17. marca, 06:13

Heger po stretnutí s americkým ministrom obrany: Sme ochotní poskytnúť zbrane, ak neohrozíme našu bezpečnosť

Heger po stretnutí s americkým ministrom obrany: Sme ochotní poskytnúť zbrane, ak neohrozíme našu bezpečnosťAmerický minister obrany Lloyd Austin predseda vlády SR Eduard Heger. Foto: Jaroslav Novák/TASR

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:21 Premiér: Sme ochotní poskytnúť vojenskú techniku, ak neohrozíme našu bezpečnosť

Slovenská vláda je ochotná poskytnúť vojenskú techniku, ale len za podmienok, že neohrozíme bezpečnosť vlastnej krajiny. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) o tom informoval na sociálnej sieti po štvrtkovom stretnutí s ministrom obrany Spojených štátov amerických Lloydom Austinom.

Predseda vlády zdôraznil, že si cení záväzok spojencov zvýšiť bezpečnosť Slovenska. Dodal, že už v najbližších dňoch príde na Slovensko z USA technika, potrebná na zvýšenie obranyschopnosti. Heger s Austinom hovorili aj o pomoci Ukrajine, ktorú Slovensko poskytuje a bude v tom ďalej pokračovať. „Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina nepadla do rúk Vladimira Putina,“ podotkol Heger.

Ako dodal, Austin ho ubezpečil, že máme v USA silného spojenca, ktorý nám v prípade útoku okamžite príde na pomoc a ochráni slovenských občanov. „Tieto slová sú v čase, keď Rusko agresívne napadlo nášho východného suseda, veľmi dôležité,“ povedal premiér.

Americký minister obrany Lloyd Austin predseda vlády SR Eduard Heger. Foto: Jaroslav Novák/TASR

21:01 NBC News: Ruské sily obsadili mesto Izium v Charkovskej oblasti

Ruské sily obsadili mesto Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, informovala vo štvrtok televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa rezortu obrany USA. Zástupca starostu Iziumu pred dvoma dňami varoval, že mestu ležiacemu medzi Charkovom a Doneckom, ktoré je už viac ako dva týždne v obkľúčení, rýchlo dochádzajú zásoby a naliehavo potrebuje humanitárne koridory, ktoré by pomohli civilistom uniknúť zo strašných podmienok.

21:00 USA: Ruské útoky na civilistov sú vojnovým zločinom, Putin je vražedný diktátor

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov tým, že na okupovanej Ukrajine útočí na civilistov. „Úmyselné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom. Po všetkej tej deštrukcii, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, je pre mňa ťažké usúdiť, že Rusi robia niečo iné,“ povedal Blinken.

Podľa jeho slov tiež Rusko nevyvíja vážne úsilie pri rokovaniach s Ukrajinou s cieľom ukončiť vojnu, ktorá trvá od 24. februára. „Na jednej strane chválime Ukrajinu za to, že sedí za rokovacím stolom napriek tomu, že je každú minútu bombardovaná. Zároveň som nezaznamenal žiadne zmysluplné úsilie Ruska o ukončenie tejto vojny prostredníctvom diplomacie,“ dodal.

20:00 Prezidentka: Kompenzačné opatrenia sú pre nízkopríjmové skupiny ľudí nevyhnutné

Cielené kompenzačné opatrenia sú pre nízkopríjmové skupiny ľudí nevyhnutné. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na tom vo štvrtok zhodla v diskusii s ekonomickými odborníkmi Viliamom Páleníkom, Jánom Pokrivčákom a Ivanom Miklošom. Hovorili spolu o potravinovej bezpečnosti a vyšších cenách potravín.

Hlava štátu zdôraznila, že svet prechádza z jednej krízy do druhej. Dôsledky pandémie a prebiehajúca ruská agresia na Ukrajine podľa Čaputovej majú a budú mať vplyv aj na infláciu a zvyšovanie cien niektorých komodít. Najmä palív, energií a potravín. „Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu, a preto obavy z nedostatku potravín dnes nie sú na mieste. Na mieste je však prijímanie opatrení, ktoré najviac ohrozeným skupinám ľudí pomôžu dôsledky zdražovania prekonať,“ skonštatovala.

19:35 Biden na stretnutí s írskym premiérom Martinom odsúdil Putinovu „surovosť“

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok na virtuálnom stretnutí s írskym premiérom Micheálom Martinom odsúdil „surovosť“ ruského prezidenta Vladimira Putina. „Putinova surovosť a to, čo jeho vojaci robia na Ukrajine, je jednoducho neľudské,“ povedal Biden.  

Joe Biden. Foto: TASR/AP

18:20 ČR: Senát schválil vyslanie vojakov do jednotky NATO na Slovensku

Český Senát vo štvrtok schválil návrh na vyslanie 650 vojakov na Slovensko, kde budú veliť jednotke NATO. Slovenská misia českých vojakov má posilniť obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie v súvislosti s ruským napadnutím Ukrajiny, informujú webové Novinky.cz.

„Vyslanie našich vojakov na Slovensko je naozaj veľmi silné politické gesto, ktoré nespochybniteľným spôsobom vyjadruje našu ochotu napĺňať záväzok kolektívnej obrany v rámci NATO,“ povedal na pléne minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.

