Richard Sulík: Vo vláde mám dve červené línie

2 (1) Richard Sulík. Foto: Róbert Valent

Kým slovenská ekonomika trpí, vyrovnať sa s koronakrízou jej majú pomôcť milióny eur z Bruselu. Tie Slovensko schválilo v rámci euroúnijného plánu obnovy pre Európu. Verejná diskusia sa zatiaľ venuje najmä spôsobu prerozdelenia týchto peňazí, no minister hospodárstva Richard Sulík v rozhovore pre Štandard upozorňuje, že ide o škodlivú vec a predstupeň k federalizácii Európskej únie.

Stále si myslíte, že celoplošné testovanie, ktoré už kritizovala aj Slovenská lekárska komora (SLK), je dobrý nápad? 

Áno, kritika je v tomto prípade neopodstatnená. Avšak vo fáze, keď je menej ako 48 hodín do začiatku testovania [rozhovor sa uskutočnil pred spustením celoštátneho testovania – pozn. redakcie], sa skončila diskusia o tom, či je to dobrá alebo zlá vec. Keď SLK chcela, mohla sa vyjadriť skôr. Najhoršie, čo môžeme spraviť, je o prijatom rozhodnutí začať zľava sprava filozofovať. Teraz to treba dotiahnuť.

Testovanie podporujem od začiatku, pretože ak mám na výber medzi testovaním ľudí a zavretím ekonomiky, som za to prvé. Mám veľkú nádej, že keď sa to uskutoční a pošleme do karantény šíriteľov, budeme môcť otvoriť reštaurácie, fitnescentrá, divadlá a kiná.

Premiér nás pred vyše mesiacom v utajenom, respektíve dôvernom režime na vláde pri vypnutých mikrofónoch o tomto informoval. Vypli sa mikrofóny, pričom všetci, ktorí neboli členovia vlády, museli miestnosť opustiť.

A vy ste to podporili.

Od prvého momentu. Ale taktiež som od prvého momentu hovoril, že je to extrémne logisticky náročné, a po druhé, že bude treba veľmi silnú komunikáciu k ľuďom, ktorých sa to týka, a že to bude chcieť pripraviť plán.

Na Orave sa to pekne zo 155-tisíc obyvateľov ukázalo. Vyfiltrovali 5 600, ktorí tú hnusobu šírili, a tí sú teraz v karanténe. O toto ide. Nemôžu to šíriť ďalej. Chápem, že tých 5 600 nebude zrejme na 100 percent infikovaných. Ani netušíme, či to je 95 percent všetkých šíriteľov alebo 70 percent, ale 5 600 je slovo do bitky tých, ktorí teraz tú chorobu nešíria. Ak to SLK chcela kritizovať, tak to mohla robiť minulý týždeň, alebo ešte pred zverejnením, lebo premiér Matovič diskutoval s odborníkmi na túto tému v neverejnom režime. Mohli sa vtedy jasne vyjadriť.

Ale bolo to utajované.

Voči verejnosti, nie voči odborníkom. Premiér to práveže za tie tri týždne s viacerými odborníkmi, a myslím si, že aj s ľuďmi zo SLK, preberal. Neviem to presne, ale medzi tým, čo informoval vládu a zverejnil to, prešli tri týždne a tie boli venované už prvotným prípravám.

Vedeli to aj vedci, ktorí sa podpísali pod vyhlásenie kritizujúce prístup k celoplošnému testovaniu?

Nemám konkrétne informácie, ale myslím si, že prinajmenšom niektorí z nich. Nemám to overené, ale vychádzam z toho, že to tak bolo.

Vedci v tom vyhlásení vyzvali na dobrú komunikáciu o protipandemických opatreniach…

Môžem len súhlasiť.

Práve ohľadom opatrení ste sa vy dostali do pomerne ostrého, medializovaného stretu s premiérom. Počas posledných dvoch týždňov to však vyzerá tak, že ste zaujali spoločnú líniu. Čo sa zmenilo?

Nejdem do konfliktu len preto, aby som bol v konflikte. Nič sa nezmenilo, len závisí od toho, o čo ide. Ak ide o to, že sú zatvorené reštaurácie, naďalej hovorím, že to je chyba, nemali byť takto zatvorené, pácha to veľké ekonomické škody. Hovorím presne to isté, čo som hovoril pred dvomi, štyrmi, neviem koľkými týždňami. Tu sa nezmenilo vôbec nič.

