Vojna na Ukrajine má aj obete, aké sme doteraz nepoznali. Náhradné matky a ich deti

Na Ukrajine uviazlo poèas pandémie vyše 100 bábätiek narodených náhradným matkám Zdravotné sestry sa starajú o bábätká, ktoré sa narodili náhradným matkám pre zahraničných rodičov vo veľkej izbe kyjevského hotela, ktorý vlastní jedna z kliník v ukrajinskej metropole vo štvrtok 14. mája 2020. Foto: TASR/AP

Náhradné materstvo, keď žena vynosí iným rodičom dieťa, je neetický biznis. Na jeho konci príde dieťa o matku a ona o dieťa. Na Ukrajine sa, žiaľ, pomerne rozšíril. Teraz kvôli vojne vidíme jeho tragické úskalia. Pomoc potrebujú opustené deti, stratené matky, zúfalí aj váhajúci biologickí rodičia.

Desiatky bábätiek sa tiesnia v suteréne obytného domu v Kyjeve. Sú to novorodenci, plačú, cítia osamelosť a vonku číha nebezpečenstvo. Z plastových postelí ich občas niekto zodvihne a pohojdá, aby aspoň na chvíľu utíšili ich plač a strach. Keď divák pozerá reportáž televízie BBC, nekladie si otázku, kde majú rodičov. Pozná odpoveď, len smutne krúti hlavou.

Vojna v našom susedstve otvára kapitolu, s akou sme sa ešte pri žiadnej inej vojne nestretli. Neznáme utrpenie, pod ktorým sa podpísala ideológia súčasnosti, ktorá dokázala oddeliť materstvo od rodičovstva.

Jediná možnosť získať geneticky príbuzné dieťa

Dalo by sa povedať, že Ukrajina je globálnym lídrom istej formy obchodovania s ľuďmi. Konkrétne ide o náhradné – surogátne – materstvo. Takéto materstvo vzniká, keď si ľudia prostredníctvom na to určeného zdravotníckeho zariadenia objednajú dieťa u náhradnej matky.

Na Ukrajine, kde ústava zakazuje zväzky osôb rovnakého pohlavia aj adopcie detí homosexuálnymi pármi, túto možnosť nemajú všetci. Uchádzať sa môžu len zosobášené heterosexuálne páry so zdravotnou diagnózou, pre ktorú im dieťa musí vynosiť iná osoba. Náhradná matka následne vynosí vlastné dieťa alebo dieťa počaté in vitro (v skúmavke) z genetického materiálu objednávateľa. Za tento úkon dostane štedro zaplatené.

Všetko sa zdá byť jednoduché. Rodičia sú zrazu šťastní, lebo ich túžba po dieťati sa naplnila. Surogátna matka je zas šťastná, lebo si dobre zarobí. A dieťa? Novorodenec si predsa nič nemusí pamätať, až tak veľa si neuvedomuje, hlavné je, že bude mať milujúcich rodičov, ktorí naň čakali celý život. Tak sa aspoň celá vec prezentuje, lenže realita je zložitejšia. Poďme sa pozrieť, ako to funguje.

Tisíce detí ročne

Ukrajina je medzinárodným centrom náhradného materstva. Pre tisíce mladých Ukrajiniek je práve vynosenie dieťaťa dobrou možnosťou, ako si zarobiť a zlepšiť životnú úroveň. Stačí mať vek 18 až 35 rokov, fyzické a psychické zdravie a čistý trestný register.

Aj objednávatelia sú spokojní. V porovnaní s inými časťami sveta zaplatia na Ukrajine za takéto materstvo aj trikrát menej. Dopyt prudko vzrástol od roku 2015, keď Thajsko, India a Nepál zakázali v dôsledku zneužívania žien náhradné materstvo pre cudzincov.

Tichý predpoklad teda hovorí, že na Ukrajine sa ženy nezneužívajú. Že všetko je založené na dobrovoľnosti a iné problémy si nepripúšťame.

Koľko detí sa takto narodí na Ukrajine, je neznáme. Podľa väčšiny zdrojov ide asi o tritisíc detí pre zahraničné a tisíc detí pre miestne páry. Len najznámejšia klinika BioTexCom v Kyjeve pre časopis The Atlantic potvrdila, že očakáva v najbližších troch mesiacoch narodenie približne dvesto náhradných detí.

Právnik Sergij Antonov, vedúci ukrajinského Centra pre medicínske a reprodukčné právo, ešte v roku 2018 pre televíziu Al-Jazeera uviedol, že „komerčné náhradné materstvo je na Ukrajine neregulované a dve tretiny odvetvia fungujú nelegálne“.

Niektoré z najväčších kliník zarábajú podľa denníka Kyiv Post až sto miliónov dolárov ročne. Surogátne matky dostávali v roku 2020 po pôrode kompenzáciu približne 15 000 až 20 000 dolárov. Určitú sumu peňazí, spravidla tristo až štyristo eur, dostávajú ženy aj mesačne počas tehotenstva. Kde je teda problém?

Trh zneužíva všetky zúčastnené strany.

