Charity a mimovládky v prvých týždňoch utečeneckej krízy zachránili štátu chrbát, vraví Gloss z katolíckej charity

Hugo Gloss. Foto: Patrícia Falbová Hugo Gloss. Foto: Patrícia Falbová

Hugo Gloss je manažérom humanitárnej pomoci v Slovenskej katolíckej charite. Jeho úlohou je koordinovať pomoc poskytovanú cez katolícku charitu a spolupracovať s domácimi aj zahraničnými charitatívnymi organizáciami. Utečenecké krízy zažil aj na Blízkom východe. V rozhovore pre Štandard hovorí o tom, akú pomoc poskytuje katolícka charita utečencom, ako sa uskutočňuje koordinácia so štátom a ďalšími mimovládnymi organizáciami, i o tom, ako je možné, že charita dokázala byť tak rýchlo na hraniciach a efektívne pomáhať.

Mnoho ľudí chce stále pomáhať utečencom z Ukrajiny, no stráca sa v mnohých formách pomoci, niektorí sa možno boja zneužitia. Čo by ste poradili niekomu, kto chce pomôcť utečencom, či už materiálne, finančne, alebo osobne?

Moje odporúčanie by bolo, aby ľudia sledovali jednu iniciatívu či organizáciu, cez ktorú chcú pomáhať. Nemusia mať výčitky, že nie sú všade, prípadne že neprispievajú do všetkých foriem pomoci. Niekto má väčšiu, niekto menšiu kapacitu pomôcť a to je normálne. Dôležitý je úmysel. A v každom prípade sa dá pomôcť „minimálne“ modlitbou. Čo sa týka zneužitia darov, tak tu mám jednoduchú odpoveď: ja som v Slovenskej katolíckej charite od októbra 2015 a nespájal by som tak dlho svoje meno s organizáciou, ktorá si nectí úmysel darcu a nevie hodnoverne preukázať, ako zverené dary používa na pomoc ľuďom v núdzi.

Akú pomoc dnes poskytuje katolícka charita priamo na hraniciach s Ukrajinou?

Na hraničných priechodoch s Ukrajinou pomáhame od prvého dňa vojny – vďaka nasadeniu kolegov z diecéznych a farských charít sme tam boli ako prví a pomáhame tam doteraz. Ľuďom, ktorí utekajú, poskytujeme teplé nápoje, jedlo aj sladkosti, aby si doplnili energiu po niekoľkohodinovom čakaní na hraniciach.

Zároveň im pomáhame zorientovať sa medzi ponukami ďalšej pomoci priamo na hraniciach, ako je doprava ďalej do vnútrozemia, možnosť požiadať o azyl, respektíve dočasné útočisko, alebo sa presunúť do dočasného ubytovania, kde si môžu oddýchnuť a premyslieť si ďalšie riešenie svojej situácie.

Zároveň Košická eparchia poskytuje priamo na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom aj duchovnú službu prostredníctvom kaplnky vo veľkom stane, takže sa snažíme pokryť veľké spektrum potrieb, ktoré majú ľudia na úteku.

Mohli by ste vašu pomoc za takmer tri týždne vyjadriť v číslach?

Pomáhame vo Vyšnom Nemeckom, Veľkých Slemenciach aj Ubli, takže máme pokryté všetky hraničné prechody, ktorými ľudia z Ukrajiny prichádzajú. Vždy je na mieste koordinátor našej pomoci a dobrovoľníci. Ak by som mal našu pomoc kvantifikovať, tak dnes (15. marec) máme za sebou 19. deň našej pomoci, krát tri priechody, krát priemerne 30 osôb, ktoré ako charitní dobrovoľníci slúžia ľuďom na úteku. Takže to máme zhruba 1 700 príbehov mužov a žien zo Slovenska, ktorí obetavo pomáhajú ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. Aj keď to vydelím dvomi, pretože niektorí dobrovoľníci slúžia opakovane, stále máme viac ako 850 jedinečných dobrovoľníkov. Jedlo a nápoje či materiálnu pomoc kvantifikovať presne neviem, ale na základe koordinačných porád s kolegami môžem povedať, že hovoríme o tonách či v prípade pomoci zaslanej na Ukrajinu o desiatkach ton, keďže jeden kamión má kapacitu zhruba 24 ton.

Takže pomáhate aj na území Ukrajiny?