Pri testovaní hovorím, že ide o dobrú vec, a súhlasím s tým, že keď už padlo takéto dôležité rozhodnutie, musíme všetci ťahať za jeden koniec. Tu hovorím tiež presne to isté od začiatku.

Ide skôr o ten spôsob, lebo vy ste 11. októbra, keď sa rozhodovalo o zatváraní reštaurácií, odišli z Ústredného krízového štábu (ÚKŠ). Vyvolalo to reakcie priamo predsedu vlády, ktorý to považoval za neadekvátny prístup. O dva týždne vidíme, že už spoločne, v zhode vystupujete na tlačovej konferencii.

Ale nie v zhode kvôli tomu, kvôli čomu som odišiel. Však to skúste rozlíšiť. Keď vy poviete dva plus dva rovná sa päť a päť krát tri rovná sa pätnásť, tak ja predsa nebudem hovoriť, že vo všetkom máte nepravdu. Poviem: v tomto sa mýlite, dva plus dva nie je päť, ale štyri. A v tomto máte pravdu: päť krát tri je pätnásť. Chápete, to sú dve odlišné veci, my sa bavíme o zatvorení reštaurácií a o celoplošnom testovaní. S celoplošným testovaním súhlasím a keďže súhlasí aj premiér, dokonca on to navrhol, tak súhlasím s premiérom. Pokiaľ ide o zatvorenie reštaurácií, ja som proti a on je za, tak s ním nesúhlasím.

Milan Kňažko, ktorý prekonal Covid, povedal, že byť na mieste predsedu vlády Matoviča, dá do 20 minút podnet prezidentke, aby vás pre spôsob komunikácie odvolala.

Milan Kňažko nemal všetky informácie a mohol si najskôr niektoré informácie overiť, a nerozprával by potom takéto veci, lebo on sám bol členom vlády a vie, aké to je. Kňažko tvrdil: Viete o niekom inom vo vláde, kto by si dovolil urobiť tlačovku, kde by tvrdil niečo, čo je v absolútnom rozpore s rozhodnutím vlády?

Toto nebolo rozhodnutie vlády. Vláda aj koaličná rada boli práveže pri takomto vážnom rozhodnutí kompletne obídené. Ja som nemal možnosť sa vyjadriť na úrovni vlády alebo mojich koaličných partnerov presvedčiť na koaličnej rade, lebo tam sa o tom, či zavrieme reštaurácie, vôbec nediskutovalo. Zrazu len bum-bác, sčista-jasna, dôjde tu nejaká Pandemická komisia, ktorá má len poradný hlas, dôjde na krízový štáb, ktorý podlieha vláde, a tam sa to zrazu rozhodne len tak a hlavný hygienik vydá nariadenie. Jeden jediný človek v krajine a vláda do toho nemá čo rozprávať. Keby si bol Milan Kňažko toto trošku uvedomil alebo sa spýtal, tak by, pri všetkej úcte k nemu, nepovedal takúto vec.

Riešili ste to s premiérom osobne?

Predtým, ako premiér šiel na tlačovú besedu, pokúšal som sa to sním vydiskutovať. Aj som si s ním dosť intenzívne písal. Opakovane som ho volal von osobne aj písomne: Igor, poďme si to vydiskutovať, nech sa zase nevadíme pred všetkými. On to jednoducho ignoroval. Keď to ignoruje, čo mám robiť? Odmietam byť súčasťou evidentne zlých a škodlivých rozhodnutí.

Celoplošné testovanie kritizovala aj prezidentka.

Ukazuje sa, že bolo od začiatku chybou nezahrnúť do takýchto rozsiahlych plánov prezidentku SR a vrchnú veliteľku Ozbrojených síl SR Zuzana Čaputovú. Avšak pár hodín pred spustením akcie môžu byť akokoľvek dobre mienené rady aj kontraproduktívne. Vláda prijala mimoriadne ťažké rozhodnutie a v súčasnosti stojí pred logisticky extrémne ťažkou úlohou. V tejto chvíli musíme všetci ťahať za jeden povraz. SaS robí všetko, čo je v našich silách, aby táto operácia prebehla podľa plánu.

Richard Sulík. Foto: Róbert Valent

Naozaj ste boli na proteste proti pandémickým opatreniam, ktorý sa konal pred úradom vlády? Médiá vôbec neinformovali o tom, že by vás tam videli, aj keď spomínali iných politikov.