18:09 Červený kríž hlási pokrok v prípade návštev vojnových zajatcov na Ukrajine

Červený kríž vidí pokrok vo svojom úsilí získať prístup k vojnovým zajatcom na Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. Vo štvrtok to uviedol prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer.

„Otázka zajatcov je kľúčovou otázkou… Pokrok ma povzbudil. Objektívne je to tak, že MVČK je informovaný a môže navštíviť všetkých väzňov,“ povedal Maurer. „Tento pohľad na ľudskosť je niečo, čoho potrebujeme ešte viac,“ konštatoval.

Vrana letí okolo nápisu Milujem Ukrajinu v centre Kyjeva, Foto: TASR/AP

18:02 Banka JPMorgan Chase dostala platbu dlhu z Ruska

Americká korešpondenčná banka JPMorgan Chase prijala platbu dlhu od centrálnej banky Ruska a po preverení u amerických úradov ju spracovala.

ňProstriedky boli zaslané banke Citigroup, platobnému agentovi zodpovednému za vyplácanie držiteľov dlhopisov, uviedol vo štvrtok zdroj, podľa ktorého išlo o platbu v dolároch. Po jej pripísaní na účet platobného agenta bude 

16:40 Pri ostreľovaní mesta Merefa prišlo o život najmenej 21 ľudí

Najmenej 21 ľudí zahynulo a ďalších 25 utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom ostreľovaní mesta Merefa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informáciu zverejnila TASR na základe správy agentúry AFP s odvolaním sa na miestnu prokuratúru.

Delostrelecká paľba zasiahla v Merefe v skorých ranných hodinách budovu školy a kultúrny dom, uviedla prokuratúra v príspevku na Facebooku. Zo zranených je desať ľudí vo vážnom stave.

Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto ležiace zhruba 30 kilometrov severne od Merefy, je v posledných týždňoch neustále terčom leteckých útokov ruských síl, ktoré spôsobili vážne škody.

16:30 ESA pre konflikt na Ukrajine pozastavuje rusko-európsku misiu na Mars

Európska vesmírna agentúra (ESA) vo štvrtok oznámila, že pozastavuje rusko-európsku misiu ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. Dôvodom je vojna na Ukrajine a súvisiace sankcie zavedené voči Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP a oficiálnej webovej stránky ESA.

Rada ESA na stretnutí v Paríži v dňoch 16. – 17. marca posúdila situáciu, ktorá nastala z dôvodov vojny na Ukrajine. Rozhodla, že v súčasnosti nie je možné pokračovať v spolupráci s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos na misii ExoMars.

ESA vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke vo štvrtok odsúdila „ľudské obete a tragické následky“ agresie voči Ukrajine. Takisto súhlasí so sankciami zavedenými voči Rusku, hoci si uvedomuje, že môžu mať vplyv na vedecký výskum vesmíru.

Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin označil v reakcii rozhodnutie ESA za „veľmi trpké pre všetkých nadšencov vesmíru“. Vo vyjadrení na sociálnej sieti podľa AFP dodal, že Rusko „uskutoční túto výskumnú expedíciu samo“.

16:20 Ukrajina požiadala Turecko, aby bolo medzi garantmi budúcej dohody s Ruskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požiadal vo štvrtok Turecko, aby bolo garantom akejkoľvek budúcej dohody s Ruskom, a to spolu s piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom, uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu počas návštevy Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Ukrajina predložila ponuku na dohodu o kolektívnej bezpečnosti: P5 (päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN), Turecko a Nemecko. Ruská federácia nemá námietky,“ povedal Čavušoglu počas návštevy ukrajinského mesta Ľvov. Piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN sú Čína, Francúzsko, Rusko, Británia a Spojené štáty.

Turecko udržiava úzke vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom a ponúklo sa ako sprostredkovateľ medzi oboma bojujúcimi stranami. Čavušoglu navštívil v stredu Moskvu a na spoločnej tlačovej konferencii s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom vyzval na ukončenie krviprelievania a okamžité prímerie v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol, aby sa umožnila evakuácia uviaznutých civilistov vrátane tureckých občanov.

16:15 Ministri obrany Slovenska aj USA chcú ďalej pomáhať Ukrajine

Slovenská republika i Spojené štáty americké sú naďalej pripravené posilňovať obranu Ukrajiny. Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) a minister obrany USA Lloyd Austin to deklarovali po štvrtkovom rokovaní v Bratislave.

Obaja potvrdili diskusie o možnom poskytnutí slovenského systému protivzdušnej obrany S-300. Slovenský minister však zdôraznil, že to bude možné, až keď bude mať SR zaň náhradu. Témou rokovania bolo aj zabezpečenie vzdušného priestoru Slovenska do nasadenia stíhačiek F-16, ktorých dodanie sa oneskorí.