Vďaka sieti Caritas Internationalis a aj našim doterajším partnerom, keďže na Ukrajine pomáhame už od roku 2014, posielame materiálnu pomoc na Ukrajinu od prvých dní vojny. Napríklad v týchto dňoch pripravujeme vyslanie troch kamiónov so základnými potravinami, ako sú múka, mlieko, cukor, krupica, pohánka, v celkovej hmotnosti približne 72 ton.

Zároveň dolaďujeme procesy, aby sme z našich skladov spravili v najbližších dňoch centrá, kde sa bude zhromažďovať materiálna pomoc od našich partnerov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Tu ich budeme nakladať na kamióny a smerovať do Ukrajiny, kde momentálne spolupracujeme s diecéznou charitou Mukačevo. Odtiaľ sa pomoc následne cez ich siete distribuuje ďalej do vnútrozemia Ukrajiny.

Poskytujete pomoc utečencom na Slovensku aj mimo hraničných priechodov?

Slovenská katolícka charita pozostáva z diecéznych, respektíve arcidiecéznych a eparchiálnych charít, ktoré pôsobia na území jednotlivých diecéz či eparchií, keďže charitu tvoria rímskokatolícke aj gréckokatolícke charity. Vďaka tomu sme prítomní v každom väčšom meste a cez farské charity aj v mnohých menších mestách a obciach našej krajiny. Zároveň sme v intenzívnom kontakte s Konferenciou biskupov Slovenska a jednotlivé charity spolupracujú so svojimi biskupmi a rehoľnými komunitami v rámci svojich diecéz.

Pomáhame teda širokospektrálne, od poskytovania materiálnej pomoci, cez dočasné aj dlhodobé ubytovanie, až po duchovnú službu. Zároveň sme na základe vývoja aktuálnej situácie zriadili pracovné skupiny, cez ktoré koordinujeme našu pomoc v rámci Slovenska a aj vysielanie pomoci na Ukrajinu. Naším cieľom je nastavenie funkčných procesov, vďaka ktorým budeme vedieť dlhodobo a efektívne pomáhať ľuďom, ktorí k nám prišli z Ukrajiny, a aj osobám, ktoré na Ukrajine ostali.

Zároveň sme v kontakte s našimi partnermi v rámci celosvetovej siete Caritas Internationalis, ktorí sú ochotní podporovať naše aktivity na hraniciach a aj vo vnútrozemí. Momentálne pripravujeme spoločný projekt, ktorý bude reagovať aj na dlhodobé potreby Ukrajincov, ktorí ostanú žiť na našom území.

Viete povedať, koľkým utečencom z Ukrajiny už vaša charita pomohla?

Keďže na hraniciach pomáhame 24 hodín denne od prvého dňa vojny, zamestnanci jednotlivých charít v nejakej forme pomohli takmer každej jednej osobe, ktorá vstúpila na územie Slovenska.

Hugo Gloss. Foto: Patrícia Falbová

Sám som videl, že na hraniciach bol spočiatku dosť veľký chaos. Každý sa angažoval na vlastnú päsť. Neskôr sa jednotlivé humanitárne organizácie začali koordinovať a spolupracovať. Môžete vysvetliť, ako táto koordinácia vznikla a ako prebieha?

Pre niekoho chaos, pre niekoho mozaika pomoci. Je pravda, že v prvých dňoch bola situácia naozaj málo koordinovaná, ale to sa vďaka spolupráci štátnych aj neštátnych aktérov zlepšuje.

Je tento proces už ukončený alebo sa ešte stále hľadá jeho správne nastavenie?

Hoci sa za uplynulé tri týždne podarilo veľa vecí nastaviť a zlepšiť, určite nejde o ukončený proces. V posledných dňoch sa už viditeľnejšie začína angažovať štát. Dá sa tiež predpokladať, že časom sa na Slovensku v pomoci utečencom bude viac angažovať aj OSN prostredníctvom UNHCR a ďalších svojich agentúr, čo si bude vyžadovať ďalšie vylaďovanie procesov a spolupráce. Rovnako treba myslieť aj na následnú pomoc utečencom a ich integráciu do slovenskej spoločnosti. Sme teda stále len na začiatku.

Existuje nejaká platforma, kde sa koordinujú všetky subjekty poskytujúce pomoc utečencom, teda veľké aj malé charitatívne organizácie, samosprávy aj štátne zložky?