Bol som tam inkognito. Mám v tesnej blízkosti hosťovský byt, v ktorom som mal rodinné stretnutie. Došiel som približne o pol hodinu skôr aj s mojím 13-ročným synom. Videl som, že polícia to tam všetko uzavrela, tak sme sa šli so synom pozrieť. Samozrejme, mali sme rúška, možno ma tam spoznal jeden človek.

K ničomu som sa nehlásil, nefotil som sa s tými ľuďmi, nič som tam nehovoril. Išiel som tam ako jeden možno z tisícky ľudí, ktorá tam mohla byť.

Nálady tam boli rôzne, videli sme, že niektorí sa pokúšali rozbiť bránu pred úradom vlády.

Nerozumiem tomu, prečo ich všetkých nepochytali a nestrčili do CPZ [cely predbežného zadržania, pozn. redakcie] .

Nemali ste obavy?

Ja sa nebojím ísť medzi ľudí.

Keď ste kritizovali použitie vodného dela proti demonštrantom, dostali ste sa do konfliktu s ministrom vnútra Romanom Mikulcom, ktorý o vás povedal, že ste už odborník aj na policajné zásahy.

Takéto osobné ataky prídu vždy, keď chýbajú argumenty. Na to som zvyknutý za tie roky v politike. Fajn, on povedal hento a ja hovorím, že nerozumiem tomu, prečo tých výtržníkov nepochytali a nestrčili ich do CPZ.

Tvrdíte, že tam boli stovky normálnych slušných ľudí.

Áno, videl som ich na vlastné oči. Keď tam prídu kamery a snímajú len tých 50 ľudí, čo tam robilo chaos, tak potom vznikne v médiách o tom dosť iný dojem. Bol som aj v úplnom centre diania, že som od toho vodného dela stál možno 10 metrov, a bol som aj trošku ďalej, možno 50, 60 metrov.

Mohli ste z toho vodného dela dostať aj zásah.

Keď sa rúbe les, lietajú triesky, nie?

Tvrdíte, že médiá si nerobili svoju prácu?

To nehovorím, ja len hovorím, že ak zverejníte vždy len jeden obraz a nemáte základnú snahu ukázať všetko, môže vo verejnosti vzniknúť mylný dojem.

Aj tento protest ukázal, že ľudia sú z protipandemických opatrení nahnevaní a unavení. V poslednom čase zbierate veľa lajkov na Facebooku a pozitívnych komentárov. Pri opatreniach ste vnímaný ako ten dobrý policajt, ktorý je vždy za mäkšiu formu opatrení. Nie je to politický kalkul z vašej strany?

Tak ma poznáte? Že hovorím to, čo sa aktuálne nosí a je moderné?

Nehovoríte to, čo sa nosí v médiách, ale viete často vystihnúť nálady spoločnosti.

No tak to by som o sebe netvrdil, ale čo viem vystihnúť vždy a myslím si, že nadmieru dobre, je podať moje presvedčenie a môj názor. To som vždy robil bez ohľadu na to, či som bol za to chválený alebo hanený.

Určite vám dobre padli výsledky posledného prieskumu Focusu o dôveryhodnosti členov vládneho kabinetu.

Ukážte mi jedného masochistu, ktorému by to dobre nepadlo. Jasné, že mi to padlo dobre. Ale správne ste povedali to slovo padlo. Ja nerobím úkony primárne preto, aby som bol v nejakom prieskume za miláčika. Ja robím veci preto, lebo som presvedčený, že sú správne, a hovorím veci, o ktorých som presvedčený, že sú správne. A keď vedľajším vítaným efektom je to, že skončím v nejakej ankete prvý, tak, samozrejme, že ma to poteší, že mi to padne dobre.

Dôležité je však to, čo je hlavným motívom vášho konania. A motív môjho konania určite nie sú prieskumy, to by som rozprával úplne iné veci.

Podľa toho prieskumu vám 47 percent ľudí dôveruje, pri Igorovi Matovičovi je to 31 percent. V máji však bola situácia úplne opačná, keď Igorovi Matovičovi dôverovalo 48 percent a vám 34. Zároveň začína SaS dýchať OĽaNO na chrbát. Oni klesli na 15 percent, vy dosahujete okolo 13. Aký bude váš vzťah s Igorom Matovičom, keď bude mať SaS viac ako OĽaNO?