16:04 Ruská diplomacia: Vyhostenie diplomatov zo SR povedie k degradácii vzťahov

Rozhodnutie Slovenska vyhostiť troch ruských diplomatov povedie k degradácii bilaterálnych vzťahov medzi oboma krajinami, uviedla vo štvrtok na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Sme sklamaní z ďalšieho nevľúdneho kroku zo strany slovenských úradov. Pod prehnanou zámienkou sa rozhodli do 72 hodín vyhostiť troch diplomatických zamestnancov ruských zahraničných misií… Na pozadí démonizácie vzťahov s Ruskom zo strany Západu takáto politika zámerného zhoršovania na bilaterálnej úrovni vedie k degradácii našej spolupráce,“ povedala Zacharovová.

„Možno alebo zrejme sa Bratislava s rovnakou posadnutosťou snaží držať krok s ostatnými západnými krajinami, ktoré sú k nám nepriateľské, a tak sa zaviazala rozpútať protiruskú kampaň zrejme neuvedomujúc si, kam by ju to mohlo priviesť – a privedie, ak sa toto všetko nezastaví,“ dodala Zacharovová.

15:25 Z divadla v Mariupole už zachránili 130 ľudí

Približne 130 civilistov zatiaľ zachránili zo zbombardovaného divadla v ukrajinskom meste Mariupol, kde sa ľudia ukryli pred útokmi ruských síl, informovala vo štvrtok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ukrajinskú poslankyňu Olhu Stefanišynovú.

„Dobrá správa, ktorú tak naliehavo potrebujeme. Protiletecký kryt pod divadlom v Mariupole to vydržal. Zachránených bolo už približne 130 ľudí,“ napísala na Facebooku Stefanišynová. „Je to zázrak,“ dodala a opísala, ako záchranári odstraňujú trosky, aby spod nich vyslobodili ďalších preživších.

Ukrajinský poslanec Dmytro Gurin, na ktorého sa odvolala stanica BBC, predtým oznámil, že väčšina z vyše 1000 žien a detí ukrývajúcich sa v kryte civilnej ochrany v divadle v Mariupole, ktoré sa v stredu stalo terčom útoku ruských síl, prežila.

Image
Zničený ruský raketomet. Foto: Internet

14:53 Litva žiada vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou

Litovský parlament vo štvrtok jednomyseľne hlasoval za vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Vo svojom stanovisku žiada OSN, aby okamžite prijala opatrenia na vytvorenie bezletovej zóny a zabránila tak masovým obetiam z radov civilistov.

Parlament ďalej vyzýva parlamenty ostatných štátov, aby pracovali na zriadení humanitárnych koridorov na Ukrajine, zatiaľ čo by sa mala pripravovať technická stránka bezletovej zóny.

VIDEO Ruská flotila pri Odese

14:41 NATO sa nezapojí do vojny na Ukrajine, tvrdí nemecký kancelár

Nemecký kancelár Olaf Scholz ocenil prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vo štvrtok adresoval poslancom Spolkového snemu, a prisľúbil, že Berlín poskytne Kyjevu ďalšiu podporu v boji proti ruskej agresii. Scholz však zároveň zdôraznil, že Severoatlantická aliancia sa do vojny na Ukrajine vojensky nezapojí.

„Stojíme na strane Ukrajiny,“ ubezpečil Scholz po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Berlíne a Zelenskému sa poďakoval za „pôsobivé slová“. „Avšak jedno sme formulovali jasne a zreteľne – NATO vojensky do tejto vojny nezasiahne,“ zdôraznil kancelár.

14:33 HRW vyzýva Ukrajinu, aby prestala zverejňovať videá so zajatými ruskými vojakmi

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzýva ukrajinských predstaviteľov, aby prestali zverejňovať videá so zajatými ruskými vojakmi, keďže je to v rozpore so Ženevskými konvenciami o dôstojnom zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Organizácia HRW pripomenula, že ukrajinské orgány predviedli na tlačovú konferenciu v Kyjeve zajatých ruských vojakov a tieto zábery potom šírili prostredníctvom svojich oficiálnych účtov na sociálnych sieťach. Zajatci boli podľa záberov ponižovaní alebo zastrašovaní. Ukrajinská bezpečnostná služba a ministerstvo vnútra zverejnili na sociálnych sieťach videá s ruskými zajatcami aj s ich menami, identifikačnými číslami a inými osobnými údajmi.

13:58 Peskov: Rokovania s Ukrajinou pokračujú, k dohode ešte nedošlo

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že ruská delegácia vkladá veľa energie do rozhovorov o možnej mierovej dohode s Ukrajinou, ktorá by mohla rýchlo zastaviť ruskú vojenskú operáciu. Peskov tvrdil, že ruská delegácia je pripravená pracovať na dohode nepretržite a „túto pripravenosť preukazuje“. Hovorca Kremľa sa tiež snažil tvrdiť, že „podobnú horlivosť na ukrajinskej strane“ nevidno, nad čím vyjadril poľutovanie.

13:56 Čínsky veľvyslanec: Ukrajinu nikdy nenapadneme

Čína nikdy nenapadne Ukrajinu, vyhlásil čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Sien-žung, v súčasnosti sídliaci v Ľvove, na pondelkovom stretnutí so šéfom oblastnej samosprávy Maxymom Kozyckým.

