14. marca, 15:47

Už to nie je Mníchov, ale geopolitická realita z roku 1968

Už to nie je Mníchov, ale geopolitická realita z roku 1968Britský premiér Neville Chamberlain po návrate z mníchovských rokovaní s Hitlerom. Foto: history.com

V ruchu rinčania zbraní sa v osvietených kruhoch akosi prirýchlo pozabudlo na jednu historickú paralelu, pred vojnou obzvlášť populárnu medzi údajne uvedomelou a morálne vznešenou elitou. Brať vážne ruské bezpečnostné požiadavky a žiadať od Ukrajiny, aby sa vzdala nároku na vstup do NATO, sa považovalo za opakovanie Mníchova a ustupovanie diktátorovi.

Analytici, ktorí radili nebrať na ľahkú váhu ruské bezpečnostné požiadavky – ktoré Putin signalizoval dobrých 15 rokov –, boli v kaviarňach pripodobňovaní k novodobým Chamberlainom a prípadnú mierovú dohodu s Ruskom, v ktorej by aj Ukrajina musela tiež pustiť perie, nazývali novým Mníchovom. Ak ste s týmto argumentom neoperovali, boli ste defenestrovaní z každej kaviarne na západ od Senca. 

Prešlo pár týždňov, Putin neočakávane zaútočil na Ukrajinu a zrazu je všetko inak. Čo tu dnes vskutku pripomína Mníchov? Rusko si vzalo cudziu zem a my sme v nej nechali Ukrajincov osamelých, nebojovali sme spolu s nimi voči nepriateľovi, hoci sme vopred vedeli, že ak slabšieho súpera napadne, celkom iste ho porazí.

Iste, má to svoje rácio, nechceme predsa jadrový konflikt. No ak už robíme historické paralely, dotiahnime ich láskavo do konca. O to viac, že tieto paralely sa používajú ako moralizátorské kladivo na odpratanie názorového oponenta, ktorý sa dopustil najväčšieho hriechu modernej doby – uvažovania v kategóriách reálnych možností, ktoré niekedy vyžadujú opustiť vznešené vízie ideálneho sveta, ak ich nie sme schopní vybojovať silou.  

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.