Netuším, ja si budem robiť svoje. O mne sa dosť často hovorí, že som konzistentný, aj v postojoch, aj konaní, no tak budem aj naďalej. Starého psa novým kúskom nenaučíš. Neviem, aký bude náš vzťah, ale stále budem robiť a hovoriť to, o čom som presvedčený, že je to správne.

Budete akceptovať vaše postavenie?

Áno, ja akceptujem, že sme v koalícii s 13 poslancami. Po druhé, celý môj politický život hovorím, že preferencie netreba preceňovať. To som hovoril, keď sme mali 5 percent v prieskumoch aj 18 percent. Do tretice, veľmi dobre si pamätám, ako sme v roku 2018 mali v prieskumoch asi 19 percent. Nakoniec ani nie o dva roky neskôr sme vo voľbách dostali 6. Život je vrtkavý, neviete, čo vám pripraví. Nikdy neviete, do čoho šliapnete, a to ja som celkom expert vo vyhľadávaní rôznych tých mláčok.

Čo si myslíte, že bude robiť Igor Matovič v prípade, že budete preferenčne silnejší?

Neviem. Našťastie som v tej komfortnej pozícii, že toto si myslieť nemusím.

Niekedy medzi ľuďmi zaznie, že ak to s preferenciami a politikou scénou všeobecne takto pôjde ďalej, ďalšiu vládu budú zostavovať Peter Pellegrini s Richardom Sulíkom.

Pri takomto tvrdení niekto musel vyvinúť veľkú dávku fantázie. Ide o tak hypotetickú a vzdialenú otázku, že nevidím dôvod na to odpovedať.

Ste pevnou súčasťou koalície?

Jednoznačne.

Vstúpili ste do vlády ako minister hospodárstva a podpredseda vlády, no mali ste väčšie ambície. Chceli ste byť ministrom financií, čo by bola silnejšia pozícia.

Nie som si medzičasom istý, že to tak je, ale pripusťme to. Hovorí to len toľko, že človek nedosiahne v živote vždy to, čo si zaumieni. Či vy ste vždy všetko dosiahli?

My nie sme v politike.

V politike sa musí vždy dosiahnuť to, čo človek chce? Precenil som svoje ambície. Keď niečo veľmi chcete, viac budete za to bojovať. Ale v tomto prípade som radšej urobil s Igorom Matovičom dohodu, že SaS nebude mať dve, ale tri ministerstvá. Myslím si, že je lepšie, keď máme zahraničie, školstvo a hospodárstvo, než ako keby sme mali len školstvo a financie.

Hovoríte, že ste dnes silnejší ako minister financií?

Nie, to netvrdím. Povedal som, že som precenil moje ambície.

Je doterajšia pomoc štátu počas pandémie dostatočná?

Nie je. Vždy a v každej oblasti nájdete niečo, čo sa dá zlepšiť. Treba sa ale na to pozerať detailnejšie. Mňa sa prosím pýtajte na pomoc, ktorá sa týka nájmov a nepravidelných autobusových prepravcov. To je asi dvesto firiem, ktorým sme pomohli rýchlo a účinne. Je tu tiež pomoc, ktorá sa týka kurzarbeitu. To sa zase pýtajte ministra práce. Potom spomeňme aktuálnu pomoc, ktorá sa týka divadiel, kín a reštaurácií. Túto oblasť si zobral Igor Matovič na starosť osobne. Dva týždne dozadu k tomu zvolal stretnutie, pochválil sa tým na Facebooku a mňa tam nepozval. Ohľadom tejto pomoci zase môžete klásť otázky jemu.

Post ministra hospodárstva evokuje, že by to mal byť on, kto pomáha hospodárstvu.

Áno, ale keď mi v tom premiér bráni, tak ho musím rešpektovať.

Bráni vám v tom?

Pokiaľ si to premiér zoberie za svoje, spraví z toho premiérsku tému, zvolá poradu, na ktorú ma ani len neprizve, a robí rozhodnutia, tak čo tam mám viac robiť. Musím to rešpektovať.

Vašou ambíciou je, aby ste robili viac?

Mojou ambíciou je riadne si robiť svoju robotu, ale pokiaľ môj šéf, ktorým premiér jednoznačne je, povie toto nerob, toto budem robiť ja, tak to musím rešpektovať a aj to rešpektujem.