Samotné mimovládne organizácie sú už niekoľko rokov združené v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií Ambrela, ktorá je aj oficiálnym partnerom pre štát. Členom Ambrely je aj Slovenská katolícka charita. V rámci tejto iniciatívy prebiehajú raz za týždeň pravidelné stretnutia, v rámci ktorých sa koordinujú charitné a neziskové organizácie.

V pomoci utečencom sa angažujú aj samosprávy, ktoré zastrešuje Združenie miest a obcí Slovenska. Každá zo samospráv má zo zákona zriadený krízový štáb. Konkrétnu pomoc utečencom zastrešujú aj jednotlivé ministerstvá a úrady, či už ide o školstvo, sociálne veci, policajný zbor alebo migračný úrad. Je však pravda, že jedna spoločná platforma, ktorá by koordinovala všetky tieto zložky, doteraz chýbala.

Z prostredia ľudí, ktorí pomáhajú na hranici, počúvam, že humanitárna pomoc nemá svojho „veliteľa“, teda niekoho, kto by ju celú manažoval. Zmenila sa už táto situácia? Je niekto, o kom by sme vedeli povedať, že riadi celú humanitárnu pomoc pre utečencov? 

Aktuálne túto funkciu zo strany štátu plní nadrezortná pracovná skupina ústredného krízového štábu zriadená ministrom vnútra len pred niekoľkými dňami. Priamo v Sobranciach pôsobí na operatívnej úrovni permanentný krízový štáb, ktorého veliteľom je hlavný krízový manažér Hasičského a záchranného zboru. Súčasťou jeho tímu sú koordinátori pre infokiosk, ubytovanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, dobrovoľníkov, policajný zbor, ozbrojené sily, tlačový a informačný tím, zástupca migračného úradu a zástupca úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Rovnako ministerstvo vnútra pred niekoľkými dňami zriadilo multifunkčné veľkokapacitné centrum na pomoc utečencom v Michalovciach. Na hraničných priechodoch by tak časom mala zostať len nevyhnutná infraštruktúra, kým všetky ostatné služby by sa mali sústrediť vo veľkokapacitnom centre so zabezpečenou kyvadlovou dopravou.

Dnes už teda systematickú starostlivosť o prichádzajúcich utečencov začína preberať štát. Treba však povedať, že za predchádzajúce tri týždne práve charity a iné mimovládne organizácie, ktoré boli schopné okamžitého nasadenia v teréne, takpovediac zachránili štátu chrbát.

V súčasnosti sa veľa hovorí o úlohe štátu. Niektorí vravia, že situáciu nezvládol, ďalší, že pomoc chudobným bola vždy výsada charitatívnych organizácií. Váš názor?

Ja si myslím, že vďaka obetavosti, iniciatíve a nasadeniu rôznych záchranných aj silových zložiek štátu sa podarilo spraviť veľký kus práce, ktorý prispel k tomu, že ľudia cez hranice od začiatku prichádzali do bezpečia a vcelku zabehnutého systému pomoci. Naozaj nezvládnutú situáciu s príchodom ľudí na úteku pred vojnou som mohol vidieť v Iraku, Sýrii alebo Libanone. Zahraniční novinári, ktorí porovnávali hraničné priechody na Slovensku a v Poľsku, tiež hodnotili situáciu u nás napriek všetkým nedokonalostiam ako pomerne dobrú. Netvrdím, že u nás všetko funguje na sto percent, ale keďže sám vidím, koľko byrokracie, telefonátov, stretnutí a zmlúv a neviditeľnej mravčej práce je aj za našimi „viditeľnými“ výsledkami, bolo by z mojej strany nevďačné a obmedzené, keby som reakciu štátu na situáciu na Ukrajine hodnotil ako nezvládnutú.

Zároveň mám však dojem, že ako krajina, respektíve štátne orgány máme tendenciu konať reaktívne, a nie proaktívne, a naša pomoc tak potom funguje skôr vďaka osobnému nasadeniu jednotlivcov ako vďaka funkčnému systému. Takže ak sme už od januára mali aj v otvorených zdrojoch informácie, že na Ukrajine existuje riziko útoku určitej intenzity zo strany Ruskej federácie, ktorý zákonite spôsobí odchod ľudí aj na Slovensko, mali existovať plány štátu, ako chce reagovať na situáciu, v ktorej denne prejdú cez naše hranice tisícky ľudí. Oni sem neprišli dovolenkovať na vopred zarezervované miesta, ale sú na úteku pred vojnou a potrebujú našu pomoc. O to viac, že by v prípade všeobecnej mobilizácie išlo hlavne o tie najzraniteľnejšie skupiny – matky s deťmi, seniorov a zdravotne znevýhodnených. Štát mal mať „v šuplíku“ konkrétne plány s konkrétnymi osobami, ktoré sú zodpovedné za konkrétne úlohy.

