musí odmietnuť návrh Poľska na vyslanie vojsk NATO na Ukrajinu

Slovensko musí principiálne odmietnuť návrh Poľska na poslanie vojsk NATO na Ukrajinu, pretože by sa stalo oficiálnou súčasťou vojny na Ukrajine so všetkými jej dôsledkami. Líder opozičnej strany Smer-SD Robert Fico to uviedol v reakcii na poľský návrh vyslať mierovú misiu NATO na Ukrajine. TASR o tom informoval hovorca strany Ján Mažgút.

„Smer–SD principiálne nesúhlasí s tým, aby sa vojaci SR ako členského štátu NATO zúčastnili na vojenskej akcii na Ukrajine. NATO na Ukrajine nemá čo robiť,“ vyhlásil Fico s tým, že Slovensko nemá s vojnou na Ukrajine nič spoločné. Podotkol, že nikto SR neohrozuje ani mu nechce zobrať územia ako v roku 1938. Prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger (OĽaNO) by poľský návrh mali podľa neho rázne odmietnuť ešte dnes. Smer-SD naďalej odmieta posielanie zbraní na Ukrajinu.

https://standard.sk/183030/slovensko-chce-poskytnut-system-s-300-ukrajine-je-mi-jedno-ake-odkazy-posielaju-z-moskvy-tvrdi-nad/

14:45 Prezidentka: Mier nie je iba absenciou vojny, utrpenie na Ukrajine to pripomína

Utrpenie na Ukrajine nám pripomína, že mier nie je iba absenciou vojny. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí s účastníkmi Európskych katolíckych sociálnych dní na sociálnej sieti. „Pojem mieru musí byť naplnený láskou, pochopením, toleranciou – teda obsahom vychádzajúcim z nás, z nášho srdca. V tom vidím veľkú príležitosť aj pre kresťanské komunity, ktoré šíria práve tieto hodnoty,“ hovorí prezidentka.

14:30 Kollár: Rusko nakoniec na vojnu proti Ukrajine ťažko doplatí

Ruská federácia na svoje rozhodnutie vojensky napadnúť Ukrajinu napokon ťažko doplatí. Je však dôležité, aby sme pre tento krok nezačali nenávidieť obyčajných Rusov, ktorí zaň zodpovednosť nenesú. V diskusii v TASR TV to zdôraznil predseda Národnej rady SR Boris Kollár.

„Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie voči štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu,“ povedal Kollár.

13:51 Bývalý predstaviteľ Kremľa odstúpil po kritike vojny na Ukrajine z postu

Bývalý ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič, ktorý sa vyslovil voči ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, odstúpil z postu šéfa prestížnej vedecko-technologickej nadácie Skolkovo po tom, ako ho poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak obvinil, že je „zradcom národa“ a koná „v záujme nepriateľa“ a žiadal jeho prepustenie z funkcie.

Dvorkovič (49), ktorý bol podpredsedom ruskej vlády v rokoch 2012 – 2018, tento týždeň v rozhovore pre americký magazín Mother Jones uviedol: „Vojny sú najhoršou z vecí, akým možno v živote čeliť… vrátane tejto vojny.“ „V myšlienkach som s civilistami na Ukrajine.“ dodal.    

Arkadij Dvorkovič a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

13:52 Naď ani Černochová si zatiaľ nevedia predstaviť mierovú misiu NATO na Ukrajine

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) si zatiaľ nevie predstaviť vyslanie mierovej misie Aliancie na Ukrajinu. Chce počkať na konkrétny návrh. Česká ministerka obrany Jana Černochová je pripravená hľadať riešenia. Ako poznamenala, aj menej štandardné riešenie však musí byť v medziach medzinárodného práva. V piatok tak reagovali na výzvu Poľska na nasadenie mierovej misie NATO na Ukrajinu.

„Z hľadiska súčasného medzinárodného práva v tejto chvíli nevieme, ako by to bolo možné. Jediný, kto môže poslať modré prilby, je Bezpečnostná rada (OSN),“ skonštatovala Černochová. Vzhľadom na ruské právo veta v rade sa však podľa nej musí hľadať iné riešenie. „Možno aj riešenie, ktoré nie je štandardné, ale musí tam byť istota, že sa budeme pohybovať aspoň v nejakých medziach medzinárodného práva. My sme pripravení túto debatu viesť,“ vyhlásila.