„Čína nikdy nenapadne Ukrajinu. Pomôžeme, najmä ekonomicky. V situácii, v ktorej sa nachádzate, sa zachováme zodpovedne,“ zdôraznil veľvyslanec, ktorý podľa Kozyckého taktiež informoval, že čínske veľvyslanectvo, ktoré sa z Kyjeva presťahovalo do Ľvova, tam nateraz zostane.

Peking naďalej odmieta odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu. V utorok Čína uviedla, že nie je súčasťou konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a nechce byť zasiahnutá sankciami Západu.

13:33 Reznikov: Ukrajina vyšetruje haváriu dronu v Chorvátsku, určite ho tam neposlala

Zrútenie dronu v Chorvátsku minulý týždeň vyšetrujú ukrajinské orgány. Už teraz je však možné povedať, že Ukrajina do Chorvátska žiaden dron neposlala. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry HINA.

„S mojím chorvátskym kolegom som v dennom kontakte. Incident vyšetrujeme a môžem s istotou potvrdiť, že Ukrajina smerom na Chorvátsko dron nevypustila. Chorvátsko je naším priateľom a nikdy by sme mu to neurobili,“ vyhlásil Reznikov prostredníctvom videohovoru na zasadnutí výboru pre zahraničné záležitosti a podvýboru pre bezpečnosť a obranu Európskeho parlamentu a európsko-ukrajinskej parlamentnej delegácie.

Ukrajinskí vojaci strieľajú do vzduchu počas pohrebu svojich dvoch kolegov Romana Raka a Mykolu Mykytiuka v obci Staryči na západe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

13:08 Kremeľ odmietol nariadenie MSD o zastavení vojenskej ofenzívy na Ukrajine

Kremeľ vo štvrtok odmietol nariadenie Medzinárodného súdneho dvora (MSD) o pozastavení vojenských útokov na Ukrajine. Vyjadrenie z Moskvy prišlo deň po rozhodnutí súdu v Haagu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že na zastavení bojov sa musia dohodnúť Moskva a Kyjev. Dodal, že ruská delegácia zatiaľ ukazuje väčšiu pripravenosť na rokovania než ukrajinská strana.

12:58 Ukrajinský minister obrany vyzval EP, aby označil Putina za vojnového zločinca

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval vo štvrtok poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby označili šéfa Kremľa Vladimira Putina za vojnového zločinca.

Reznikov prostredníctvom videokonferencie hovoril s europoslancami z Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE). Na virtuálne rokovanie boli prizvaní aj členovia Delegácie EP pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina.

Ukrajinský minister informoval poslancov Európskeho parlamentu o najnovšom vývoji na Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Uviedol pritom viacero príkladov vojnových zločinov spáchaných ruskými silami na Ukrajine vrátane stredajšieho leteckého útoku na divadlo v Mariupole.

12:29 Guardian: Vládne weby v Rusku vyradil bezprecedentný počítačový útok

Webové stránky ruských úradov a vládnych agentúr zasiahol bezprecedentný kybernetický útok, informovalo vo štvrtok ruské ministerstvo pre digitálny rozvoj, telekomunikácie a masmédiá. Mnisterstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že kým intenzita predchádzajúcich útokov bola maximálne 500 gigabajtov, najnovšie dosiahla jeden terabajt. Rezort na margo toho uviedol, že útoky sú „dvakrát až trikrát silnejšie ako najzávažnejšie incidenty, ktoré sme museli riešiť v minulosti“.

12:15 Slovinsko má na Slovensko vyslať do 200 vojakov, mandát eFP sa upraví

V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO by na Slovensku malo pôsobiť do 200 slovinských vojakov. Schválený mandát sa tak má upraviť, keďže hovorí o stovke vojakov Slovinska. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po štvrtkovom rokovaní so svojím slovinským náprotivkom Matejom Toninom.

Slovinskú v jednotku v rámci eFP na Slovensku by mala tvoriť mechanizovaná rota s kolesovou obrnenou technikou. Umiestnená bude pravdepodobne na Lešti. „Predpokladám, že v horizonte mesiaca alebo dvoch môže dôjsť k postupnému príchodu slovinských ozbrojených síl na naše územie,“ načrtol Naď. Poukázal na schvaľovacie procesy v oboch krajinách. Zároveň pripustil aj ďalšie zmeny počtov v schválenom mandáte eFP.

11:33 Medvedev: Máme silu na to, aby sme našich nepriateľov poslali tam, kam patria

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Spojené štáty, že Moskva má dostatočnú silu na to, aby poslala svojich „drzých nepriateľov tam, kam patria“.

Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, obvinil Západ z „rusofóbneho sprisahania s cieľom roztrhať Rusko“. Odkázal však, že to sa nepriateľom Ruska nepodarí.

Spojené štáty so svojimi spojencami uvalili na Rusko tvrdé sankcie pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Moskvu nimi odstrihli od veľkej časti svetovej ekonomiky. Americký prezident Joe Biden v stredu nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom.

https://dennikstandard.sk/182512/nad-slovensko-sa-zatial-nedohodlo-na-poskytnuti-systemu-s-300-ukrajine/

09:42 Zelenskyj v Bundestagu: Rusko chce Európu rozdeliť novým „berlínskym“ múrom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v štvrtkovom online prejave k poslancom nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) vyzval kancelára Olafa Scholza, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a nemeckých médií.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v štvrtkovom online prejave k poslancom nemeckého Spolkového snemu. Foto: TASR/AP

10:17 Ľudia skrývajúci sa v kryte pod mariupolským divadlom zrejme prežili

Bombový kryt pod zničeným divadlom v Mariupole odolal útoku. Hovorí to kyjevský dopisovateľ britskej televízie BBC James Waterhouse s odkazom na ukrajinské úrady.