Hugo Gloss. Foto: Patrícia Falbová

Utečenecké krízy vo viacerých krajinách rieši OSN, vy ste ju už trochu spomenuli. Angažuje sa OSN aj v prípade utečeneckej krízy z Ukrajiny?

Áno, agentúry OSN, ako napríklad UNHCR, teda Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, aktívne pôsobia aj na našom území a podporujú činnosti organizácií a iniciatív, ktoré pomáhajú ľuďom utekajúcim pred vojnou. Priznám sa, že som si nikdy nemyslel, že obrazy utekajúcich ľudí pred vojnou a spoluprácu s OSN, ktoré poznám z Blízkeho východu, zažijem vo Vyšnom Nemeckom alebo Ubli. Alebo že sa o nich budeme v kontexte Slovenska rozprávať na pracovných poradách s OSN.

Čiže OSN na Slovensku iba pomáha, ale neriadi utečeneckú krízu?

Áno, podporuje aktivity mimovládneho sektoru, dáva svoje know-how, prípadne pomáha finančne, ale momentálne nekoordinuje pomoc tak, ako to vidíme v krajinách Blízkeho východu, kde štát de facto neexistuje a nevie ju koordinovať sám. Na druhej strane, ak by sa počty utečencov začali dramaticky zvyšovať, viem si predstaviť, že OSN by sa do riešenia utečeneckej krízy zapojilo ešte aktívnejšie.

Akým hlavným výzvam v súčasnosti čelí katolícka charita vo vzťahu k utečeneckej kríze?

Našou najväčšou výzvou ako organizácie zastrešujúcej desať rôznych charít, ktoré boli doteraz zvyknuté fungovať skôr samostatne, je nastavenie procesov, vďaka ktorým budeme vedieť pomáhať dlhodobo a efektívne, a to nielen na hraniciach, ale aj v slovenských mestách a obciach, kde sa ľudia z Ukrajiny usadia. Chceme vytvoriť sieť centier, ktoré im poskytnú celé spektrum pomoci, vďaka ktorej sa úspešne integrujú do našej spoločnosti. Takto potom vieme našu prítomnosť naprieč Slovenskom využiť v prospech ľudí v núdzi, a tak naplniť naše motto, ktoré znie „blízko pri človeku“.

Katolícka charita fungovala už aj pred touto vojnou, pomáhate na Slovensku aj vo svete. Sám som sa na hraničnom priechode v Ubli niekoľkokrát presvedčil, že ste dokázali poskytnúť utečencom obrovskú a najmä rýchlu pomoc. Ako je možné, že ste tak rýchlo dokázali byť na mieste?

Naša schopnosť operatívne rozšíriť našu pomoc aj na ľudí utekajúcich z Ukrajiny bola možná len vďaka osobnému nasadeniu zamestnancov jednotlivých charít a našich dobrovoľníkov. V charite totiž nerobíme pre peniaze ani pre spoločenský honor, ale preto, že nám záleží na ľuďoch v núdzi. Preto je samozrejmé, že ak treba pomôcť nad rámec mojich štandardných povinností, tak to urobíme. Samozrejme, že si uvedomujem riziko vyhorenia, a práve preto rozširujeme aj naše personálne kapacity, aby sme vedeli pomáhať dlhodobo a efektívne.

Boli ste nútení kvôli utečeneckej kríze na Slovensku zastaviť niektoré iné projekty?

Máme záväzky voči našim klientom aj donorom, ktoré si ctíme, takže projekty nezastavujeme. Ako som už spomínal vyššie, rozširujeme naše kapacity, aby sme vedeli na Slovensku pomáhať ľuďom, ktorí našu pomoc potrebovali aj pred 24. februárom 2022, a tiež tým, ktorí k nám prišli a potrebujú našu pomoc aj po tomto dátume.

Foto: Patrícia Falbová


Ďalšie články