Ukrajina musí podľa Zelenského prijať, že sa nestane členom NATO

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

UTOROK

23:48 Poľsko navrhlo pre Ukrajinu mierovú misiu NATO „chránenú ozbrojenými silami“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že návšteva predsedov vlád ČR, Poľska a Slovinska je silným prejavom podpory. Informoval o tom spravodajský web iDNES.cz.

„Vaša návšteva Kyjeva v tejto pre Ukrajinu ťažkej dobe je silným dôkazom podpory. Veľmi si to vážime,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Podľa stanice BBC Zelenskyj vyzdvihol, že v čase, keď veľa diplomatov po ruskom vpáde z Ukrajiny odišlo, „títo vážení ľudia, lídri svojich nezávislých európskych štátov, sa ničoho neboja – viac sa obávajú o náš osud, sú tu, aby nás podporili“.

Ukrajinský prezident to ocenil ako „statočný a priateľský krok“.

Vyjadril tiež presvedčenie, že „s takými priateľmi, takými susednými krajinami a partnermi sa nám naozaj podarí vyhrať“ v konflikte s Ruskom.

Premiéri Česka, Poľska a Slovinska – Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša – a poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski – po rokovaní so Zelenským vystúpili na brífingu.

Český premiér na ňom vyhlásil, že cieľom návštevy trojice premiérov je vyjadriť podporu Ukrajine a jej boju. „Vieme, že bojujete i za našu slobodu a naše životy,“ uviedol Fiala.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki podľa agentúry PAP  povedal, že EÚ musí Ukrajine udeliť štatút kandidátskej krajiny čo najskôr.

Spravodajský web citoval Morawieckého, ktorý vyzval: „Musíme Ukrajinu pozvať do EÚ, musíme poskytnúť zbrane na obranu vášho domova“.

„Musíte byť statoční, Ukrajina patrí do Európy,“ povedal slovinský premiér Janša podľa webu iDNES.cz.

Poľský vicepremiér Kaczyňski sa počas návštevy Kyjeva vyslovil za to, aby na Ukrajinu bola vyslaná mierová misia NATO „chránená ozbrojenými silami“, informovala agentúra Reuters.

„Toto nemôže byť neozbrojená misia,“ myslí si Kaczyňski.      

Podľa agentúry PAP Kaczyňski naliehal, aby to bola   „misia, ktorá sa bude vedieť aj brániť“. Vysvetlil, že na Ukrajine je „potrebná misia, ktorá sa bude usilovať o mier a poskytovať humanitárnu pomoc, no zároveň bude chránená aj príslušnými ozbrojenými silami“.

Médiá zdôraznili, že návšteva predsedov vlád troch krajín bola prvou zahraničnou návštevou na tejto úrovni v Kyjeve po začatí ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine.

22:23 Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet

Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet, informoval v utorok predstaviteľ USA. Citovala ho spravodajská televízia CNN.

Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany ruské aj ukrajinské sily využívajú približne 90 percent „svojej dostupnej“ bojovej sily.

„Odhad Spojených štátov je stále taký, že ruské pozemné sily dosahujú pri plnení svojich cieľov obmedzený až nulový pokrok,“ dodal predstaviteľ. Poznamenal, že ruské jednotky nepostúpili bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev.

USA odhadujú, že ruské sily sú „stále približne 15 až 20 kilometrov severozápadne a asi 20 až 30 kilometrov východne“ od Kyjeva, informoval predstaviteľ.

Tieto vyjadrenia boli novinárom poskytnuté počas letu amerického ministra obrany Lloyda Austina z hlavného mesta Washington do Bruselu. Austin cestuje do Bruselu na stretnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie (NATO) a vo štvrtok navštívi Slovensko.

Aj v posledných 24 hodinách prichádzala na Ukrajinu obranná pomoc od USA a ďalších krajín. Dodávky, ktoré dorazili za posledných 24 hodín, „obsahovali aj zbrane“.

22:09 Zelenskyj: Ukrajina musí prijať, že sa nestane členom NATO

Ukrajina by podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského mala prijať, že sa nestane členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Ukrajina podľa Zelenského už roky dostáva správy o tom, že dvere má otvorené, no takisto aj o tom, že sa členom Aliancie stať nemôže. „Je to pravda, musíme to prijať,“ povedal Zelenskyj v utorok vo videoposolstve na samite predstaviteľov krajín tvoriacich Spoločné expedičné sily (JEF) v Londýne. Ukrajinský prezident je podľa svojich slov rád, že Ukrajinci si to začínajú uvedomovať a spoliehajú sa na seba a partnerské krajiny, ktoré Ukrajine pomáhajú, píše AP.

Ukrajinský prezident západné krajiny vyzval, aby Ukrajine poskytli bojové lietadlá.

21:46 Abramovičovo súkromné lietadlo pristálo v Moskve

Súkromné lietadlo ruského miliarda Romana Abramoviča pristálo v utorok na letisku v Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje z leteckého portálu Flightradar24.

Abramovič letel súkromným lietadlom do Moskvy z tureckého Istanbulu, vyplýva z údajov portálu Flightradar24. Zdroj oboznámený so situáciou podľa Reuters uviedol, že ruský miliardár do Ruska neprišiel s cieľom stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ambramovič tvrdí, že s Putinom nemá blízke vzťahy.

Ide už o druhú Abramovičovú cestu medzi Istanbulom a Moskvou za uplynulé tri dni. V pondelok Abramoviča spozorovali na letisku v izraelskom Tel Avive, odkiaľ jeho lietadlo smerovalo do Istanbulu.

Abramovič, ktorý má izraelské aj portugalské občianstvo, bol v pondelok zaradený na sankčný zoznam Európskej únie. Už vo štvrtok ho na čiernu listinu pridala Británia. Ide o súčasť medzinárodného úsilia o izoláciu ruského prezidenta v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

21:37 Hovorkyňa Bieleho domu: Sankcie posunuli Rusko o desaťročie späť

Ruská ekonomika sa podľa Bieleho domu vrátila o desaťročie späť v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil voči Moskve „ako trest“ za inváziu Moskvy na Ukrajinu, napísala v utorok agentúra DPA.

„Z vojny (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina sme urobili strategický neúspech. Bezprecedentné sankcie, ktoré sme uvalili so spojencami a partnermi, zvrátili 30 rokov (ruského) ekonomického pokroku… Stalo sa to za menej ako mesiac,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová počas pravidelného brífingu.