Predpokladá sa, že všetci alebo aspoň väčšina ľudí skrývajúcich sa v kryte prežila bombardovanie. Začalo sa pracovať na ich vyslobodení z trosiek stavby.

Divadlo bolo v stredu podvečer zasiahnuté bombou alebo raketou, podľa všetkého počas ruského útoku. Rusi odmietajú, že by na budovu zaútočili.

09:53 Británia: Ruská invázia na Ukrajinu sa zastavila na všetkých frontoch

Postup ruskej armády na Ukrajine sa „do značnej miery zastavil na všetkých frontoch“, uviedlo vo štvrtok ráno britské ministerstvo obrany. TASR prevzala túto informáciu zo stanice BBC. Rezort obrany v Londýne v pravidelnej hodnotiacej správe ďalej konštatoval, že ruské sily „dosiahli v posledných dňoch minimálny pokrok na súši, na mori alebo vo vzduchu a naďalej majú ťažké straty“. „Odpor Ukrajincov zostáva pevný a dobre koordinovaný. Veľká väčšina ukrajinského územia vrátane všetkých veľkých miest zostáva v rukách Ukrajincov,“ hodnotí britské ministerstvo.

Dobrovoľník ukrajinských síl územnej obrany stojí pri svojom obrnenom vozidle APC na ulici v Charkove. Foto: TASR/AP

09:12 Rakety zasiahli bytový dom v Kyjeve, aj školu a kultúrny dom v Merefe

Najmenej jednu obeť a troch zranených hlásia vo štvrtok z Kyjeva po tom, ako tam trosky zo zostrelenej rakety vo štvrti Darnyckyj zasiahli a poškodili 16-poschodový bytový dom. Podľa spravodajskej stanice CNN o tom vo štvrtok informovali ukrajinské úrady.

Záchranná služba uviedla, že hlásenie o požiari a zásahu bytového domu v Kyjeve dostala krátko po 05.00 h miestneho času. Televízia CNN dodala, že hasiči už medzičasom požiar uhasili. Z budovy bolo evakuovaných asi 30 ľudí. Záchranári ešte pátrajú po prípadných ďalších osobách, ktoré by sa mohli nachádzať v budove.

Raketa zasiahla v noci okolo 03.30 h miestneho času aj budovu školy a kultúrny dom v meste Merefa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, informoval vo štvrtok spravodajský web Nexta. Budova školy bola čiastočne zničená. Požiar likvidovali hasiči. Správy o obetiach a zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.

VIDEO Zničená obytná budova v Kyjeve

08:56 Európsky súd pre ľudské práva pozastavil posudzovanie sťažností proti Rusku

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), orgán Rady Európy (RE), rozhodol, že pozastaví posudzovanie všetkých sťažností voči Ruskej federácii. Uvádza sa to vo vyhlásení tlačovej služby ESĽP, o ktorom vo štvrtok informovala agentúra AFP. Vo vyhlásení zverejnenom v stredu sa píše, že posudzovanie sťažností je pozastavené, kým sa v práci ESĽP neurčia právne dôsledky vystúpenia Ruskej federácie z Rady Európy.

Podľa údajov zverejnených v januári zo 70-tisíc prípadov, ktoré súd sídliaci vo francúzskom meste Štrasburg rieši, 24 percent podali ruskí občania. Ďalších vyše 20 percent podali Turci, 16 percent Ukrajinci a osem percent Rumuni.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) v utorok jednomyseľne schválilo uznesenie, podľa ktorého Rusko nemôže zostať členom tejto organizácie. V ten istý deň ruská vláda oznámila RE, že z nej vystupuje a upúšťa aj od svojich záväzkov vyplývajúcich z Európskeho dohovoru o ľudských právach. Výbor ministrov RE následne – v stredu – rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z RE. Rusko bolo členom Rady Európy 26 rokov.

VIDEO Ruské vrtuľníky v meste Popasna

08:52 Morawiecki vyzval Bidena, Johnsona, Macrona a Scholza, aby tiež navštívili Kyjev

Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý spoločne s predsedami vlád Česka a Slovinska v utorok navštívil Kyjev, vyzval aj ďalších svetových lídrov, aby takisto podnikli takúto cestu na podporu Ukrajiny, ktorá už tri týždne čelí agresívnej ruskej ofenzíve.

„Vyzývam (nemeckého) kancelára (Olafa) Scholza, (britského) premiéra (Borisa) Johnsona, amerického prezidenta (Joea) Bidena a francúzskeho prezidenta (Emmanuela) Macrona a všetkých šéfov vlády štátov Európskej únie, aby takisto odcestovali do Kyjeva,“ povedal Morawiecki v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild.