Slovenský minister si chce počkať na konkrétny návrh. „Naozaj si ani ja neviem predstaviť, ako by to malo vyzerať. Keď budem mať na stole konkrétny návrh, tak sa budeme môcť k tomu vyjadriť,“ povedal Naď. Deklaroval, že NATO robí všetko pre deeskaláciu konfliktu a preto, aby nedalo režimu ruského prezidenta Vladimira Putina žiadnu zámienku zaútočiť na akúkoľvek z členských krajín.

13:24 Poľský premiér navrhne na samite NATO zriadenie mierovej misie na Ukrajine

Poľsko na budúcotýždňovom samite Severoatlantickej aliancie navrhne zriadenie mierovej a humanitárnej misie NATO na Ukrajine. Návrh na zriadenie misie prišiel pôvodne od podpredsedu poľskej vlády Jaroslawa Kaczyňského, ktorý tento týždeň navštívil Kyjev spoločne s českým, poľským a slovinským premiérom.

Kaczyňski po rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi v Kyjeve povedal, že mierová a humanitárna misia by mala byť zriadená Severoatlantickou alianciou, prípadne inou organizáciou. Takáto misia by mala byť podľa neho „chránená ozbrojenými silami“. Morawiecki novinárom oznámil, že poľský minister obrany Mariusz Blaszczak predstavil tento plán na stretnutí s ministrami obrany členských štátov NATO. Na tento návrh reagoval pozitívne dánsky minister obrany Morten Bödskov, podľa ktorého je dánska vláda pripravená poslať vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, ak by to pomohlo k ukončeniu krviprelievania.

13:09 Bulharsko vyhostilo desať ruských diplomatov

Bulharsko v piatok vyhlásilo desať ruských diplomatov za nežiaduce osoby a dalo im 72 hodín na opustenie krajiny. Rezort bulharskej diplomacie spresnil, že vyhostení pracovníci ruského veľvyslanectva podľa informácií bulharských úradov vykonávali na území hostiteľskej krajiny činnosti nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

13:00 Pápež v posolstve pre konferenciu v Bratislave odsúdil vojnu na Ukrajine

Pápež František v piatok označil vojnu na Ukrajine za „zvrátené zneužívanie moci“ v prospech straníckych záujmov, pre ktoré musia nevinní ľudia čeliť brutálnemu násiliu.

„Ľudstvo je opäť ohrozené zvráteným zneužívaním moci a straníckymi záujmami, ktoré vystavujú bezbranných ľudí všetkým formám brutálneho násilia,“ uviedol pápež v posolstve.  

12:20 Putin v telefonáte so Scholzom obvinil Kyjev zo zdržovania mierových rozhovorov

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Kyjev z pokusov o zdržovanie mierových rokovaní s Moskvou. Povedal to v telefonáte nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi a dodal, že Rusko je stále pripravené hľadať spôsoby riešenia situácie.

Nemecký kancelár v takmer hodinovom telefonáte s ruským prezidentom zdôraznil, že je potrebné zlepšiť humanitárnu situáciu na Ukrajine a čo najskôr dosiahnuť pokrok v hľadaní diplomatického riešenia, informuje agentúra Reuters.

10:30 Pri útoku v Ľvove boli podľa ukrajinskej strany použité strely s plochou dráhou letu

Pri piatkovom útoku ruských síl na zariadenie na opravu lietadiel v západoukrajinskom meste Ľvov boli použité strely s plochou dráhou letu, odpálené z ťažkých strategických bombardérov v Čiernom mori. Informuje o tom stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.

https://twitter.com/RALee85/status/1504700003624927235

Pravdepodobne išlo o rakety typu Ch-555, ktoré sú podľa korešpondenta Sky News Nicka Martina „veľmi sofistikovanými zbraňami“. Dodal, že ide o riadené strely s dlhým doletom.

Pri útoku, o ktorom sa najprv predpokladalo, že zasiahol medzinárodné letisko v Ľvove, ale neskôr starosta Andrij Sadovyj spresnil, že terčom sa stala neďaleká budova, kde sa opravovali lietadlá, nikto nezomrel, avšak došlo k zničeniu budovy továrne.

