Rímsky kostol ruských katolíkov vďačí za svoju krásu Slovákovi

274779583_1367920620412539_3771910221449874521_n

Rusko-katolícky kostol v Ríme vďačí za svoju výzdobu Slovákovi. Vendelín Javorka na ňom nešetril, nakúpil umelecké a liturgické predmety a presadil, aby bol plnou súčasťou slávneho Russica. Pokrstili a „obrátili“ tu niekoľko stoviek Rusov.

„Najväčšia cennosť v Kostole svätého Antona opáta na Eskvilíne je táto podlaha, ktorá má 17 storočí. Objavili ju počas vykopávok a ani my nemáme nič vzácnejšie,“ prezrádza rektor Pápežského kolégia Russicum Wladyslaw Gryzlo. Podlaha sa nachádza v priestore medzi kolégiom a kostolom a verejnosti nie je prístupná.

Chrám, ktorý nanovo otvorili pred deväťdesiatimi rokmi, sa nachádza v tesnej blízkosti slávnej Baziliky Santa Maria Maggiore a Baziliky svätej Praxedy. Zatiaľ čo v prvej pápež v 9. storočí schválil staroslovienske liturgické knihy, ktoré sem priniesli svätí Cyril a Metod, v druhej solúnski bratia bývali. Kostol svätého Antona opáta na vrchu Eskvilín, ktorý má kaplnku zasvätenú týmto spolupatrónom Európy, je určený pre ruských katolíkov. Práve vďaka vôli Vendelína Javorku je kostol pod správou Russica. Kňaz zo Slovenska, ktorý sa narodil pred 140 rokmi, bol prvý rektor slávneho Russica, o ktorom sme nedávno priniesli reportáž.

Vendelín Javorka. Foto: Bohumil Petrík

O estetický vzhľad kostola sa zaslúžil práve Javorka, ktorý kúpil rôzne umelecké a liturgické predmety, vysvetľuje Constantin Simon v knihe Russicum: Pioneers and Witnesses of the Struggle for Christian Unity in Eastern Europe (Russicum: Priekopníci a svedkovia boja za jednotu kresťanov vo východnej Európe).

Vieme, že na tomto kultovom mieste stála vo štvrtom storočí bazilika, no máme z nej len umelecké fragmenty, ktoré sú v súčasnosti v rímskych múzeách. V priebehu dejín sa tu vystriedal Kostol svätého Andreja, nemocnica, sklad a až v medzivojnovom období tu vysvätili súčasný Kostol svätého Antona, ktorý mal slúžiť novovzniknutému Russicu. Andrej aj Anton boli svätci, ktorých si vážia západní i východní katolíci, pripomína Simon.

V kostole vďaka Russicu pokrstili a obrátili stovky ľudí, najmä Rusov

Pod umeleckým stvárnením posvätného miesta sa podpísal svojím štetcom hlavne Grigorij Malcev. Bol žiakom popredného ruského maliara Iľju Repina. Malcev, Rus žijúci v Ríme, sa vďaka dlhoročnému kontaktu s Russicom stal katolíkom. To bol osud aj ďalších ľudí a významných osobností, ktoré prišli do kontaktu so slovanskou ustanovizňou v meste pápežov.

O niekoľko dní, v piatok 25. marca, pápež František zasvätí Rusko a Ukrajinu nepoškvrnenému srdcu Matky Božej, ako si to želala Panna Mária vo Fatime, bude zaujímavé sledovať, či to oživí Russicum a jeho misiu.

Do roku 1991 sa v tomto kostole obrátilo na katolícku vieru 192 ľudí, z toho väčšina ruských pravoslávnych kresťanov. Okrem nich pokrstili ďalších 188 ľudí, teda tých, ktorí neboli pokrstení v pravoslávnej cirkvi, píše ďalej autor knihy, ktorý nahliadol do matriky. Popritom, že chrám slúžil Russicu, bol tiež farnosťou s premenlivou návštevnosťou v závislosti od počtu najmä ruských emigrantov vo Večnom meste.

V sklenenej vitríne vidíme vyšívané a zdobené zobrazenie Krista, takzvané epitafion alebo (v ruštine známe ako) plaščanica. V byzantskej liturgii sa používa najmä počas obradu na Veľký piatok.

V priestore medzi kostolom a kolégiom je bohato zdobená Kaplnka svätej Terézie, ktorá je patrónkou Russica a má vlastný ikonostas. Aj tieto umelecké diela pochádzajú od maliara Malceva.

Vľavo od hlavného ikonostasu je spomínaná kaplnka svätých Cyrila a Metoda a nájdeme tu obrazy svätého Antona, Panny Márie, ďalších svätcov, dva drevené kríže s vyobrazením Ježiša, ako aj staršie maľby na stenách, ktoré nie sú zachované v celosti.

Je tu aj pamätná tabuľa v ruštine a taliančine venovaná prvému prelátovi, ktorý vysluhoval východné obrady v Ríme. Bol to arcibiskup Alexander Evreinov. Rodák z Petrohradu bol kariérny diplomat a konvertita z pravoslávia, ktorý založil ruskú katolícku farnosť v Paríži. Ešte pred vznikom Russica, ktoré malo pripraviť kňazov na misie v Rusku a ruskej diaspóre, zdôrazňoval, že katolícka cirkev na západe potrebuje lepšie spoznať kresťanský východ.

Na hlavnom oltári opisuje niekoľko veršov prípad vojaka, ktorý v kaplnke kradol a dopustil sa krivej prísahy, začo ho vraj namieste pohltil oheň. Báseň o tom napísal renesančný učenec Pico della Mirandola, pribili ju na brány mnohých kostolov. Príbeh rozpovedá kniha o tomto kultovom mieste z edície Ilustrované rímske kostoly z roku 1964.

Do kostola vedú tri vchody: hlavný, ktorým vchádza verejnosť z ulice, druhý sprava, z Russica, a tretí zľava, z Pápežského východného inštitútu. Zvonka vidieť len jeho fasádu, lebo zvyšok je plne zrastený so spomínanými inštitúciami, pre ktoré je fyzicky i duchovne stredom.

Ak budete niekedy v Ríme a pôjdete napríklad obdivovať chrám Santa Maria Maggiore, či už kvôli Cyrilovi a Metodovi, alebo zlatu dovezenému po objavení Ameriky, ktorým je bohato vyzdobený kostol, zájdite aj 200, 300 metrov ďalej, k Russicu a kostolíku sv. Antona. Oplatí sa.


Ďalšie články