Neznesiteľná ľahkosť udávania

Vynára sa to rýchlo, ale ešte sme nerozpoznali, čo to je. Nejde pritom o odmietnutie vojen ako takých. Medzi vojnami sa robí rozdiel. Píše Vladimír Palko.

Po invázii Ruska na Ukrajine sme sa zmenili na krajinu udavačov.

Udáva sa na pracoviskách, na prokuratúre a polícii, na webe, špeciálne na sociálnych sieťach, v médiách. Verejne i v menších spoločenstvách. Udávaní sú obviňovaní zo šírenia „ruskej (kremeľskej) propagandy“, „podporovania vojny“ atď. Udavači si vysvetľujú tieto pojmy – ako to len povedať – značne extenzívnym spôsobom. Výsledkom je obviňovanie aj úplne nevinných ľudí. Obyčajne je v udaniach prítomný značný primitivizmus.

Odvolať profesora Homzu! Chmelár dezinformátor!

Neúspešný uchádzač o zamestnanie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Mgr. Miroslav Lacko, PhD. poslal dekanovi fakulty Mariánovi Zouharovi list, v ktorom žiadal, aby bol vedúci Katedry slovenských dejín profesor Martin Homza odvolaný zo svojej funkcie bezodkladne, kvôli „šíreniu proruského nacionalizmu“.

Homzovi kladie za vinu, že podpísal list poslancom NR SR, v ktorom boli poslanci žiadaní, aby nepodporili obrannú zmluvu medzi Slovenskom a USA. Rusko nie je v liste poslancom spomínané. V slobodnej európskej krajine by nikomu nenanapadlo žiadať odvolanie za takýto podpis. Proste sa to považuje za prejavenie slobodného politického názoru. Nie však v tomto čase na Slovensku. Lacko upozorňuje, že Homza podpísal list poslancom okrem iných i s „predstaviteľom dezinformačnej scény“ Eduardom Chmelárom.

Lenže Chmelár nie je žiadnym dezinformátorom. Vždy bol kritikom Putina a jeho vojnu na Ukrajine, samozrejme, odsudzuje. Chmelár len bol proti nerozumnému rozširovaniu NATO a proti základniam NATO na Slovensku.  

Pisateľ udania vytýka Homzovi i „spochybňovanie ukrajinskej štátnosti“. Mal sa ho dopustiť vo svojej knihe Murices Novae slovnou hračkou so slovom „u-krajinci“, s významom ktorého nemá zmysel zdržiavať sa, lebo nijako nesúvisí ani so skutočnými Ukrajincami alebo s Ukrajinou, a Homza sa za slovnú hračku skutočným Ukrajincom dopredu ospravedlňuje. Skrátka, o žiadne spochybnenie štátnosti nejde. Ani v tomto bode niet o Rusku zmienky.

Pisateľ Lacko má ešte za zlé Homzovi jednu pozitívnu vetu, ktorú vyriekol v diskusii na televízii Lux v roku 2017 o ruskej historiografii. Lacko zverejnil svoj list dekanovi na Facebooku na profile časopisu Forum historiae, ktorý vydáva Historický ústav SAV.  

Jedná sa o primitívne denunciantstvo. Presne však zapadá do vlny súčasnej hystérie.

Zoznamčeky, zoznamy a superzoznamy

K hystérii patrí aj produkcia zoznamov šíriteľov „kremeľskej propagandy“. Existuje napríklad zoznamček Andreja Bána v komentári v Denníku N, väčší zoznam Jakuba Fila na sociálnej sieti z 28. februára, no a najnovšie superzoznam Michala Trnku.

Jednak sú mi také zoznamy z princípu nie po chuti, ale čo je dôležitejšie, niektoré mená tam určite nepatria. Na Filovom zozname bol opäť Eduard Chmelár. Potom sa objavila na komerčnej televízii správa, že Chmelárovi by mohlo hroziť trestné stíhanie a trest dvadsať rokov väzenia. Chmelárovo meno je na Filovom statuse doteraz.

Trnkov superzoznam som príliš neštudoval, ale opäť bol na ňom Eduard Chmelár. Drvivú časť mien na zozname nepoznám, ale meno Juraja Draxlera na ňom je tiež nezmysel. Obávam sa, že nie jediný.

Záleží totiž na definícii kremeľskej propagandy, ktorú si autor zoznamu stanoví. U Fila napríklad stačí, ak niekto „relativizuje Putinovu inváziu“. To sa potom na zoznam zmestí kdekto.

Trestné oznámenia

Poslanci OĽaNO Kristián Čekovský a Andrej Stančík podali trestné oznámenia na Ľuboša Blahu, Štefana Harabina a Martina Jakubca. Neviem, čo všetko uvádzali ako dôvod, možno reálne dôvody aj nejaké majú. Vo videu vidíme, že dotyčným majú za zlé ich tvrdenie, že „slovenská vláda nás zaťahuje do vojny, Nemci nám sem privezú systém Patriot a budeme terčom“.

No dobre, nemusíme s nimi súhlasiť, ale za toto ich chcú zatvárať?

Kľúčový pojem: neprípustnosť „relativizácie“

Treba si povšimnúť zásadný pojem „relativizácia agresie“. Spomína ho Filo a vo svojom blogu i Michal Trnka, ktorý za relativizovanie Putinovej vojny považuje okrem iného „jej porovnávanie s operáciami NATO a zvaľovanie časti viny za ňu na Západ“. Toto vládnuce médiá považujú za čosi neprípustné. Je to tabu.

