17. marca, 06:16

Svet bol už viackrát na pokraji skazy

Svet bol už viackrát na pokraji skazyIlustračné foto: TASR/AP

Rok 1983 bol z hľadiska vojnového napätia vo svete zlý rok. Brežnev, strojca invázie do Československa, už bol mŕtvy, ale jeho nástupca Andropov, bývalý dlhoročný šéf tajnej polície KGB, nebol žiadny liberál. Bolo mu síce jasné, že skostnatená sovietska ekonomika potrebuje od základov reformovať a že miera korupcie a neschopnosti na najvyšších poschodiach štátu už prerástla únosné medze, ale uvoľňovanie vzťahov východného bloku so Západom nebolo na programe dňa. Atómové veľmoci sa navzájom strážili podozrievavým okom a zbrojenie pokračovalo.

Rok predtým sa v ďalekom južnom Atlantiku strhla vojna o malé, ale strategicky významné súostrovie menom Falklandy. Falklandy patria Veľkej Británii a tamojšie nepočetné obyvateľstvo sa považuje za Britov, ale robí si na ne nárok Argentína, ktorá im hovorí Malvíny. Argentínska vojenská junta sa roku 1982 rozhodla, že z abstraktného nároku urobí úplne konkrétnu inváziu. Britská premiérka Margaret Thatcherová však s pomocou ďalších západných štátov ostrovy vybojovala späť.

Pre Moskvu bola úspešná britská námorná akcia na druhej strane planéty nepríjemným zistením, že úpadok Veľkej Británie ako vojenskej mocnosti sa zastavil. Vlna nacionalizmu, ktorú víťazstvo na Falklandách v Británii zdvihlo, taktiež Thatcherovej zaistila pohodlné znovuzvolenie.

Jej oponent, labouristický líder Michael Foot, kandidoval s programom ďalekosiahleho jednostranného odzbrojenia, ktoré by Sovietskemu zväzu určite vyhovovalo. (Sovietsky zbeh Gordijevskij neskôr Foota obvinil z toho, že bol plateným agentom KGB, konkrétne dôkazy ale nie sú.) Tomuto programu sa po voľbách začalo hovoriť „najdlhší odkaz na rozlúčku v histórii“, pretože labouristi s ním utrpeli jednu z najhorších volebných porážok za celú dobu svojej existencie. Z pohľadu Sovietov to znamenalo, že „jastrabom“ sa v západnom svete darí.

Ďalším prvkom, okolo ktorého panovalo napätie, bolo cvičenie NATO označované ako „Able Archer“. Tieto cvičenia sa konali rok čo rok, ale práve ročník 1983 vzbudzoval v Kremli veľkú podozrievavosť. Malo ísť o rozsiahle manévre na západonemeckom území a niektorí sovietski analytici sa domnievali, že ide len o zásterku na to, dopraviť čo najbližšie k železnej opone dostatok vojenskej techniky pre náhly útok na sovietsky blok. Aj keby išlo len o konvenčný útok, k jeho odrazeniu by Sovieti museli takmer určite nasadiť jadrové sily, inak by bola minimálne stredná Európa stratená. A bez strednej Európy a jej vyspelého hospodárstva by RVHP nemohla prežiť.

V tejto atmosfére takmer došlo k fatálnemu omylu, keď dôležitá technika zlyhala.

Radary na stráži

Mechanika jadrovej vojny je zložitá vec. Prvé bomby sa ešte zhadzovali z lietadiel, ale ako sa raketová technika zlepšovala, prechádzala zodpovednosť za jadrové údery práve na raketové vojsko.

To malo svoje následky pre prípadnú obranu. Lietadlo je v porovnaní s raketou pomalé a za pomoci radaru máte šancu si ho všimnúť včas. Dá sa proti nemu odštartovať s inými lietadlami a prípadne ho zostreliť skôr, než sa priblíži na nebezpečnú vzdialenosť. Aj pozemná protivzdušná obrana si môže robiť šancu na úspech.

Ale strategické rakety, pre ktoré sa v angličtine používa skratka ICBM, to už je v podstate vesmírna technika – a letí úmerne rýchlo tomu. Prekonať vzdialenosť medzi USA a ZSSR im trvá iba niekoľko desiatok minút. To znamená, že na reakciu a vyhodnotenie situácie je len veľmi málo času. Ak sa rozhodne jedna strana k náhlemu a masovému útoku, tá druhá naň musí zareagovať čo najrýchlejšie, inak bude jednostranne zničená. Je pritom potrebné počítať s tým, že nepriateľ vie celkom presne, na ktoré miesta udrieť, aby vás urobil bezbrannými. Veľké vojenské základne sa pred špionážnymi satelitmi nedajú dlhodobo utajiť a oba znepriatelené bloky mali špionážnych satelitov na obežnej dráhe dosť.

Jedným zo spôsobov, ako túto situáciu riešiť, sú špecializované ponorky, ktorých jediným zmyslom je umožniť svojim prevádzkovateľom takzvaný „druhý úder“. Tie sa potulujú pod hladinou oceánov a nikto, ani satelity, ich zhora nezahliadne. Ale ak je materská krajina zničená nečakaným útokom nepriateľa, môže stále vypustiť svoje rakety a zničiť veľké mestá víťaznej strany – posledná pomsta zo záhrobia zaniknutej veľmoci. Udržiavať takú flotilu ponoriek je však veľmi, veľmi drahé a dodnes si to môže dovoliť len niekoľko krajín sveta.

Ďalšou možnosťou, ako tomuto smrtiacemu prekvapeniu zabrániť, je maximálny prehľad o tom, čo sa práve kde pohybuje vo vzduchu, prípadne na hraniciach medzi zemskou atmosférou a okolitým vesmírom, ktorými musia vypálené balistické strely preletieť. Pokiaľ potom uvidíte, že sa vaším smerom náhle pohybuje značné množstvo objektov, viete, že apokalypsa začala. A môžete odpáliť svoje rakety.

Obvykle je nebo čisté, ale na jeseň 1983, v napätom a paranoidnom svete, zrazu nebolo.

Niečo na nás letí!

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.