„Mali by sa pozrieť do očí ženám a deťom a pomôcť im zachrániť ich život a samostatnosť (ich krajiny),“ uviedol šéf poľskej vlády. Dodal, že Ukrajinci predsa bojujú „za hodnoty Európy a západného sveta“.

Morawiecki tiež naďalej žiada NATO o pomoc pri riešení konfliktu na Ukrajine. Vzhľadom na ruskú inváziu potrebuje Kyjev podľa jeho slov „pomoc od slobodného sveta“. „To môže znamenať vytvorenie bezletovej zóny alebo spustenie humanitárnej misie na záchranu ľudských životov,“ priblížil.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu po mimoriadnom stretnutí ministrov obrany členských krajín Aliancie zdôraznil, že panuje „zhoda v tom, že NATO by nemalo vyslať na Ukrajinu nijaké pozemné ani vzdušné sily“.

Morawiecki od nemeckej vlády okrem toho žiada zákaz dovozu ruskej ropy a plynu. „Pretože kto chce zastaviť Putinovu vojnovú mašinériu, musí zastaviť import ropy a plynu z Ruska,“ zdôraznil. Preto je podľa neho nutné, aby Nemecko a EÚ čo najskôr zaviedli „úplné energetické embargo voči Rusku“. Keď ruskému prezidentovi Vladimirovi „Putinovi dôjdu ruble a doláre, potom sa skončí aj jeho vojna“, poznamenal. „Pretože potom jeho krajina skrachuje,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v Kyjeve rokoval s Petrom Fialom, Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom, ktorí pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny vlakom. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastnil aj vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski.

Na videosnímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (štvrtý sprava) hovorí počas stretnutia so slovinským premiérom Janezom Janšom, českým premiérom Petrom Fialom, poľským premiérom Mateuszom Morawieckým a poľským vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským, tretí vpravo poľský premiér Denys Šmyhal 15. marca 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP

08:31 Spojené štáty poskytnú Ukrajine 100 smrtiacich dronov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine – v rámci rozsiahleho balíka vojenskej pomoci – aj 100 smrtiacich dronov. Informovala o tom agentúra AP citujúc amerického predstaviteľa „oboznámeného s týmto rozhodnutím“.

Zdroj z prostredia armády USA pod podmienkou anonymity uviedol, že pôjde o systémy protivzdušnej obrany Switchblade 300.

Predstavitelia Kongresu Spojených štátov pre stanicu NBC News uviedli, že tento systém umožňuje „presné zásahy“ aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Podľa agentúry AFP sú drony Switchblade fakticky  „lietajúcimi bombami“, ktoré sú riadené na diaľku operátormi a vybavené kamerami.

Washington prisľúbil Ukrajine, ktorá sa bráni  ruskej vojenskej agresii, ďalšiu vojenskú pomoc vrátane taktických dronov, raketometov, granátometov, pušiek, guľomety, nepriestrelných viest a munície.

07:40 EÚ: Deti narodené náhradným matkám treba z Ukrajiny evakuovať

Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala na zabezpečenie evakuácií detí, ktoré porodili náhradné matky na Ukrajine; ich rodičia tam totiž nemôžu pre vojnu  odcestovať, aby si ich vyzdvihli.

Podľa agentúry AFP Johanssonová súčasne vyjadrila znepokojenie o osud detí narodených náhradným matkám, ktoré boli zverené do starostlivosti detských domovov.

V príhovore k poslancom Európskeho parlamentu Johanssonová v stredu povedala, že rodičia v členských štátoch Európskej únie a Spojených štátoch mali problém dostať svoje deti z Ukrajiny ešte pred ruskou inváziou.

„Počas pandémie mnoho z týchto novorodencov nebolo vyzdvihnutých, takže uviazli (na Ukrajine) a teraz sa o ne starajú v sirotincoch,“ povedala Johanssonová. Súčasne poukázala na to, že niektoré detské domovy boli počas invázie evakuované a nie je známe, kde sú deti z nich teraz.

Ukrajina je jednou z mála krajín na svete, ktorá umožňuje náhradným matkám vynosiť deti cudzincom na komerčnej báze. Odhady hovoria, že na Ukrajine sa ročne klientom z iných krajín vrátane Číny, Spojených štátov a EÚ narodí 2500 až 3000 detí.

AFP pripomenula, že to bola práve pandémia koronavírusu SARS-CoV-2, ktorá upriamila pozornosť na tento rozvíjajúci sa podnikateľský sektor na Ukrajine.

Veľká klinika v Kyjeve napr. odvysielala videozáznamy desiatok detí, ktoré sa narodili náhradným matkám a ktorých rodičia si ich nemohli prísť vyzdvihnúť, pretože hranice boli zatvorené.

06:10 ČR: Putinova kancelária vlastní luxusný komplex v Jevanoch pri Prahe

České úrady aktuálne riešia, ako naložiť s rozsiahlym majetkom ruského štátu na území ČR. Ide väčšinou o nevyužívané budovy a pozemky. Česká televízia (ČT) zistila, že kancelária ruského prezidenta Vladimira Putina vlastní v obci Jevany v okrese Praha-východ luxusný komplex.