Psakiová svoje tvrdenie podložila tým, že ruský rubeľ sa prepadol, inflácia v Rusku stúpa a podľa odborníkov krajinu možno čaká ekonomický kolaps. Hovorkyňa Bieleho domu zároveň poznamenala, že tlak na ruských oligarchov spriaznených s Putinom bude ešte stúpať.

21:34 V utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest zhruba 29-tisíc ľudí

Približne 29-tisíc ľudí v utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Väčšina z nich opustila Mariupoľ. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

Námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko v príspevku na sociálnej sieti napísal, že z Mariupoľa odišlo na osobných autách zhruba 20-tisíc ľudí. Z nich 570 dorazilo do mesta Záporožie na juhovýchode.

21:30 Šéf tureckej diplomacie navštívi Rusko a Ukrajinu

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu tento týždeň odcestuje do Ruska a na Ukrajinu v spojitosti so snahou Ankary o dosiahnutie prímeria prostredníctvom rozhovorov medzi oboma bojujúcim stranami. V utorok to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého citovala agentúra AFP.

„Dnes posielame nášho ministra zahraničných vecí do Ruska. Zajtra bude rokovať v Moskve. Vo štvrtok odcestuje na Ukrajinu,“ povedal Erdogan novinárom po rokovaní vlády.

„(Čavušoglu) bude pokračovať v našom úsilí o dosiahnutie prímeria a mieru prostredníctvom rozhovorov s oboma stranami,“ uviedol turecký prezident.

21:21 Pri incidente na Ukrajine zahynuli kameraman aj producentka Fox News

Ukrajinská producentka televízie Fox News Olexandra Kuvšynovová zomrela v pondelok počas incidentu, ktorý si vyžiadal aj život kameramana tejto americkej spravodajskej stanice Pierra Zakrzewského. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Fox News a ukrajinské médiá.

Generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová v utorok oznámila, že Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev.

Pri tomto incidente prišla o život i ukrajinská producentka televízie Fox News Kuvšynovová, píše AFP s odvolaním sa na portál Kyiv Independent. O smrti Kuvšynovovej na Twitteri informovalo aj ukrajinské ministerstvo obrany. Hall podľa Scottovej zostáva hospitalizovaný na Ukrajine.

21:12 Podoľak: Ukrajinsko-ruské rokovania budú pokračovať v stredu

Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Na sociálnej sieti to oznámil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že medzi oboma stranami jestvujú „zásadné rozpory“. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a AP.

„Zajtra (v stredu) budeme pokračovať. (Máme za sebou) veľmi náročný a pomalý proces vyjednávania. Existujú (medzi nami) zásadné rozpory. Ale určite existuje priestor na kompromisy. Počas prestávky (v rokovaniach) bude pokračovať práca v podskupinách,“ napísal Podoľak na Twitteri.

21:03 Nemocnica v Mariupole je obsadená Rusmi, zamestnanci nemôžu odísť

Niekoľko dní po smrtiacom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v prístavnom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti na juhu Ukrajiny je táto najväčšia tamojšia nemocnica obsadená ruskými vojakmi a tí zadržiavajú ako rukojemníkov 400 pacientov a personál. Informovali o tom miestni predstavitelia, ktorých citoval portál britskej stanice BBC. Správu nie je možné nezávisle overiť.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko oznámil, že regionálna nemocnica pre intenzívnu starostlivosť na západnom predmestí Mariupoľa bola pri smrtiacom útoku z minulej stredy úplne zničená, ale zamestnanci pokračujú v liečbe pacientov v suteréne.

Kyrylenko citoval slová jedného zamestnanca nemocnice: „Rusi donútili ľudí zo susedných domov prísť do našej nemocnice. Nemôžeme odísť.“

20:21 Koalícia vedená Britániou vyzvala Rusko, aby prijalo požiadavku na prímerie

Koalícia severoeurópskych krajín a pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom, ktorú vedie Spojené kráľovstvo, v utorok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal požiadavku Ukrajiny na okamžité prímerie, „nech sa zastaví rozvíjajúca sa humanitárna kríza“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Lídri Spojeného kráľovstva, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Švédska sa v utorok stretli v Londýne na summite ako členovia Spoločných expedičných síl (JEF), aby „potvrdili svoj záväzok obnoviť mier a bezpečnosť v Európe“.

„Vyzývame Rusko, aby zaviedlo a dodržiavalo okamžité prímerie, ktoré zastaví rozvíjajúcu sa humanitárnu krízu, a aby umožnilo rýchly a neprerušovaný prísun potravín, vody a lekárskej pomoci civilnému obyvateľstvu Ukrajiny,“ uviedli lídri vo vyhlásení.

20:13 Kyjev tvrdí, že Rusko v rozhovoroch zmiernilo svoj postoj

Poradca ukrajinského prezidenta Ihor Žovkva povedal, že v rámci ukrajinsko-ruských rozhovorov Moskva zmiernila svoj postoj. Žovkva, zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v utorok povedal, že rozhovory medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi sa stali „konštruktívnejšie“. Rusko podľa neho zmenilo tón a prestalo vysielať požiadavky, aby sa Ukrajina vzdala.

Žovkva uviedol, že ukrajinskí predstavitelia sa po ostatných rokovaniach cítia „mierne optimistickí“, ale dodal, že na dosiahnutie výrazného pokroku bude potrebné, aby sa prezident Zelenskyj stretol s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

19:27 Moskva vystúpila z Rady Európy

Rusko sa rozhodlo k 15. marcu vystúpiť z Rady Európy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.

Organizácia so sídlom vo francúzskom Štrasburgu, ktorej úlohou je presadzovať ľudské práva a zásady právneho štátu, ešte 25. februára, deň po vypuknutí vojny na Ukrajine, Rusku pozastavila členstvo.

Rusko vo svojom zdôvodnení uviedlo, že členské štáty NATO a Európskej únie menia Radu Európy „na nástroj protiruskej politiky“.

19:16 Ukrajina tvrdí, že od polovice februára zaznamenala 3-tisíc kybernetických útokov

Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP) v utorok oznámila, že od polovice februára zaznamenala zhruba 3-tisíc kybernetických útokov namierených voči ukrajinským cieľom. Informoval o tom denník The Guardian.

Podpredseda ukrajinskej vládnej agentúry Viktor Žora spresnil, že mnohé z útokov boli zamerané na vyradenie poskytovateľov internetových služieb, ako aj na ochromenie vládnych a finančných služieb. Podľa neho tieto ataky s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z Ruska.