Frustruje vás to?

Vôbec nie. Frustrácia je už ale emočným hodnotením, ktoré do politiky nepatrí. Malo by v nej byť viac racionality. Robím si svoju robotu a rešpektujem, že aktivitu, ktorú normálne robí minister hospodárstva, bude robiť premiér, lebo on sa tak rozhodol.

Znie to ako rezignácia.

Nie. Ja som ten, kto stále hovorí, že by sme sa mali držať pravidiel a dohôd, inak to nebude nikdy fungovať. A my máme pravidlá, ktoré hovoria, že ak sa premiér rozhodne niečo riešiť osobne, zoberiem to na vedomie a hotovo.

Richard Sulík. Foto: Róbert Valent

Vráťme sa k rozsahu štátnej pomoci. Aj štúdia Medzinárodného menového fondu hovorí, že v pomere na HDP sme na chvoste poskytovania protipandemickej ekonomickej pomoci firmám a ľuďom. A to nielen v EÚ, ale vo svetovom meradle.

Ale zároveň máme jeden z najnižších prepadov HDP. Je tu ten faktor, že bezhlavo pchať do ekonomiky helikoptérové peniaze nemusí byť vždy účelné. Asi by sa dalo robiť viac, ale za predpokladu, že to bude adresné. Bezhlavo hádzať peniaze von z okna nemusí viesť k oživeniu ekonomiky tak rýchlo, ako by to bolo bez takýchto krokov.

Financie na oživenie ekonomiky budeme čerpať aj z EÚ. Slovensko totiž súhlasilo s plánom obnovy po koronakríze. Tým však vzniká spoločný európsky dlh, ktorý sa má splácať vytvorením niektorých spoločných únijných daní. Vy ste pred minulými voľbami zverejnili Manifest slovenského eurorealizmu, v ktorom ste sa vyslovili proti odovzdávaniu ďalších kompetencií do Bruselu. Pri takejto zásadnej otázke sa však na slovenskej politickej scéne diskutuje len o účele minutia peňazí, no nie o tom, či by sme takýto plán vôbec mali prijať.

A to je veľká chyba.

Vy ste však tiež do tejto diskusie neprispeli.

To máte pravdu. Jednoducho pozícia Slovenska, ale aj pozícia SaS vo vláde, nie je dostatočne silná na to, aby sme vedeli výraznejšie niečo ovplyvniť. Povedal som si, že nebudeme na toto plytvať energiu. Ide možno o najnevďačnejšiu pozíciu, keď idete ľudí presviedčať, aby neprijali peniaze.

Máte teda z tohto vývoja obavy.

Áno, považujem ho za veľmi škodlivý. Považujem za veľmi škodlivé, že EÚ bude vyberať viac vlastných daní, že bude mať viac kompetencií, a považujem za škodlivé aj to, že výrazne stúpne množstvo dlhov, ktoré zanecháme našim deťom.

Zadlžiť by sme sa vedeli sami a dane by sme tiež vedeli vybrať sami.

Určite by sme sa vedeli zadlžiť sami. Otázka je, či z toho nekvapne niečo navyše v rámci prerozdelenia.

Môže však ísť o ďalší predstupeň k európskej federalizácii.

Tak, tak. Takzvaná bruselská salámová metóda. Najlepšie to vystihuje citát bývalého predsedu eurokomisie Jeana-Clauda Junckera z roku 2000, ktorý povedal, že my v Bruseli niečo predstavíme, počkáme či sú nejaké veľké protesty proti tomu, keď nie, tak to schválime, a ľudia si až potom uvedomia, že čo sme to schválili. Takto ideme krôčik za krôčikom ďalej a ďalej. Celý Brusel takto funguje – salámová metóda.

Pripravovaný migračný pakt EÚ. Tiež ide o chybu?

Samozrejme. Ten je neprijateľný. Už pred voľbami som hovoril, že SaS má dve červené línie – vyššie dane a kvóty na prerozdeľovanie migrantov a pri tomto stojíme.

Prečo je pakt neprijateľný?

Lebo o tom, kto bude žiť na území Slovenska, budú hovoriť len občania Slovenska.

A v pakte sa hovorí o tom, že v kritických situáciách je možné prijatia migrantov aj nariadiť.

Presne tak.