Oplotený areál tvorí vila a ďalšie nehnuteľnosti. Patrí Ruskej federácii; zaradený je priamo pod Putinovu kanceláriu. Rozsiahly objekt je prázdny, jeho správca však tvrdí, že Rusko budovy stále využíva, hoci nie práve teraz.

Podľa zmluvy s moskovskou prezidentskou kanceláriou mala ruská nadácia Krocha ubytovávať v Jevanoch deti v rámci ozdravných pobytov. Miestni obyvatelia uvádzajú, že v uplynulých 20 rokoch žiadne takéto zájazdy v objekte neboli.

ČT tu namiesto toho v roku 2004 nakrútila skrytou kamerou rekreáciu bohatých ruských podnikateľov. Personál areálu vrátane šéfky Nadeždy Konovalovovej nemal v Česku pracovné povolenie. Po tom, ako na to ČT upozornila, odišla táto žena späť do Ruska.

Podobných objektov, ako je ten v Jevanoch, vlastní Rusko v Česku viac, a podľa ministerstva zahraničných vecí ČR je problémom práve ich priame vlastníctvo. „Sú na to treba vážne rokovania, ktoré však od prípadu Vrbětice veľmi viaznu,“ vysvetľuje riaditeľ diplomatického servisu Vladimír Zavázal.

Česko sa zaoberá aj ďalšími ruskými majetkami, napríklad časťou pražského parku Stromovka, ktorú ruská ambasáda zabrala v roku 1968 a na ktorú metropola vzniesla nárok už pri diplomatickej kríze okolo vrbětických výbuchov v roku 2014.

Česká vláda teraz s ohľadom na prijímané protiruské sankcie zostruje svoj postup. „Máme zmapovaný majetok najmä príbuzných poslancov ruskej Štátnej dumy. Hľadáme legislatívne nástroje tak, aby sme ten majetok mohli minimálne zmraziť,“ uviedol minister financií ČR Zbyněk Stanjura.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) sa rozpráva s českým prezidentom Milošom Zemanom počas ich stretnutia po vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Pekingu 3. septembra 2015. Foto: TASR/AP

05:14 Zelenskyj žiada väčšiu podporu, zbrane, muníciu aj ďalšie sankcie voči Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zleneskyj sa krátko po polnoci miestneho času opäť prihovoril Ukrajincom aj svetu. Vo videoprejave potvrdil, že starostu mesta Melitopol sa podarilo oslobodiť, pričom tiež uviedol, že toto mesto sa ruským silám nepodrobilo, uvádza denník The Guardian.

Ukrajinský prezident zároveň povedal, že humanitárne koridory slúžiace na evakuáciu civilistov z obliehaných miest, v stredu nefungovali. „Ruskí vojaci neprestali s ostreľovaním a bezpečnosť nezaistili,“ povedal Zelenskyj.

Dodal však, že z obliehaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sa do mesta Berďansk podarilo utiecť vyše 6000 ľuďom, vrátane 2000 detí. Ruskí vojaci sa ale podľa jeho slov pokúsili priebeh týchto evakuácií na jednom úseku trasy narušiť delostreleckou paľbou. Zelenskyj označil za zázrak, že pri tejto streľbe nedošlo k úmrtiam. Zranenia však podľa jeho slov utrpelo päť ľudí vrátane dvoch detí.

Zelenskyj tiež potvrdil ostreľovanie a obete v meste Černihiv, ako aj zbombardovanie divadla v Mariupole, kde sa ukrývali stovky ľudí vrátane detí. Počet obetí tohto bombardovania zatiaľ nie je známy. Zelenskyj v závere svojho nočného prejavu povedal, že Rusko sa stalo teroristickým štátom.

„Vojna sa zatiaľ neskončila. Ruské vojnové zločiny pokračujú. Ruská ekonomika je stále schopná udržať svoju vojenskú mašinériu. Preto potrebujeme nové sankcie voči Rusku. Svet musí konečne uznať, že Rusko sa stalo teroristickým štátom,“ dodal.

Zelenskyj zároveň požiadal medzinárodné spoločenstvo o väčšiu podporu pre Ukrajinu, vrátane poskytnutia systémov protivzdušnej ochrany, stíhačiek, zbraní a munície, potrebných na zastavenie ruských vojakov. „Čo ešte musia títo okupanti spraviť, koľko ľudí musia zabiť, aby západní lídri, lídri NATO, povedali „áno“ ukrajinskej žiadosti o bezletovú zónu alebo nám dali stíhačky, ktoré tak veľmi potrebujeme?“ pýtal sa.

Zelenskyj tiež uviedol, že „každý ruský vojak, ktorý zloží zbraň, dostane šancu prežiť“. Povedal aj to, že ruská armáda má už teraz na Ukrajine veľké straty, aké nezažila ani pri vojnách v Sýrii, či Čečensku. Kyjev podľa jeho slov zároveň už vypracováva plány na obnovu krajiny po vojne. Ukrajincom prisľúbil, že štát im potom rýchlo nanovo postaví domy, o ktoré prišli počas ostreľovania.

Na margo rokovaní s Ruskom Zelenskyj povedal, že predpokladom pre ich úspech je poskytnutie „naozajstnej ochrany“ Ukrajine. „Moje priority na rokovaniach sú úplne jasné: koniec vojny, bezpečnostné záruky, suverenita, obnovenie územnej celistvosti (Ukrajiny), skutočné záruky pre našu krajinu, skutočná ochrana našej krajiny,“ dodal.