V týchto pre Ukrajinu tragických chvíľach by som sa neodvážil pripomínať niektoré agresívne preventívne vojny Západu, ale že to Trnka vôbec otvára, je šokujúce. Veď také porovnanie napadne každému mysliaceho človeka s pamäťou.

V prvých dňoch ruskej invázie som sa zúčastnil na istej vysokej škole zhromaždenia učiteľov a študentov, na ktorom hlavný organizátor povedal, že platí „Putin je agresor a bodka“. Veď isteže je agresor. Ale to „a bodka“ malo znamenať, že sa nebude „relativizovať“. Že je neprípustné diskutovať, ako sme sa do tejto situácie dostali.

Onen zákaz relativizácie znamená napríklad to, že na zoznam sa môže dosťať každý, kto tvrdil, že rozmiestňovanie vojakov NATO stále viac na východ či snaha USA dostať Ukrajinu do NATO spôsobili, že Rusko začalo považovať Západ za nepriateľa. Kto tento zákaz nerešpektuje, je škandalizovaný a vytláčaný na okraj spoločnosti a sledovaný na sociálnych sietiach políciou. Ale takto nevyzerá slobodná krajina. To je potieranie legitímnych názorov. A ako sa máme dostať von zo situácie, v ktorej sme sa ocitli, ak nesmieme hovoriť, ako sme sa dostali do nej? 

A vysloviť ten názor nie je nijako znižovaním viny a zodpovednosti Ruska za agresiu. Nebola to spravodlivá vojna, lebo Rusko nečelilo žiadnej akútnej hrozbe a určite neboli v jeho spore so Západom vyčerpané prostriedky diplomacie. To platí a bude platiť.

Kto tu je vlastne proti vojne?

Hystéria tvorcov zoznamov, s nimi spriaznených politikov a médií sa nedá bezo zvyšku vysvetliť rozhorčením nad ruskou agresiou. Táto hystéria nie je totiž bojom proti vojne ako takej. Na príklade Eduarda Chmelára vidíme, že táto hystéria smeruje aj proti ľuďom, ktorí štvrťstoročie konzistentne vojny odsudzovali, či už to bolo bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 lietadlami NATO, americkú inváziu do Iraku v roku 2003 alebo ruskú anexiu Krymu v roku 2014 alebo ruskú inváziu na Ukrajinu teraz. Takí sú najviac na rane. A súdia ich ľudia a médiá, ktorí sami podporovali agresívne preventívne vojny v minulosti a sú proti vojne len výberovo podľa toho, kto ich vedie.

Nie, nie je to proti zbytočným vojnám, je to čosi iné. Vynára sa to rýchlo, ale ešte sme nerozpoznali, čo to je.

Oni nám kážu o hoaxoch v téme Irak!

V prvých dňoch po ruskej invázii mal Jakub Filo s Romanom Cuprikom v SME rozsiahly článok o boji proti hoaxom. Opäť opakujem, že vo chvíli ukrajinskej tragédie nerád spomínam iné vojny, napríklad tú v Iraku, ale urobil tak Filo spôsobom, na ktorý je potrebné reagovať.

Filo používa metódu „straw mana“ – slameného panáka –, ktorého si sám postaví a potom ho porazí. Tak napríklad považuje za potrebné uviesť: „Tvrdenie, že CIA si chemické zbrane (v Iraku) jednoducho natvrdo vymyslela, nie je potvrdené žiadnymi dôkazmi.“  

Odkedy je podstatné, kto si vymyslel zbrane hromadného ničenia v Iraku? Je úplne jedno, či to bola CIA alebo niekto iný. To, čo je podstatné, je predsa to, že nepravdu o zbraniach, ktorými Saddám Husajn ohrozuje nielen svoje okolie, ale i nás na Západe, pred miliardami ľudí verejne hovorili predstavitelia americkej vlády. A že tieto nepravdy šíril vtedy i denník SME.

Jakub Filo trikom odvádza pozornosť ľudí od podstatného k nepodstatnému, čo je rafinovanejšia forma dezinformácie. A v tom, že denník SME si to môže dovoliť, patrí k charakteristike tejto doby. Naozaj tu nejde o boj proti vojnám ako takým.

Udavačom sa čudujem

Denunciantom, ktorí sa nám tu vyrojili, sa čudujem. To nevedia, že to, čo robia, sa môže otočiť proti nim samým?

Je to len pár týždňov, čo na smeráckych bilbordoch po Slovensku boli za vlastizradcov označovaní poslanci, čo hlasovali za obrannú zmluvu s USA. Poslanec Blaha sa týmito bilbordami chválil na sociálnej sieti. Dnes je Blaha na zoznamoch „kremeľských propagátorov“ a je na neho podané trestné oznámenie. Za vlastizradu.

A čo tí nevinne udaní? Nech majú na pamäti, že zo spolupráce s Ruskom (hovorilo sa tomu Russian collusion) bol obviňovaný aj americký prezident Donald Trump. Obviňovaniu zo strany médií a vyšetrovaniu FBI čelil tri roky pod obrovským tlakom. Boli to všetko nezmysly.

Proste, toto je taká doba.