Trpia oklamané páry, pre ktoré je to posledná možnosť mať geneticky príbuzné dieťa. Trpia deti narodené cez inštitút náhradného materstva. A snáď najviac trpia ženy, ktoré na tieto účely poskytnú vlastné telo, dúfajúc, že sa vymania z chudoby.

Čo sa stalo s embryom a prečo zákrok nevyšiel?

V skratke k prvému typu obetí – objednávateľom.

Sam Everingham z austrálskej neziskovej organizácie Growing Familiest [predtým Families through Surrogacy pozn. red.] povedal, že niektoré kliniky na Ukrajine sú ako „továrne na deti“.

Zahraničné páry sa vraj často sťažujú, že ukrajinské kliniky „stratili“ embryá alebo nedokázali vysvetliť dôvody neúspešnej implantácie embrya.

V roku 2019 sa súdy zaoberali sťažnosťou čínskeho páru, ktorý zistil, že medzi nimi a náhradným dievčatkom, ktoré malo byť ich, neexistuje žiadne genetické spojenie. Keďže DNA nepreukázala žiadny vzťah, pár nemohol priviesť dieťa do Číny, pretože je to v rozpore s ich zákonmi.

Takých prípadov sa podľa právnika Antonova vyskytlo v roku 2019 najmenej deväť. Skutočný počet musí byť podstatne vyšší. Väčšina párov, ktoré zistia, že nie sú genetickými rodičmi náhradných detí, túto informáciu nezverejní. Po rokoch snahy o dieťa sa mnohí aj tak rozhodnú vychovávať dieťa ako svoje vlastné, vysvetľuje právnik.

Aj pandémia nastavila surogátnemu materstvu zrkadlo. Keď ukrajinská vláda na jar 2020 uzavrela hranice s cieľom zabrániť šíreniu COVID-19, desiatky zahraničných párov nemohli vycestovať na Ukrajinu a získať svoje deti narodené náhradným matkám. O desiatky novorodencov oddelených od rodičov sa musel starať personál a sestry. Písali o tom všetky veľké médiá.

Zábery trpiacich detí v plastových postieľkach pohli verejnosťou. Po zverejnení videa dostali papieroví rodičia špeciálne povolenie a deti si smeli vyzdvihnúť.

„Ukrajina sa stáva medzinárodným internetovým obchodom s bábätkami,“ varoval vtedy tamojší komisár pre práva detí Mykola Kuleba. Dodal, že náhradné materstvo pre zahraničné páry by sa malo na Ukrajine zakázať. Bohužiaľ, prešli dva doky a nič sa nezmenilo.

Kde je mama?

Teraz pár slov k deťom.

Tie najviac ohrozuje, že ostanú opustené. Ak sa deti narodia predčasne alebo sú postihnuté, niektoré zahraničné páry si ich odmietnu vyzdvihnúť. Surogátna matka si zas pre finančnú situáciu často nemôže dovoliť ponechať si dieťa.

Ilustruje to napríklad medializovaný prípad malej Bridget, ktorá sa narodila v roku 2016.

Jej rodičmi mali byť Američania Matthew Scott Etnyre (39) a Irmgard Pagan (61), ktorí si dcéru po predčasnom narodení odmietli prevziať. Bridget sa narodila v 25. týždni tehotenstva (druhý trimester) s hmotnosťou osemsto gramov. Jej dvojča pri pôrode zomrelo a americkí rodičia situáciu vyhodnotili tak, že dieťa nie je schopné prežiť. Požiadali preto ukrajinské orgány, aby v jej liečbe po narodení nepokračovali a Bridget odpojili od prístrojov.

Ukrajinské orgány to odmietli. Dieťa prežilo, ale má zdravotné komplikácie. 

Legislatíva reprodukčných centier pred týmto deti nechráni. Ak majú nejakú vývojovú chybu, sú ponechané bez rodičovskej lásky a vychovávajú ich v opatrovateľských zariadeniach. Môžu čeliť aj právnym problémom s občianstvom, keďže biologickými rodičmi sú podľa dohody objednávatelia zo zahraničia.

Navyše, ak si ich nikto neadoptuje do siedmich rokov, premiestnia ich do sirotinca, kde sa im zrejme nedostane špecializovanej starostlivosti a pozornosti, ktorú potrebujú, upozorňuje Kyiv Post.

Trpíme, volajú zúfalé Ukrajinky

Poslednou obeťou sú samotné surogátne matky. Tie sa na fórach aj v globálne rešpektovaných médiách sťažujú na neľudské podmienky.

Objednávatelia mávajú požiadavky, ktoré narúšajú telesnú autonómiu matky. Niekedy požadujú, aby sa počas tehotenstva vzdala určitých potravín, záľub alebo sa nesťahovala ďaleko od domova.

Ženy sa sťažujú aj na nekvalitnú lekársku starostlivosť. Musia užívať hormóny, ktoré maximalizujú šance na otehotnenie a pomáhajú predchádzať potratu. V posledných mesiacoch tehotenstva ich nútia bývať v zlých podmienkach v bytoch prenajatých agentúrami a klinikami. Tento priestor, často aj posteľ, zdieľajú s cudzími ľuďmi – inými náhradnými matkami. Sú izolované od svojich rodín a zostávajú samy.