19:05 Putin a Michel hovorili o situácii na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin hovoril v utorok o situácii na Ukrajine s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin informoval v telefonáte Michela o ruskom pohľade na rokovania s Ukrajinou. Podľa Putina pritom ukrajinskí predstavitelia „nedemonštrovali úmysel hľadať vzájomne prijateľné riešenia“.

Michel na sociálnej sieti Twitter zase uviedol, že počas telefonátu s Putinom „zdôraznil naliehavú potrebu zastaviť ruskú bratovražednú vojnu proti Ukrajine“, pričom zdôraznil, že ruské jednotky musia prestať ostreľovať ukrajinských civilistov.

 19:01 Kličko pozval pápeža na návštevu Kyjeva

Kyjevský starosta Vitalij Kličko pozval pápeža Františka ešte minulý týždeň na návštevu ukrajinskej metropoly, aby tak hlava katolíckej cirkvi „prejavila svoj súcit“. Vatikán však do utorka na pozvanie neodpovedal. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

V liste z 8. marca, do ktorého nahliadla v utorok agentúra AFP, Kličko napísal, že „osobná prítomnosť cirkevného lídra v Kyjeve je kľúčom k záchrane životov a vydláždeniu cesty mieru v našej krajine“.

„Obraciame sa na vás ako na duchovného lídra, aby ste prejavili svoj súcit a aby ste stáli pri ukrajinskom ľude spoločným šírením výzvy na mier,“ uvádza sa v Kličkovom liste.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni vo vyhlásení uviedol, že František dostal Kličkov list a že je „solidárny s utrpením mesta, jeho obyvateľov, tých, ktorí museli utiecť, a tých, ktorí boli povolaní, aby ho riadili“. „Modlí sa k Bohu, aby boli ochránení pred násilím,“ uviedol Bruni. Hovorca Vatikánu však neuviedol, či 85-ročný František pozvanie do Kyjeva prijme alebo odmietne.

Kličko pritom ponúkol pápežovi aj alternatívu, a to vystúpenie na spoločnej videokonferencii, ktorá môže byť buď dopredu nahraná, alebo vysielaná naživo. Na tejto konferencii by sa podľa Klička mohol zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

18:57 Biden odcestuje do Európy na rokovania o Ukrajine

Americký prezident Joe Biden odcestuje budúci týždeň do Európy, aby tam viedol rozhovory s európskymi partnermi o ruskej invázii na Ukrajinu. V utorok to oznámila hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Biden sa 24. marca v Bruseli stretne s ďalšími lídrami členských krajín Severoatlantickej aliancie. Na tomto mimoriadnom samite americký prezident „znovu potvrdí náš pevný záväzok voči našim spojencom v NATO“, povedala novinárom Psakiová.

Biden sa tiež budúci štvrtok zúčastní na samite lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli. Témami bude ruská invázia na Ukrajinu a úsilie Západu uvaliť „ekonomické opatrenia voči Rusku, poskytnúť humanitárnu podporu tým, ktorí sú zasiahnutí násilím, a riešenie ďalších otázok“, povedala Psakiová.

18:42 NATO zvoláva na 24. marca mimoriadny samit o konflikte na Ukrajine

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok oznámil, že na 24. marca do sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli zvolal mimoriadny samit NATO s cieľom zosúladiť reakciu spojencov na vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Stoltenbergovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

„Budeme sa zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, našou výraznou podporou pre Ukrajinu a ďalším posilňovaním našej obrany a odstrašujúcich prostriedkov,“ uviedol Stoltenberg na Twitteri. Európa a Severná Amerika musia podľa jeho vyjadrení v tomto rozhodujúcom období stáť pri sebe.

Stoltenberg predtým povedal, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila „novú realitu“ v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená.

18:37 Rusko spustilo procedúru na vystúpenie z Rady Európy

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že Moskva spustila procedúru na vystúpenie z Rady Európy (RE) a tento krok oficiálne oznámila generálnej tajomníčke organizácie Mariji Pejčinovičovej Buričovej. Informovala o tom agentúra AFP. RE Rusku pozastavila členstvo po invázii na Ukrajinu.

„Štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európska únia, zneužívajúc svoju väčšinu v Rade Európy, dôsledne menia túto organizáciu na nástroj protiruskej politiky, odmietajú rovnocenný dialóg a všetky princípy, na ktorých bola táto celoeurópska štruktúra postavená,“ tvrdí ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.

Moskva svoje rozhodnutie o vystúpení odôvodnila tým, že organizácia stratila svoj charakter a zmenila sa na štruktúru pre „agresívne presadzovanie neoliberálneho prístupu k ľudským právam“.

17:55 Hlavná nemocnica v Ľvove je pod náporom, ošetruje mnoho zranených detí

Detský fond OSN (UNICEF) v utorok uviedol, že hlavná nemocnica v západoukrajinskom Ľvove bojuje s náporom zranených detí, ktoré do zariadenia prichádzajú z iných častí krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.

„Pediatri vo Ľvove si musia určovať priority. Ak príde veľké množstvo detí s vojnovými zraneniami, lekári použijú (farebné) nálepky. Zelená nálepka – dieťa nateraz nechajte, žltá – dieťa teraz potrebuje lekársku pomoc, červená – dieťa je v kritickom stave, čierna nálepka – dieťa sa im nepodarí zachrániť,“ priblížil situáciu hovorca UNICEF James Elder, ktorý bol dva týždne v Ľvove.

Elder na tlačovom brífingu dodal, že od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny približne 1,4 milióna detí. „V priemere sa každý deň na Ukrajine stalo utečencami viac ako 70-tisíc detí,“ spresnil Elder.

17:44 Zelenskyj: Od začiatku ruskej invázie prišlo o život 97 detí

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život 97 ukrajinských detí. Povedal to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore pred členmi kanadského parlamentu.

Zelenskyj vo svojom prejave prostredníctvom videokonferencie povedal, že ruská armáda takisto „ničí všetko: pamätníky, školy, nemocnice, sídliská“.

„Nežiadame veľa. Žiadame spravodlivosť, naozajstnú podporu, ktorá nám pomôže zvíťaziť, ubrániť sa, zachrániť životy,“ povedal.

