15. marca, 17:17

Na Slovensko príde vyše dvetisíc vojakov NATO. Najviac ich bude z Nemecka, Česka a Spojených štátov

Na Slovensko príde vyše dvetisíc vojakov NATO. Najviac ich bude z Nemecka, Česka a Spojených štátovJaroslav Naď. Foto: TASR/Jaroslav Novák

AKTUALIZOVANÉ Na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval. Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽaNO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. „Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých,“ uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.

„Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia,“ uviedol minister obraby Jaroslav Naď (OĽaNO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1 200 až 1 300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.

Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. „Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR,“ skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.

Prezidentka prítomnosť vojsk NATO na Slovensku považuje za zodpovedné riešenie

 Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.

„Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska,“ povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. „Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda,“ poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.

Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie. „Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť,“ vysvetlila Čaputová. Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.

Heger: Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov v SR je najlepším krokom

Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov na území Slovenska je najlepším krokom, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).

„Populizmus a zastrašovanie nesmú vyhrať v zápase o demokraciu, hodnoty a slobodu,“ povedal premiér.

Naď veril, že preváži hlas rozumu

Minister obrany Naď verí, že aspoň v otázke obrany SR preváži u opozičných poslancov zdravý rozum a dokážu tak naprieč politickým spektrom ťahať za jeden povraz. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR pri predkladaní návrhu na zriadenie tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO na Slovensku. Podčiarkol, že otázka bezpečnosti SR nie je o jednotlivcovi, ale o celej krajine. Upozornil na nepriaznivú situáciu na Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou.

Minister eviduje, že niektorí poslanci, ktorí boli proti obrannej zmluve s USA, avizovali podporu prítomnosti aliančných vojsk. Verí, že u poslancov Hlasu-SD i ďalších z opozície preváži hlas rozumu. „Že už sa minimálne v zahraničnopolitických a bezpečnostných a obranných prioritách krajiny dokážeme zjednotiť, drvivá väčšina z vás, a spoločne potiahnuť za jeden povraz. Obrana SR nie je obrana OĽaNO, koalície alebo niektorého jedinca, je to obrana SR ako štátu,“ podotkol Naď.

Zdôraznil, že pre zabezpečenie obrany krajiny nemožno zanedbať jej posilnenie technológiami, spôsobnosťami či činnosťou tajných služieb. „Je to naša zodpovednosť,“ vyhlásil minister. Upozornil na pravdepodobnosť útoku Ruskej federácie aj na letisko v ukrajinskom Užhorode, blízko našich hraníc. Zároveň poukázal na raketové útoky neďaleko poľských hraníc či používanie zakázanej munície na Ukrajine zo strany Ruska.

Naď ocenil, že pri návrhu na zriadenie eFP sa v parlamente môže oprieť o drvivú väčšinu hlasov poslancov. „Spoločne nedovolíme, aby nám tu cudzia moc rozbíjala krajinu.“ Pripomenul, že v súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia niekoľko osôb. Podľa jeho slov bol medzi nimi i bývalý asistent poslanca Miroslava Suju (v súčasnosti Republika) Jozef Mihalčin. V reakcii na Naďove slová Suja potkol, že jeho bývalý asistent nie je z ničoho obvinený.

Pellegrini je za vojská NATO, ale nie za zmuvu s USA

Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini si myslí, že asistent opozičného poslanca sa k zásadným citlivým informáciám nedostane, pokiaľ by mu poslanec netlmočil informácie z niektorých výborov v utajenom režime. Skonštatoval, že do parlamentu aj tak nechodí „veľa tajných klasifikovaných informácií“.

Pellegrini deklaroval, že pozícia jeho strany v súvislosti so súhlasom s prítomnosťou vojsk NATO sa nemení. Už skôr avizoval podporu takejto prítomnosti, ak budú mať spojenecké vojská za úlohu chrániť krajinu, a tým aj Alianciu. Pripomenul pritom i záväzky voči partnerom v rámci NATO. Podotkol však, že sa nemení nesúhlasný postoj Hlasu-SD k obrannej dohode s USA. Výhrady má jeho strana aj k prípadnému poskytnutiu našich stíhačiek Ukrajine. „Naše letectvo má zostať v rukách slovenskej armády, nemôžeme všetko rozdať,“ dodal Pellegrini.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.