03:25 WHO pozastavila pre inváziu posudzovanie ruskej proticovidovej vakcíny Sputnik V

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu oznámila, že nateraz odložila ďalšie kroky v rámci posudzovania ruskej proticovidovej vakcíny Sputnik V. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajine, pre ktorú momentálne nemôže WHO vykonať v Rusku inšpekcie potrebné pre schválenie tejto vakcíny, informuje spravodajská stanica Sky News aj agentúra Reuters.

„Mali sme ísť 7. marca na inšpekcie do Ruska, avšak tieto inšpekcie boli odložené na neskôr,“ oznámila na tlačovom brífingu Mariangela Simaová, zástupkyňa generálneho riaditeľa WHO, ktorá má na starosť zabezpečovanie prístupu k liekom a liečivám.

Povedala, že „nové termíny“ týkajúce sa posudzovania tejto očkovacej látky budú oznámené „hneď, ako to bude možné“.

Simaová ďalej uviedla, že WHO čelí v súvislosti s posudzovaním vakcíny Sputnik V aj ďalším prevádzkovým problémom, vrátane ťažkostí s rezerváciami letov aj s používaním kreditných kariet, o ktorých už diskutuje s ruskou stranou.

Vakcína Sputnik V sa na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 dlhodobo používa v Rusku, pričom schválená je už aj v ďalších vyše 60 krajinách sveta. Okrem WHO ju momentálne posudzuje aj Európska agentúra pre lieky (EMA).

Ruské Gamalejovo národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie, ktoré vakcínu Sputnik V vyvinulo, podalo ešte v januári 2021 žiadosť o jej zaradenie do zoznamu očkovacích látok odporúčaných WHO na tzv. podmienečné použitie.

Foto: TASR/AP

02:09 BR OSN vo štvrtok mimoriadne zasadne pre zhoršujúcu sa situáciu na Ukrajine

Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok popoludní (miestneho času) mimoriadne zasadne, aby sa zaoberala zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou na Ukrajine. Informoval o tom v stredu neskoro večer americký denník The New York Times (NYT) odvolávajúc sa na vyjadrenie nemenovaného diplomatického zdroja.

Zdroj pre NYT uviedol, že jednotlivé agentúry OSN budú Bezpečnostnú radu informovať o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Ukrajine a rozpoložení vyše troch miliónov ukrajinských utečencov.

O mimoriadne zasadnutie požiadali v stredu večer BR OSN  Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nórsko, Írsko a Albánsko, a to práve z dôvodu zhoršujúcej sa humanitárnej situácie na Ukrajine, informovala s odvolaním sa na diplomatické zdroje aj agentúra AFP.

„Rusko pácha (na Ukrajine) vojnové zločiny a cieli na civilistov,“ uviedla v stredu v príspevku na Twitteri britská diplomatická misia pri OSN. „Nelegálna vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je hrozbou pre nás všetkých,“ dodala.

00:38 Rusko vyšetruje prvé prípady súvisiace so šírením falošných informácií o armáde

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) v stredu oznámil, že otvoril prvé tri prípady súvisiace s porušením nového zákona, ktorý zakazuje šírenie „falošných informácií“ o ozbrojenom konflikte na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

Prvé trestné konania sa týkajú troch ľudí, ktorí sú obvinení z toho, že na sociálnych sieťach a internetových fórach zverejňujú „klamstvá“, uviedol Sledkom na svojej oficiálnej webovej stránke. Vyšetrovanie týchto osôb sa začalo na základe informácií, ktoré Sledkomu poskytla ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

Jednou z obvinených je aj Veronika Belocerkovská, populárna ruská blogerka a autorka kuchárskych kníh žijúca v zahraničí. Podľa Sledkomu obsahujú jej príspevky na sociálnej sieti Instagram „zámerne falošné informácie“ o tom, že ruská armáda bola použitá na ničenie miest a civilného obyvateľstva Ukrajiny, a to vrátane detí.                      

„Oficiálne som bola vyhlásená za úprimnú osobu,“ napísala Belocerkovská v reakcii na začatie vyšetrovania v Rusku. Táto ruská blogerka žije podľa AFP v zahraničí, pričom Sledkom uviedol, že plánuje v jej prípade požiadať o medzinárodný zatykač.

Ostatných dvoch podozrivých identifikoval Sledkom iba ako muža a ženu z Tomskej oblasti v ruskej Sibíri, ktorí zverejnili nepravdivé informácie o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine či o počte obetí medzi ruskými vojakmi. U týchto dvoch obvinených už prebehla domová prehliadka a boli vydané príkazy na obmedzenie ich pohybu.

V Rusku sa vojenská invázia na Ukrajine môže označovať iba ako „špeciálna vojenská operácia“, a nie vojna. Ruský prezident Vladimir Putin v tejto súvislosti podpísal 4. marca zákon, ktorý zakazuje verejné vyjadrenia zamerané na diskreditáciu ruskej armády. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až na výšky 15 rokov, píše AP.

STREDA

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.