17:32 Rusko zaviedlo sankcie proti americkým predstaviteľom vrátane Bidena i Blinkena

Rusko v utorok uvalilo odvetné sankcie na amerického prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena i ďalších oficiálnych predstaviteľov Spojených štátov. Oznámila to na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„V reakcii na sériu bezprecedentných sankcií, ktoré okrem iného zakazujú najvyšším predstaviteľom Ruskej federácie vstup do USA, pridávame od 15. marca do ruského ‚stop-zoznamu‘ recipročne prezidenta J. Bidena, šéfa diplomacie A. Blinkena, ministra obrany L. Austina… a šéfov iných rezortov a známych amerických predstaviteľov,“ napísala Zacharovová na Telegrame.

Zároveň vymenovala celkovo 13 amerických predstaviteľov, ktorí sa ocitli na ruskom sankčnom zozname. Okrem už spomínaných sú na ňom i riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ale i syn amerického prezidenta Robert Biden a bývala prezidentská kandidátka a prvá dáma Hillary Clintonová.

Podľa oficiálnej predstaviteľky ruského rezortu diplomacie je tento krok „nevyhnutným dôsledkom rusofóbneho kurzu“ súčasnej americkej vlády, ktorá sa snaží „udržať americkú hegemóniu“.

16:50 Na Ukrajine zabili kameramana televízie Fox News

Na Ukrajine bol zabitý kameraman americkej televíznej stanice Fox News Pierre Zakrzewski, oznámila v utorok samotná televízia. Citovala ju tlačová agentúra AFP.

Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev. V oznámení to uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová.

16:35 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva

Ukrajinský parlament v utorok schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Ukrajinskí zákonodarcovia na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského odhlasovali predĺženie stanného práva o 30 dní so začiatkom 26. marca. Prvýkrát bolo stanné právo vyhlásené 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Na základe tohto opatrenia muži vo veku 18 až 60 rokov nesmú opustiť Ukrajinu, aby mohli byť povolaní do boja vo vojne proti Rusku.

https://standard.sk/181523/redaktorka-ruskej-televizie-ukazala-v-zivom-vysielani-protivojnovy-transparent-sud-jej-udelil-pokutu-a-verejne-prace/

16:27 NATO musí byť pripravené na novú bezpečnostnú realitu v Európe

Ruská invázia na Ukrajinu vytvorila „novú realitu“ v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená. Povedal to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a stanice BBC.

„Máme obavy, že Moskva môže spustiť na Ukrajine operáciu pod falošnou vlajkou s možným použitím chemických zbraní,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.

Predstavitelia členských krajín NATO začnú podľa Stoltenberga v stredu rokovať o konkrétnych opatrenia na dlhodobé posilnenie bezpečnosti. Malo by to zahŕňať umiestnenie ďalších síl vo východnej časti Aliancie, ktoré budú v stave pohotovosti. NATO podľa jeho slov takisto uvažuje nad posilnením v oblasti vojenského námorníctva a letectva, protivzdušnej obrany i kybernetickej bezpečnosti, píše BBC.

Stoltenberg takisto uviedol, že Aliancia sa do konfliktu priamo vojensky zapojí len prípade, ak Rusko zaútočí na niektorú z jej 30 členských krajín, medzi ktoré však Ukrajina nepatrí. Šéf NATO podľa BBC reagoval na otázku ukrajinského novinára o možnom zásahu Aliancie.

16:14 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac

Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Zákonodarcovia na základe žiadosti prezidenta Volodymyra Zelenského schválili predĺženie stanného práva o ďalších 30 dní počnúc 26. marcom. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť štát, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku.

15:59 Vo vojne zahynuli traja novinári, hovorí ukrajinská poslankyňa

Od začiatku invázie Ruska 24. februára zahynuli na Ukrajine traja novinári a vyše 30 ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Obeťami ruských síl „sa stalo najmenej 35 žurnalistov“ vrátane troch, ktorí zahynuli, napísala Denisovová na sociálnej sieti Telegram.

V nedeľu 13. marca bol na predmestí Kyjeva, ktoré sa stalo frontovou líniou, zastrelený americký reportér Brent Renaud. Ukrajinský kameraman Jevhenij Sakun zomrel pri útoku na kyjevskú televíznu vežu a Viktor Dudar, ďalší Ukrajinec, bol zabitý počas bojov blízko juhoukrajinského prístavného mesta Mykolajiv, spresnila zákonodarkyňa Denisovová. Mnoho novinárov vrátane britských, dánskych a švajčiarskych utrpelo poranenia od nábojov „zámerne vystrelených nepriateľom“, dodala Denisovová.

15:30 Český premiér s kolegami je už na Ukrajine, majú sa stretnúť so Zelenským

Český premiér Petr Fiala spolu s premiérmi Poľska a Slovinska Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom odcestoval v utorok do Kyjeva, kde sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom.

Podľa úradu poľského premiéra vlak prešiel poľsko-ukrajinské hranice okolo 08.30 h SEČ. Poľské pohraničné mesto Przemyšl je od Kyjeva vzdialené vyše 600 kilometrov a cesta trvá približne sedem až deväť hodín, píše český portál Novinky.cz.

Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie.

Fiala informoval o návšteve Ukrajiny, ktorá sa bráni proti agresii Ruska, ráno na Twitteri. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastní aj poľský vicepremiér Jaroslav Kaczyňski.

15:10 Z Mariupoľa odišlo cez koridor 2-tisíc áut, humanitárna pomoc tam zatiaľ nedorazila

Približne 2-tisíc áut už v utorok odišlo cez humanitárny koridor z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruskí vojaci. Ďalších asi 2-tisíc áut na odchod z mesta ešte len čaká. Oznámila to tamojšia mestská rada, z ktorej vyhlásenia citovala agentúra Reuters.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že konvoj vezúci do Mariupoľa humanitárnu pomoc uviazol v neďalekom meste Berďansk, informuje denník The Guardian. Rusko tak podľa Vereščukovej klame, keď hovorí, že v súvislosti so zaistením humanitárnych koridodrov plní dosiahnuté dohody. Ukrajinská vicepremiérka dodala, že na evakuáciu civilistov z Mariupoľa nepostačujú osobné automobily a je potrebné, aby Moskva umožnila prechod evakuačných autobusov.

Mariupoľská mestská rada predtým v utorok informovala, že z Mariupoľa sa podarilo v pondelok dostať prvým približne 300 civilistom, ktorí prišli asi 160 osobnými autami do mesta Záporožie.