Ľudia sa pozerajú na dym po výbuchu v ukrajinskom meste Ľvov. Foto: TASR/AP

10:20 Gröhling: Školy dostanú 200-eurový príspevok na každého ukrajinského žiaka

Základné a stredné školy, ktoré vzdelávajú žiakov z Ukrajiny, dostanú jednorazový príspevok vo výške 200 eur na každého ukrajinského žiaka. Na tlačovej konferencii to povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Za tieto finančné prostriedky môžu nakúpiť školské potreby pre žiakov, alebo hradiť cestovné či zafinancovať iné náklady, ktoré školám vzniknú vzdelávaním žiakov z Ukrajiny,“ vysvetlil.

Na Slovensku sa momentálne nachádza 1 773 žiakov z Ukrajiny, rezort na nich dokopy uvoľní 354 600 eur. Školy podľa slov ministra dostanú finančný príspevok na každého ďalšieho žiaka automaticky. Minister tiež informoval, že školy majú pre ukrajinských žiakov zabezpečiť jazykový kurz.

10:16 Rusko predĺžilo zákaz letov na jedenásť svojich letísk

Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) predlžuje zákaz letov na 11 letísk v strednej a južnej časti Ruskej federácie a na Krymskom polostrove. Zákaz platí do 26. marca, informovala v piatok agentúra DPA.

Lety sú dočasne obmedzené na letiská Anapa, Belgorod, Briansk, Voronež, Gelendžik, Krasnodar, Kursk, Lipeck, Rostov na Done, Simferopol, Elista. Na organizovanie prepravy cestujúcich do týchto miest sa leteckým spoločnostiam naďalej odporúča využívať letiská Soči, Volgograd, Mineraľnyje Vody, Stavropol a Moskva. Ostatné ruské letiská vrátane medzinárodných fungujú ako zvyčajne, ubezpečil úrad.

09:56 Ruské ministerstvo obrany: Boje prebiehajú v centre mesta Mariupoľ

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruské jednotky a ich spojenci zo separatistických regiónov na východe Ukrajiny bojujú v centre mesta Mariupoľ. Informuje o tom agentúra AFP.

„Jednotky (samozvanej) Doneckej ľudovej republiky (DĽR) s podporou ruských ozbrojených síl v centre Mariupoľa uťahujú obkľúčenie a bojujú proti (ukrajinským) nacionalistom,“ uviedol rezort obrany v Moskve. Ministerstvo dodalo, že separatisti z proruskej Luhanskej ľudovej republiky, ktorej nezávislosť Moskva spoločne s DĽR uznala 21. februára, „oslobodili viac ako 90 percent územia republiky“.

Mariupoľ už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili. Z mesta sa podľa tamojších úradov podarilo utiecť už približne 30-tisíc ľuďom, avšak vyše 300-tisíc ďalších je tam stále uviaznutých.

https://standard.sk/182582/kryt-v-mariupolskom-divadle-vydrzal-zatial-nie-su-informacie-o-obetiach/

09:41 Úlomky rakety zasiahli bytový dom v Kyjeve, úrady hlásia jednu obeť

Úlomky zo zostrelenej ruskej rakety zasiahli v piatok bytový dom v severnej časti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. O život prišla jedna osoba, ďalších 19, z toho štyri deti, utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP  o tom v piatok informovala ukrajinská záchranná služba.

Dodala, že z päťpodlažného bytového domu bolo zachránených 12 ľudí a ďalších 98 záchranári evakuovali do bezpečia.

08:53 Rusko má problémy so zásobovaním vojakov v prvej línii, postúpilo iba minimálne

Americké ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej v piatok konštatuje, že za posledných 24 hodín postúpili ruské jednotky len minimálne. Spojené štáty tiež uviedli, že majú určité neoficiálne dôkazy o poklese bojovej morálky ruských vojakov. Nemenovaný predstaviteľ objasnil, že tento stav je spôsobený zlým velením, nedostatkom informácií, ktoré vojaci dostávajú o svojej misii a o jej cieľoch, ako aj dezilúziou, že narážajú na takú silnú obranu protivníka.

Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe vychádzajúcej z informácií obrannej spravodajskej služby uviedlo, že Rusko má problémy so zásobovaním svojich jednotiek v prvej línii základnými potravinami a palivom. V správe sa tiež píše, že ukrajinské protiútoky nútia Rusko odkloniť veľký počet vojakov na obranu vlastných zásobovacích línií, čo „vážne obmedzuje útočný potenciál Ruska.