Je pravda, že ste ministrovi zahraničia Ivanovi Korčokovi povedali, že v žiadnom prípade nemôže presadzovať liberalizáciu migračnej politiky?

Nie, tak som mu nemusel hovoriť. My sme o tomto hovorili a dá sa povedať, že máme totožný postoj. On to povie diplomatickejšie, ale podstata je rovnaká.

Čo to pre vás znamená politicky?

Ešte nie je nič na stole. Jedného dňa o tom budeme musieť hlasovať, či už v parlamente alebo na vláde, a tam zaujmeme jasný postoj.

Je to pre vás naozaj také zásadné, že by ste urobili podobný krok ako za vlády Ivety Radičovej?

Je to pre nás červená línia, nebudem s tým súhlasiť.

Čo keby s tým súhlasili vaši koaliční partneri?

Tak budú súhlasiť koaliční partneri.

Ste pre to ochotný odísť vlády?

Nebudem odchádzať z vlády, nebudem s tým súhlasiť. Aký bol problém v roku 2010? Ja som povedal, že nebudem súhlasiť s tým, aby sa dávali peniaze pre výrazne bohatšie Grécko. Ale nepovedal som koaličným partnerom, že tiež musia nesúhlasiť. Oni nútili nás. Povedal som, že vy si hlasujte ako chcete, my nebudeme hlasovať za peniaze pre Grécko.

Ale to je politický postoj, ktorý viedol k rozpadu vlády.

Preto lebo Dzurinda nakukal Radičovej, že to musí spojiť s hlasovaním o dôvere vláde. Ja som opakovane hovoril a písal Ivete Radičovej: Iveta, nespájaj to, lebo sa podpíšeš pod návrat Fica.

Vašou druhou červenou líniou sú teda vyššie dane. Ktoré?

V prvom rade dane z príjmu, ale aj DPH.

Počkáme si teda, že čo sa bude diať. Ak je váš postoj skutočne taký neoblomný, možno narazí…

Je dôležité mať červené línie, lebo inak to v politike nemôže fungovať. Ja predsa nebudem v podstatných veciach, ktoré sme voličom sľúbili, otáčať, lebo niekto dôjde a bude robiť bububu? Alebo preto, že koaliční partneri otočia? Pozrite sa na 2010. Všetky štyri koaličné strany pri prvom balíku pre Grécko povedali: Nie, nesúhlasíme. A preto bolo Slovensko jedinou krajinou, ktorá peniaze do Grécka neposlala. Ale pri druhom balíku, menovite SDKÚ, Most a KDH otočili. A vy chcete mne robiť výčitky? To je predsa pomýlený svet.

Pred pár týždňami sa hlasovalo v parlamente o návrhu koaličnej poslankyne Anny Záborskej (OĽaNO-KÚ), ktorý by čiastočne zvyšoval ochranu nenarodeného života, nakoniec neprešiel aj pre aktivitu poslancov SaS. Mnohí konzervatívci však tento návrh kritizovali ako príliš umiernený. Tvrdili, že nebolo už kam ustupovať, niektorí ho dokonca označili za pro-choice. Nebolo by aj pre SaS lepšie tento návrh podporiť?

Nie, mnohí liberáli kritizovali tento návrh ako neprijateľný. Akože nebolo kam ustupovať? Bolo kam ustupovať, napríklad sa nemusela otvárať táto téma. Neblúznite tu s nejakými zmenami. Žijeme tu asi 30 rokov od revolúcie, a viac rokov pred ňou, s tým nastavením k interrupciám, že do 12 týždňov rozhoduje matka a potom už nie. A dobre s tým žijeme.

Nie je ale prehnané to označiť za stredovek? Niekedy bolo stredovekom chcieť úplne zakázať potraty, teraz je stredovek žiadať, aby sa matka mala na rozhodnutie nie dva, ale štyri dni.

Nakoniec vidíte, ako to dopadlo. Anna Záborská s tým návrhom neprešla. Hotovo.

Pretože vaša poslankyňa Jana Bittó Cigániková chodila po opozičných kluboch.

Robila si svoju robotu. Toto patrí k úlohám poslanca. Jednoducho, presvedčila ich, že ten návrh je neprijateľný, že nás vráti späť, že my sme modernejšia spoločnosť, ako je hodnotový svet Anny Záborskej.

Tradične to bola úloha poslanca, ale teraz je to hrubé porušenie koaličnej zmluvy.