15:05 Británia pridala na sankčný zoznam 370 Rusov vrátane Medvedeva či Fridmana

Británia rozšírila sankčný zoznam o viac než 370 Rusov. Medzi sankcionované osoby pridala napríklad zakladateľa Alfa Bank Michaila Fridmana, spoluzakladateľa LetterOne Petra Avena či bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Londýn pokračuje v potvrdzovaní opatrení proti spojencom prezidenta Vladimira Putina za ruský útok na Ukrajinu. Na novom britskom sankčnom zozname sa nachádzajú aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Británia v utorok rozšírila svoj sankčný zoznam o viac než 370 Rusov a Bielorusov a aktuálne sa na ňom nachádza viac než tisíc jednotlivcov a právnických osôb.

14:58 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje

Prerušené virtuálne rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom bolo v utorok obnovené. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Rokovania prebiehajú. Obnovili sa konzultácie na hlavnej rokovacej platforme. Témami sú všeobecné záležitosti, (dosiahnutie) prímeria a stiahnutie vojsk z územia Ukrajiny,“ uviedol Podoľak na sociálnej sieti Twitter.

14:19 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje

Na štyroch mŕtvych sa zvýšil počet ľudí, ktorí v utorok ráno zahynuli pri ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala agentúra Reuters.

Terčom ruských náletov sa v utorok ráno v Kyjeve stali budovy v obytných štvrtiach Sviatošyn a Podilskyj, pripomína stanica Sky News. V dôsledku útokov došlo v prvej z menovaných aj k požiaru 15-poschodovej budovy. Miestni záchranári najskôr informovali, že spod jej trosiek vytiahli dve mŕtve telá a desiatky ľudí zachránili.

Kličko teraz bilanciu obetí utorkových ruských útokov v Kyjeve aktualizoval na štyroch mŕtvych. Prostredníctvom aplikácie Telegram zároveň informoval, že „záchranári od skorého rána ešte doteraz hasia plamene“ v zmienenej budove.

13:41 Americký minister obrany bude vo štvrtok na Slovensku

Americký minister obrany Lloyd Austin tento týždeň pricestuje na Slovensko. S ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom (OĽANO) sa stretnú vo štvrtok (17. 3.). TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Austinovu návštevu Naď avizoval uplynulý víkend. Zdôraznil, že ide o prvú návštevu amerického ministra obrany na Slovensku od vstupu našej krajiny do NATO.

Ministri budú diskutovať o intenzívnej obrannej spolupráci, o posilňovaní východnej hranice NATO vrátane vytvorenia spojeneckej jednotky NATO eFP na Slovensku a tiež o formách pomoci pre Ukrajinu.

13:21 Zelenskyj: Putinova vojnová mašinéria ohrozuje aj ostatné európske krajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval západných lídrov, že „vojnová mašinéria“ putinovského Ruska môže ohroziť aj ďalšie európske krajiny. Ruskú agresiu môže podľa Zelenského zastaviť len spoločný postup, informovala televízia Sky News.

Zelenského slová zazneli vo videoposolstve k lídrom desiatich severských, západoeurópskych a pobaltských štátov, ktorí sa zišli v utorok na samite v Londýne. Samit zorganizoval britský premiér Boris Johnson.

Ukrajinský prezident vyjadril vďaku tým krajinám, ktoré k ruskej vojenskej agresii zaujali „morálny postoj“. Osobitné poďakovanie vyslovil Borisovi Johnsonovi, ktorý podľa neho v tomto smere zohráva vedúcu úlohu.

Zelenskyj pritom varoval západných kolegov, že ruskú vojnovú mašinériu je potrebné zastaviť spoločne, ináč sa obráti aj voči nim.

„Rusko môžeme zastaviť. Môžeme zastaviť zabíjanie ľudí. Bude to ľahšie urobiť spolu, zastaviť deštrukciu demokracie a urobiť to na našom (ukrajinskom) území. Pretože v opačnom prípade(Rusi) prídu aj k vám,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý riadi obranu svojej krajiny z Kyjeva atakovaného ruskými inváznymi vojskami.

Svoje varovanie konkrétne adresoval pobaltským krajinám, pričom pripomenul aj sovietsku agresiu voči Fínsku z rokov 1939 – 1940.

13:14 Rusko tvrdí, že už má plnú kontrolu nad Chersonskou oblasťou

Rusko tvrdí, že jeho vojenské sily už získali plnú kontrolu nad celou Chersonskou oblasťou na juhovýchode Ukrajiny. Povedal to v utorok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské médiá. Správu zverejnili aj stanice BBC a Sky News, ktoré však upozornili, že pravdivosť tohto tvrdenia Moskvy nedokážu nezávisle overiť.

Ruské sily už predtým ovládli administratívne centrum tejto oblasti, a síce rovnomenné prístavné mesto Cherson, v ktorom žije okolo 290-tisíc ľudí. Cherson získala ruská armáda začiatkom marca – po trojdňovom obliehaní – ako vôbec prvé veľké ukrajinské mesto. Zvyšok oblasti však pod kontrolou tak jednoznačne nemala.

V nedeľu vyšli v Chersone do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Protest sa konal v čase narastajúcich obáv, že Rusko plánuje v meste usporiadať „referendum“, ktoré by mohlo byť  súčasťou jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky – podobnej ako už existujúce proruské „republiky“ vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti.

12:50 Pred vojnou na Ukrajine ušli už viac ako tri milióny ľudí

Viac než tri milióny ľudí utiekli z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára, uviedla v utorok Organizácia Spojených národov. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.

„Dosiahli sme hranicu troch miliónov, čo sa týka pohybu ľudí z Ukrajiny,“ povedal novinárom hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon s tým, že medzi nimi je 1,4 milióna detí a 157-tisíc občanov tretích krajín.

Viac ako polovica utečencov z Ukrajiny – 1,7 milióna – prešla cez hranice do Poľska. Rumunsko prijalo vyše 450-tisíc ľudí unikajúcich pred vojnou, Moldavsko 350-tisíc, Maďarsko 265-tisíc a Slovensko takmer 215-tisíc, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Viac ako 140-tisíc ľudí ušlo do Ruska a vyše 1 200 do Bieloruska, dodáva UNHCR.

12:40 Podľa Kremľa je priskoro na vyvodzovanie záverov z rokovaní s Ukrajinou

remeľ v utorok vyhlásil, že je priskoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov z rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Správa z Moskvy prišla v čase intenzívnych bojov v okolí Kyjeva. TASR prevzala túto informáciu od agentúry AFP.

