Covid nie je témou iba v médiách. Slovákov stále kosí skoro ako rakovina a Hongkong zažíva svoje Bergamo

Hoci sa koronavírus z mediálneho prostredia od začiatku invázie na Ukrajinu odsťahoval, zdravotnícky systém stále nadmerne zaťažuje. Slováci naň v súčasnosti umierajú takmer takým tempom ako na rakovinu. A ázijský Hongkong si dnes prežíva svoje vlastné Bergamo. Vojna pritom môže pandémiu, minimálne na Ukrajine, ešte zhoršiť. Novú vlnu prípadov na Slovensku by ale spustiť nemala.

Keď sa Štandard pred niekoľkými dňami pýtal nemenovanej epidemiologičky na vývoj pandemickej situácie a uvoľňovanie opatrení na Slovensku, dostal od nej pozoruhodnú odpoveď. K téme sa odmietla vyjadriť, lebo covid vraj „už nie je téma“.

To je sčasti pravda. Koronavírus, dva roky dominujúci titulkám novín, sa dostal do úzadia pre vojnu na Ukrajine – najzávažnejší vojenský stret v Európe od konca druhej svetovej vojny – a témy, ktoré s ňou úzko súvisia.

Lenže covid prestal byť témou skôr pre odvrátenie našej pozornosti smerom k akútnejšej bezpečnostnej hrozbe či pre vzrastajúcu schopnosť s ním koexistovať, nie pre zásadné zlepšenie zdravotníckej situácie ako takej.

Čísla, pri ktorých by sme donedávna skloňovali lockdown

O čom je reč? Posledné dni na Slovensku stále pribúda v priemere zhruba 10-tisíc pozitívnych PCR testov denne a ich pozitivita sa pohybuje vysoko nad 50 percentami. K tomu treba prirátať ďalšie stovky pozitívnych Ag testov.

Hospitalizáciu si podľa portálu korona.gov.sk vyžaduje viac ako 2,4 tisíca pacientov, na jednotkách intenzívnej starostlivosti ich leží 221 a podporu umelej pľúcnej ventilácie si vyžaduje 86 chorých.

Čo je najpodstatnejšie, COVID-19 ako príčina smrti denne pribúda v úmrtných listoch asi troch desiatok osôb. Pre porovnanie, je to iba o trochu pomalšie tempo, akým na Slovensku zabíja rakovina. Tej podľahne v priemere 38 pacientov denne.

Krajčí: Nejaký čas bude doznievať

„Nie je pravda, že by sme sa z covidu dostávali,“ uviedla pred niekoľkými dňami v televízii TA3 niekdajšia šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Zuzana Dolinková, v súčasnosti členka strany Hlas-SD. Lekárka pritom upriamila pozornosť aj na niektoré zo spomínaných čísel.

„Ešte nejaký čas tu bude covid doznievať, to si treba uvedomiť,“ doplnil Dolinkovú jej partner v diskusii a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Na druhej strane ale Krajčí tvrdí, že imunita v populácii sa už javí byť natoľko silná, že covid bude prichádzať skôr v sezónnych vzplanutiach.

Omikron drví Hongkong, Nemecko je v krízovej situácii

Obrazy, ktoré sa vynárajú inde vo svete, sú pritom ešte podstatne horšie ako tie spod Tatier. V ďalekom Hongkongu napríklad denne zomiera v súvislosti s covidom asi 280 ľudí, pričom krajina má iba okolo 7,5 milióna obyvateľov. Ide tak zhruba o dvakrát horšiu situáciu, akú sme na Slovensku kedy mali. „Hongkong prežíva svoje Bergamo,“ tvrdí Denník N. Ázijská krajina pritom donedávna viedla s covidom úspešný zápas.

Lepšie časy si už zažilo napríklad aj susedné Rakúsko. Za uplynulých 24 hodín tam pribudlo vyše 58-tisíc prípadov. To je vôbec najviac od začiatku pandémie pred vyše dvoma rokmi a výrazne nad priemerom za posledných sedem dní (vyše 44-tisíc).

