14. marca, 06:37

Rusko a sankcie: K čomu nás nabádajú dejiny

Rusko a sankcie: K čomu nás nabádajú dejinyJohn Keynes (vpravo) a Harry Dexter White pri založení Medzinárodného menového fondu. Foto: wikimedia

Ekonomická izolácia ako zbraň proti nepriateľovi má neslávnu históriu z prvej svetovej vojny a medzivojnového obdobia. Preto Európa po druhej svetovej vojne zvolila iný prístup. V súčasnej vojne na Ukrajine možno vidieť paralely k obom minulým konfliktom. Historická skúsenosť ukazuje, že ekonomická spolupráca vytvára bezpečnejšie medzinárodné prostredie než snaha druhého ekonomicky zničiť.

Ekonomické sankcie nie sú v medzinárodných konfliktoch žiadnou novinkou, hoci ich história nie je dlhá. Do konca 18. storočia ekonomická izolácia nedávala veľký zmysel. Až rozmach medzinárodného obchodu vytvoril efektívnu hrozbu vážneho poškodenia nepriateľského štátu takýmto spôsobom. Rozšírenie volebného práva urobilo zmysluplným vytvárať tlak na obyvateľstvo ako celok, nielen na vládcov, no v diktatúrach to veľmi nefunguje.

Prvý pokus ekonomicky zničiť protivníka uskutočnil Napoleon svojou kontinentálnou blokádou Veľkej Británie na začiatku 19. storočia. Tá však nebola príliš efektívna. Briti sa s ňou vyrovnali jednak pašeráctvom, jednak expanziou na mimoeurópske trhy. Blokáda navyše poškodila aj kontinentálne štáty a prispela ku konfliktu s Ruskom, ktorý sa stal Napoleonovi osudným.

Prvým veľkým konfliktom, v ktorom sa ekonomické sankcie úspešne uplatnili, bola prvá svetová vojna. Štáty Dohody uvalili na Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanskú ríšu námornú blokádu, ktorá bránila dovozu materiálu z neutrálnych štátov. Prakticky sa prejavila uzavretím Severného a Stredozemného mora. Blokáda na jednej strane prispela k hospodárskemu zrúteniu Ústredných mocností, na druhej strane však spôsobila obrovské utrpenie civilného obyvateľstva.

Vyhladované Nemecko a kartáginský mier

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.