Jednotky Rusov a separatistov v Mariupole. Foto: Internet

08:00 Starosta Ľvova: Ruská raketa nezasiahla letisko, ale neďalekú budovu

Starosta západoukrajinského mesta Ľvov Andrij Sadovyj na svojom účte v aplikácii Telegram v piatok ráno napísal, že rakety vypálené ruskou armádou nezasiali priamo tamojšie medzinárodné letisko, ako sa pôvodne predpokladalo, ale neďalekú budovu, kde sa opravovali lietadlá. Sadovyj spresnil, že budovu zasiahlo niekoľko rakiet a zničilo ju. Hlásené neboli nijaké obete, keďže práce v továrni boli prerušené ešte pred ostreľovaním. Sadovyj už predtým uviedol, že letisko „rozhodne“ nebolo zasiahnuté.

Dodal, že na miesto smerujú záchranári a ďalšie zložky. Vozidlá z ciest vedúcich na letisko na kontrolných stanovištiach boli vracané späť. Z Ľvova ležiaceho približne 70 kilometrov od poľských hraníc boli v piatok ráno hlásené viaceré výbuchy. Podľa televízie Ukrajina 24 bolo počuť najmenej tri explózie.

Na snímke dym stúpa po explózii počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v ukrajinskom Ľvove. Foto: TASR/AP

07:59 Rusko vyhlásilo nad územím východoukrajinského Donbasu bezletovú zónu.

Vyhlásenie bezletovej zóny znamená zákaz všetkých alebo určitých typov lietadiel lietajúcich cez určený vzdušný priestor. Štáty, ktoré zavádzajú bezletovú zónu, by mali byť pripravené zostreliť každé lietadlo, ktoré naruší tento priestor. Vyhlásenie bezletovej zóny možno použiť napríklad na ochranu cieľov na zemi, napríklad civilistov utekajúcich do bezpečia.

05:19 WHO: Vojna poznačí zdravie Ukrajincov na ďalšie roky až desaťročia

Vojna na Ukrajine má ničivý vplyv na zdravie jej obyvateľov, uviedla vo štvrtok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s tým, že tieto následky poznačia krajinu na najbližšie roky až desaťročia. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„WHO potvrdila 43 útokov na zdravotnícke zariadenia, pri ktorých bolo zabitých 12 ľudí a 34 bolo zranených, medzi nimi aj zdravotnícki pracovníci. V akomkoľvek konflikte sú útoky na zdravotnú starostlivosť porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Narušenie služieb a dodávok tovaru na Ukrajine vytvára mimoriadne rizikové prostredie pre ľudí so srdcovocievnymi chorobami, rakovinou, cukrovkou, infekciou HIV či tuberkulózou, ktoré patria medzi hlavné príčiny úmrtí v tejto krajine, dodal Tedros.

Na Ukrajine sú naliehavo potrebné aj služby v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory.

„V ukrajinských psychiatrických liečebniach a zariadeniach dlhodobej starostlivosti je viac ako 35 000 pacientov, ktorí majú vážny nedostatok liekov, jedla, vykurovania, prikrývok a ďalších vecí,“ povedal Tedros.

WHO podľa svojich údajov doteraz poslala na Ukrajinu približne 100 ton zdravotníckych zásob vrátane kyslíka, inzulínu, chirurgických potrieb, anestetík a súprav na transfúziu krvi.

Pracovníkom WHO sa momentálne darí zásobovať veľa miest zo skladu v meste Ľvov na západe Ukrajiny, podľa Tedrosa však potrebujú „ničím nerušený“ prístup do všetkých oblastí krajiny.

Konvoj OSN, ktorého súčasťou bol aj kamión WHO nesúci dôležitý zdravotnícky materiál, sa vo štvrtok nedokázal dostať do obliehaného mesta Sumy, pripomína The Guardian. Zdravotnícke zásoby vyčlenené pre Mariupol sa taktiež doteraz nepodarilo previezť na miesto určenia.

03:36 Zelenskyj sa opäť prihovoril Ukrajincom aj Rusom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok opäť prihovoril svojim krajanom. Informoval ich o svojom prejave v dolnej komore nemeckého parlamentu, rozhovoroch so svetovými lídrami a apeloval aj priamo na ruských občanov. Zdôraznil tiež, že ruská armáda nedobyla žiadne ďalšie kľúčové oblasti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Dnes som sa prihovoril parlamentu Nemecka, jednej z najvplyvnejších krajín sveta… Hovoril som nielen ako prezident, ale aj ako Ukrajinec, ako občan, ako Európan, ako niekto, kto dlhé roky pociťuje, že nemecký štát je od nás oddelený múrom, neviditeľným, ale pevným múrom,“ povedal Zelenskyj.