Počet infikovaných stúpa aj v iných európskych štátoch. V Nemecku požiadal koncom minulého týždňa minister zdravotníctva Karl Lauterbach spoluobčanov, aby pre plynulý nárast nových prípadoch nákazy nepokladali pandémiu koronavírusu za skončenú. Varoval, že štát je stále v „kritickej“ situácii.

Nemecký úrad verejného zdravotníctva v piatok oznámil, že za posledných 24 hodín zaznamenali vyše 250-tisíc nových prípadov nákazy koronavírusom a 249 úmrtí. „Stále čítam, že variant omikron je miernejší, ale to platí len do určitej miery. Nemôžeme byť spokojní so situáciou, v ktorej zomiera každý deň 200 až 250 ľudí, a výhľad je taký, že o niekoľko týždňov bude zomierať viac ľudí. Situácia je objektívne oveľa horšia než nálada (obyvateľstva),“ upozornil Lauterbach.

Reštrikcie sú takmer minulosťou

Tieto dáta prichádzajú v čase, keď štáty protipandemické opatrenia vo veľkom uvoľňujú v duchu presvedčenia, že s covidom je už nutné zaobchádzať tak ako s inými ochoreniami. Platí to o podmienkach vstupu, ale aj o vnútorných reštrikciách. Anglicko dokonca zašlo tak ďaleko, že zrušilo povinnú izoláciu pre infikovaných ľudí.

Pokiaľ ide o Slovensko, iba v pondelok sa u nás zrušili kapacitné obmedzenia na hromadných podujatiach, obmedzenia prevádzkových hodín či povinné PCR testovanie po prílete z rizikových štátov. Nosenie respirátorov zatiaľ ostáva povinné. Zmeniť by sa to mohlo už čoskoro.

Vojna vraj covidovú situáciu u našich susedov zhorší

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok varovala, že vojna na Ukrajine môže zhoršiť priebeh pandémie. „Táto situácia umožní vírusu ďalej sa šíriť,“ upozornila pred pár dňami technická riaditeľka WHO pre COVID-19 Maria Van Kerkhoveová.

Krízový koordinátor WHO Mike Ryan dodal, že počet nakazených Ukrajincov nepochybne porastie a bude zapríčinený nedostatočným testovaním, pozastavenou vakcináciou a vyčerpaním obyvateľstva v dôsledku vojny.

Počet nových prípadov na Ukrajine bol za posledný týždeň relatívne nízky, avšak WHO očakáva, že sa prírastky nakazených aj obetí budú zvyšovať.

Ukrajina má totiž nízku, len zhruba 34-percentnú mieru zaočkovanosti proti covidu. Od začiatku ruskej invázie už z Ukrajiny podľa údajov OSN ušlo viac než 2,5 milióna ľudí, ktorí sa uchýlili do susedných, často podobne nedostatočne preočkovaných krajín.

Utečenci vraj pandémiu na Slovensku neovplyvnia

Utečenecká kríza by ale zhoršenie covidovej situácie na Slovensku spôsobiť nemala. Potvrdzuje to aj hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková. Regionálne úrady v prihraničnej oblasti Ukrajiny evidujú podľa jej slov v súvislosti s migračnou vlnou len sporadický výskyt ochorenia COVID-19. Doplnila, že pozitívne osoby sú izolované a ich rodinné kontakty v karanténe. V prípade potreby sa osobám v spolupráci s lekármi poskytuje zdravotná starostlivosť.

„Ukrajina má len 40-percentnú zaočkovanosť. Logicky to vyzerá, že by sme sa toho mali báť, ale moje skúsenosti takýto vývoj nepotvrdzujú,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Štandard infektológ Vladimír Krčméry.

„Za tri dni sme otestovali zhruba dvesto osôb, našli sme dvoch pozitívnych. Chorý človek sa na takú cestu nevyberie. Na hranice cestovali niektorí aj 20 hodín a v rade treba čakať pokojne ďalších desať hodín. Chorý človek radšej prečká na nejakom mieste a v ceste pokračuje, až keď vyzdravie,“ doplnil lekár, ktorý bol zapojený do pomoci Ukrajincom priamo na našich východných hraniciach.