Rovnaké podmienky sú zrejme všade na svete. Do pozornosti dávame prípad z Kambodže, kde sa takto tiesnili desiatky surogátnych matiek. Kambodža zakázala komerčné surogátne materstvo v roku 2016, lebo po zákaze v Indii a Nepále sa zneužívanie žien prenieslo do tohto štátu. Kambodžské agentúry zneužili neznalosť žien. Obchodníkov s ľuďmi odhalila kambodžská polícia. Po jej zásahu museli ženy porodiť v policajnej nemocnici a deti museli vychovávať ako svoje vlastné do 18 rokov. Inak by im hrozil trest odňatia slobody na 20 rokov.

Ukrajinky ďalej hlásia, že majú zakázané kritizovať sprostredkujúcu spoločnosť a priamo komunikovať s biologickými rodičmi. Inak im hrozí pokuta. Rodičky udávajú, že pri pôrode sa k nim správajú neúctivo a musia rodiť v nekvalitných nemocniciach, kde opäť riskujú svoje zdravie. Na internete sa dajú dohľadať prípady žien, ktorým neodstránili celú placentu alebo im po určitom čase od pôrodu museli vyoperovať maternicu.

Matky často riešia popôrodnú depresiu a smútok z toho, že sa musia rozlúčiť s dieťaťom, ktoré deväť mesiacov nosili pod srdcom. Inokedy sa ženy sťažujú, že nedostali platbu, ak potratili alebo porodili mŕtve dieťa. Niektoré spoločnosti totiž nenesú zodpovednosť za negatívne výsledky.

Kliniky tieto obvinenia odmietajú. Napriek tomu sa na fórach surogátnych matiek hromadia negatívne komentáre na ich adresu.

Vojna môže dať tomuto biznisu poslednú ranu

A teraz najnovší problém, ktorý už priamo súvisí s ruskou inváziou na Ukrajinu.

V januári bola vojna ešte tabu. Napriek tomu sa začali agentúry sprostredkujúce surogátne materstvo pripravovať na najhoršie a matkám zabezpečili pasy. Od polovice februára sa začala rusko-ukrajinská situácia vyostrovať a niektoré spoločnosti sprostredkujúce surogátne materstvo začali matky sťahovať na západ Ukrajiny.

Novinárka Alison Motluková z časopisu The Atlantic, ktorá sa téme venuje dlhodobo, hovorila v tom čase s ukrajinskými ženami, tie sa vraj sťahovať nechceli. Mysleli si, že je to zbytočné a nechceli opäť presúvať celé svoje rodiny. Odišli preto samy, len s dieťaťom v lone.

A potom Rusko napadlo Ukrajinu, vypukla vojna, mestá čelia ostreľovaniu. Mnohé náhradné matky sa s desiatkami ďalších matiek tiesnia v mestách ako Ľvov. Mnohé možno nevedia, čo je s ich synmi a mužmi. Zvýšený stres je len jedným z dôsledkov.

Iné surogátne matky zas stratili v počiatočnom chaose kontakt so svojimi agentúrami a boli nútené hľadať biologických rodičov na sociálnych sieťach. Iné uviazli v mestách, ktoré bombarduje ruská armáda. Aktuálne sa bavíme približne o osemsto gravidných ženách. „Nevieme, kde sú tieto nešťastné ženy. Všade je chaos,“ cituje právnika Antonova denník The Wall Street Journal.

Niektoré už medzičasom stihli porodiť. S rastúcim tlakom ruských vojsk sa však odďaľuje deň, keď si bábätká prevezmú ich zahraniční rodičia. Komerčné lety na Ukrajinu sa zrušili a vlády na celom svete odporučili svojim občanom opustiť územie tohto štátu. Časť rodičov sa o vynosené a už narodené deti nehlási.

Na videu BBC máte možnosť vidieť najmenej 21 detí, ktoré uviazli v jasliach v Kyjeve.

Biologickí rodičia si z tepla a bezpečia svojich obývačiek žiadajú, aby surogátne matky opustili Ukrajinu. Strach, ktorý pociťujú pri predstave, že by ich vytúžené dieťa mohlo zomrieť ešte skôr, než ho budú držať v náručí, je obrovský. Niektoré náhradné matky sa však zdráhajú odísť. Ukrajina je ich domov, majú tam vlastnú rodinu. Nechcú sa oddeliť od mužských príbuzných, ktorí majú povinnú všeobecnú mobilizáciu.

O utrpení všetkých troch strán píšu opäť svetové médiá. Je možné, že tentokrát sa ľady pohnú a náhradné materstvo sa pre cudzincov u nášho východného suseda zakáže. Je to totiž, ako ukazuje súčasnosť, pochybný biznis s ľudským nešťastím.

Ak sa tak jedného svetlého dňa stane, jedno je isté – kliniky sa nestratia. Plánujú sa len preorientovať na darcovstvo embryí. „Budúcnosť sveta je v biotechnológiách a väčšina peňazí pôjde do biotechnológií,“ prezrádza Albert Tochilovsky, majiteľ spoločnosti BioTexCom.


Ďalšie články