„Je to celé zložité, ale samotný fakt, že rokovania pokračujú, je sám o sebe pozitívny,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Nechcem predkladať žiadne prognózy, počkajme si na hmatateľné výsledky,“ dodal.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa stretli už v štyroch kolách rokovaní. Pred pondelkovými rozhovormi prostredníctvom videokonferencie vyjadrili obe strany nádej, že v dohľadnom čase by mohol byť podpísaný záverečný dokument. Pondelkové rokovania prerušili s tým, že ide o „technickú prestávku“.

https://standard.sk/181596/stvrty-balik-sankcii-eu-sa-dotkne-aj-ruskeho-vojenskopriemyselneho-komplexu/

12:32 Zhruba 300 civilistov z Mariupoľa sa evakuovalo do Záporožia

Približne 300 civilistom sa podarilo dostať sa z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny do mesta Záporožie. Informovala o tom v utorok mariupolská mestská rada s tým, že ide o zatiaľ prvú úspešnú evakuáciu obyvateľov z Mariupoľa, obliehaného ruskými vojakmi, uvádza agentúra Reuters.

„Z Mariupoľa včera odišlo asi 160 áut. Podľa správ získaných do 10.00 h (utorka) dorazilo (dosiaľ) do Záporožia približne 300 obyvateľov,“ uviedla mestská rada.

Reuters pripomína, že podľa odhadu ukrajinských úradov je z Mariupoľa potrebné naliehavo evakuovať prinajmenšom 200-tisíc obyvateľov. Podľa tamojších predstaviteľov prišlo v meste v dôsledku bojov o život už vyše 2 500 ľudí.

12:15 Od začiatku konfliktu zahynulo podľa ukrajinských zdrojov 13 500 ruských vojakov

Približne 13 500 ruských vojakov doteraz prišlo o život v rámci invázie Ruska na Ukrajinu, tvrdia ukrajinské orgány. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice Sky News.

Toto číslo je omnoho vyššie než počet zabitých vojakov uvádzaný Ruskom. To podľa agentúry AFP priznalo na konci prvého týždňa invázie stratu 500 vojakov, odvtedy však tento údaj neaktualizovalo.

Ukrajina tiež oznámila, že za posledných 24 hodín sa jej podarilo zostreliť štyri ruské helikoptéry, jedno lietadlo a stíhačku. Od začiatku konfliktu tak údajne zničili už 95 ruských vrtuľníkov a 81 lietadiel.

12:05 Gröhling: Prví ukrajinskí učitelia by mohli začať pracovať na budúci týždeň

Prví ukrajinskí učitelia a pedagógovia by mohli začať pôsobiť v slovenských školách už na budúci týždeň. Uviedol to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ich nástupu do zamestnania má predchádzať prijatie legislatívnych opatrení ‚lex Ukrajina‘.

11:46 Krajiny EÚ prijali štvrtý balík sankcií voči Rusku pre vojnu na Ukrajine

Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Sankcie sa dotknú aj ruského vojensko-priemyselného komplexu a niektorých vývozných komodít, pričom Rusko v ich dôsledku príde o približne 3,3 miliardy eur. 

11:36 Rada Európy odsúdila únosy starostov na Rusmi okupovaných územiach Ukrajiny

Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) v utorok dôrazne odsúdil únosy starostov a nátlak na miestne a regionálne orgány v mestách na Ukrajine, ktoré okupuje ruská armáda. Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Leendert Verbeek v oficiálnej správe pre médiá dôrazne odsúdil únos a zadržiavanie starostu Melitopolu Ivana Fedorova a starostu mesta Dniprorudne Jevhena Matvejeva zo Záporožskej oblasti ako aj tlak vyvíjaný na miestnych volených predstaviteľov na okupovaných územiach. Verbeek vyzval na ich okamžité prepustenie.

11:30 Čína: Nie sme súčasťou krízy na Ukrajine, nechceme byť zasiahnutí sankciami

Čína nechce byť zasiahnutá sankciami, ktoré uvalil Západ na Rusko za inváziu na Ukrajinu. V utorok to v telefonáte so španielskym ministrom zahraničných vecí povedal šéf čínskej diplomacie Wang I.  „Čína nie je súčasťou krízy a už vôbec nechce byť ovplyvnená sankciami,“ povedal Wang v telefonáte so svojím španielskym náprotivkom Josém Manuelom Albaresom.

10:17 Prezidentka prijala dobrovoľníkov z Ukrajiny a poďakovala za ich pomoc krajanom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok privítala v Prezidentskom paláci ukrajinských dobrovoľníkov žijúcich na Slovensku, ktorí v súčasnej situácii pomáhajú svojim krajanom. „Skláňam sa pred vašou statočnosťou, pred vaším nasadením, ako sa skláňam aj pred pomocou každého jedného občana na Slovensku, ktorý v tejto situácii pomáha,“ vyhlásila hlava štátu počas príhovoru. Vyzdvihla zásluhy všetkých, občanov SR aj ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na pomoci v súvislosti s dianím na Ukrajine.

VIDEO Ukrajinské útoky na ruské jednotky

UAV footage showing Ukrainian strikes on Russian vehicles in Mariupol. A K-63968 Typhoon-K MRAP was destroyed and a BTR-82 was targeted. https://t.co/zAHxo4UlqE pic.twitter.com/SiSLpBbvB5

— Rob Lee (@RALee85) March 13, 2022

10:16 Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny čelí odporu miestneho obyvateľstva

V mestách, ktoré obsadili ruské jednotky počas invázie na Ukrajinu, čelí Rusko odporu miestnych obyvateľov. Únosy či zadržanie zvolených zastupiteľov v okupovaných mestách a ich nahradenie prokremeľskými činiteľmi totiž narazili nielen na legislatívne prekážky, ale najmä na vzdor a protesty občanov daných miest. V utorok to uviedla spravodajská televízia CNN. Televízia Sky News v utorok uviedla, že podľa britských tajných služieb sa takéto demonštrácie na podporu riadne zvolených predstaviteľov v posledných dňoch konali v Ruskom okupovaných mestách Cherson, Melitopol a Berďansk.

Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko sa v meste Cherson môže pokúsiť usporiadať „referendum“, čo môže byť súčasť jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky – podobnej ako už existujúce proruské republiky vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti. Obe tieto entity na východe Ukrajiny boli Ruskom ešte pred jeho vpádom na Ukrajinu uznané ako nezávislé štáty. Západ tento krok Moskvy jednoznačne odmietol. Televízia Sky News pripomenula, že Rusko dosadilo „svojho človeka“ – dovtedajšiu mestskú poslankyňu Halynu Danylčenkovú – na post primátora mesta Melitopol. Došlo k tomu po tom, ako neznáme osoby minulý piatok uniesli zvoleného primátora Ivana Fedorova, ktorého proruské orgány zadržiavajú na neznámom mieste a vyšetrujú ako osobu obvinenú z terorizmu.

09:59 Kyjev: Pri útokoch na obytné budovy zahynuli najmenej dvaja ľudia

Najmenej dvaja ľudia prišli v utorok o život pri útokoch na obytné štvrte v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom tamojší záchranári, z vyjadrenia ktorých citovala agentúra AFP. Ruské invázne sily v posledných dňoch vystupňovali svoje útoky na Kyjev, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť.

09:17 Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa stretnú v Kyjeve so Zelenským

Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa v utorok stretnú v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR o tom informovala s odvolaním sa na oznámenie predsedu českej vlády Petra Fialu.

„Spoločne s premiérom Poľska Mateuszom Morawieckym, (poľským) vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským a premiérom Slovinska Janezom Janšom ideme dnes ako predstavitelia Európskej rady do Kyjeva, aby sme sa stretli s prezidentom Zelenským a premiérom (Denysom) Šmyhaľom,“ napísal Fiala v utorok ráno na Twitteri.

08:57 NASA trvá na tom, že situácia na Ukrajine nemá vplyv na fungovanie ISS

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok informoval, že americký astronaut Mark Vande Hei sa vráti z Medzinárodnej vesmírnej stanice koncom marca na palube ruskej kozmickej lode Sojuz – ako bolo pôvodne plánované. Podľa televízie CNN, monitorovanej v utorok agentúrou TASR, NASA v pondelok deklarovala, že pokiaľ ide o fungovanie ISS, stále tesne spolupracuje s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos, a to aj napriek narastajúcemu geopolitickému napätiu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

08:24 Ukrajina: V Sumskej oblasti majú fungovať humanitárne koridory zo štyroch miest

Humanitárne koridory majú v utorok fungovať v štyroch mestách Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. S odvolaním sa na vyjadrenie tamojšieho gubernátora Dmytra Žyvyckého o tom informovala stanica BBC.

08:10 Londýn: Rusko možno spácha chemický či biologický útok a obviní z neho Ukrajinu

Britské ministerstvo obrany tvrdí, že podľa jeho spravodajských informácií Rusko naďalej bezdôvodne obviňuje Ukrajinu z úmyslu spáchať chemický alebo biologický útok.

Podľa televízie Sky News sa v poslednej pravidelne vydávanej správe ministerstva o vývoji konfliktu na Ukrajine, zverejnenej v utorok, uvádza, že Rusko „možno plánuje použiť chemické alebo biologické zbrane“ a zo zodpovednosti za to potom obviniť druhú stranu.

06:34 AFP: V Kyjeve bolo počuť v utorok ráno najmenej tri silné explózie

Najmenej tri silné explózie bolo počuť v utorok ráno v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom spravodajcovia agentúry AFP s tým, že príčina výbuchov nebola bezprostredne známa.

AFP približuje, že výbuchy sú niekedy spôsobené zbraňami protivzdušnej obrany. Novinár z tejto agentúry videl tiež v diaľke stúpať dym, avšak na miesto sa nemohol dostať pre zákaz nočného vychádzania, ktorý platí do 06.00 h SEČ.

Hlasné výbuchy v centre Kyjeve, ku ktorým malo dôjsť okolo 05.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) hlásil tiež tím reportérov stanice CNN.

Stanica Sky News s odvolaním sa na lokálne zdroje uviedla, že plamene pohltili obytnú budovu v Kyjeve po tom, čo ju zasiahol projektil. Či došlo k zraneniam, nie je zatiaľ známe.

Boje v okolí metropoly Kyjev, ktorá je takmer úplne obkľúčená ruskými silami, sa v ostatných dňoch zintenzívnili. Už niekoľko dní prebiehajú prudké boje na severozápadnom predmestí hlavného mesta. Od začiatku ruskej ofenzívy z 24. februára utiekla z trojmiliónového Kyjeva viac než polovica jeho obyvateľov.

05:27 Japonsko ohlásilo uvalenie sankcií voči ďalším 17 Rusom

Japonsko rozhodlo o uvalení sankcií vrátane zmrazenia majetku na 17 ďalších Rusov. Sankcie súvisiace s vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu tak zasiahnu dovedna už 61 jednotlivcov.

Medzi osobami, na ktorých sa vzťahujú sankcie Japonska, je aj ruský miliardár Viktor Vekselberg, ako aj 11 členov dolnej komory parlamentu (Duma) a päť rodinných príslušníkov finančníka Jurija Kovalčuka, priblížil rezort financií.

Hovorca japonskej vlády Hirokazu Macuno na tlačovej konferencii dodal, že Japonsko bude ohľadom sankcií konať v súlade s ďalšími štátmi skupiny G7.

Japonsko už predtým zaviedlo sankcie voči ruskej centrálnej banke a siedmim súkromným bankám, ako aj voči viacerým Bielorusov a tamojším bankám a organizáciám v súvislosti s ich podporou invázie na Ukrajine.

V rámci ďalších postihov voči Moskve Tokio tiež ohlásilo, že od piatka rozšíri zákaz exportu do Ruska o dodatočných 31 výrobkov vrátane polovodičov, komunikačných zariadení, senzorov, radarov, ako aj 26 technologických balíkov.

04:39 Poradca ukrajinského prezidenta: Vojna s Ruskom by sa mohla skončiť do mája

Vojna na Ukrajine by sa pravdepodobne mohla skončiť do začiatku mája, keď Rusku dôjdu zdroje na ďalšie útoky. V pondelok neskoro večer to vo videu, ktoré zverejnili viaceré ukrajinské médiá, povedal Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Presné načasovanie konca vojenskej invázie zo strany Moskvy bude podľa Arestovyča závisieť od toho, koľko zdrojov je ochotný Kremeľ do tejto ofenzívy nasadiť.

„Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch,“ uviedol Arestovyč.