„Boli sme svedkami toho, ako Nemecko celé desaťročia bojovalo za svoju ekonomiku, za nové ruské plynovody a staré európske sny. Sníva o nejakej spolupráci, ktorú Rusko už dlho neberie vážne,“ dodal ukrajinský prezident s tým, že nemeckí občania chcú v tomto smere zmenu.

„Sme svedkami toho, ako väčšina Nemcov úprimne podporuje revíziu tejto starej politiky. Vidíme, že kancelár Olaf Scholz má veľkú šancu a veľkú misiu… Zaručte Európe mier. Dlhotrvajúci a hlavne poctivý,“ vyzval Zelenskyj vládu v Berlíne.

Ukrajinský líder tiež poznamenal, že po rozhovoroch s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým prezidentom Joeom Bidenom má pocit, že svet „lepšie rozumie“ Ukrajine

„Mám pocit, že nám lepšie rozumejú. V Európe, vo svete, v rôznych krajinách. A to nám zabezpečuje stále väčšiu podporu. Takú, o akú sme žiadali,“ povedal Zelenskyj.

Vláda v Kyjeve má podľa Zelenského informácie, že ruská armáda verbuje žoldnierov zo zahraničia na boj na Ukrajine. Dodal, že ukrajinská armáda zadržala ďalších ruských brancov, pričom niektorí „sa odmietajú vrátiť naspäť do Ruska.“

„Neplánovali sme vziať tisíce zajatcov. Nepotrebujeme 13 000 alebo viac mŕtvych ruských vojakov. Túto vojnu sme nechceli. Chceme len mier,“ apeloval Zelenskyj na ruských občanov.

Zelenskyj, ktorý sa vo štvrtok virtuálne prihovoril poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu, apeloval na Berlín, aby naďalej podporoval Ukrajinu. Kancelára Scholza vyzval, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) si podáva ruku so zranenou tínedžerkou Katerynou Vlasenkovou, utečenkyňou z Vorzelu, ktorá svojím telom zakryla svojho mladšieho brata počas ruského ostreľovania pri úteku z ich domu, pri príležitosti jeho návštevy v nemocnici v Kyjeve 17. marca 2022. Foto: TASR/AP

00:40 BR OSN: Rusko stiahlo svoj návrh rezolúcie o humanitárnej situácii na Ukrajine

Rusko stiahlo svoj návrh rezolúcie o humanitárnej situácii na Ukrajine, ktorý mal byť predmetom hlasovania na piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ruského veľvyslanca pri OSN Vasilijho Nebenziu.

Moskva zrušila plánované hlasovanie údajne preto, že sa jej nepodarilo získať jasnú podporu od Číny a Indie, uviedol pre AFP nemenovaný veľvyslanec.

Predmetnú rezolúciu by určite vetovali západné mocnosti, hlasy od Pekingu či Naí Dillí by však boli pre Moskvu znamením, že má v medzinárodnom spoločenstve stále nejakú podporu, analyzuje AFP.

Moskva dala v utorok kolovať návrh rezolúcie, ktorá požadovala ochranu civilistov „v ohrozených situáciách“ na Ukrajine a bezpečný prechod humanitárnej pomoci i ľudí pokúšajúcich sa odísť z krajiny. Rusko chcelo o rezolúcii hlasovať v stredu, potom však požiadalo o presun na štvrtok a následne na piatok.

Návrh rezolúcie zverejnený v utorok vyjadroval „vážne obavy“ zo zhoršujúcej sa humanitárnej situácie a zo správ o civilných obetiach na Ukrajine aj okolo nej. Návrh tiež zdôraznil „potrebu, aby sa zúčastnené strany dohodli na humanitárnych prestávkach s týmto cieľom (evakuácie)“.

V texte rezolúcie nebolo nikde spomenuté, že humanitárna kríza na Ukrajine vznikla v dôsledku vojny, ktorá začala 24. februára útokom ruských vojsk.

(tasr, sita)

ŠTVRTOK

https://standard.sk/182408/heger-po-stretnuti-s-americkym-ministrom-obrany-sme-ochotni-poskytnut-zbrane-ak-neohrozime-nasu-bezpecnost/

Ďalšie články