Nie je to hrubé porušenie. Detailne sme to rozobrali aj na koaličnej rade. Veď čo sa stalo krátko predtým? Poslanci okolo Anny Záborskej hlasovali s poslancami ĽSNS. Pamätáte si na to, či ste už na to zabudli?

Hlasovali, ale nechodili za nimi do poslaneckých klubov. V koaličnej zmluve sa píše, že žiadna koaličná strana nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície.

Nemáme zakázané chodiť do poslaneckých klubov alebo baviť sa s nimi. Jana Cigániková nežiadala podporu svojich návrhov v iných kluboch. Odpovedala na otázky a informovala, o čom jej návrh je. Obchodovanie s hlasmi v SaS neprichádza do úvahy.

Keď sa potvrdilo, že SNS alebo Smer sa v minulom volebnom období dohodovali s kotlebovcami, bol oheň na streche. Kričali ste, že už sa rysuje koalícia Fica a Kotlebu.

To je štýl opozičnej práce.

Takže je legitímne, keď vás teraz budú spájať s kotlebovcami?

Nás nikto s kotlebovcami nespája, nemajte žiadnu obavu. Vidím, že vás to veľmi trápi, keď návrh poslankyne Anny Záborskej neprešiel.

Za Bittó-Cigánikovou si stojíte.

Patrí k mojím najcennejším ľuďom. Potrebujem takýchto bojovníkov v strane.

Zastala sa vás pri spore s galkovcami.

Takto vznikajú tímy a dlhoročné väzby. Jana je sedem rokov v strane.  

Nemáte problém s jej vyjadrením, že zastaviť život embrya je humánnejšie, ako dať dieťa do detského domova.

S čím má byť problém?

Súhlasíte s tým?

Jasné. Jednoznačne.

Takže pre všetky deti v detských domovoch je lepšie, keby nežili?

Vy to veľmi prekrúcate. A nekorektne. Nebudem na takúto otázku odpovedať. Je to hlboko pod úroveň.

Naštrbil tento spor vzťahy vo vládnej koalícii?

Ako sme si to vydiskutovali, keď poslanci okolo Anny Záborskej hlasovali s poslancami Mariana Kotlebu, tak isto sme si vydiskutovali aj toto. Občas dôjde ku konfliktným situáciám, dôležité je vedieť si ich vydiskutovať.

Začali ste riešiť otázku dekriminalizácie marihuany a registrovaných partnerstiev. Prečo vyťahujete záležitosti, ktoré nie sú v programovom vyhlásení vlády?

Prečo nemôžeme? Budem sa chodiť niekam pýtať, čo môžeme a čo nemôžeme povedať? Išiel som ja niekomu zakazovať, čo nemôže hovoriť? Alebo zakazovať, čo nesmie povedať?

Keď ste mali 19 percent, vyzeralo to, že idete centristickým smerom. Akoby by ste vtedy formovali novú SDKÚ, teraz sa skôr idete zliberálniť. Prečo takáto stratégia?

Nehľadajte za tým stratégiu, ale skôr zásadu. A tá je taká, že sme liberálna strana. V liberálnych spoločnostiach bola vždy väčšia sloboda názoru, vždy bolo dovolené viac povedať. Aj to, čo sa nepáčilo.

Veľmi si dávam záležať na tom, aby som bol predseda liberálnej strany, ktorý je až extrémne tolerantný voči iným názorom, aj voči konaniu ľudí. Keď sa moji poslanci rozhodli, že chcú ísť komunikovať o tejto téme, a ja sa s tým nemám nejaký priveľký problém, tak im v tom určite nebudem brániť. Ani som nikdy nebránil. Hľadajte za tým túto zásadu, a nie nejakú prepracovanú stratégiu.

Jedným z dôsledkov tohto vývoja môže byť, že stlačíte Progresívne Slovensko pod päť percent. Bude vás to tešiť?

Zo skúsenosti vám viem povedať, že ciele sú veľmi krátkodobé a kontraproduktívne, ak sa rozhodnete škodiť iným. Treba sa zamerať na to, aby čím viac voličov malo dôvod hodiť v deň volieb hlas SaS. Nie dnes, keď sa robia prieskumy, ale vtedy, keď budú voľby.  A nie anketárovi, ale vo volebnej miestnosti. Toto je dôležité.

Peter Števkov, Jozef Hajko


Ďalšie články