Pokračoval, že v súčasnej situácii podľa neho buď dôjde k veľmi rýchlemu uzavretiu mierovej dohody – v rámci týždňa či dvoch – vrátane stiahnutia vojsk, alebo bude nasledovať druhý pokus Ruska s pomocou napríklad bojovníkov zo Sýrie. V tomto prípade, ak ich Ukrajina porazí, by mohla byť dohoda o mieri podľa Arestovyča na stole v polovici až koncom apríla.

„Absolútne šialený“ scenár by mohol zahŕňať to, že Moskva vyšle do bojov nových brancov len po mesačnom výcviku, povedal.

Hoci Ukrajina nástojí na úplnom stiahnutí ruských vojakov zo svojho územia, malé taktické zrážky by mohli pokračovať ešte aj rok po uzavretí mieru, domnieva sa poradca ukrajinského lídra.

Reuters pripomína, že doterajšie mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou – na ktorých sa Arestovyč osobne nezúčastňuje – dosiaľ nepriniesli významné výsledky okrem dohody o vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ostreľovaných miest.

Zelenskyj v pondelok oznámil, že rokovania budú pokračovať v utorok.

02:55 Zelenskyj: Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budú pokračovať v utorok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok neskoro večer prostredníctvom videa uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou budú pokračovať v utorok po tom, čo ich v priebehu dňa prerušili. Ako ohlásil predtým Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, išlo o technickú prestávku. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Zelenskyj priblížil, že dostal informácie, že rokovania  ukrajinskej delegácie s ruskou stranou prebiehali „celkom dobre“. „Uvidíme však. Pokračovať budú zajtra,“ dodal.

Ako ďalej povedal, o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom „spravodlivým mierom“ hovoril aj s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.

Pondelkové rokovania prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo počas predošlých troch kôl rozhovorov. Ukrajinskí vyjednávači sa tak v súčasnosti nachádzajú v Kyjeve, pričom stretnutia sa uskutočnili na bieloruských hraniciach.

Zelenskyj vo svojom prejave podľa britskej stanice BBC tiež uviedol, že ukrajinské sily pomohli v pondelok dostať do bezpečia 3 806 ľudí utekajúcich z Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým uviedla, že cez sedem humanitárnych koridorov sa podarilo evakuovať viac než 4 000 osôb. Prezident dodal, že konvoj so 100 tonami zásob pre obliehané mesto Mariupol na juhu krajiny je už tretí deň uviaznutý v meste Berďansk.

Ohľadom ruskej armády Zelenskyj poznamenal, že vojaci sú „zmätení“, keďže „nečakali taký odpor“ od Ukrajincov. „Utekajú z bojiska. Opúšťajú (vojenské) vybavenie,“ tvrdil Zelenskyj vo videu na Facebooku, ktorého prepis priniesol denník The Guardian. „Trofeje si berieme a využívame ich na ochranu Ukrajiny. Dnes sú ruskí vojaci v skutočnosti jednými zo zásobovateľov vybavenia našej armády,“ podotkol.

Zelenskyj sa v ruštine prihovoril i ruským vojakom. „Ruskí dôstojníci, už ste všetko pochopili. Nebudete schopní Ukrajine nič vziať. Zoberiete (ľuďom) životy – je vás mnoho –, ale prídete aj o svoje vlastné životy,“ poznamenal. „Za čo zomierate? Viem, chcete prežiť. Z odpočúvaných telefonátov vieme, čo si naozaj myslíte o tejto vojne, o tejto hanbe a o vašom štáte,“ povedal.

„Preto vám ponúkam na výber: V mene Ukrajincov vám dáme šancu na život. Ak sa vzdáte našim silám, budeme s vami zaobchádzať tak, ako sa má zaobchádzať s ľuďmi – dôstojne. Tak ako s vami nezaobchádzajú vo vašej armáde. A tak ako vaša armáda nezaobchádza s našimi ľuďmi. Vyberte si,“ zvolal.

Zelenskyj sa tiež poďakoval ruským civilistom, ktorí protestujú proti vojne a snažia sa šíriť pravdu a nie dezinformácie. Osobnú vďaku vyjadril zamestnankyni prvého kanálu ruskej štátnej televízie, ktorá v v pondelok večer narušila vysielanie hlavných správ s plagátom s protivojnovými heslami. Divákov vyzývala, aby „neverili propagande“. Marina Ovsiannikovová bola za tento prejav podľa ľudskoprávnych organizácií zadržaná.

„Som vďačný tým Rusom, ktorí sa neprestávajú snažiť v šírení pravdy, ktorí bojujú proti dezinformáciám a svojim priateľom a rodine hovoria skutočné fakty,“ uviedol Zelenskyj. Ocenil ľudí, ktorí sa neboja demonštrovať. „Pokiaľ vaša krajina nie je úplne uzatvorená od zvyšku sveta a nemení sa na obrovskú Severnú Kóreu, musíte bojovať, nesmiete premrhať svoju šancu,“ apeloval.

01:49 Zelenskyj podal návrh na predĺženie stanného práva o ďalší mesiac

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predložil parlamentu návrh na predĺženie stanného práva v krajine v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou o ďalších 30 dní s účinnosťou od 24. marca. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na oficiálnu internetovú stránku prezidenta Zelenského.

Vojna na Ukrajine sa začala 24. februára, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil útok ruských síl, ktorý Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Ide o najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny.

Zelenskyj vyhlásil v deň vypuknutia ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Z dôvodu zavedenia stanného práva na území Ukrajiny nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18-60 rokov.

00:26 V pondelok bolo z miest na frontovej línii evakuovaných vyše 4 000 ľudí

Viac ako 4 000 ľudí sa podarilo v pondelok evakuovať z ukrajinských miest ležiacich pri frontovej línii cez sedem humanitárnych koridorov. Oznámila to prostredníctvom videa ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informujú stanica Sky News a agentúra Reuters.

Dovedna malo byť počas pondelka otvorených až desať humanitárnych koridorov, avšak tri z nich nefungovali, dodala Vereščuková.

Z neúspechu evakuácií na niektorých trasách obvinila vicepremiérka Ukrajiny ruské sily, ktoré podľa jej slov strieľali na civilistov v Kyjevskej oblasti. Ako povedala predtým počas dňa, okrem miest v okolí Kyjeva mali evakuácie prebiehať aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Rusko opakovanie odmieta, že by útočilo aj na civilné ciele.

(tasr, sita)

PONDELOK

https://standard.sk/180937/rusov-poburilo-stanovisko-korcokovho-rezortu-k-poskodeniu-slavina-vraj-povzbudzuje-barbarov/